Kapitola:
Pridaná: 28.9.2008, 00:40:15
Čítaná: 2854×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Carmen
Stručný dej: Príbeh o živote jednej dievčiny, jej trápeniach a radostiach...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Narodeniny 2 » Prúd myšlienok 3 » Črepy

Venujem: Dore (aj keď neviem, či to číta...)

Yvi

A hlavne Manii Nox a Aliyz (ktoré taktiež neviem, či to čítajú, ale verím, že áno... Ďakujem, ženy :D)

______________________________________________

,,Kde je David?“ spýtala sa Carmen, keď uvidela v byte prázdne skrine.

,,Preč,“ odvetila sucho Katrin.

,,Preč?“

,,Hej, preč,“ zopakovala a odišla do malej kuchyne.

,,Ako to, preč? Kam šiel?“

,,Neviem, niekam, nechceš kávu?“

,,Čaj, citrónový. Počkať, tebe je to jedno?“

,,Carmen, unavuje ma, ako sa mi snaží riadiť život. Ty si tiež nenecháš hovoriť do toho svojho, tak prečo to žiadaš odo mňa?“ vyčítavo sa na ňu oborila Katrin. Carmen videla, že je zúfalá. Týmto tvrdohlavým postojom si kompenzuje stratu, vedela to.

,,Rozišli ste sa?“

,,Trochu...“ mykla plecom Katrin. Po pravom líci sa jej pomaly dolu kotúľala priezračná slza. Rýchlo ju zotrela, nebude plakať.

,,Áno či nie?“

,,Načo sa pýtaš, keď vieš?“ položila pred ňu horúci čaj a sadla si na pohovku. Pohodlný kus nábytku ladiaci s ostatnými. Keby tu nebola táto pohovka, ktorú kedysi David vybral, bolo by to tu prázdne. Zariadili si tento byt spoločne.

Carmen si tiež sadla, avšak rovno oproti Katrin. Na hojdacie kreslo.

,,Občas si v tomto byte pripadám, ako by ste tu chceli spolu aj zostarnúť...“ odpila si , až na svojom jazyku pocítila tú neodolateľnú chuť čaju.

,,Kam šiel?“ spýtala sa opäť Carmen.

,,Afrika...“ pokojne zo seba dostala Katrin, zatiaľ čo Carmen sa takmer udusila čajom.

,,Čo si to povedala?“ šokovane na ňu pozrela.

,,Carmen, prečo máš pocit, že musím všetko opakovať? Nepočuješ na prvýkrát?“ zahriakla ju.

,,Aká Afrika, dočerta?“

,,Carma, odjakživa chcel cestovať. Ja sa už chcem usadiť. Mám dvadsaťtri rokov, školu za sebou, mám prácu, mám byt, som slobodná mladá, dobre vyzerajúca žena! Nemienim cestovať po svete! Chcem sa usadiť a zdokonaľovať vo svojej profesii!“

,,To ste sa nemohli dohodnúť ako dvaja normálni ľudia? Kurník, však ho ľúbiš!“

Katrin mykla plecom. Sama dobre vedela, že by sa za ním najradšej rozbehla, nohy, srdce by chceli, rozum ju nepustil. Hlúpa hlava! Chcelo sa jej kričať! Mohla? Carmen by ju pochopila. Neľutovala by ju, úprimne by jej povedala, že je koza, že sa s ním rozišla.

,,Toto naozaj chceš?“ pozrela na ňu Carmen spoza šálky.

,,Chcem sa usadiť!“ zopakovala snáď po stý raz s dávkou agresivity v hlase.

,,Si mladá!“

,,A ty si už ako moja matka, Carma!“

,,Nepoučujem ťa, len... ešte pred dvoma týždňami ste sa šli zožrať, potrhali by ste sa o každú spoločne strávenú sekundu a teraz sa bez mihnutia oka rozídete a tebe je to jedno?!“

,,Nie je mi to jedno!“ zvrieskla a prudko sa otočila, čím zapríčinila prudký pád šálky na zem.

,,Tak prečo niečo neurobíš?“

,,Ak si si nevšimla, celý čas, čo sme boli spolu, som sa všetkému podriaďovala ja. Ak sa niečo stalo, ja som bola tá, ktorá sa mala ospravedlniť. Ja som bola tá, ktorá sa prispôsobovala! Ja som bola tá, ktorá mu pofúkala každú ranu! Ja som bola tá, ktorá sa snažila zniesť mu modré z neba! Ja som bola tá, ktorá... ktorá všetko!“ pomaly jej dochádzali slová. Tak strašne by bola kričala!

,,A teraz si ty tá, ktorá sa ľutuje...“ pozrela na rozbitú šálku. Zelená rozbitá šálka. Katrin si všimla jej pohľad. Ako uprene len hľadela na tú šálku...

,,Čo na ňu tak čumíš?“ spýtala sa jej Katrin.

,,Je ako váš vzťah..“

,,Čo berieš?“ pozrela na ňu s iróniou.

,,Prestaň, ty ťava. Len sa pozri. Je... zelená, nezrelá...A ty si ju rozbila...“

,,Ja som ju neroz...!“ chcela povedať, no koniec slova nedopovedala. Uvedomila si Carmenine slová.

Carmen len prikývla. Zdvihla sa z hojdacieho kresla a zamierila rovno do malej komory, odkiaľ vytiahla malú lopatku a metličku. Zhrnula pozostatky šálky na lopatku a položila ich na stôl.

,,Máš lepidlo na keramiku?“

,,Neviem, pozri Davidove veci v komore, tam si zvykol ukladať podobné zbytočnosti...“

,,Kým sa vrátim, tú šálku zlepíš, jasné?“

,,Kam ideš?“

,,To je jedno, zlep ju!“ usmiala sa, pobozkala ju na líce a zabuchla za sebou vchodové dvere.

Katrin pozrela na to, čo šálky ostalo. Neverila, že toto niekedy ešte zlepí. V komore našla na poličke /ktorú tiež vyrobil David/ lepidlo na keramiku. Sklonila sa k malému konferenčnému stolíku pred pohovkou a pomaly začala spájať jednotlivé kúsky šálky.

,,Chýbaš mi...“ zašepkala črepom, mysliac na Davida.

,,David!“ zrúkla cez letisko upachtená Carmen.

Začul svoje meno. Nevedel presne identifikovať, čí to bol hlas, ale jednoznačne nie Katrinin. Nemalo teda zmysel otáčať sa, isto nikto nekričal naňho.

,,David!“ snažila sa predrať cez hŕstku uponáhľaných ľudí.

Nedalo mu to, musel sa zvrtnúť a zistiť, ktorá ženská tu vyhukuje cez celé letisko.

,,Carma!“ zvolal, keď ju zbadal a na tvári sa mu zračil úsmev.

,,Vráť sa...“ povedala, keď stála oproti nemu.

,,Už nie, Carm...“ smutne sa usmial. Bolo mu ľúto, že sčasti mohol za toto všetko on. Že ju nechal samú, že ... že ho nechápala. On chcel predsa cestovať!

,,Musíš!“

,,Prečo by som musel?“ nechápavo na ňu pozrel...

,,Katrin sa pokúša o....“ nedopovedala.

David schytil svoj kufor a stopol prvý okoloidúci taxík bez toho, aby čakal na Carmen. Nechal ju uprostred letiska a Carmen nevedela, či sa má smiať, či plakať. Čo si David asi myslí? Že sa pokúša zabiť sa? Mal ju nechať dopovedať! Chcela len povedať: pokúša sa zlepiť váš vzťah, mal by si dať tomu tiež príležitosť a pomôcť jej naniesť lepidlo na črepy. No, asi by nepochopil, ale... páčila sa jej myšlienka, že zmenil svoje plány kvôli Katrin.

Urobila by pre ňu všetko.

,,Katrin, nerob to!“ vbehol do malého bytu. Kufor nechal dolu, chcel zabrániť katastrofe.

Katrin sa prudko strhla. Nechápala, čo má toto znamenať, šálka bola takmer zlepená. Chýbal jej už len jediný nezalepený kúsok.

,,Čo nemám robiť?“ zmätene naňho hľadela s posledným črepom v ruke.

,,Odlož ten ostrý predmet, Kat! Zlatko, prosím, odlož to!“

,,Zbláznil si sa?“ pozrela naňho. Pomaly k nej pristúpil a načiahol sa k nej.

,,Katrin, no tak... daj mi to...“

,,Ale ja to musím dokončiť!“ skutočne nechápala o čo mu ide.

,,No tak, láska, neblbni. Nestojí to za to!“

,,Nestojí to za to?! Trápim sa tu s tým už dobrú hodinu!“

,,Ja.. nedokázal by som bez teba žiť, prosím nerob to...“

,,Ale ja to musím zlepiť, David!“ teraz pre zmenu nechápal on.

,,Čo musíš zlepiť?“

,,Tú šálku! Veď už mi chýba len tento kúsok. Carmen povedala, že je ako náš vzťah... nezrelý a ja som ho rozbila, musím ho zlepiť...“

,,Myslel som, že sa chceš zabiť!“

,,A prečo by som to robila?“

,,Och, kašli na to,“ schytil posledný črep z jej ruky a naniesol naň lepidlo. Perfektne zapadol. Šálka je zlepená. Už to lepidlo musí len zaschnúť...

Otočil sa späť k nej a pritisol si ju bližšie. Vyslovil jemné ,,prepáč“ a pomaly sa približoval k jej tvári. K jej zamatovým perám. Privrela oči a v jednom okamihu sa ich pery opäť spojili. Už zas to bol ICH bozk. Ich pery sa stretli v jednom bode, odkiaľ niet úniku späť.

Pomaly sa od neho odlepila a pozrela mu do očí.

,,Do tej Afriky pôjdeme spolu, dobre?“

Za normálnych okolností by prikývol. Lenže toto nebola normálna okolnosť. Letenky práve prepadli, takže s Afrikou sa mohol rozlúčiť, na nové už neboli peniaze. To jej ale nepovedal, iba jej venoval ďalší, tento krát dlhší bozk.

,,Slečna, hľadáte niečo?“ spýtal sa sympatický tridsiatnik ozývajúci sa spoza Carmen.

,,O, vlastne áno. Taxík,“ zasmiala sa.

,,A čo poviete na šálku kávy a až potom taxík?“

,,No, ak pozývate...“ opäť sa zasmiala a poobzerala sa.

,,Som Andrew,“ podal jej ruku.

,,Carmen,“ predstavila sa a zrakom hľadala aspoň akýsi náznak kaviarne.

,,Na druhom poschodí,“ usmial sa.

,,Ach tak,“ vzala zo zeme Davidovu letenku a vložila do veľkej kabelky.

,,Ideme?“

Prikývla. Bolo jej jedno, že ide na kávu s neznámym chlapom. Však čo? Bol sympatický, zdal sa milý. V kaviarni bude aspoň tucet ľudí, nemá čo stratiť. A na kávu mala skutočne veľkú chuť...

________________________________________________________

Čakám hodnotenia, komentáre, sovky :D

Vďaka :)

[ » na začiatok « ]