Poviedka:
Pridaná: 25.5.2008, 14:24:44
Čítaná: 2748×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Leila, Danny

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

je to jedorázovka, a iste všetci poznáte rokfort.sk, fakulty sú z neho- Ignus-Slizolin, Terra-Chrabromil

Ruže

Bol raz jeden chlapec. Chodil na Rokfort do fakulty Ignus. Bol najlepší z celého ročníka, no ako už bolo v histórii, každý ktorý bol z Ignusu a mal veľmi dobré schopnosti, sa dal na zcestie. Všade kam Danny prišiel si ľudia šepkali a ukazovali na neho. Bolo z toho smutný, on nechcel prejsť na druhú stranu za žiadnu cenu, a predsa bolo niečo čo mu prikazovalo že musí.

„Ale Danny, ty nie si zlý.“

„Možno nie som, Leila. Ale ak naozaj nie som, tak sa ním stanem.“

„Prečo by si sa mal? No tak, povedz mi to už. Nemôžeš to dlhšie naťahovať.“

„Nemôžem ti to povedať.“

„Danny, mám 15 rokov pochopím všetko.“

„Aj ja mám 15, a všetko nepochopím.“

„Danny, si môj najlepší kamarát, vždy som ti všetko povedala.“

/Len kamarát, nič viac./ „Áno? A prečo si mi zatajila že chodíš zo Stewansom?“

Leila sa začervenala, ale odpovedala mu rázne. „Chodím s ním jeden deň. Ešte som nestihla.“

„Nevymýšľaj si, videl som vás predvčerom večer na tej párty.“

„Musela som s niekým ísť.“

„Tak prečo nie so mnou.“

„Ty veľmi dobre vieš, že to muselo byť z mojej fakulty, čiže z Terry.“

„Nemusíš ma zase odsudzovať že som z Ignusu.“

„Ja ťa neodsudzujem, len ti vravím pravdu, ale ty zrejme nevieš čo to je.“

„Veľmi dobre viem čo je pravda.“

„Tak prečo mi ju nepovieš?“

„Lebo nemôžem.“

„Nechaj si tie trápne výhovorky.“

Danny bol smutný. Nemohol jej to povedať, lebo tak vravelo proroctvo. Každých sedem rokov sa narodí jedno dieťa, ktoré bude mať výnimočné schopnosti. Pôjde na Rokfort, a do Ignusu. Potom sa pridá k temným silám. Oslobodiť ho môže len láska daná zo srdca, no túto ženu i on sám ľúbiť musí.

„Nemôžem ti to povedať, nie si tá pravá.“

„Ako to myslíš?“

„Iba žena, ktorú ľúbim i ona mňa, sa môže dozvedieť moje tajomstvo, prečo je to tak, že každý vynikajúci Ignusák pôjde k temnu.“

Leila vytiekla slza. Dannyho ľúbila, ale iba ako brata, nedokázala mu dať lásku, ktorú potreboval, hoci vedela že on je do nej zbláznený už roky.

Keď Danny dosiahol 17 rokov a skončil školu, nepridal sa k nikomu, ale šiel vlastnou cestou. Jeho myseľ sa sedemnástym rokom zmenila a on teraz preskúmaval najmenej prebádané oblasti čiernej mágie. No stále niekde hlboko v srdci vrela láska k Leile, ktorá mu nedovoľovala ublížiť.

Leila sedela v obrovskom dome sama, a myslela na Dannyho. /Nemala som ho nechať odísť. možno by som sa časom do neho zaľúbila./ Plakala. Už 10 rokov nič iné nerobila, len plakala. Jej slzy padali na trávu pred domom, kde sedávala a vpíjali sa do zeme. Práve po 10 rokoch, konečne vyšiel výhonok. Tam kde padali jej slzy vyrástol nádherný krík červených ruží, ktorý jej ho vždy pripomínal svojimi červenými lupienkami a čiernymi stopkami i tŕňmi, ktoré vyzerali ako jeho večne červeno–čierne oblečenie.

Raz keď Danny skúšal jeden zo svojich experimentov, nepodaril sa mu, a on na následky veľmi vážnych zranení zomrel. Jeho smrť nebola povšimnutá, pretože zomrel v tichu pri Leiliných ružiach, kde sa stihol premiestniť a posledné jeho slová boli: „Vždy som ťa ľúbil, a ani po smrti neprestanem. Láska k tebe mi pomohla, aby som sa nestal najhorším.“ Posledný krát vydýchol a Leila sa posledný krát rozplakala. Nemohla takto ďalej žiť. Vzala jednu z ruží a preťala s žili. Nemala chuť ďalej žiť, keď on nežije. On nemal zomrieť, to ona, za to že ho ľúbila, hoci si to nepriznala a tým mu zničila život. Ľahla si k nemu a obaja sa ponorili do nekonečného spánku.

Ako znak toho čo sa stalo, tam rastie obrovský krík ruží a chráni dve telá, ktoré zomreli predčasne.

[ » na začiatok « ]