Poviedka:
Pridaná: 9.8.2008, 18:40:41
Čítaná: 3778×
Hodnotenie: (počet hlasov: 12)

Typ: Fiction
Postavy: rodina
Stručný dej: Pár príbehov, ktoré sa skutočne stali. Vážne!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, horor

Pri písaní, či rozprávaní týchto príbehov, verte, či neverte, nebolo mi ľahko. Väčšina sa ich stala v mojej rodine, jeden sa stal dokonca aj mne. Nemôžem vám nijako natlačiť do hlavy, že je to pravda. Buď budete v to veriť, alebo sa len zasmejete. Každopádne som tomu neveril ani ja, dokedy mi to moja tetka definitívne nepotvrdila. Vedy som ešte raz vyvolával ducha, so slovami: Veď ona klame! a ozaj stalo sa, čo som nečakal. Môžete si prečítať rôzne príbehy zaujímavých javov z nie tohto sveta, no však z môjho okolia, za ktorými stoja, či už bludné duše, poltergeist, astrál alebo dokonca samotný diabol.

Prv vám vyrozprávam príbeh, ktorý sa nestal v mojej rodine, no myslím, že je to tiež niečo, čo by malo byť vyrozprávané. Či už to bol Lucidný sen, alebo nejaká podvedomá túžba ducha ublížiť druhým. No vysvetlite si to ako chcete, v tomto vám však nepomôžem, keďže som z toho vedľa.... ideme od najhorších po najlepšie....

__________________________________________________

Príbeh č.8: (vyrozprávaný by teta Anička)

Príbeh sa stal dvom kamošom, približne 35 ročných, keď jeden z nich náhle zomrel. Bol týždeň mŕtvy a niekedy vtedy sa zjavil. Zjavil sa svojmu kamošovi. Bolo to takto. Ten, živý kamarát išiel spať. Vtedy sa zrazu podvedome zobudil, vlastne nezobudil on stále spal, keď za ním prišiel duch, ktorý ho volal vábivými slovami, napríklad: „Poď, uvidíš ako je tam dobre, poď, poď,“ a išiel von oknom, ktoré bolo otvorené. Kamarát ducha nasledoval. Pozrel sa von oknom. Duch na neho mával a kričal: „Skoč, skoč, poď so mnou, uvidíš aké je to dobré!“ Chlap vystúpil na okno, keď v tom za prebral a rýchlo zišiel z okna. Nemyslíte si, že to bolo oknu domu. Bolo to okno bytového domu na ôsmom poschodí. Keď opäť vykukol von oknom, už tam duch nebol. Odvtedy som nepočul ešte žiadnu klebetu o tom, či sa ten duch ešte zjavuje. Možno pochopil, že kto, ešte nesplnil svoje poslanie na zemi, tu musí ostať.

Príbeh č.7: (vyrozprávaný by teta Anička)

V jednej rodine, kde žil otec, mama a ich už dospelá dcéra, sa stala tragédia. Otec im havaroval a auto s ním sa mu potopilo v blízkom rybníku. Celé dni ho oplakávali, veď to bol muž aj otec. No po nejakom čase, asi týždeň sa začali pred ich dverami do bytovky objavovať fľaky z vody. Tetka to zmývala, prv, že sa tam nejaký pes vyčúral, no potom sa začali objavovať tiež odtlačky mokrých topánok po podlahe v byte. Už sa im to nejako nepáčilo, no nevedeli, čo majú robiť. Potom to však prestalo, už viem len, že o niekoľko dní, keď bola ich dcéra v práci, objavil sa duch zosnulého pri jeho žene v kuchyni. Nakázal jej: „Staraj sa o našu dcéru, buď k nej dobrá... (viac si nepamätám)“ Keď žena odpovedala, že neboj sa, so strachom v očiach, ja sa o ňu postarám, duch odišiel. Nikdy viac už nemali mokré stopy po byte. Zrejme sa tatko bál o svoju dcérku.

Príbeh č.6: (vyrozprávaný by Babičkaaa)

Už je veľa rokov, čo mi zomrel dedo. No ani nie tak dávno, čo sa odohralo v babinom dome. Raz, cez pekný svetlý deň, si baba zapla telku, aby si niečo pozrela. Ako tak sedela a pozerala na telku, za telkou sú odporné praskajúce drevené schody, počula ako niečo praská. Keď vtedy si uvedomila, že niekto chodí po schodoch. Zdesená tam pozerala a hneď sa prežehnala. Hovorila, že to bolo hrozné, od začiatku pomaly niekto vychádzal po schodoch, no nikoho nevidela. Vraj sa to stalo viackrát. Babka povedala, že to bol určite dedo, pretože sa jej stal ešte jeden horší príbeh s ním. Potom išla na cintorín a zapálila mu sviečku.

Príbeh č.5: (vyrozprávaný by MMM)

Raz večer, som chcel nastrašiť sesternicu, ako vždy, keďže noc pred tým som s už spomínanou tetou Aničkou hovoril o duchoch, tak som jej chcel jedného „ukázať“. Ja veľký frajer: „No Tina, budeme vyvolávať duchov.“ Veď sranda, určite sa nič nestane. A tak hovorím duchu, duchu zjav sa.. asi trikrát som opakoval tú trápnu formulku. Potom hovorím Tine: „Poďme sa pozrieť, či sa Jankovi dačo nestalo. Ešte pred tým som okolo spiaceho Janíka poukladal všetky hračky, čo som našiel, aby sa malá zľakla. Už bola z toho celkom v prdeli keď som ho akože „vyvolával“, a keď sme išli do jeho izby, sa ma držala ako nejaká Prísavka thajská ... no keď to uvidela, začala revať, ovšem, a tak šla spať ku mame, celú noc som ju v tom nechal, hračky od Janka pomocou mobilného svetla odpratal. Potom som si ľahol spať do mojej izby a nechal otvorené dvere, a to nechápem prečo, lebo ja stále zatváram dvere, kvôli dobrému pocitu. Keď som tak ležal rozmýšľal som o duchoch, potom som sa prevalil k oknu, otočený chrbtom k dverám. Zrazu počujem ako po starých drevených schodoch niekto strašne potichu kráča. „No, veď teta Maťa ide spať, ale tak potichu by chodila?“ rozmýšľal som, akože nič príjemné mať otvorené dvere do izby. Ale kroky tichučké, pokračovali po gumenej podlahe, stále hlasnejšie. No otriaslo ma, paplón som vytiahol až po uši a oči zaboril do steny proti mne. Zrazu niekto vošiel do mojej izby, a kráčal k mojej posteli, cítil som ako sa nado mňa nahol, akoby niekto na mňa pozeral. Nevedel som či sa mám otočil alebo nie, čo keď by som tam niekoho videl? Asi pol minútky som zbieral odvahu otočiť sa. Našťastie nič tam nebolo. No trvalo mi dosť dlho, kým som si všetko uvedomil a zaspal. Ráno som sa pre istotu pýtal, či ma nikto nebol pozerať. Že, nie.

Žeby som si vyvolal deda, ktorý zažil iba mňa, ako jediného vnuka? Zvyšných 8 nikdy nevidel. Tak som im povedal čo sa stalo, a akurát nato prišla teta Anička (tá čo ma s duchom osobný kontakt :D) a tá mi povedala, že to bežne aj cez deň sa tu tak stávlo, ale to už je ďalší príbeh, a ten mi lepšie vyrozprávala babka.

Príbeh č.4: (vyrozprávaný by Ika)

Toto, čo vám opíšem v tomto príbehu sa stalo v dome, jedných mojich príbuzných, ktorí kúpili dom po jedenej starej nebohej žene. Povedala, mi ho kamoška, ktorej to povedali oni. Viackrát sa tam stalo, že niečo buchlo, alebo tak, no potom sa to stupňovalo. Počuli prašťať schody, zapínal sa im digestor, ktorý trebalo zapínať doslova kladivom. No keď sa im pred očami rozbil pohár, či starodávna váza, tak vedeli, že s tým musia niečo urobiť. Prv len celý dom prešli svätenou vodou, ale nič. Tak zavolali z Ukrajiny jednu babu: vyháňačku duchov, ktorá im, keď k ním prišla potvrdila, že tam fakt nejaký ten duch bude. Pootvárali všetky okná a dvere, aby tam bol strašne silný prievan a tá baba vyháňačka začala niečo čítať.. (zvyšok som zabudol), vraj potom už mali pokoj, no niekedy sa stálo ešte niečo podivne, no stačila iba svätená voda. Asi sa nám niekto nechcel rozlúčiť s domovom.

Príbeh č.3: (vyrozprávaný by teta Anička)

Mladí pár sa vzal. Láska nadovšetko. Keď zrazu mladí chlap zomrel. Jeho žena bola z toho zničená, celé dni len plakala. Chodila na cintorín, nosila mu kvety a volala naspäť. No čo čert nechcel, raz keď si večer išla spať, pocítila, ako si vedľa nej niečo ľahlo. Cítila niečo chladné. Riadne sa vystrašila, no keď sa to opakovalo častejšie, zistila, že to je jej muž. Tak ona z toho celá šťastná, varila pre dvoch. Položila porciu na stôl a pozerala, ako porcia pred jej očami zmizla. Tiež hocikedy sa zapla sprcha a keď sa vošla pozrieť videla, ako sa kvapky vody vo vzduchu na niečom odrážajú. Už bolo z toho zdesená, žilo to s ňou, jedlo, sprchovalo sa to, spalo to s ňou. Potom už bola na toho ducha tak zaťažená, že už nevychádzala pomaly ani z domu. Stále len, aby si neodohnala manžela volala: Miláčik, miláčik!“ akoby žil. Susedia v bytovke si všimli, že z ňou neje čosi v poriadku. Vôbec nebola vyspatá, zmrzačená, akoby ju niekto týral. A vtedy si to uvedomili aj jej rodičia. Prišli k nej domov a len čo otvorili dvere, ovalil ich silný studený vzduch, začali sa natriasať hrnce. Dcéru si z bytovky rýchlo vytiahli, aj keď nechcela a odviezli k nim domov. Neskôr zavolali do toho bytu exorcistu, aby ho vyčistil, no ona sa tam nikdy nevrátila. Asi si uvedomila, že to tak nemá byť.

Príbeh č.2: (vyrozprávaný by Babičkaaa)

Keď sme pochovali deda, ktorý bol hrozne žiarliví, v tú noc sa niečo stalo. Ovšem, Babke. Dedo sa tak bál, že babka bude mať ďalšieho manžela, že v noci, keď už baba zaspávala, tak ju niečo chytilo pod krk. Domyslela si, že to je dedo. Vtedy počula ako jej hovorí: „Pujdzeš so mnu, bo ty budzeš mac ďalšoho manžela!“ Baba nato: „Mižu, šak co budú robic naše dzeci, kto še o ňich postará? Nebuj še, nebudzem, ľen me tu zochab kvuli dzecom.“ Vtedy ruky povolili, no aj tak ešte dedo sem, tam chodí po schodoch. Asi nás nechce opustiť. Alebo nemôže?

Príbeh č.1: (vyrozprávaný by teta Anička)

Písal som to tak, akoby to ona písala...

Tesne pred Vianocami, mi zomrel svokor. Môj muž bol v robote a bola som doma iba so svokrou. No, aj tá šla na cintorín. Keď som dávala spať Aničku, začula som v kuchyni buchot. Išla som sa pozrieť. „Kredenc tak nemôže búchať a prievan, veď okná sú pozatvárané.“ Som rozmýšľala. Opatrne som pootvorila dvere, všetky dvierka od kuchynskej linky sa hýbali. Otvárali, zatvárali. Zľakla som sa utekala po malú Aničku. Nevedela som čo mám robiť, sadla som si na chodbu, ku obuvníku, kde bol jediný telefón. Plakala som, strašne som sa bála. Sedela som tam s malou na rukách a plakala. Potom ma napadlo zavolať Mati (tá teta hore spomínaná, jej sestra), čo mám robiť? Ona mi odkázala: „Choď tam a polož tam nikde sviečku, keď sa plamienok nahne, niekto tam je.“ „Ty si šaľena, ja tam nepôjdem.“. Nevedela, či má isť sa tam pozrieť, no zrazu búchanie prestalo. (Keď mi teta ukazovala, ako to trieskalo, ja by som sa posral). Už som si myslela, že to je koniec, no zrazu sa na mňa otvorili dvere z vonku a niečo na mňa rýchlo ale hlasno zadupalo. Vtedy som už totálne plakala. Prešiel popri mne opäť do kuchyne studený vánok. Vtedy som počula ako mi Maťa do telefónu hovorí, že mám ísť tam a nejako ho vystrašiť. Celá roztrasená som tam pomalý vošla a začala: „Ty ko*ote hlúpy, čo tu chceš?! Vypadni stade do pi*i !“..... vylala (vyhrešila) som sa ako som vládala. Tak som hrešila, že možno ani za celý život toľko toho nenahreším. Vtedy už to konečne prestalo. Potom som sa opäť rozplakala, že čo ak to príde znova?! Ešte som položila sviečku do kuchyne a stála rovno. Vtedy už prišla svokra. Povedala som jej: „Vy ste čo robili na tom cintoríne?!“ (totižto to ona stále volala jej muža, že poď sa najesť zlatý môj, poď domov naspäť) „Všetko tu búchalo!“ svokra len povedala, že to len sneh zo strechy.

Ďakujem za prečítanie a čakám reakcie.. :)

[ » na začiatok « ]