Poviedka:
Pridaná: 6.9.2008, 15:29:04
Čítaná: 3703×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: Fiction
Postavy: Ty
Stručný dej: Poviedka o živote jedného človeka

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Život je zvláštny darček. Jeden s tých, ktorý si sotva vybalíme zo škatule. Zahalený tajomstvom, niečim nadpozemským. CINK! A si tu, na tomto svete dobra a zla ani sám nevieš ako. A zrazu ťa obijma úplne cudzia žena - nejaké čudo, s ktorým si sa pred tým nestretol. Si niekde... Kde si vlastne? Vôbec nič si nepamätáš no vieš že niečo bolo aj predtým. Niečo určite ale vôbec sa to nepodobalo tomuto. Plačeš.

A tu ťa zrazu navliekajú do zvláštnych oblekov. Sú nepohodlné a navyše majú divné farby. Prečo to robia?

Po pár mesiacoch si začínaš zvykať. Trochu si pamätáš tú cudziu ženu a muža lebo každý deň ťa navlieka do nových hábkou a dáva ti papať. To sa nepodobá tomu čo bolo pred tým. Ani trochu. A tak len bezmocne ležkáš a čakáš čo bude. A tá žena stále dookola hovorí nejaké nezmysli. Vôbec im nerozumieš no ona je nadšená. Vyzerá divne.

Konečne bez čakania. Začínaš rozumieť tej žene. Hovorí, že sa volá mama. A celkom si si ju obľúbil. Ale kto je ten muž netušíš.

Je to tata. To hovorí tá mama. A snažíš sa to naučiť, lebo keď so seba vydáš, ani nevieš ako niečo tomu podobné vždy pribehne. Hrá sa s tebou a to sa ti páči.

Po celom byte sa ozýva MAMA. Vkuse dookola. A tá žena vyzerá zničene. Robíš ťarbavé krôčky a úraz hrozý všetkému, čo sa ti postavý do cesty. Tá mama! Vkuse všetko zakrýva, prekladá ťa, len aby si nemohol škúmať tie zaujímavé válcovité veci naplnené čímsi hnedým. Mama to volá ketináč alebo tak.

Zvykáš si. Už nie si malý ale ani veľký. Dali ťa do ŠKôLKY. Hoci nechápeš prečo musíš. Je tam veľa detí a vôbec si nemôžeš robiť čo chceš. Prečo?

AAAA ide sa do školy. Novučičká taška leží v kúte ty, vyobliekaný stojíš pri dverách. Strach v očiach a kruhy pod nimi. veď celú noc si nespal...

Škola je otrava. Hovoria to. A tebe sa to nezdá. Hovoria to veľké deti. Už to nieje ako v škôlke. Už si veľký. Pripadáš s tak zodpovedne...

Dnes si Teenager. Máš sviatok. a KAMARáTIA SA smejú. Rehocú. A to pekné dievča Tina z vedľajšej lavice sa spýtala či s ňou chceš chcodiť. Jasné že hej! Aj keď sa ti nepáči, musíš, si jediný z partie kto nemá babu. A keď sa mama pýta, čo nové v škole o tine ani mienka. Nech sa mama nestará, si už skoro dospelý!

Už sa zdá že pod tebou praskne školácka stolička. Si deviatak. O chcvíľu ideš prečo zo školy. čo bude potom netušíš. A je ti to jedno. Mama vkuse točí čosi okolo gymnázia ale to je predsa pre byfľošov. Možno... No, ešte sa uvidí.

Prečo mama tak kričí? No a čo že fajčíš. To robí predsa každý. Nie ty nie si pubertiak. A kričíš aj ty na ňu. Zdrhajme s tejto nepríjemnej scény...

na tejto strednej je to o ničom. Gympel. No čo už. A medzitým si mal asi 20 dievčat s pri každej si si bol istý že je to tá pravá. Nevyšlo to. Ale ty veríš, že s Kristýnou ti to vyjde. Mama si to nemyslí. Ktristýna sa jej nepáči, a ty nechápeš prečo.

Dnes sa vydávaš. Janku miluješ a ona teba tiež. Máš po dvadsiatke, si dopelý muž! Mama a tato sú hrdý. Si chytrý, s maturitou a navyše zamestatný.

Si tato! Toľko sĺz. a ty si presvedčený, že malý Denis je to najkrajšie dieťa na svete.

Prečo? Prečo teraz? A prečo ty? Chcoroba je zákerná. Rakovina pľúc. A ty, mladý, 30 ročný zomieraš. Keby si bol vtedy počúval mamu aby si nefajčil, mohol si žiť o niekoľko minút dlhšie. to by stačilo. Aspoň tvojmu chclapčekovi. Denis má 6. Ide do prvej a Janka plače. Šepkáš až neplačú. ža ak pôjdeš do neba tak im tam hore vybavíš miesta. ešte posledný úsmev A zrazu je nič..... Nič... A ty si nepamätáš čo bolo. A to čo je, to nevieš opísať je to nové. A čakáš... Zomrel si.

Nič....

[ » na začiatok « ]