Kapitola:
Pridaná: 20.5.2008, 19:25:13
Čítaná: 3039×
Hodnotenie: (počet hlasov: 15)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Dora, Lilly, Alice, James Potter, Sirius Black, Remus Lupin
Stručný dej: Dora je zaľúbená do jedného záškodníka...

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » 1 2 » 2 3 » 3 4 » 4

Od tej doby už nikdy nikto nevedel kto je kto, lebo si niekedy z toho robili srandu. Teda okrem Lily, lebo tá bola na Jamesa naštvaná.

„Hej Evansová! Poď so mnou na rande!“ zakričal James, ktorý bol čoraz viac a viac nafučanejší. Avšak Lily mu venovala iba jeden jediný vražedný pohľad, ktorý svedčil o všetkom. Pretože bol dnes prvý zápas sezóny a zhodou okolností hral chrabromil – bystrohlav, pri chrabromilskom stole sme spolu s Jamesom a Siriusom boli najhlučnejší.

„Slečna Tonksová a páni Black a Potter, poprosím vás aby ste sa utíšili, inak u mňa strávite mesiac po škole!“ ´´láskavo´´ nás upozornila McGonagallka.

Keď bolo za dasať pol desiatej metlobalové družstvo sa pobralo do šatní a ostatní na tribúny, pretože ak ste si chceli chytiť dobré miesto museli ste si ho veľmi skoro obsadiť...Našťastie chalani vymysleli plán, ktorý znel takto: podplatili prvákov a druhákov aby im obsadili miesta, vraj im vypracujú celý mesiac úlohy.

„Takže, nebojte sa! Bystrohlav je hračka! Všetci listajú na svištiacich hviezdach. Proti naším Omestlám nebudú mať šancu. Budú od nás dva metre pozadu. Ale zase majú výorného stíhača, ale my máme ešte lepšieho!“ povedal a s očami bernardína sa pozrel na Jamesa, ktorý vybuchol do takého smiechu, že spadol z jednej veľmi tvrdej lavičky. Keď ho o päť minút prešiel smiech, pobrali sme sa k východu na ihrisko. Zo šatne, ktorá ležala v opačnom rohu ihriska vyšli bystrohlavčania v modrých dresoch. Madam Hoochová už vysadla na metlu a zakričala povel: „Vysadnúť na metly!“ a tak sme sa všetci vyšvihli na metly a po hvizde sme vyleteli do vzduchu. James začal krúžiť okolo ihriska, Sirius letel do bránky a ja som uchmatla prehadzovačku rovno bystrohlavskému triafačovi spod nosa.

V tom sa ozval hurónsky krik a celá červeno zlatá masa sa vyvalila na ihrisko. Ja som iba videla Jamesa padajúceho na zem. Vyletela som ako šíp dole. James tam ležal rozvalený v divnom uhle, metla bola celá polámaná, ale jediné čo sa na ňom dalo rozoznať bola iba trepotajúca sa zlatá strela v jeho pravej ruke. Inak bol celý škrabanec a krv pretože najprv dopadol na tvár....niekto ho už pretočil. Okolo neho sa zhŕkli James, Remus a Frank. Cestu k nám si predieral Dumbledore a aMcGonagallová. Keď všetci uvolnili cestičku pre nich, ja som iba zazrela dlhé ryšavé vlasy, ako vejú vo vetre. Teraz som ale nemala čas utekať za Lily a už vôbec som ale netušila čo sa jej stalo.

„Čo sa mu stalo?“ opýtal sa Dumbledore a kľakol si k Jamesovi.

„Chytil strelu a keď chcel urobiť Vronského fintu tak sa mu nejako zbláznila metlu a takto spadol“. Povedal Sirius.

„Dobre, odnesiem ho do Nemocničného krídla.“ Povedal a už ho nebolo. My sme sa ale museli ísť najprv prezliecť, lebo nám profesorka McGonagallová výslovne zakázala vstúpiť do hradu v metlobalových habitoch. Keď sme sa prezliekli tak sme šprintom vyleteli do Nemocničného krídla, ale madam Pomfreyová nám zakázala vstup. Vraj dnes k nemu nikoho nepustí a nepomohlo ani prosíkanie, vyrážanie či podplácanie. Tak som sa teda rozhodla nájsť Lily. Poprosila som chalanov aby mi požičali ch zázračný vynález-Záškodnícku mapu, a nech si idú oddýchnuť.

Našla som ju v záchodoch umrčanej Myrtly. Plakala schúlená v kútiku pri umývadle. Mala celú fľakatú tvár a celý lem habitu mala mokrý pretože ho používala ako uterák.

„Aaako mmmu jje????“ opýtala sa a vyskočila ku mne.

„Neviem, nechcela nás Pomfreyka za ním pustiť. Ale Lily, čo sa ti stalo? Veď Jamesa neznášaš!“ opýtala som sa prekvapená.

„Vieš, keď som ho tam tak videla na tej zemi, tak som si uvedomila, že k nemu asi niečo cítim!“

„LILY!!! Vidíš ja som ti to hovorila, že k nemu cítiš určite niečo iné ako neznášanlivosť k nemu!“ povedala som jej a objala ju.

„Keď ja som si to uvedomila neskoro! Už môže byť úplne neskoro!“ začala znova vzlykať.

„Vieš čo? Okamžite vstaň! Poď si umyť oči a v noci ťa prepašujeme za ním! Určite sa mu nič vážne nestalo! Zajtra už bude v posteli vyškerený a bude sa posmievať madam Pomfreyovej! Nemaľuj hneď čerta na stenu!“

„Ale ja za ním nemôžem ísť!“ povedala medzi vzlykmi.

„A to už prečo?“

„Pretože mu to bude všetko jasné!“

„Veď o to ide! Ty trubka malá!“

„No dobre! Tak poďme!“ povedala ale keď sa pozrela do zrkadla, ktoré si predtým umyla zavrešťala, až Myrtla začala nadávať, že prečo jej nedáme svätý pokoj a lezieme do jej kabínok.

„DORA! Pozri ako vyzerám!“ povedala keď sa pozrela na seba. Ako som už hovorila bola celá fľakatá a oči mala opuchnuté.

„Ja viem! Tak niečo so sebou rob, inak dovedieš Jamesa do kómy!“

„Si vtipná!“ ocapila sa na mňa.

„Ale dobre! Ideme?“

„Dobre!“ a išli sme do klubovne, kde bolo bez Jamesa akosi ticho na čo sa rozrevala znova.

„Poď! Ideme do izby!“ povedala som jej a tam som na ňu použila jemné upokojovacie zaklínadlo, pretože začala ešte viacej plakať a zaspala. Ja som začala uvažovať ako ju za Jamesom prepašujem. Napadlo ma jedine Muffliato a pôžička neviditeľného plášťa. Jamesovi by to iste nevadilo, keď ide o Lily.

„Lily prosím ťa neplač!“ nadávala som Lily, keď som išla do chalanskej izby po neviditeľný plášť, pretože Lily plakala znova.

„Dobre, dobre prestanem!“ sľúbila mi.

„Tak poďme!“ povedala som jej keď sme sa poriadne skryli a pod plášť ( čo nebol v Lilynom prípade problém, má len 158cm ).

Keď sme konečne dorazili k nemocničnému krídlu zašepkala som potichúčky Muffliato!

„Poď, ideme!“ Keď sme však zbadali Jamesa bolo aj mne do plaču. Mal celú tvár škrabancovú a obe nohy a jednu ruku mal tuho obviazanú, asi dostal kostro-rast.

„Lily, neplač!“ povedala som jej a išla som k nemu. Poplieskala som ho po tvári, ale akosi sa iba pohniezdil, oči neotvoril.

„Budeš tu s ním?“ opýtala som sa jej.

„Jasne!“ povedala a sadla si na stoličku.

„Dobre, tak ja idem! Nechám ti tu plášť, keby si chcela ísť spať. Dobre?“

„Áno!“ povedala a pozrela mu rovno do zavretých očí. Tak som sa jemne vyparila a okamžite som zaľahla a zaspala. Samozrejme že sa mi o ňom aj snívalo a zobudila som sa už o piatej hodine rannej a nemohla som viacej zaspať. Tak som sa obliekla sa išla som do nemocničného krídla. Keď som tam prišla tak som nemohla uveriť tomu čo vidím. Lily spala na Jamesovej ruke a ten zjavne prebratý ju hladkal po vlasoch.

„Dora! Vieš čo sa to tu deje?“ opýtal sa pošepky.

„Viem, ale počkaj to ti tu vysvetlí Lily!“

„Lily!“ jemne som ňou zatriasla.

„Pozri James je už hore!“

„Aha! Dobré ránko!“ povedala mu s úsmevom.

„Lily? Akože ty si zo mňa robíš srandu? Alebo si zo mňa strieľate?“ opýtal sa priškrtene.

„Nie, ale vieš čo? Ja radšej idem!“

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Tak dúfam že sa vám to nebude zdať príliš sladké...a viete čo? je mi to jedno! pretože mne sa takéto veci páčia, teda také sladké....ak sa vám nepáči tak nečítajte! a basta!

paa komentáiky a hviezdičky...

Kaka.

[ » na začiatok « ]