Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Jin, Aliyz - Rokfortské šibalky
Stručný dej: Jin mala narodeniny, čo pre ňu Aliyz nachystala?
Alebo: Všetko najlepšie Jin! Pretože poviedka vznikla ako darček pre Jin, ktorá veľmi chcela chodiť na Rokfort. Tak aspoň takto som jej to dopriala.
Ak ste čítali raz niečo s názvom Rokfortské šibalky, nedajte sa spliesť. Toto je síce tiež o nich, ale nenavezuje to dejovo na prvé dve časti. Je to len taký výkrik do tmy.
Vlastne je to taký malý darček pre Jin k jej dnešným narodeninám.
Jin ešte raz (už asi desiatykrát): Všetko najlepšie!
Narodeniny
Blížil sa koniec školského roka. Na Rokforte študenti sedeli nad knihami snažiac sa napchať do hlavičiek čo najviac vedomostí na záverečné skúšky.
Napodiv ani Jin a Aliyz neboli výnimkou. Sedeli v knižnici nad otvorenými knihami z elixírov. Zajtra mali poslednú skúšku a potom týždeň sladkého ničnerobenia.
Aliyz okrem elixírov trápilo aj niečo iné. Darček pre svoju najlepšiu priateľku.
Na druhý deň mala Jin dvanásť rokov a ona ešte nič nevymyslela. Už mesiac rozmýšľala a rozmýšľala, no na nič nemohla prísť.
Teraz nad knihou elixírov sem tam mrkla na hnedovlasé dievča pred ňou.
Čo by jej tak mohla dať?
Veď všetko má.
Musí to byť niečo na čo nikdy nezabudne.
Áno! To je ono! Aliyz si skvelá!
Pomyslela si, keď ju náhle nad prísadami scvrkávajúceho sa elixíru, napadla spásonosná myšlienka.
Pozrela na Jin, uškrnula sa a v jej zelených očiach sa šibalsky zablýskalo.
Už len odpratať z cesty Leu!
„Všetko najlepšie!“ letel ráno vankúš z jednej postele na druhej.
„Musíte tak rumázgať?“ ozvalo sa z tretej postele.
„Lea, sklapni!“ zvolala Aliyz a skočila Jin do postele. „Všetko najlepšie!“ zvolala znovu.
„Ďakujem, ale bola by som radšej, keby si ma nechala ešte chvíľočku spať,“ prevrátila sa Jin na druhý bok a túžobne ešte zavrela oči.
„Ok, ale potom sa ma už nezbavíš!“ zavolala Aliyz smerujúca do kúpelne odkiaľ vyštvala Leu. Tá pobúrene otrčila nos k stropu, vzala si knihy na poslednú skúšku a letela do veľkej siene za svojim bratom.
„A je pokoj!“
„Krajší darček ako vyhodenie Ley z izby si mi nemohla dať,“ zazubila sa v zrkadle Jin.
Aliyz sa skoro zadrhla zubnou pastou. Jin mala na čele vytlačený vankúš, vlasy kade tade a oči ešte zalepené karpinami.
„Vyzeráš sťa nový Harry Potter!“ zaškerila sa Aliyz.
„Jéj, poďme chytiť nejakého smrťožrúta!“
„Leu?“
„Jasné, vezmeme tú veľkú sieť, čo používa Hagrid na lovenie medúz v jazere a celú ju do nej zapletieme. A bude lapená Lea!“
„Fakt? Hm, asi stárnem,“ pozrela poslednýkrát do zrkadla Jin, pohodila učesanými vlasmi, ktoré už nepripomínali účes a la Harry Potter a obe dievčence sa pobrali na raňajky.
„Takže kedy mi dáš darček?“ dobŕdzala Jin.
Obe veselým krokom kráčali v ústrety krásnemu slnečnému dňu. Skúška z elixírov dopadla dobre. A ako skonštatovala Aliyz, aj keby dopadla zle nič s tým teraz neurobia.
Naobedované sa vybrali k jazeru vytráviť obed. Lenivo sa usalašili pod ovisnutú osiku a sledovali spolužiakov pri jazere.
„No neviem či si nejaký zaslúžiš, po toľkých výčinoch v škole. Neposlúchaní učiteľov...“
„Nuž tak teda nič,“ naoko smutným hlasom skonštatovala Jin. Hlasno si vzdychla.
Aliyz sa rozosmiala.
„Musíš si na neho ešte chvíľočku počkať.“
“Aspoň mi naznač čo to je, sííííííím!“
„Nie, to by už nebolo prekvapenie!“
„Aspoň trošičku.“
„Nie, dozvieš sa to ooo...“ Aliyz pozrela na oblohu. „...o takú pól hodinku.“
Jin na ňu zagánila: „Ty vieš určiť čas z oblohy?“
„Jasné, ja viem veľa vecí.“
„A čo ešte vieš?“
„Viem bežať.“
Aliyz rýchlo vstala a na zdesenie svojej kamarátky sa ozlomkrky rozbehla k hradu.
Jin nechcela prísť o svoj darček, vyskočila a snažila sa ju dohnať. Nebolo by sa jej to podarilo, keby ju Aliyz nepočkala pri vstupnej bráne.
„Takže hor sa k darčeku!“ zavelila Aliyz.
„Jéééééééj, už teraz?“
Aliyz neodpovedala. Ticho zamierila do útrob obrovského hradu. Ešte musí dať priateľom trošku času.
„Aliyz, touto chodbou sme už raz šli. Kam ma to vedieš?“
„Ver mi!“ s istotou v hlase povedala Aliyz. „Ešte prejdeme touto chodbou a sme tam.“
„Dievčenské wécka?“ nechápavo hľadela Jin na dvere pred ktorými zastali.
Aliyz stlačila kľučku, otvorila dvere a opatrne nazrela dnu ako by chcela niečo skontrolovať.
„OK, ideme!“ zavelila, a otvorila dvere dokorán.
Jin opatrne vstúpila dnu. Nikdy nevedela čo môže od Aliyz čakať. Aj teraz čakala nejakú pohromu.
Na záchodoch však nič nebolo. Boli presne také isté ako stále. Ešte aj Umrnčaná Myrta sa topila vo svojej kabínke ako obvykle.
Sklamane stála a pozerala na Aliyz. Tá pristúpila k umývadlám. Vytiahla nejaký prístroj a stlačila na ňom gombík. Z prístroja vyšiel krátky sičavý zvuk.
„To je tajomná komnata!“ žasla Jin.
„Aliyz toto je super!“ zvolala a hodila sa jej okolo krku.
Už dávno sa chceli dostať do Tajomnej komnaty, no nevedeli presne kde je a ako ju otvoriť.
„Ako si to našla?“
„Povedzme, že máme dobrých priateľov. A teraz už poďme dole.“
Jin sa nedala dvakrát ponúkať. A keď si všimla, že potrubie ústiace dolu je premenené na farebný tobogán s úsmevom sa spustila dolu.
Aliyz letela za ňou. Žasla nad Georgeovou vynachádzavosťou. Ten tobogan bol skvelý.
Rýchla farebná jazda však trvala príliš krátko. Už po pár sekundách začula Aliyz hudbu, smiech a spev.
„Všetko najlepšieeee!“ začula rev z hrdiel priateľov. Práve vtedy vypadla vedľa Jin, ktorá ešte stále skákala na obrovskej trampolíne, ktorá tam bola pre stlmenie dopadu.
„Ešte raz všetko najlepšie!“ zvolala aj ona.
Jin s úsmevom na tvári odskočila a otočila sa k nej.
„Ďakujem, toto je skvelá oslava!“ zvolala, aby prehlušila rev hudby, pričom odpinkla veľkú ružovú bublinu.
Ešte stále skákala na trampolíne, keď sa rozhliadala vôkol. Asi dvadsať priateľov a spolužiakov sa vlnilo v rytme hudby a obhadzovalo farebnými bublinami všetkých veľkostí. George s Fredom na pleciach. Albus s Rose. Dokonca aj Bob sa sem akýmsi zázrakom dostal.
Vzadu na stole zbadala dvanásť poschodovú tortu.
„Poďme maškrtiť!“ zvolala a vrhla sa na tie dobroty na stoloch pri stene.
„Toto boli najkrajšie narodeniny v mojom živote!“ zazívala Jin, keď sa s Aliyz o polnoci plížili do klubovne tmavou rokfortskou chodbou.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...