Poviedka:
Pridaná: 29.7.2008, 20:32:35
Čítaná: 3752×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly Evans
Stručný dej: Lilly chodia anonymné vyznania lásky. Kto jej ich píše?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Horúce nebo- Jednorázovka

Rozospaté slnko nakukovalo do nespočetných okien hradu a budilo Rokfortských študentov do nového dňa.

Lucy Windstonová dokorán otvorila okno a zhlboka sa nadýchla.

„Vstávaj, Lily,“ zašepkala, aby nezobudila ostatné dievčatá a zatriasla červenovláskynym plecom.

„Čo?“ zahundrala Lily a pretierala si oči.

„Čakám ťa dole v klubovni, nezobuď baby,“ upozornila ju Lucy a potichučky vyšla z izby.

„Hej, hej,“ šomrala Lilly vstávajúc z postele. „Tie tvoje úchvatné nápady!“

Prezliekla sa do školskej uniformy a odostrela závesy okolo svojej postele. Jej pohľad zaujal zapečatený list, ktorý ležal na zemi pri jej posteli.

Zohla sa a prečítala adresáta: „Pre L. od ...“

„Zase anonym?“ zamračila sa a roztvorila malý pergamen.

Na lístočku bolo krátke vyznanie lásky a určené miesto a čas prípadného stretnutia. Tajný ctiteľ sa nepodpísal, dokonca ju ani raz neoslovil menom. Lily najprv váhala, či sa nepomýlil on, alebo ona sama, ale veta o nádherne zelených očiach jej dokazovala opak.

Strčila si teda lístok do školskej tašky a šla za Lucy.

„Kde trčíš?“ zahundrala Lucy a odsunula portrét Tučnej panej.

„Ešte spím,“ zívla Lily a preliezla cez dieru. „Musí to byť?“

„Nehundri stále! Nebyť mňa, tak sedíš stále v knihách.“

„Nebyť tých kníh, a môjho učenia sa, tak prepadneš z herbológie,“ usmernila ju Lily a odložila si tašku do známej skrýše na treťom poschodí. Využívali ju dosť často.

Lucy urobila za jej chrbtom grimasu a už ju ťahala na chlapčenské záchody.

„Na chalanské?“ zháčila sa Lily, keď Lucy nazrela dnu.

„Bude väčšia haluz, poď, aspoň to nezvalia na umrnčanú Myrtu,“ odôvodnila Lucy a zabuchla dvere. „Do záchoda, alebo do...“

„Záchod,“ rýchlo rozhodla Lily, keď Lucy nerozhodne ukázala na pisoáre.

„Ako chceš,“ uškrnula sa Lucy a zmizla v kabínke.

„Keby niečo, vbehnem do kabínky a silno zabuchnem dvere,“ povedala Lily a vykukla škárkou na dverách.

Lucy zatiať neúspešne tlačila do záchodu Hnojovú bombu.

„Trochu života do toho umierania!“ nervózne ju poháňala Lily. „Máš desať minút!“

Chodba sa začínala pomaly plniť rozospatými študentmi.

„Mám!“ potešila sa Lucy a namierila na bombu prútik. „Lily? Ako to mám zapáliť?“

„ Použi Flammiger a ešte daj Impervius, nech to nezahasia,“ poradila Lily a spozornela, keď sa na konci chodby zjavila skupina chalanov. „Makaj, dievča! Záškodníci na obzore.“

„Šibe ti? Bež do kabínky, nemôžeme vyjsť, keď sú tu!“ odvetila Lucy. „A ako boli tie zaklínadlá? Ja nie som stroj ako ty.“

Lily sa šuchla do kabínky a zopakoval zaklínadlá, keď sa dvere hlučne otvorili a miestnosť naplnil smiech.

„... na nezaplatenie!“ smial sa James Potter.

„Musíme to ešte niekedy skúsiť,“ súhlasil Remus Lupin.

„Nie, nabudúce vymyslíme niečo lepšie,“ nesúhlasil Sirius Black. „Niečo nové.“

Lily sa postavila a záchodovú misu a začínal ju zalievať pot. „Len nech nejdú do kabínky, len nie do kabínky...!“

„Poslal si jej to, Paroháč?“ spýtal sa zrazu Peter Pettigrew s výsmešným podtónom.

Lily spozornela. Netušila čo je to Paroháč a bola veľmi zvedavá kto odpovie.

„Dobre vieš, že nie, Červochvost,“ ozval sa James podráždene. „A pohnite sa, dnes mám metlobalový zápas!“

O chvíľu s počuteľne zavreli dvere. Lily vystrčila nos z kabínky a strela sa so spýtavým Luciným pohľadom.

„Paroháč?“ zasmiala sa Lucy a zase zmizla.

„Ja som mu takú debilnú prezývku nevymyslela,“ uškrnula sa Lily.

„Flammiger!“ povedala Lucy mieriac prútikom na krátky knôt bomby a vzápätí obe vybehli na chodbu.

„Po tašku a do Veľkej siene!“z avelila Lucy a ťahala Lily za ruku hore schodmi.

Vyzdvihli si skryté tašky a s nervóznym očakávaním sa pobrali do Veľkej siene.

„Vy!“ skríkol školník, keď uvidel dve osamelé dievčatá. „To ste boli vy!“

„Dobré ráno,“ usmiala sa Lily a napravila si tašku na pleci, aby ju bolo vidno a ona vyzerala nevinnejšie. „Stalo sa niečo?“

„Ty dobre vieš čo sa stalo! Decká nepodarené, robiť si žarty zo starého muža!“ rozčuľoval sa školník a hrozivo na ne ukazoval prstom.

Vtom sa ozval výbuch, akoby niekto vystrelil z dela priamo pod ich nohami. Školník zručal, hodil na ne vražedný pohľad a bežal sa pozrieť, čo sa stalo.

„Lucy, si si istá, že sa nikto nezranil?“ uisťovala sa Lily, lebo výbuch ju vystrašil.

„Zvukové efekty,“ uškrnula sa Lucy a ponáhľali sa dole.

Už po pár krokoch ich ovanul nechutný smrad a z dolnej chodby sa valil zelenkavý dym.

„To je vážne nechutné!“ ovievala sa Lily, no keď počula rozčúlený školníkov hlas, nemohla sa nezasmiať.

„A vieš čo je najlepšie?“ zašpkala Lucy. „Že Záškodníci boli nablízku.“

Lucy sa, samozrejme, nemýlila. Vo Veľkej sieni nastal veľký rozruch, keď tam vbehol školník a za golier držal Jamesa s Remusom. Privliekol ich až k profesorskému stolu a nahnevane riaditeľovi oznámil, že títo dvaja so svojími kumpánmi odpálili hnojové bomby.

„Prečo práve Remus s Potterom?“ kriticky sa zaškrabila Lucy, keď sa riaditeľ chlácholivým hlasom prihováral školníkovi.

„Peter zrejme odpadola a Black zdrhol,“ usúdila Lily a pokrčila plecia. „Ó, nie, díva sa sem. Tvár sa, že tu nie si!“

„A tie dievčatá mi v noci dali do izby vodu!“ ukázala na ne školník odsuchujúco.

Lucy hrdo dvihla hlavu a na Dumbledorovo zavolanie podišla bližšie. Lily previnilo cupkala za ňou.

„Boli ste to vy, slečna Evansová?“ otočil sa riaditeľ na ňu.

„My sme vodu nikde nenaliali!“ bez výčitiek odvetila Lily a nevšímala si Jamesove pokusy upútať jej pozornosť. Bola to pravda. Oni natlačili niečo do vody.

Dumbledore sa na ňu pozorne zahľadel a potom spokojne prikývol. „Verím vám. Chďte sa naraňajkovať.“

Lily s Lucy si vydýchli a pomaly odchádzali.

„Slečna Windstonová, vy zostante,“ zastavil ich riaditeľov hlas.

„Ale..“ Lucy letmo pozrela na Lily, ktorá neisto pokračovala v chôdzi a vrátila sa späť.

„Práve dnes!“ rozhorčovala sa Lucy a smutne pozerala na metlobalové ihrisko. „Zmeškám celý zápas!“

„Uhm,“ začervenala sa Lily. Nechcela priznať, že je rada, keď Lucy zostáva po škole. Tá tajná stretávka s „Neznámym“ je totiž práve cez zápas. Nechcela, aby o tom Lucy vedela. Podľa písma usúdila, že ten list nie je od Pottera... ozaj, Potter.

„Aj Potter a Lupin majú trest?“ zaujímala sa.

„Hej, ale až zajtra. Potter proste musí hrať!“ rozčuľovala sa Lucy. „Tak ja idem, lebo ma Filch zavesí za členky v žalároch.“

„Držím palce!“ zavolala za ňou Lily a ešte raz skontrolovala údaje na lístku.

„Ideš na zápas, Evansová?“

„Nie, Potter,“ odvetila mechanicky. „Nebudem plytvať časom.“

„Nemáš rada metlobal?“ spýtal sa zhrozene.

„Nemám rada teba, Potter!“ odbila ho.

„A to už prečo?“ zamračil sa James a našuchoril si vlasy.

„Lebo s paroháčmi nechcem mať nič spoločné,“ uškrnula sa a odišla sa prezliesť do izby.

Keď sa už vo vzduchu preháňali farebné bodky, a komentár k zápasu sa niesol povetrím, Lily vyšla z hradu. Ak chcela, podľa listu, spoznať svojho ctiteľa mala obíjsť hrad a zostať stáť pri rohu Severného múru.

Lily s búšiacim srdcom prišla do tejto zadnej časti. Dlho sa nič nedialo. Vzduch bol ťažký. Horúci a hustý. Lily si sadla na zem a oprela sa o chladivú stenu.

Hráči na ihrisku lietali sem a tam, akoby zošívali vzduch, keď sa zpoza rohu ozval chlapčenský hlas.

„Si tu?“

Lily zmeravela. „Hej“ zašepkala a celá sa zachvela. Ten hlas jej bol známy, no nevedela si ho zaradiť.

„Nepozeraj sa na mňa,“ požiadal ju a ona počula , že si sadol z druhej strany rohu. „Takto je to dobré.“

Lily vírilo v hlave veľa známych tvárí, no nevedela si vybrať, ku ktorej priradiť zastretý, mužný hlas.

Neznámy rozprával. Zábavne a ľúbezne. Romanticky a šialene. Blabo a nádherne. Dlho a... zápas sa už dávno skončil. Lily si uvedomila, že za celý čas povedala sotva pol slova, ale nechcela Neznámeho prerušovať.

Slnko zapadalo...

„Zavri oči,“ požiadal ju Neznámy.

„Prečo?“ letmo sa usmiala, lebo odpoveď poznala a podvedome stiahla viečka.

Niečo zašuchotalo a na perách poctíla vášnivý bozk.

Za svoj štvorročný študentský život zažila dosť veľa bozkov z rôznych pier, ale tento... neopísateľne jemný a vášnivý zároveň...

Nechcela otvoriť oči i keď bola nenormálne zvedavá na tvár jej milenca. Nechcela ju vidieť i keď túžila opätovať pohľad ohnivých očí, ktoré si predstavovala tam vonku...

„Sirius!“ zvreskol nepríjemne známy hlas Jamesa Pottera.

Lily prudko otvorila oči a zvreskla. Dva centimetre od nej bola vyplašená tvár Siriusa Blacka.

„Evansová! “hlesol šokovane a ťahal sa čo najďalej od Jamesovho úderu.

„To si hovoríš kamarát?! Ty zradca! Ty... hnoj!“ vrieskal James a zaháňal sa po ňom rukami.

„Nie! James! James!“ bránil sa Sirius, no James neprestával.

„Prestaň!“ zvreskol Sirius a namieril naňho prútik.

James plytko dýchajúc mierne ustúpil, no stále ho prebodával pohľadom a bol pripravený zaútočiť.

„Evansová, čo tu robíš?“ zrúkol na ňu Sirius.

„Čo tu robím?“ zopakoval Lily a vytiahla list, ktorý dostala. „Ty si ma zavolal!“

Jamesovi myklo rukou, no ovládol sa.

„Odkiaľ to máš?“ vytreštil Sirius oči a schmatol list. „To bolo pre Windstonovú!“

„Bolo to pri mojej posteli!“ bránila sa Lily a mala chuť tresnúť Jamesa za jeho nechápavý výraz.

„Ako...? A to ti nedošlo, že...“

„Je tam ,zelené oči´! Myslela som, že je to pre mňa,“ rozhodila Lily rukami.

„Windstonová má zelené oči!“ mračil sa Sirius.

„Lucy?“ Lily sa rozosmiala. „Lucy, môj milý, má hnedé oči!“

Horúce nebo padalo na skamenené srdcia. Ovlažovalo rozbúrené mysle a dusilo zhubnú vášeň. Opäť bolo svedkom jedného veľkého omylu. Nebo je vždy pri tom...

***

Táto jednorázovka má mať dve funkcie:

1. zabaviť čitateľa

2. chcela som Lily Evansovú ukázať aj z troch inej sféry ako: panovačná namyslená bifľoška, dúfam, že sa mi to aspoň zčasti podarilo...

Venujem: Bellatrix, za to, čo sme dnes povyvádzali na sv. omši :D (stálo to za to) a už stereotypne ďakujem El za beta- read, ale som jej za to rovnako vďačná.... dokonca možno ešte viac ako pri prvých poviedkach :)

Lilly

[ » na začiatok « ]