Poviedka:
Pridaná: 6.3.2007, 19:18:15
Čítaná: 4157×
Hodnotenie: (počet hlasov: 23)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Tobias Snape
Stručný dej: Takto nejako to mohlo vyzerať, keď Severus dostal svoj prvý list z Rokfortu.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma

V to ráno, presne 9. júna, sa Severus zobudil na to, že ho niekto za golier vlečie z postele, ako handrovú bábiku. Okamžite však začal okolo seba kopať a vrieskať.

„Prestaň!“

„Prišla ti pošta ty malý podlý zradca mojej krvi!“

„Udusíš ma!“

„To je dobre, pretože o chvíľu budeš ľutovať, že si sa narodil!“

Tobias hodil syna na špinavú dlážku kedysi čistej a upravenej obývačky. Bolo neuveriteľné, ako sa počas tých troch rokoch zmenil tento dom. Zo sedačky trčali kusy výplne, koberec bol aspoň dvakrát tak špinavý, ako chodník pred domom. Na stenách boli fľaky, pamiatky na bitky, na ktoré sa musel Severus pozerať... Aj teraz bola na stene špinavá škvrna od chľastu zmiešaného s krvou Eileen Snapovej. Po zemi sa váľali črepy a kusy omietky.. a medzi nimi Eileen. V trasúcich rukách držala pergamen popísaný úhľadným písmom. Po podriapaných lícach jej tiekli slané slzy, ktoré ju štípali v ranách. Severus si ju však nevšímal, pretože teraz išlo o kožu jemu. Postavil sa otcovi zoči voči. Bol síce o hlavu nižší, ničím nechránený, oblečený len v rozpadávajúcom sa pyžame, ale otcovi sa pozeral priamo do očí.

„Vidíš, čo ti prišlo?“ zrúkol na Severusa. Tobias a vytrhol Eileen z rúk pergamen.

„Nevidím,“ zasyčal Severus. Tušil síce o čo ide, ale chcel otca vyprovokovať. Za tie tri roky, počas ktorých musel počúvať každodenné hádky sa v ňom nazbieral vzdor. A dnes, keď už mal 11 rokov, by mu mal prísť ten vytúžený list, ktorý by ho zbavil matky, zbitej, bez kúska pýchy a zverského otca.

„Tak sa pozri, ty... ty...“ Tobias hodil do neho pokrčený list. Severus ho chytil a vystrel. Bola to vlastne obálka s úhľadným písmom písaným zeleným atramentom. Písmo sa dalo len ťažko čítať, lebo miestami sa atrament rozpil. Severusovi sa rozbúšilo srdce. Nemýlil sa. Predsa ho chcú prijať na Rokfort, na čarodejnícku internátnu školu. Pozrel sa do obálky, lenže list tam nebol.

„Kde je list?“ spýtal sa a pozrel sa na otca, ktorý si práve odpil z fľaše. Alkohol mu tiekol po zarastenej brade, kde sa miešal so slinami.

„Preč,“ vyštekol. Severusovi sa z jeho dychu roztočila hlava. Bol na mol...

„Chcem ho späť,“ odvetil chladne.

„Nechceš! Nikam nejdeš, nie to do nejakej prekliatej nenormálnej školy!“

„Bol to môj list, vráť mi ho!“

„Nebuď drzý!“

„Budem aký ja chcem. Vráť mi list,“ zasyčal Severus chladne. Nedal na sebe badať zlosť. Chvíľu tam obaja stáli, Severus s vystretým chrbtom čakajúc na úder a jeho otec, ktorý sa zatiaľ nezmohol na slovo. Syn mu dosiaľ nikdy neoponoval.

„Čo si to...?“

„Chcem naspäť moju pozvánku do školy. Chcem všetko čo bolo v tej obálke! Vráť mi to, nepatrilo to tebe,“ naoko pokojne vravel Severus. Nozdry sa mu zachveli a voskovo bledá pokožka nadobudla červenší odtieň.

„TY!“ Tobias sa rozohnal fľašou, chcel synovi uštedriť príučku, že otcovi sa neodvráva. No zrazu sa stalo niečo, čo nikto z rodiny ešte nezažil. Fľaša praskla tak silno, že zasiahla Tobiasa Snapea do tváre. Zvrieskol, ako keď postrelíte medveďa. Severus zostal ohromený... spravil to on? Už predtým sa mu stalo, že dokázal niekedy niečo donútiť lietať alebo keď sa niekomu pozrel do očí, videl útržky jeho myšlienok, ale ešte nikdy predtým sa mu nestalo, že nechal niečo vybuchnúť. A hlavne, nič sa nestalo jemu, hoci stál len 30 centimetrov od otca. Črepiny sa mu zázračne vyhli.

Eileen zvreskla a rozbehla sa k Severusovi. Prudko ho objala, akoby ho chcela vlastným telom chrániť, pred Tobiasom. V tom sa v Severusovi niečo zlomilo. Zaliala ho nekontrovateľná nenávisť.

„ZA TOTO MI ZAPLATÍŠ, TY MALÝ ZRADCA!“

„DOSŤ!“ prikázal Severus. Vytrhol sa matke a postavil sa pred krčiaceho sa otca.

„Ešte raz sa opovážiš dvihnúť na mňa ruku a stane sa ti niečo oveľa horšie. Teraz mi daj moju poštu, inak prisahám, že ti vrátim všetko, čo si za posledné roky matke spravil!“

„Severus, dosť,“ prosíkala Eileen.

„Čakám,“ povedal Severus ignorujúc matku. Nahromadila sa v ňom zlosť, ktorú sa bál prejaviť od toho osudného večera. Ale teraz...

Tobias si stiahol jednu ruku zo skrvavenej tváre a z vrecka špinavých nohavíc vybral dva listy a jeden lístok na vlak. Severus po nich chňapol. V hrudi pocítil silné vzrušenie. Srdce mu začalo biť ako o preteky, hrozilo, že mu vyskočí z hrude.

„Teraz... peniaze, potrebujem ich na knihy a na ostatné,“ povedal a pozrel na mamu. Eileen prikývla a vybehla hore. O chvíľku sa vrátila z ťažkým mešcom plným mincí.

„Šetrila som to pre teba, Severus,“ s láskou hľadela na syna. Severus sa usmial.

„Prepáč..“ zašepkal a vybehol do svojej izby, zbalil si tých pár vecí, ktoré mal vrátane trochu vlastných peňazí, čarodejnícke peniaze zabalil do šatstva, aby sa im nič nestalo, poslednýkrát objal matku a odišiel.

Otcovi nevenoval ani jeden opovržlivý pohľad. Nestál mu za to...

[ » na začiatok « ]