Poviedka:
Pridaná: 16.8.2008, 09:54:02
Čítaná: 3478×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona Grangerová, Draco Malfoy
Stručný dej: Táto poviedka sa odohráva počas 6 ročníka na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Hermiona sa rozhodne sledovať Malfoya a jeho bandu.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Hermiona sa postavila za roh neďaleko brnenia stojaceho pri dverách izby. Počula vravu troch slizolinských študentov, ktorých už hodnú chvíľu sledovala. Crabba, Goyla a Malfoya. Prútik mala pripravený keby ju náhodou odhalili a bola by nútená ho použiť.

Zrejme mali čosi za lubom a chcela zistiť čo. Zachytila len pár slov ako sledovať Potterov krok, premrhaná práca a odhalenie.

Chcela prejsť ešte o kúsok k ním bližšie, aby lepšie počula ich rozhovor a dozvedela sa viac. Keď sa presúvala z doterajšieho bezpečného úkrytu, potkla sa o roh podstavca s brnením a spadla na zem. So zahrmotením sa rútilo na ňu. Zavrela si oči, nechcela vidieť čo sa stane. Hodná časť ju minula ale zavalilo jej nohy.

"Auuu!!" vykríkla. Hlava z neho sa kotúľala po chodbe a začala skackať dolu po schodoch. Prútik jej vypadol z ruky a letel pár metrov od nej. Takto neslávne sa skončilo jej utajenie.

"To bolo posledný raz čo som sa hrala na Jamesa Bonda." povedala si nahlas.

"No tak, Vincent, musíš sledovať každý Potterov krok! Je možné, že ma čoskoro prekukne a to nesmieme dopustiť, keby bol niekde blýzko musíte mi dať vedieť!" Dokončil svoj prejav Draco Malfoy. Prešiel od okna k svojmu takzvanému kamarátovi sediacemu v kresle, ktorý sa napchával lekvárovými šiškami (koblihy pre českých čitateľov). Pri chôdzi mu krásne vial jeho čierny habit. " Tebe tuším už miesto krvi tečie cukor!" povedal Draco a vychmatol mu z ruky kalorickú bombu." Prilep sa na neho!" zrazu ich rozhovor prerušil nejaký rámus. "Čo to do kelu ...!?!" povedal. " Auuu!" Bolo počuť dievčenský hlas z chodby. Zaiskrilo mu v očiach. Hodil šišku na stôl a utrel si ruky do Vincentovho habitu. "Idem to preveriť!" a trielil von na chodbu.

Hermione stuhla krv v žilách, keď začula kroky z vedľajšej miestnosti. Ešte naposledy sa pokúsila vymaniť si nohy spod železnej príšery. Stále sa jej nepodarilo uvoľniť ich. Premáhala ju panika. Naťahovala sa za prútikom, ale ten bol ďaleko.

"Ale, ale pozrime sa, kto nás to tu šmíruje !!" Ten arogantný, posmešný hlas bol nezameniteľný. Ten slizolinský nafúkaný drzý rozmaznaný slizký had stál priamo nad jej hlavou. Nevyzeral naštvaný, práve naopak pobavený. Očakávala, že bude zúriť a trest ju neminie.

Vyzeralo to celkom komicky. Najväčšia bifla na škole, privalená brnením a pristihnutá pri "čine". Chcela pohnúť hlavou ale nejaký tlak jej v tom bránil. ´Ten zmätok mi stojí na vlasoch.´ dovtípila sa. Panika ju opustila a vystriedal ju odpor a hnev. Nechcela stratiť svoju hrdosť. "Odpáľ Malfoy!!" odvrkla mu.

"Ani ma nehne!" odpovedal a zvážnel.

"Čo tu stváraš??" Hermiona mu zo zeme hľadela do tváre. "Nič !!" snažila sa povedať čo najnevinnejšie.

"Neklam!!" vytiahol prútik. Hermiona sa trhla, vypleštila oči a zakňučala. Draco zdvihol do výšky svoj prútik. "Wingrdium leviosa!" zakričal a brnenie sa vzieslo do vzduchu. Vyslobodil jej nohy spod tej opachy. Okamžite stala na nohách a zohla sa pre svoj prútik.

"Opováž sa!!" zabľačal. Napadlo jej, že by sa mohla pokúsiť aspoň újsť, hoc ju strašne bolel členok na pravej nohe. Zranenie jej však bránilo rýchlo utekať. Draco ju troma dlhšími krokmi dobehol.

"Ešte sme neskončili Grangerová!" a zdrapol ju za ruku.

"Pusti ma!" zvrieskla na neho.

"Vyklop všetko čo si počula!" Mlčala.

"Nenúť ma použiť prútik!!" zavrčal.

"Presne to si celý ty. Iba samé vyhrážky, prázdne slová, ale skutek - utek !" Tak to už prehnala. Draco bol neskutočne vytočený.

"Zaslúžiš si trest! Špiónka!!" zdvihol prútik.

Vykročil k nej. Hermiona odkuľhala o dva kroky dozadu. Zas prikročil, stačil mu len jeden krok. Takto ju zahnal ku stene a už nemala kam cúvať.

"Tak, čo ty zbabelec! Keď som neozbrojená si trúfneš čo??" Vysmiala sa mu do tváre.

"Humsáčka sklapni!" zavrčal.

"Lebo čo?" provokovala. Bol to jedinký spôsob obrany, ktorý jej ostal.

"Pošleš na mňa otecka!?" Oprel sa rukami o stenu tak ju obkľúčil. Priblížil sa k jej tvári.

"Nechci ma naštvať! Zaslúžiš si trest!"

"Tuším sa opakuješ!" povedala a nenávistne na neho zagánila.

Draca znervózňovalo, že bol pri nej príliš blýzko. Páčilo sa mu ako sa jeduje, ako sa jej krásne dvíha hrudník a zas klesá, ten strach v jej očiach maskovaný drozosťou. Ako to, že si všíma také blbosti. Už skoro minútu na seba len hľadeli a nevymyslel žiadnu urážku alebo poznámku, ktorou by ju počastoval. Pohrával sa s inou myšlienkou.

"Malfoy buď si konečne vymysli ten trest alebo ma pusti!" vyjednávala. ´Úha dnes som nejaká trúfalá.´ pomyslela si.

"Mám niečo na čo tak rýchlo nezabudneš!" povedal lenivo. Oblizol si spodnú peru a nadvihol obočie. Jeho tvár sa priblížila k Hermioninej. Bol nebezpečne blízko. Zákeracky sa usmial.

´Čo, čo, čo to stvára?´ Jej bojovnosť ju už opúšťala. Stratila reč. Už nevedela, čo povedať na sebaobranu. Znervóznela a zatúžila okamžite vziať nohy na plecia. Využil jej chvíľu nepozornosti a dravo zaútočil svojimi perami na jej. Dal si záležať aby "trpela" čo najviac. Myslel si, že sa bude brániť a že ju bude len chvíľu týrať, no nastál zvláštny obrat. Nechcel sa od nej odrhnúť. Roztápala sa ako posledný jarný sneh. Nechala sa unášať novými neznámymi pocitmi. Keď sa odtiahol. Obaja na seba neveriacky hľadeli.

"Opováž sa niečo ceknúť!" Už nemala v pláne niečo povedať Harrymu alebo Ronovi a o tom, čo sa stalo pred pár minútami tobôž. Tak na toto tak rýchlo nezabudne.

"Zmizni! povedal a podal jej prútik Hermiona si vzala svoj prútik a utekala krivkajúc do chrabromilskej časti hradu.

Cítil sa ako opitý. Vôbec nepredpokladal, že to bude mať na neho až také účinky. Vrátil sa späť do komnaty k dvom "priateľom". Pýtali sa ho čo sa stalo. Neodpovedal im. "viete čo máte robiť, tak odchod!!" povedal. Chcel ostať sám.

...

Hermiona konečne prišla do Chrabromilskej klubovne, stretla Rona a Harryho hoci sa im snažila vyhnúť.

"Ahoj!! Čo sa ti stalo?" spýtali sa jej takmer zborovo, keď ju videli ako krivká.

"To nič len som sa pošmykla a spadla." Zaklamala.

"Musíš si dávať pozor Herm, je strašne klzko. Ale aj tak by si mala ísť na ošetrovňu!" povedal jej Harry, ako by to sama nevedela.

"My budeme vonku!" oznámil Ron.

"Áno, ihneď tam zájdem! Tak ahojte chlapci!." povedala a odkráčala rovno na ošetrovňu. Madam Pomfryová jej členok ošetrila ani nie za pár minut. Dala jej len elixír na utlmenie bolesti a rýchlohojaciu masť.

"Máte to len odreté, našťastie nič zlomené alebo rozmliaždené. Natierajte si to tou masťou čo som vám dala a do troch dní to budete mať zahojené. Akože sa vám to stalo slečna?" Hermiona ani nerozmýšľala a povedala presne to isté klamstvo ako Harrymu a Ronovi. Moc sa nechce chváliť tým, čo sa jej dnes prihodilo. Ako chcela zistiť, čo má ten slizolinský had za plány. I keď musela v duchu uznať, že sa vie perfektne bozkávať. Pri pomyslení na bozk zapýrila. ´Hoci Ginny by som to mohla mohla ... nie! Nikomu o tom nepoviem. Radšej!´ Síce nevedela ako dlho to vydrží, nikomu sa nezveriť.

Noha ju už menej bolela tak sa rozhodla, že sa pôjde pozrieť von za svojimi kamošmi. Na nádvorí ich však nezbadala. Bolo už šero a pomaly sa stmievalo. ´Možno už išli dnu na večeru.´ Napadlo jej. Práve keď sa rozhodla odísť do Veľkej siene, ju čosi trafilo do hlavy. "Au!" To bola rana. chytila sa za hlavu. Pod prstami zacítila sneh. No jasné, snehová guľa. Zas tie nezbedné decká. Otočila sa a nenávistne zagánila.

"Kto sa opovažuje!" Zarazila sa. Pár metrov od nej stál Malfoy. Dnes ho už netúžila stretnúť. Ten trest čo si na ňu nachystal jej stále víril v hlave a nedal jej priestor pokojne premýšľať a žiť. Samozrejme sa uškŕňal tak ako to len on vie, tím svojím malfoyovsko arogantným úškľabkom. Chystal si už ďalší arzenál. Oprášila sa a pokračovala v ceste.

" Daj pokoj!!" povedala nahnevane. To ho však nezastavilo a opäť do nej hodil snehovú guľu ale netrafil sa.

"Tak, čo špionka! Vyzývam ťa na snehovú vojnu!! Už dávno som sa tešil na guľovačku!" Ďalšia guľa jej zasvišťala okolo hlavy. Ignorovala ho a pokračovala v chôdzi. Zas ju trafil. To ju už začalo štvať. On si nedá pokoj. Však počkaj teba to prejde keď sa začnem brániť. Nenápadne si zobrala sneh z najbližšej sochy. Urobila si peknú a riadne tvrdú guľu. Otočila sa a čakala pokiaľ bude nadostrel.

"Draco, vieš ja..." povedala nesmelo. Spravil presne to, čo očakávala. Zarazil sa a zastal. Zmetene sa zatváril. Hermiona hodila do neho svoju prácu a trafila ho rovno do ksichtu. Oprašoval si ho z tváre, ktorú mal celú bielu od snehu. Zrejme sa mu sneh dostal do úst pretože ho vypľúval. Začala sa smiať, no keď si všimla, že Draco sa vôbec nesmeje, ale sprisahanecky sa mračí, sťažka preglgla.

"Koledoval si si o to!!" obraňovala sa.

"Tak to ti vyšlo Grangerka! Teš sa na Vendetu." Priskočil k nej nabral si sneh a napchal jej ho za golier.

"Brrr! Neblázni to je studené." Z celej sily do neho drgla a on sa zapotácal. Podkĺzli mu nohy na vrstve ľadu. Balancoval no pádu už nedokázal zabrániť. Ako sa rozháňal rukami a chniapal pred seba, stihol ešte zachytiť kúsok z Hermioniného habitu. Stiahol ju so sebou a ona padala na neho.

"Aaaa!" pristála na jeho hrudníku. Zvalili sa do mäkkého snehu. Začal sa smiať, aj ona sa pridala. Aj cez tú hrubiznú vrstvu oblečenia, čo mal na sebe cítila, jeho pevné svaly. Chcela vstať no Draco ju chytil okolo pásu a nepustil. Zatrblietali sa mu oči, zrýchlil dych. Pootvoril pery a ..

"Ehm ehm!! Je mi ľúto, že vás ruším, ale už je neskoro mali by ste byť dávno vnútri." Bohvie, čo by sa stalo keby ich nevyrušil tento hlas. Bola to pani profesorka McGonallogová. Obaja sa rýchlo vyskočili na nohy, oprášili sa od snehu. Draco potichu zaklial. Keď chcela Hermiona profesorke vysvetliť, že to bol len nevinný pád. McGonalogová len mávla rukou a otočila sa a vrátila sa späť do školy. Mlčky odišiel každý svojou cestou.

Hermiona išla na večeru, sadla si k Ronovi a Harrymu. Prplala sa v jedle. Vôbec nemala chuť jesť. Neodvážila sa zdvihnúť hlavu smerom k slízolinskemu stolu. Bála sa tam pozrieť. "Skoro celý deň sme ťa nevideli." Spustil Ron.

"Bola si už s tým členkom ??" spýtal sa Harry.

"A čo si vlastne celý deň robila?" zas vyzvedal Ron. Neustále ju zasypávali otázkami.

"Áno bola so na ošetrovni a teraz som unavená a pôjdem spať!" a vstala od stola.

"Ahojte!" Harry s Ronom sa na seba nechápavo pozreli. Ron šepol Harrymu " Dnes je nejaká divná, že??"

" Čo jej zas preletelo cez nos?" odpovedal Harry Ronovi otázkou.

Hermiona bola z tohto rušného dňa veľmi unavená a zmätená. ´Ak by som ešte dnes zas stretla Draca ... .´ Nestihla ani poriadne dokončiť myšlienku a spomínaný stál priamo pred ňou. Skoro do seba vrazili ako išli obaja zamyslený.

"Dávaj pozor!!" zavrčal na ňu.

"Prepáč!" snažila sa byť slušná.

„ Nemôžem sa kôli tebe na nič sústrediť!" povedal úprimne.

"Ani ja!" vykĺzlo jej z úst.

„Čo by sa asi stalo, keby tam neprišla McGonagalka??"

"Netuším!" Začervenala sa.

"Veľmi dobre to vieš !"

"nie neviem!" Nevedela čo od neho čakať. Bol to predsa zradný slizolinčan a nádejný smrťožrút. Znepriatelená strana. Hoci ona by bola rada, keby všetky fakulty školy nažívali spolu v harmónií.

"Tak ja ti to predvediem" Preboha jemu načisto preskočilo. Zdrapol ju za rukáv a ťahal ju preč z chodby do najbližšej prázdnej učebne.

"Pusti ma!" Chcela vôbec aby ju pustil ? bola neuveriteľne zvedavá prečo to robí. ´Potrestať ju potrestal, tak čo ešte chce? Možno chce od nej neporušiteľný sľub aby nič neprezradila.´ To však rýchlo zamietla pretože pochybuje že by vedel na to potrebné zaklínadlo. Ale ani nemá čo prezradiť pretože toho dohromady nič nevie.

Zabuchol dvere. Stále ju ťahal až niekam k zadným laviciam.

" Je čas!"

"Čas na čo?" udivene sa ho opýtala

"Dokončiť to čo by sa stalo vonku!"

"Ako vieš čo by ..." nenechal ju dohovoriť a umlčal ju svojimi perami. Ona bez výrazného odporu "spolupracovala". Vošiel jej rukou do vlasov, a pritiahol si ju pevnejšie. Dobil sa so jej úst a vychutnával si sladkú chuť, ktorú mu ponúkali. Nechcel aby sa niekedy skončil. No skončil sa.

"Povedz mi Malfoy čo odo mňa vlastne chceš??" vybafla na neho keď sa jej trošku upokojilo jej rýchlo bijúce srdce.

"Každý deň ti budem prízvukovať, že ak čo len pípneš o tom čo sa dnes stalo, draho to oľutuješ!!" Týmto slovám verila.

"Myslela som si, že túto záležitosť máme už vyriešenú. Nič som dohromady nepočula!!" posledné slová zvýraznila.

"Dobre! Pokladám to za uzavreté! Máš už partnera na tohtoročný Vianočný ples?" Hermiona ne neho vypleštila také oči, že jej skoro vypadli z jamôk.

"čože????" a šokovane dodala "Áno mám! keď ťa to tak zaujíma."

"Fajn. Weasly sa konečne odvážil ??" zdal sa byť udivený a aj sklamaný.

"Áno idem s Ronom."

"Myslel som si to." povedal a podal jej malú škatuľku.

"Čo to na mňa chystáš, Malfoy?" nedôverčivo sa opýtala.

"Taký malý Vianočný darček!"

"Darček??" Zažmurkala

"Aby si nezabudla!"

"Nezabudla??"

"Nezabudla na dnešný deň! Na deň ktorý sa už nikdy nezopakuje.“

"Nezopakuje??"

"Možno by všetko mohlo byť všetko inak. V inej dobe, na inom mieste, v inom čase." Pohladil ju po tvári, otočil sa na opätku a odišiel.

"ĎAKUJEM!" Zakričala na neho.

Hermiona sa neveriacky pozerala na dvere, ktorými odišiel. Stála nehybne na mieste a pevne držala malú zamatovú čiernu krabičku. Váhala, ale napokon ju otvorila. Vyletel z nej malý červeno ohnivý drak. Vzletel k stropu, urobil vo vzduchu niekoľko sált, pričom poletovali okolo neho žiarivé iskričky. Pristál jej na dlani, zatrepotal krídlami a premenil sa na sponu s kamienkami, ktoré tvorili obrazec draka. Uložila ju naspäť do krabičky a schovala do habitu. Odpochodovala si ľahnúť. Nemohla zaspať. Tento zvláštny deň s Dracom bol navždy preč. Na ďalšie dni bolo všetko v normálnych koľajach ako by sa medzi nimi nikdy nič nebolo stalo.

[ » na začiatok « ]