Poviedka:
Pridaná: 12.8.2008, 10:55:13
Čítaná: 3698×
Hodnotenie: (počet hlasov: 27)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Filch
Stručný dej: Filch má jeden problém. Vlastne nielen jeden ;)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Bolo už dávno po polnoci, no v Rokfortskej knižnici sa ešte svietilo. Na prázdnej chodbe zaznel zvuk ťažkých krokov a lampáš v jeho ruke sa zahompáľal. Potichu a bez zaklopania prešiel cez prah a zakrádal sa uličkami.

„Dobrý večer,“ozval sa nesmelý hlas knihovníčky.

Nočný návšetevník sa uškrnul a na odpoveď len kývol hlavou. „Je po polnoci.“

„A?“nadvihla knihovníčka obočie.

„Večierka je o deviatej,“prižmúril oči a pozrel na knihu v jej ruke.

„Ale tie knihy sa neroztriedia samy,“nahnevane zošpúlila pery. „A navyše to platí len pre študentov!“

„Ktorí tu môžu niekde byť!“zvolal zlostne a tresol lampáš na najbližší stôl.

„Upokojte sa, Filch,“zamračila sa a širokým gestom ukázala na knižnicu. „Vidíte tu niekoho?“

„Nevidno ich, ale aj tak sú tu,“vyhlásil s výrazom šialenca. „Sú ako duchovia...“

„Duchov vidno.“

„Sú horší ako duchovia!“rozhorčoval sa a prižmúrenými očami pozeral na všetky strany, akoby dúfal, že uvidí priehľadného previnilca.

„Ak niekoho pristihnem, zavolám vás. Zatiaľ dobrú noc, Filch,“rozlúčila sa s ním nahnevane a vrátila sa ku krabiciam s knihami.

Filch zobral svoj lampáš a prechádzal pomedzi police.

Dlho tam len tak blúdil, až nakoniec zastal pár krokov od knihovníčky.

„Už ste skončil?“spýtala sa a veľavravne pozrela na dvere.

„Nikto tu nie je,“zahundral, no nechystal sa na odchod.

„Ešte niečo?“

„Nie!“vyštekol. „Vlastne...“

„Prosím?“prekvapene sa spýtala a nemo na neho pozrela.

Filch vytiahol akýsi list a červernajúc sa jej ho podával.

„Pre mňa?“zamračila sa a chytila list do dvoch prstov.

„Je to moje, ale neviem... si rady...“hundral si popod nos a pozeral všade inde len nie na ňu.

Irma Pinceová roztvorila obálku a s kamennou tvárou prečítala inštrukcie Kúzľokurzu.

„A čo s tým?“pozrela na neho ponad orlí nos a pergamen mu vrátila.

„No... ja... Naučiť som sa chcel...“

„Chcete vedieť čarovať? Napíšte reklamáciu svojim rodičom, nie mne,“odvrkla.

„Pomôžte mi... len zopár malých kúzel...“prosebne sa zahľadel na prútik za jej opaskom.

Knihivníčka pokrčila nosom. „Choďte za nejakým profesorom.“

„Ja nechcem profesorov! Sú nafúkaní a nevďační ako tí prackovia!“rozohnil sa Filch a začal sa pribižovať. „Pozrite, Irma...“

Knihovníčka sa strhla, keď ju oslovil menom.

Filch chytil popísanú a dotrhanú knihu a náruživo v nej listoval zastavujúc na najzničenejších stranách. „Pozrite, čo dorábajú! Spolu ich môžeme zastaviť... my dvaja!“

Irma Pinceová znervóznela a začala sa obzerať pomedzi police. „Spolu?“

„My dvaja...“

„Zabránime im znesvecovať knihy?“

„Áno...“

„Budiť nás uprostred noci?“

„Iste...“

Euforicky sa rozosmiala . „Ó, áno!“

Filch ju chytil okolo pásu. Irma si rozpustila svetlohnedé vlasy. Vedel byť tak vášnivý...

„Dnes ťa čakám, Irma,“usmial sa štyridsaťdva ročný Argus Filch.

„Niečo ti prinesiem, Argus,“zašepkala Irma a naklonila sa bližšie.

Spoza políc sa ozval hurónsky smiech. Zopár kníh padlo na zem a prehlušili zvuk utekajúcich nôh.

„Ja tie decká zabijem!“soptil Filch, schytil lampáš a bežal za Záškodníkmi.

O dvadsať rokov neskôr

Bolo už dávno po polnoci, no v Rokfortskej knižnici sa ešte svietilo. Na prázdnej chodbe zaznel zvuk ťažkých krokov a lampáš v jeho ruke sa zahompáľal. Potichu a bez zaklopania prešiel cez prah a zakrádal sa uličkami.

„Dobrý večer,“ozval sa nesmelý hlas knihovníčky.

Nočný návšetevník sa uškrnul a na odpoveď len kývol hlavou. „Už sa neskrývajme, Irma. Ja to už nevydržím!“

„Ja viem, Argus. Ale už je neskoro. Ten pravý čas sme premrhali...“povedala smutne a bola by sa aj usmiala, keby nezabudla, ako sa to robí.

„Stále si rovnako krásna...“povedal a položil lampáš na stôl.

„Ale už nie taká istá,“odvetila a vstala. „Ľúbim ťa.“

„Aj ja teba. Si pre mňa všetkým. Prečo sme tak dlho čakali?“

Spoza políc sa opäť ozval hurónsky smiech. Zopár kníh padlo na zem a prehlušili zvuk utekajúcich nôh.

„Ja tie decká zabijem!“soptil Filch, schytil lampáš a bežal za Harrym, Ronom, Hermionou a Ginny.

Dúfam, že Vás to nesklamalo, ale zabavilo =) Jednorázovka, myslím, že celkom pohodová, ale to nechám na Vás...

[ » na začiatok « ]