Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: Iná fan fiction - House
Postavy: House
Stručný dej: Nebude to z čarodejníckeho sveta, budú to moje vymyslené časti HOUSA!
Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)
Tak som tu opäť. Niežeby som tu nebola často, ale teraz s novou kapitolovkou. Nebude to z čarodejníckeho sveta, budú to moje vymyslené časti HOUSA!
Ja viem, to je blbý nápad, lenže ja si strašne rada robím v hlave svoje filmy a trailery, aj keď ich nikdy nebudem môcť natočiť. Ale hádam sa dám na režírovanie, ak sa mi to podarí, na VŠMÚ. Takže, aby som vysvetlila - bude to splnenie mojich snov, neberte to nijako, nebudú tam liečby, aj keď spomenuté niekedy budú, ale ešte sa uvidí... možno si aj nejaké choroby naštudujem. Tak... príjemné čítanie a venované je to... Attire, lebo máme podobný vkus :-)
"Klinika... počkať, to som už niekde počul! Nebol to niekedy seriál? Čo, môžem ho pozerať pri operáciách?" zahral ten známy dramatický výraz.
"Kedy si ty naposledy operoval?"
"Keď išla osemnásta časť Kliniky Gracy a ja som ju nevidel... och, tá Klinika!" na tvári sa mu objavil zvraštený výraz človeka, ktorý si spomenul. Každý pohyb jeho tváre už poznala, pomaly začínala prekukovať aj jeho naozajstné lži.
"Nevyhneš sa tomu! A už máš nového člena do týmu..."
"Nemám."
"To nebola otázka."
Prudko zastavil v rýchlej prechádzke nemocničnou chodbou, natiahol palicu a zastavil ju ňou.
"Žartuješ," tvrdil skôr sebe ako jej.
"Myslíš?" usmiala sa veľavravne.
"Barbara Kaylová," z kopy spisov vo svojich rukách vybrala jeden tenký.
"Prestúpila k nám z diagnostického oddelenia Chicagskej nemocnice Osteno."
"Kde je to Osteno?"
"V Chicagu," zopakovala
"Ktorá časť?"
"Ty sa nikdy neuspokojíš s jednoduchým vysvetlením?"
"Nie. Odkiaľ je?"
"CHICAGO!"
"Narodila sa aj pracuje v Chicagu? To bude nejaká zaostalá dedinčanka. Kde je?"
"Zrejme vo svojej pracovni."
"A tá je?"
"Vedľa tvojej."
"ČO? Dáš novej kanceláriu a ešte vedľa mojej? Mýlil som sa, ty nie si hlupaňa, ty si egoistická katastrofa!"
Tak rýchlo, ako mu to dobre známe bolesti v nohe a palička, ktorá im mala zatiaľ neúspešne zabraňovať dovoľovali, kráčal od nej presne tou chodbou, ktorou prišli.
"Chcem ťa vidieť na klinike!" zavolala za ním.
"Tvoja mama má nádor!" doľahlo jej k ušiam.
http://www.youtube.com/watch?v=sIDd43lGHpc
Prišiel na oddelenie, ako rýchlo sa to len dalo. Zarazil sa, keď prišiel na chodbu, na ktorej mal kaceláriu - alebo skôr miestnosť, kde sa snažil pretrpieť aspoň o trochu pohodlnejšie dni v práci, keď mu nuda udierala na mozog. Pomaly prešiel pár krokov. Nezrýchlil, pootočil hlavu o centimeter a zastal pred tenkou stenou oddelujúcou dve miestnosti. Pomaly sa naklonil doprava, naspäť. Doľava, naspäť. Trochu stiahol hlavu ako chobotnica.
Stál pred dvoma skoro rovnakými miestnosťami. Rozdiel bol len ten, že v jednej kancelárií bola na stole iná lopta ako mal on. Taká istá rozmerovo, no iná farbou. Jeho bola červeno biela, tá druhá zeleno modrá.
Po chvíli šoku sa pobral krívajúc pár metrov ďalej, kde bola ďalšia presklená miestnosť, v ktorej zvyčajne jeho šľahnutý tým riešil šľahnuté prípady v šľahnutom čase. On si tam chodil dať kávu a zistiť, prečo je Zem guľatá.
Otvoril posuvné dvere a kývol jedinej žene v týme - Cammeronovej, naznačujúc, že chce odpoveď. Na jeho mieste totiž sedela mladá žena s hnedými vlasmi v dlhom zapletanom cope a niečo písala. Cammeronová len mykla plecami a šla si po kávu. Pristúpil k žene.
„Som doktor Gregory House,“ oznámil a čakal, kým si to uvedomí a ako väčšina tých splašených bezsrstých opíc odbehne preč.
„Mne je úplne jedno, ako sa voláte,“ odvetila zamyslene, ani nezodvihla pohľad od textu, ktorý písala.
Kaylová konečne na Housa pozrela. Prvú si všimla jeho impozantnú výšku a pekné telo, potom tvár porastenú zanedbaným strniskom a nakoniec krásne modré oči. Aj ona mala modré oči, ale hoci jej ich často chválili (kým ju nepoznali), na tie jeho nemali. Potom si všimla paličku v jeho pravej ruke, čiernu s plameňmi na spodu. Očividne mu bránila nezosypať sa na zem.
„Kripel,“ poznamenala.
„Nie som kripel!“ zamračil sa.
Cameronová sa nahla k Foremanovi.
„Zvyčajne o sebe rozhlasuje, že je kripel, prečo to teraz popiera?“
„Očividne ho už unudilo hovoriť pravdu.“
„Tak čo, máme nejaký prípad, alebo budeme liečiť Cutnerove osýpky?“
„Nie len kripel, ešte aj slepý,“ poznamenala Kaylová, na čo vzdychol.
„Na stole.“
„Tak sa na to pozrime, obrátil sa na stôl a z kopy na nej vytiahol pár spisov.
„Chlapovi tečie oko - nezaujímavé. Žena stratila obličku - Cutner, nedáš svoju? Asi nie... och, toto je zaujímavé! Vykašliava zelený hlien! To bude otrava alkoholom!“
„Keď chcete menovať všetky prípady, choďte aspoň podľa abecedy,“ poradila Kaylová.
„Nehovoril nám toto niekedy House?“ znovu sa naklonila Cameronová k Foremanovi.
„Ty si pamätáš každé jeho slovo?“
„Fakt!“ House prerušil ich dialóg s výrazom náhleho pochopenia. „Veď my neliečime pacientov! Nám ide o choroby! Takže pýtam sa ešte raz - je tu niečo zaujímavejšie ako tečúce oko?“
„Áno,“ ozvala sa nahlas Cameronová.“
„Cameron! Vrav!“
„Muž pri vyberaní účtu v banke náhle odpadol. Nemá nijaké vnútorné poranenia, poruchy mozgu ani psychické problémy.“
„Má mononukleózu.“
„Nemá mononukleózu!“ namietala prekvapene.
„Tak zomrie.“
„Nezomiera!“
„Koľko si vyberal z účtu?“
„Pol milióna dolárov...“
„Máš pravdu, nemá mononukleózu. Uteká od ženy, od práce, od detí a od povinností, začína nový život s dvadsiatkou a plánmi. Cutner, vyhoď to,“ vystrčil ruku s papiermi. Kutner sa postavil a prešiel k nemu. Keď zobral papiere, House otvoril ústa, že niečo povie, no ozvalo sa slabé zadunenie a po miestnosti sa rozleteli papiere. K padajúcemu Kutnerovi sa rozbehla Cameronová a aj aj Taub už vstával.
„Cutner!“ vykríkla Cameronová a ani k nemu poriadne neklesla, už mu merala tep. House zvraštil vrásky na čele a trochu pootočil hlavu. Osýpky?http://www.youtube.com/watch?v=hQ1V0kjNhLw&feature=related
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...