Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Allia Dumbledorova, Harry Potter, Ginny Potter
Stručný dej: Vedeli ste, že Dumbledore mal dcéru? Nuž ani sám Harry Potter to nevedel. Avšak v tejto poviedke to zistí, rovnako aj to, čo od neho dievčina chce...
Allia hľadela na vysoký hrad niekoľko metrov pred sebou. Videla ho ako žiarivo plápolal svetlom, ktoré mohla vydávať len mágia, a tej tam bolo naozaj veľa. Do tváre jej fúkal teplý vietor, ktorý však v sebe niesol predzvesť búrky. Allia si vzdychla, teda dnes sa to má všetko skončiť. Vydala sa po štrkovej ceste do areálu školy. Cítila, že všetko okolo nej je pokojné, mladí študenti pokojne odpočívali a nemali ani tušenia o tom čo sa deje v svete mimo Rokfortu. Rozmýšľala nad tým, že história sa naozaj opakuje, do Rokfortu sa vráti zlo, ktoré bude buď zničené, alebo pretrvá naveky. Avšak dnešní študenti nemajú o tomto zle ani polku informácií ako mali kedysi o Voldemortovi. Allia išla náhlivo, bezmyšlienkovito, celý svet unikal mimo nej, bola len ona a cieľ, ku ktorému sa ponáhľala. A naozaj, po chvíli prišla na miesto, na ktoré chcela prísť už celé mesiace. Stála pred hrobkou svojho otca, vietor ešte zosilnel a ochladilo sa, v diaľke zahrmelo. Allia čakala, vedela, že nebude musieť čakať dlho, ale vedela aj to, že keby sa dalo oddialiť veci, ktoré prídu, čakala by tam aj celý život. Avšak to čo malo prísť sa oddialiť nedalo. Do areálu sa blížili ďalší ľudia, kričali a kde – tu sa zablysli iskry z prútikov. Allia však bola pokojná, vedela, že jej brat príde a on sa nebude báť s ňou bojovať.
,,Som tu sestra.“ Začula za sebou svojho brata.
,,Poď sem Alan, len na chvíľu.“ Zavolala ho k sebe bližšie. On sa pohol smerom k nej.
,,Čo je? Na čo sa mám dívať? Povedz, Allia, mám sa pozerať na tento mŕtvy kameň? Mám stáť tu pri tomto hrobe? Alebo čo chceš?“ Robil si z nej posmech.
,,Chcem aby si tu stál a premýšľal. Chcem aby si premýšľal o tom kto si, a chcem aby si premýšľal o tom čo robíš.“ On sa rozosmial.
,,Robíš si žarty, však?“
,,Myslíš?“ No tento krát už jej hlas neznel zlomene, hovorila tvrdo a nebezpečne. Aj Alan si všimol zmenu v jej vystupovaní.
,,Dobre teda sestrička, ale poď premýšľať so mnou.“ Uškrnul sa. ,,Zamyslime sa, sme tu, obaja, na úplne cudzej pôde, pretože, pripomeniem ti, ale ani jeden z nás sem do školy nechodil. Sme brat a sestra, stojíme pred hrobom otca, ktorého sme videli možno dvakrát do roka. Pozeráme na hrob muža, ktorý ani nevedel kedy máme narodeniny, ktorý sa nikdy nezaujímal o nič spojené s nami. Radšej sa staral o celý svet, všetko okolo, len nie o svoje deti. Vieš Allia, ľutujem ťa. Si na tom horšie ako ja. Kebyže som sám, jedináčik, dalo by sa povedať, že Dumbledore si chcel užiť a hop – stala sa nehoda, lenže pri tebe to už nehoda byť nemohla, pretože ty si druhá, už mohli vedieť čo, a ako chodí. Ale možno si chceli niečo dokázať, ktovie... Takže zatiaľ čo ja som nehoda, ty si experiment. Aký je to pocit, byť len pokus, posledná šanca starca, ktorý strácal rozum?“ Allia nevravela nič, len ticho počúvala brata a načúvala udalostiam okolo nich, bojovalo sa. Avšak aj na ňu vplývali jeho slová, triasla sa na celom tele a na čele sa jej kropil pot. Najradšej by mu skočila na krk a vyškriabala oči. Pozrela sa na neho a prehovorila veľmi ticho, ale o to hrozivejšie.
,,Vieš Alan, možno, že som len pokus, experiment a posledná šanca šialeného starca, ale ja som aspoň úspešný pokus, na rozdiel od teba. Teraz keď si prehovoril som zistila kto z nás je na tom horšie. Či ja, ktorá som vyštudovala, starala sa o chorú matku, hľadala svojho brata a mala priateľov, alebo ty, ktorý si sa hnal za vidinou nesmrteľnosti, aby si si za ten čas, za tú večnosť vyplnil aspoň nejakú tú ľudskú predstavu šťastia. Ty si bol odmala ovplyvňovaný Voldemortovým pohľadom na svet a len to ťa ospravedlňuje. Nevravím, že som dokonalá, to vôbec. Som nevyrovnaná, uzavretá, sebecká a možno aj krutá, ale nikdy som nebola vrah a šialenec. Nikdy som nezabíjala pre radosť. Ale v niečom si mal pravdu, náš otec sa o nás nestaral tak ako mal, a to ťa stálo rozum Alan. Pretože práve to, že si necítil lásku toho, ktorý ti bol najbližší ti ublížilo a urobilo z teba to čo si dnes.“ Zúfalo sa na neho pozrela. ,,Možno, že si ty ten citlivejší z nás dvoch, možno práve preto, že si prvý. Ja som sa nejako vyrovnala s tým kto je náš otec, ale ako vidím ty nie...“
,,Nevieš o čom hovoríš!“ Vykríkol, prvýkrát sa prestal ovládať, žiara, ktorá z neho vychádzala ju až udivovala, bol to chaos všetkých možných citov. Ale už ani ona nebola pokojná.
,,Ja? Ja neviem o čom hovorím? Alan, ty nevieš o čom hovoríš! Dofrasa, vidím to všetko jasnejšie ako ty, a teraz nehovorím len o očiach, aj keď by si sa čudoval aké veci sa so mnou stali v Oddelení záhad. Hovorím o tom, že ty si sa vždy vytočil keď nám otec napísal, že nepríde na Vianoce, ty si plakal keď povedal, že nemôže prísť na oslavu, teba zdrvilo keď neprišiel na tvoje súboje v škole. Ty si vždy chcel aby ťa ocenil, tebe nestačila hrdosť našej matky, ani moje uznanie. Vždy si chcel aby ťa pochválil on, iba on. Ja som si našla za neho náhradu, nášho strýka. Áno, on mi bol oporou. Aberforth sa o nás staral, o oboch, to musíš priznať. Ale tebe to nestačilo, veď to predsa nie je veľký Albus Dumbledore, riaditeľ Rokfortu, premožiteľ Grindewalda. To bol len Aberforth, jeho mladší brat. Nie tak úspešný, nie tak slávny. Ale ver mi, on by si zaslúžil oveľa väčšie ocenenia ako Albus. On poznal svoju neter, a chcel poznať aj synovca. On mi pomáhal, mne aj matke, ty si nechcel. Ty si odišiel. Ale on zostal. On vedel aké je to žiť v tieni niekoho iného, aké to je zakrývať chyby toho úspešnejšieho, aké je to niečo si vyčítať...“ Hlas sa jej zlomil, ale nadýchla sa a pokračovala. ,,A preto zostal so mnou, pomáhal mi kým nezomrel otec, a potom keď matka ochorela, to už nebola len pomoc, to už bola obeta. On mi chcel vždy len dobre, snažil sa ma chváliť, urobiť šťastnou, a chránil ma. Najmä pred tebou. Mala som ho počúvať, lebo mal pravdu vo všetkom. Nestojíš mi zato všetko trápenie a bolesť.“ Z očí jej tiekli slzy, ruky mala v päsť a kričala, ale bolo jej to jedno, potrebovala to zo seba dostať von. Alan sa len kruto usmial.
,,A predsa si sa ku mne pridala.“
,,Nepridala, prinútil si ju k tomu.“ Obaja sa obzreli za hlasom. Allií sa rozšírili oči, pred ňou stál jej strýko, žiaril ako svieca a hľadel na svojho synovca s nevôľou a odporom. Alan sa rozosmial.
,,Také malé rodinné stretnutie po rokoch. Zdravím ťa Aberforth, ako sa máš?“ Hovoril to tak akoby sa ich netýkalo nič okolo, akoby nešlo o zničenie sveta. A Aberforth s ním tú hru hral.
,,Ďakujem za opýtanie, výborne. Nikdy som sa nemal lepšie.“
,,Práve sme sem s Alliou prišli a premýšľali sme o našich osudoch, vieš moja sestrička o tebe hovorila veľmi pekne.“ Podpichol ju Alan.
,,Ale čo? Vážne? No to som rád, že aspoň niekto.“
,,No áno, vieš ja by som nemal čo povedať.“ Snažil sa ho čo najviac uraziť.
,,Netráp sa priveľmi Alan, ani ja o tebe nemám čo pekné povedať.“ Allia tam stála a nevedela čo má robiť, to sa jej nikdy nestávalo, no teraz bola zúfalá.
,,Ale aby sme sa vrátili k tomu o čom ste hovorili, nemyslím si, že Allia sa k tebe pridala dobrovoľne.“ Pokračoval Aberforth.
,,Myslíš? Bola veľmi povoľná, dokonca zabila Toma z Deravého kotlíka.“
,,Áno, chyby, lenže niektoré sa nedajú napraviť.“ Pripomenul mu. ,, Už ma to začína unavovať. Allia poď, ideme domov.“ Posledné slovo zdôraznil.
,,Nikam s tebou nejdem Alan, ty si nepochopil, že dnes som ťa zradila, že som konečne ukázala na čej strane som?“
,,Ale áno, to som pochopil, a to si spolu ešte vybavíme, ale nie tu...“
,,Ak ju odtiaľto budeš chcieť odviesť tak len cez moju mŕtvolu.“ Zastal sa jej strýko.
,,A myslíš, že to mi bude robiť problém?“ Vysmial sa mu do očí. Ale Alliu to rozrušilo.
,,To nebude potrebné Aberforth, Alan vie, že ja s ním nepôjdem.“ Upokojovala ich.
,,Ale áno pôjdeš, alebo ťa mám donútiť?“ A pohladil svoj prútik. Aberforth vytiahol ten svoj.
,,Skús to...“ Avšak Alan sa nenechal dlho presviedčať a rozpútal sa medzi nimi súboj. Alliu Aberforth začaroval do kúzelnej bubliny, plášťa cez ktorý neprejde žiadne zaklínadlo, samozrejme okrem Neodpustiteľných kliadob. Ona ich pozorovala jej novým pohľadom, videl iskry prútikov, ich tajné emócie. V Alanovi bola len maličká pochybnosť o tom čo robí, inak bol úplne roztúžený o víťazstve. Aberforth mu nechcel ublížiť, ale vedel, že musí vyhrať. Bojovali už pár minút, prútiky sa len tak mihali a Allia tajila dych, snažila sa zrušiť kúzlo, v ktorom bola uväznená. A zrazu, v momente, ktorý ju úplne šokoval zbadala ako Aberforth letí od Alana prudko dozadu, nekričal, jeho oči boli akési zahmlené a dokonca aj Alliína magická ochrana zmizla. Tento krát to už bolo príliš, cítila ako ju opúšťa život. Z rúk jej vypadol prútik a náhle jej zostala zima, to nemôže byť pravda. Vykríkla.
No takže, zase kapitola... dúfam, že sa páči a mám pre vás jeden odkaz: NIE VŠETKO JE TAK AKO to VYZERÁ. Bodujte, komentujte, pýtajte sa ... budem rada.... Ďakujem všetkým, ktorí čítajú....
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...