Kapitola:
Pridaná: 28.9.2008, 17:20:32
Čítaná: 2838×
Hodnotenie: (počet hlasov: 13)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans, James Potter, Sirius Black, Remus Lupin, Peter Pettigriew, Severus Snape
Stručný dej: V Rokforte sa v siedmom ročníku konajú veľké zmeny. Majú prísť študenti zo Španielska na výmenný program. A zároveň nejakí študenti poputujú do Španielska. Čo myslíte, kto to bude?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Konečne Rokfort 2 » Debaty 3 » Prečo práve ja? 4 » Lilyn nápad 5 » Posedenie 6 » Remus ide do akcie 7 » Belfourtnes 8 » Výkrik, lúč, stĺp 9 » Odhalenie, zdesenie a šok 10 » List pre Dumbledora

Poviedku píšem ja - *Neville Vyvolený* a Lily Evans-Potter...

Kapitolu písal *Neville Vyvolený*...

Snažil som sa ju, nejak poskladať z vašich kritizovaní...dúfam, že je lepšia a zaujímavejšia a dlhšia..:)

10. Kapitola: List pre Dumbledora...

" Dobre, ako myslíš, povieme to Dumbledorovi, síce sa s ním nemáme ako skontaktovať, počul som, že tu majú tiež soviareň. Dnes večer tam pôjdem, a nejakú tú sovu pošlem na Rokfort."

" Ja pôjdem s tebou, večery sú tu strážené, hocikto by ťa mohol prichytiť, je to nebezpečné. To ho nemôžme kontaktovať jednoduchším spôsobom? Mohli by sme sa dostať do jeho kancelárie cez hop-šup prášok. "

" Obávam sa, že ani to nepôjde. Ministerstvo stráži každú časť tohto hradu a jeho okolia. Udialo sa tu viac záhad a nechcú riskovať ďalšie pohromy. Vy ste nepočuli tie historky? Vraj tu niekde plánoval Temný pán svoje prvé vraždy, a nikto nenašiel dôkazy, že by to bola pravda. No obyvatelia neďaleko školy tvrdili, že po nociach sa im nedalo spať a to preto, lebo počuli výkriky. Väčšinou ženské."

Po týchto slovách nastala odmlka. Žeby ten krik, čo počuli, žeby to bola pravda o tých klebetách? Žeby tie chýry boli skutočnosťou? No nieje to len o kriku. Bol tam lúč a stĺp, ktorý včerajšej noci záhadne zmizol, smrťožrúti, dôležité správy. Musia varovať Dumbledora, on bude vedieť čo treba robiť. Ostávalo poslať len sovu. Bez slov a rýchlo do seba napchali posledné kúsky raňajok. Snažili sa odísť čo najskôr a najrýchlejšie, aby ich nik nevidel, bolo však neskoro.

Záškodníci ich akoby čakali v hlavnej hale.

" Kam ste sa vybrali? Viete, že bez nás by ste sa nemali nikde zapodievať. Teraz sme akoby jedno telo, ideme s vami." Povedal James dostatočne presvedčujúco.

" Fajn, tak poďte, po ceste vám to vyrozprávame, len prosím nebuďte hlučný."

Rýchlim krokom sa pratali hore po schodoch do haly rytierov, kde bola na stene mapa areálu. Po ceste im to všetko podrobne vyrozprávali, všetko do seba perfektne zapadalo. Ohromený Záškodníci len šli ďalej, bez žiadnych komentárov.

" Tu je to, hľadajte Soviareň!" prikázala Anda. Všetci vzrušený a napätý hľadeli na mapu, poctivo hľadali. Popritom sa báli, že ich niekto prichití. No všetko prebehlo v poriadku.

" Soviareň, najvyššia veža hradu Belfourtnes. Poďme."

Sú vo veži. Ocitli sa pred mohutnými, pekne spracovanými dverami, vyzdobenými pierkami rôznych druhou soví.

" Pomaly je to tu krajšia, ako na Rokforte, nemyslite?" skonštatoval Sirius, no všetci naňho len posmešne pozreli, čo znamenalo, že s ním nesúhlasia. Jessica podyšla k dverám ako prvá, dotkla sa kľučky a zistila, že sa nedá otočiť.

" Sú zamknuté! Sakra, asi študenti majú do Soviarne prístup len po školských vyučovaniach. To sú blbé pravidlá. Alohomora!"

Švihnutím dvere odomkla. Dvere sa otvorili s hlasným vrzgotom, čo dosť dávalo najavo, že sú staré. Zvnútra Soviareň vyzerala skoro rovnako, ako v Soviarni na Rokforte. Všetci vošli dnu, privreli dvere a obzerali sa po miestnosti.

" Dobre, švihnime si. Ešte musíme stihnúť vyučovanie. Amanda, bež sa pozrieť do tej skrinky tamto vedľa okna."

Lily ukázala na jedno z troch okien, ktoré obmývali miestnosť. Amanda podišla ku skrinke a otvorila ich. Bála sa to urobiť, pretože čakala, že prach jej udrie do tváre, no mýlila sa. Našla tam kopu pergamenov a vedľa nich aj škatuľku s atramentami. Zobrala jeden pergamen, jeden atrament. No chýbalo jej ešte brko. To však pre prípad mala v kabelke. Vytiahla si ho, všetko položila na stôl uprostred Soviarne.

" Ja! Ja budem písať."

Všetci na seba začudovane pozreli, no nechali Remusa pomôcť im.

" Len, niekto mi prosím diktujte, sam to určite nespracujem."

" Dobre, píš a snaž sa bez chýb a pekne, nezabudni, že to posielame Dumledorovi, i keď spozná, že si to písal ty."

Poznamenala Lily.

" Pán riaditeľ, stala sa prvá zvláštna a zároveň dôležitá vec, počas nášho pobytu, tu v Španielsku. Keď sme sa večer vracali z hradu do našich ubytovní, počuli sme nejaký výkrik, tak nás to..."

Ako tak diktovala, premeriavala si sovy v miestnosti a vybrala si jednu, ktorej dá list na starosť. Zdala sa jej sympatická a dobre si vybrala. Sova, ktorá sedela najtichšie zo všetkých, sa škrabala zobákom pod krídlom, farby do hneda, taká upútala Lilyn pohľad.

" S pozdravom, vaši študenti s pobytu. To pochopí a dúfam, že sa nám nejako ozve. "

" Albus by nás predsa nenechal v tom len tak. Ja si myslím, že nás poverí ako špiónov, i keď je to trocha blbý nápad, veď uvidíme."

" Rýchlo, musíme sa vrátiť."

Chytili pergamen, skrútili ho do tvaru trubičky, zobrali jeden z motúzikov na jednej neďalekej poličke a správu obviazali okolo sovej nohy.

" Nesklam ma, vybrala som si ťa preto, lebo sa mi zdáš najlepšia a najvernejšia, leť, prines to riaditeľovi. " zašepkala Lily sove do uška, vedela, že ju nik nepočuje, lebo by si mysleli, že sa zbláznila, keď sa rozpráva so sovou.

" Poďme. "

Vybehli zo Soviarne. Zavreli dvere. Doslova utekali dole schodmi. Vyučovanie sa skončilo. Tento deň pre nich bol veľmi čudný. Nestalo sa nič zlé, ani dobré, nič zvláštne ani šťastné. Stále premýšľali nad udalosťami, čo sa v priebehu dní udiali. Potrebovali oddych a tak sa uvoľnili a venovali sa niečomu inému, akoby mali riešiť problémy.

[ » na začiatok « ]