Poviedka:
Pridaná: 8.9.2008, 01:17:57
Čítaná: 4699×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Araminta, Lilly, James, Sirius, Remus.
Stručný dej: Araminta je vskutku svojhlavá spolužiačka, spolubývajúca a priateľka Lilly, ktorá má ako silná osobnosť za úhlavného nepriateľa rovnako silnú osobnosť - samotného Siriusa Blacka. Po škole všetky ich vzťahy zostanú rovnaké, ale... čo všetko môže zmeniť jedna večera :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

"Zaujímavá teória, pán profesor!" zvolalo dievča už stojace pri svojej lavici. Profesor si len zťažka vzdychol. Ako obyvkle, ani nezdvihla ruku. Bez varovania sa postavila. Nemal rád tieto neohlásené útoky.

"Zaujímavá a pravdivá." povedal Binns...mŕtvo.

"Ťažko!" jej kamarátka ju potiahla za rukáv habitu. "Lily, tento mŕtvy muž tu trepe sprostosti. To čo hovorí je hlúpe a ľahko spochybniteľné. Fakty sú nepotvrdené, dohady nepresné. Ak si niekto myslí, že ja sa budem na hodinách dejín mágie učiť somariny, ani nevie ako veľmi sa mýli!"

"Slečna..."

"Pán profesor, nepovedzte mi, že tým povestiam veríte." pregúľala očami a dôležito pozrela na hodinky. "O minútu zvoní. Binns, ak budete chcieť prebrať toto," vo vzduchu zamávala svojimi podrobnými poznámkami. "kľudne sa na mňa môžete obrátiť ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Prajem príjemný zvyšok tohto upršanéo dňa. Dovidenia!"

Rýchlo sa zbalila a skôr ako zazvonilo, zamierila zo svôjho miesta.

"Máte trest!" ozvalo sa jej za chrbtom.

"Hej, hej," lebado mávla rukou cez plece. "Aj ja si s vami dám s radosťou rande. Tak dnes o ôsmej." Zastala vo dverách, pretože zazvonilo.

"20 bodov!" strhol jej zas a znova nejaké tie bodíky.

"Binns, zaslúžim si viac! Ale ked si to tak vezmem, aj 20 bodov pre Chrabromil je úspech. Viete, mne body väčšinou strhávajú," spokojne sa otočila, pozrela na nazúrenú Lily náhliacu sa k nej a pripravovala sa na prednášku o slušnom správaní, ktorá bude bezpochyby trvať celou cestou do siene.

"Ar, ak chceš niečo povedať, najprv treba zdvinúť ruku," poúčala ju.

"Lily, to je ponižujúce," povedala Araminta otrávene hrajúc sa s prameňom vlasov.

"A nikdy nespochybuj fakty, čo nám povedal profesor," zamračila sa.

"Aj ked je tupý ako motyka? Mám podozrenie, že kým zošedivel, bol blond," uškrnula sa ale Lily nerušene pokračovala.

"A nikdy, ale naozaj nikdy neoslovuj profesora iba priezviskom!"

"A čo on je niečo viac ako ja? Iba kvôli tomu, že trepe hlúposti? A vie on ako sa volám ja? Prosím ťa, Lily. Dobre vieš, že toto mi hovoríš už 6 rokov a poslúchla som ťa niekedy? Nie," uškrnula sa.

"Hej, ty, bez priezviska!" začula za sebou.

Znechutene sa otočila, vediac, že to patrilo jej a nahodila arogantný pohľad.

"Ano? Ty bez mozgu?" stisla pery.

"Bola si dobrá," povedal zamyslene.

"Ďakujem," odpovedala neúprimne. "Ale pochvaly od niekoho, ako je Black, sú mi ukradnuté. Mám vyššie priority ako páčiť sa tebe."

"Ale ty sa mi predsa už dávno páčiš," zvodne sa usmial.

"Vážne? Pre Merlina, to je ale potupa! Má o mňa záujem zúbožený zúfalec bez kúska citu!" priložila si ruku na hrdlo a tvárila sa, že nemôže dúchať.

"Mala by si byť rada. Bezcitná Mrcha nie je v spoločnosti moc obľúbená," poľutoval ju.

"V spoločnosti zhýralcov? Hej, mojim snov je sa tam dostať. Každú noc plačem do vankúša pretože som citovo labilná a táto spoločnosť mnou opovrhuje," nahodila zronenú tváričku.

"Mala by si sa správať inak," prehodil po chvíli a presne ako ona, ignoroval pohľady zvedavých spolužiakov.

"Mala by som sa správať inak? Podľa čoho? Podľa nejakých pravidiel? Ako vy opovrhujete mnou, ja opovrhujem týmto systémom. Je to choré a úbohé!" skrivila tvár.

"My máme aspoň niečo!" skríkol.

"My, vy," rozhodila rukami. "Kde to žiješ? Nežijeme v 18. storčí. aby sme sa delili na spoločenské kruhy," odfrkla si.

"Človeče, ty si posadnutá systémom!" zhrozil sa.

"Hej, ale mám k nemu iný postoj ako ty. Som rada, že si to konečne pochopil. Bye." zamávala mu rukou, chytila prekvapenú Lily a ťahala ju do siene.

"Neznášam Blacka. Vždy sa správa tak povýšenecky," hundrala si Araminta popod nos.

"Koho mi to len pripomína?" spýtala sa sama seba Lily, no jej kamarátka si to nevšímala.

"Len nevie pochopiť, že ja som lepšia. Som krajšia, inteligentnejšia, vtipnejšia a necitlivejšia," chladne sa zasmiala.

"Raz sa zabijete," prehodila Lily.

"Omyl. Ja ho raz zabijem. Len to musí vyzerať ako náhoda. Čistá náhoda," rozhodila rukami a vrazila nejakému tretiakovi. "Nezavadzaj!"

Prešla očami celý chrabromilský stôl, ale nenašla to, čo hľadala.

"Chrabromilu došlo kakaooo!" skríkla, hodila sa k bifľomorskému stolu a naliala si kakao. Previnilo pozrela na nejakého siedmaka a odchlipla si z horúceho nápoja.

"Požičiam si," oblizla si pery. "ale je otázke, či vrátim. Takže som tu nikdy nebola."

Brnkla mu po nose, postavila sa a presadla si k Lily. "Dáš si kakao?"

Strčila jej pred nos šálku ale Lily otrčila nosom a naliala si džús.

"Máš niečo proti kakau?" spýtala sa nevinne.

"Nie," pokrútila hlavou a ako vždy, dodala. "Kakao patrí medzi moje obľúbené nápoje už len preto, že ho ľúbi moja priateľka."

"Chyba," tmavovláska zdvihla prst. "Kakao milujem a som tvoja najsamplejšia priateľka! Nie! Ja som tvoja nevlastná sestra!"

"Hej, ale nekrič, lebo sa na nás všetci pozerajú," zahriakla ju Lily.

"Pozerajú? Tí študujúci idioti sa na nás pozerajú? Prečo? A na čo? Sme nejak zaujímavé alebo čo?!" kričala na Veľkú sieň, tak ako obyčajne.

"Ar..."

"Bože, Lil! Ty si z tých chumajov robíš zbytočne veľkú hlavu. Sú to polointeligentní trapoši, mysliaci si o každom neviem čo. Ich názor ťa vôbec nemusí trápiť, určite je veľmi dobrý. Nehľadiac na mňa. A za to, že sa so mnou kamarátiš, ťa iba obdivujú. Berú ma ako nejakú zvláštnosť. Ale ja som úplne normálny tvor patriaci do druhu menej inteligentného. Hej, myslím ľudí," pozrela na ostatných. "Čo čumíte?"

Všetkých až podozrivo rýchlo začala zaujímať večera v ich tanieri.

"Kriste, nemáte názor?" Araminta pobúrene nadvihla obočie.

"Majú, ale boja sa ho vysloviť," Lily sa postavila. "Kto by sa nebál?"

"Black." zavrčala.

"Ar?"

"Lil?"

"S kým ideš na ples?" spýtala sa ryšavovláska ležiaca na posteli.

"Veľmi pochybujem, že by ma niekto pozval, nemyslíš?" nadvihla obočie jej spolubývajúca. "Ale ak ťa Potter nepozve, dúfam, že prijmeš moje pozvanie."

"Musím ťa sklamať, moja milá. James ma pozval a ja som jeho pozvanie prijala." zasnívala sa Lily.

"Nie! S kým potom pôjdem ja? S kým?" zvolala zdesene ale potom sa uškrnula.

"Nemôžeš zostať v klubovni," Lily sa posadila. "Nemôžeš ísť sama a nemôžeš pozvať Blacka!"

"Lily, až moc dobre ma poznáš," zakvílila Araminta. "A čo tak pozvať..."

"Tiež nie. So Snapeom ísť nemôžeš. Je to samovražda voči spoločnosti," povedala vážne jej kamarátka.

"Tak pozvem Lupina," vyhlásila tmavovláska bezstarostne a vyskočila z postele.

Zbehla dole do klubovne nasledovaná zdesenou Lily. S arogantným výrazom zamierila k Záškodníkom a oslovila jedného z nich.

"Lupin, to čo teraz spravím, je proti všetkým mojim zásadám, takže očakávam, že odpoved bude znieť: áno. Nikdy by som sa k takémuto činu neznížila ale Lily mi povedala, že na ten ples musím ísť, nemôžem ísť sama a zakázala mi pozvať Blacka alebo Snapea. Blacka mi neobjasnila, ale ísť so Severusom by bola ževraj samovražda. Nechápem prečo, je to veľmi inteligentný, mladý muž. No ale aby som to mala za sebou," nadýchla sa. "ideš so mnou na ples. To nebola otázka, to bol prostý oznam. Takže sa stretneme v klubovni o ôsmej v deň plesu. Neviem kedy presne je, ale Lily mi to určite povie. Prajem príjemný zbytok večera!"

Záškodníci nemohli od údivu hovoriť. Iba Black sa zmohol na pár menej inteligentných slov.

"Ty vole."

Araminta sa otočila a vyšla do izby.

"Ar, ples je zajtra," ozvala sa Lily od dverí.

"To si mi nemohla povedať skôr?" spýtala sa unudene.

"A Remus pozval Taylorovú," dodala.

"Chúda dievča. Ako si to Lupin predstavuje? Pozvať dve dievčatá?"

"Araminta!" Rezignovala Lily. "Si hrozná! Vôbec neberieš ohľad na ostatných! Aj oni majú svoje životy! A ty im ich ničíš!"

"Oni ho zničili mne!" bránila sa.

"Oni? Kto oni?" nadvihla obočie. "Ty si si ho zničila!"

"Spoločnosť ma sklamala, ked som mala 12! Mohla som byť milé dievčatko ako ty, byť obľúbená medzi vrstovníkmi. Lenže nie som! A prečo? Opovrhujem takým životom! Nemienim sa na nič hrať! Nech všetci vedia aká som. Lenže aj ja sa bojím. Aj ja mám strach. Z čoho? Z mojich citov. Pomaly ale isto im prepadám. Cítim, že mi na tebe záleží! A čo ked ťa stratím? Toho sa bojím!" kričala.

"Ar, upokoj sa. Ty vôbec nie si taká, ako ťa všetci ľudia vidia," začala po chvíľke opatrne Lily.

"Nehovor! Som milá a priateľská? Niekedy. Niekedy k tebe. Ostatní sa ma boja. Nechápem prečo, ale je to tak," hodila sa na posteľ a prirýchlo zmenila tému. "Aké ideš mať šaty?"

"Hráškovo zelené," odpovedala pokojne Lily, nehľadiac na menšiu výmenu názorov.

"Lupin vážne pozval Taylorovú?" nadvihla obočie.

"Samozrejme. Tak povieš mu, že si to nemyslela vážne?"

Ja som to myslela vážne!

"Idem za ním," neochotne sa zodvihla, stiahla si vlasy do drdola a pomaly vyšla z izby. Na chodbe sa zrazila s iným dievčaťom.

"Ako si mi to mohla urobiť?" vyšplechla plačlivo Taylorová, Meredith Taylorová.

"Čo? Aha..., nerozčuľuj sa. Na ples pôjdeš s Lupinom, ak o to tak veľmi stojíš."

Povedala zamračene a mrmľajúc sa pobrala do klubovne.

"Nechápem, čo na ňom všetci vidia. A ples! S ním! Hrozná predstava..."

"Slečna bez priezviska," otočil sa na ňu pod schodmi Lupin.

"Pane," pohodila hlavou na znak pozdravu.

Veľmi rada sa s ľudmi zhovárala ako v 18.-19. storočí. Bolo to fajn. A jeden z mála ľudí, čo na jej hru pristúpil, bol Lupin. Z iného uhla pohľadu ho milovala.

"I ked je to pre mňa neľahké, rád by som sa s vami pozhováral o pozvaní na ples," načal tému.

"S týmto zámerom som za vami prišla aj ja," v očiach sa pousmiala ale na perách nedala nič znať. "S ľútosťou vám musím oznámiť, že to pozvanie musím zrušiť. Slečna Evansová mi objasnila situáciu."

"Som rád, že to beriete s nadhľadom," usmial sa.

"Takže je pravda, že na ples budete sprevádzať slečnu Taylorovú?" nevinne nadvihla obočie.

"Pripúšťam, že áno," krátko prikývol. "Mal som len obavy, že raním vaše city."

"City?" zažmurkala. "City voči vám?"

Lupin zružovel, následne zčervenel a potom zostal biely ako stena.

"Ďakujem za príjemný rozhovor, ale musím sa s vami rozlúčiť. Čakajú ma isté... povinnosti."

Bez varovania jej chytil ruku a jemne sa jej dotkol perami. Araminta sa rozochvela na celom tele a srdce jej začalo byť ako zvon. Ešte nikdy sa takto nerozlúčili. Vždy si kývli hlavou ale...bozk? To jej nenapadlo ani vo sne. Nie že by o ňom snívala ale...

Zostala tam stáť sama ako kvôl v plote a stretla sa s Blackovým pohľadom. Zacítila sa trápne a prvý krát za život jej jemne sčerveneli líca.

"Lily, to je úžasné!"

Araminta sa vrhla svojej najlepšej a koniec koncov aj jedinej priateľke okolo krku, vystískala ju a znova sa usadila na tmavomodrom gauči. Odpila si z kakaa, ktoré bolo ešte stále jej najobľúbenejším nápojom, a podozrievavo sa na ňu pozrela.

"A kto je otec?"

"Araminta, pre Merlina! Samozrejme, že môj manžel!" Lily od hnevu chytila farbu ako jej vlasy.

"Nechcela som ťa uraziť, prepáč," povedala neúprimne čo Lily vedela a pochybovačne nadvihla obočie. "V kútiku duše som stále dúfala, že si splodila dieťa s niekým iným ako s tým imbecilom Potterom."

"James je môj manžel a ľúbim ho. Sto krát som ti povedala, že je to skvelý muž! A pod srdcom nosím jeho dieťa," Lily bola taká červnená, že Aramintu prekapoval fakt, že sa od nej ešte nechytila pohovka.

"Ved dobre, len sa upokoj. Teraz by si mala byť v kľude, ked to..." Araminta sa zatvárila kyslo.

"Kuriatko, sme doma!" zakričal odo dverí James.

"Kuriatko?" Araminta pobavene nadvihla obočie a aj s Lily sa postavila. "Black," ako chlap chlapovi mu podala ruku. Nepotrebovala tu žiadne dojímavé objatia, aké praktizovala Lily s Jamesom. "Potter," S ním si len kývla hlavou, pretože bol plne zaneprázdnený.

"Remus je kde?" spýtala sa jemne Lily a odpovedal jej zvonček.

O 10 minút už všetci sedeli v jedálni a večerali. Túto večeru vymyslela Lily hned z dvoch dôvodov. Aby si chlapi zvykli na Aramintinu prítomnosť (Ar zastávala názor, že si na jej prítomnosť nezvyknú ani za pol storočia) a aby im oznámila tú radsotnú správu (O tom však Araminta netušila).

"Tak, Potter, už si uvažoval nad menom?" nadhodila Araminta tému priateľnú aj pre ňu, ae pre ostatných. Aspoň si to myslela.

Lily zabehlo sústo, Sirius behal pohľadom z Jamesa na jeho manželku nahnevaný, že mu to nepovedali a vôbec si nevšímal fakt, že Lily sa tam dusí a James vyvalene kuká na Aramintu. Iba Remus akoby nebol šokovaný touto vetou a usmieval sa.

"Čo?" dostal zo seba napokon pán domu.

"Ari, ty si to vedela prvá." povedala pomaly Lily, v lícach červená.

"Došlo mi," zahryzla si do pery. "Idem sa prejsť, vy si to tu vyjasnite."

Postavila sa od stola a vyšla z jedálne. Hned ako vyšla na tmavú ulicu, niekto ju dobehol.

"Slečna, som rád, že sme sa dnes stretli," usmial sa Remus.

"Je to obojstranné," povedala. "Remus, kedy sme sa naposledy zhovárali normálne?"

"Ked si ma pozvala na ples," zasmial sa. "Ale tie rozhovory ma bavili, i ked niekedy som mal problém sformulovať vetu, kedže ty si nevyspitateľná."

"O, nevyspitateľná," zasmiala sa. Prvý krát v prítomnosti niekoho iného ako Lily sa zasmiala.

"Smeješ sa," povedal potichu.

"Ja? Nie," vážne pokrútila hlavou ale mykalo jej kútikmi úst.

"Môžem ťa objať?" spýtal sa opatrne.

Vždy po tom túžil, mal ju rád. Miloval chvíle, ked prebehla popri ňom a on ucítil jej vôňu. V podvedomí si predstavoval jej úsmev a teraz ho vidí. Je taký úprimný, bezstarosný, nevinný. Hľadí jej do očí, v ktorých je viac utrpenia ako v ostatných, no i tak v nich horia plamienky šťastia. Obdivoval ju. Veľakrát bola v bezvýchodiskovej situácii, ale ona i tak našla riešenie. Vždy mala v zálohe dva argumenty, dokázala sa brániť.

Nemo prikývla a pristúpila k nemu. Jemne ju objal, ale ked sa k nemu pritiskla, zovrel ju silnejšie a vdychoval vôňu jej vlasov. Nemohol vidieť slané perličky, ktoré jej stekali po lícach.

Nadýchla sa, potlačila trasúci sa hlas a povedala do jeho hrude, no i tak ju bolo zreteľne počuť.

"Dúfam, že Sirius nevypije to víno. Momentálne pri sebe nemám protijed."

Nemajte obavy, Sirius to prežil!

Vôbec som nevedela, aký tomu mám dať názov, tak to dopadlo takto.

Nechcela som uraziť blondákov, fakt sorry, len sa mi to tam akosi hodilo. Inak nemám ziadne predsudky! (Výnimky existujú)

Táto povieda vznikla, ked som uhladala metrovicu. Robila som to ako zombie, čomu nasvedčovať aj môj vzhľad, takže sa nečudujte, že táto poviedka je trochu odveci. Inak mám veľmi rada ukladanie metrovice, len keby nebolo tridsať stupňov. Je to fajn práca, hlavne pre tie dievčatá, ktoré neznášajú umývanie riadu alebo vysávanie. U nás to robí brat. A nebojte sa, vôbec nie sme poletení.

Skúsila som si Siriusa predstaviť ako nejaké dievča, ktoré dodrzuje všetky pravidlá okrem školského poriadku. Asi mi to...nevyšlo.

A k tomu systému a spoločnosti. Asi som tým nechcela nič povedať. Proste som to písala.

Ospravedlňujem sa za chyby, ale písala (a momentálne ešte stále aj píšem..teda iba teraz.....chápeme sa? bo ked to vy budete čítať, ja to už písať nebudem...) po tme, na bratovom notebooku. Aj to tak vyzerá ze?

Inak, túto poviedku venujem mojej nastávajúcej Raduške.

Vaša a Raduškina Kačenka...alebo Imogen...mne sa inak veľmi páči Im....a Radka mi vymyslela, že Imigimi (to je ako od ABBY: Gimie, gimie, gimie...) a ked som sa pohrala s mojim menom, vznilo mi Tara...milujem to meno...ale krajsie je Taranee, nemyslite? Dobre, uz končím...:)

[ » na začiatok « ]