Poviedka:
Pridaná: 10.5.2008, 13:12:04
Čítaná: 2975×
Hodnotenie: (počet hlasov: 40)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Lily Evansová
Stručný dej: Ako sa James a Lily dali dokopy.

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

„Ideš?“

„Nie...ešte potrebujem ísť na záchod...A prosím, nechoďte so mnou, potrebujem byť sama...“ usmiala sa na dievčatá Lily. Boli už ako je bodygourd-ky, čo ju niekedy fakt štvalo. Človek musí byť aj niekedy sám. Ale ony to nechápali.

„Tak mi ideme. Zatiaľ!“ Pozdravili ju dievčiny a vybrali sa iným smerom ako ona.

,Konečne´ pomyslela si, keď kráčala smerom ku záchodu. ,Samotu potrebujem tak ako chorý liek. Už sa to s nimi nedá vydržať. A navyše dnes bol hrozný deň, ale čo sa na to, že sme siedmaci dalo očakávať. Takže aký bol dnes celý deň? Vstala som a naraňajkovala sa...Vynadala som Potterovi. Išla som na hodina transfigurácie....Opäť vynadala som Potterovi....Hodinu elixírov som prežila aj napriek kecám nudného Sulgyho....Vynadala som Potterovi...Naobedovala sa....Vynadala Potterovi....išla som na hodinu veštenia.....Zase vynadala som Potterovi...´

Lilin niť myšlienok zrazu pretrhol šuchot...

Otočila sa. Nikde nikoho. ,Možno sa mi to len zdalo...´ uznala nakoniec v duchu a pobrala sa ďalej. Avšak stále mala pocit, že sa na ňu niekto pozerá. Do istoty vytiahla prútik.

,Použijem kúzla...a v najhoršom prípade pomôže to aikido, na ktoré som chodila, keď som mala deväť rokov...´ rozhodla sa nakoniec.

Dorazila. Už-už chcela natiahnuť kľučku a otvoriť dvere, keď sa zrazu pred ňou objavila ľudská hlava.

Skríkla.

„Potter! Už ti načisto šibe? Čo robíš na dievčenských záchodoch? Či ty to tam dole nemáš v poriadku?“

„No dovoľ! Všetko mám v poriadku... A nie som na dievčenských záchodoch...Iba pred nimi stojím!“ ohradil sa.

„Tak si stoj, ale mňa nechaj na pokoji! A kde máš zvyšok tela? Či si len duch tvojej hlavy?“ rozčuľovala sa.

Vtedy zo seba zložil striebristý plášť.

,Neviditeľný plášť....Mohlo ti dojsť Lil!´ hnevala sa na seba v duchu.

„Tak ma pustíš, či nie? Musím ísť na potrebu!“ rýchlo zahovárala, aby tým zakryla svoju zlosť samu na seba.

„Škoda, ale to bude musieť teraz počkať. Chcem sa s tebou pozhovárať. O tom, čo sa stalo v Rokville....“ povedal. Lily na neho len zúrivo pozrela. Mesačné svetlo prechádzajúce cez okno mu ožiarilo tvár. Lícne kosti sa mu tým nádherné osvetlili a v hnedých očiach sa mu odrážal mesačný svit.

„Škoda len, že ja sa nemám o čom s tebou baviť,“ odsekla mu. Vtedy si chcela cez neho preraziť cestu. No James bol rýchlejší a chytil ju za ruku a spolu s ňou vošiel do záchodu.

,Hanba ti James! Si na babských záchodoch!´ uvedomil si, no jeho rozhodnutiu už nič nestálo v ceste.

„Pusť ma! Ihneď ma pusť! Počul si Potter?!“ Lily už kričala. James je inštinktívne chytil ústa rukou, aby už nekričala. No ani Lily nebola taká bezmocná. Silno mu zakúsila do ruky, a James ju pustil. Vtedy sa otočila, a surovo mu jednu vrazila.

„To máš za to, ty sviniar! Ako sa opovažuješ ma čo i len dotknúť? Ty toho nie si hoden! A teraz vypadni...“ kričala.

,Zašiel si priďaleko, James... Uznaj si to... Ale aká je krásna....Teraz, keď jej svit osvetľuje jej nádhernú pleť, oči jej len tak žiaria a červené vlasy vyzerajú ako práve ukuté zlato, je krajšia.... Doprútika.... začínaš byť sentimentálny James...´

„Prepáč,“ povedal ticho a z úst mu pomaly tiekla krv. Lily len zvraštila čelo. Potter sa ešte nikomu neospravedlnil. Za tých sedem rokov si všimla, že v jeho slovníku nemá slovko „prepáč“ miesto. A teraz? Teraz to spravil. Ospravedlnil sa!

,Nemala si mu takú vraziť Lily! Pozri ako mu ide krv! Ale zaslúžil si.´ Vtom spravila niečo divné. Vybrala z vrecka riflí vreckovku a otočila sa. Otočila kohútikom, z ktorého vyprskla ihneď voda, a navlhčila vreckovku. So všetkým premáhaním podišla k nemu bližšie a jemne mu poutierala krv. James len vyvalil oči.

„Musí ťa to stáť všetku námahu...,“ utrúsil akoby len tak mimochodom.

„Veď aj stojí,“ odpovedala mu a ešte viac postavila na špičky, aby mu čo i len utrela kvapôčku krvi.

,Prečo je taký vysoký? ´ pýtala sa sama seba v duchu.

„Mám sa zohnúť?“ spýtal sa, no páčilo sa mu to. To, ako sa o neho stará.

„Netreba, už to bude,“ povedala a zotrela poslednú kvapku krvi.

„Dávaj si na to pozor,“ povedala a odstúpila o dva kroky dozadu. Tak mu aspoň videla na tvár. No ako tak pozerala na ranu, ktorú mu pred chvíľou ošetrila, pristihla sa, že nehľadí len na ústa. Všimla si detaily jeho tvare. Mal ich jemne, no veľmi pekne. ,Ako bábätko! ´ uvedomila a zasmiala sa.

„Deje sa niečo?“ spýtal sa jej James.

„Ále... nič... len som si práve uvedomila, že nikto nikdy by nepovedal, že Evansová ošetrí Pottera... Mal by si si to zapamätať, lebo to sa už nikdy nestane.“

„Vieš...,“ začal a pomaly sa k nej priblížil, „hovorí sa, že nikdy nehovor nikdy.“

„Áno, viem čo sa hovorí.... no v tomto prípade to platí... Neznášam ťa,“ povedala, akoby nič.

„Ja viem, ja viem... no myslím, že predsa mi to stoji. Už žiadnu príležitosť nebudem mať....“

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa celá prekvapená.

„Toto...“ šepol a naklonil sa ku nej. Už bol blízko je pier... veľmi blízko...

Dotkol sa ich. Pomaly jeho pery ochutnávali jej. Bozkával ju! James Potter konečne pobozkal Lily Evansovú. Bozkával ju zľahka, no náruživo, akoby si želal, aby táto chvíľa nikdy neskončila. Maznal sa s jej perami, aj proti jej vôli. Veď tak dlho o tom sníval!

Lily sa zúrivo metala. Snažila sa vyslobodiť, ale nedarilo sa jej. Bozkával ju a ona sa pristihla, že už sa nebráni. Ba práve naopak. Opätovala jeho bozky. Pobozkal ju a ona mu bozk vrátila dvojnásobne. Cítila jemnosť jeho bozkov, cítila jeho vôňu. Pomaly dýchala a jeho vôňa jej postupne otupila všetky zmysly. Akoby to potrebovala. Potrebovala jeho bozky, jeho dotyky.

,Ach Lil... Lil, čo to stváraš ?´ Vtedy si uvedomila čo robí. Odtrhla sa.

„Prestaň!“ zvrieskla, „Ako sa opovažuješ? Prečo? Preč...“ Nedopovedala, lebo James jej jemne priložil palec na ústa, aby bola tíško.

Nastalo ticho.

„Dlho som sníval,“ odpovedal nakoniec.

„Snívaj ďalej,“ odsekla a otočila sa, že odíde. Bála sa. Nebála sa jeho, ale seba samej. Bála sa, že ak ju zase pobozká, nevydrží to. Veď ho nenávidí, no zároveň potrebuje. Bol to len zlomok sekundy, ako si to uvedomila, no nevedela si to vysvetliť. Načo by potrebovala niekoho, koho nenávidí?

„Počkaj Lily! Rád by som ti to vysvetlil!“ ozval sa.

„Nepotrebujem vysvetlenie. Nepotrebujem od teba nič. Počuješ? Nič! A opováž sa to niekomu povedať!“ vyskočila na neho.

„Lil?“

„No?“

„Vieš.... neverím, že s tebou tie bozky nič nespravili...“ povedal to s tým, že po týchto slovách nastane jeho smrť.

„Nie! Nič neznamenali!!!“ protestovala, no nepozerala mu do očí

„Tak sa mi pozri do očí, a povedz to!“ odporoval jej.

Zostala ticho.

Len mu pozerala do očí. Jeho tmavých, hlbokých očí. To mu stačilo. Nepotreboval viac. Stačilo mu jej pohľad. Teraz, s istotou, že konečne ju pobozká bez sily sa k nej pomaly nahol.

No niečo mu vyrazilo dych. To Lily.

Lily rýchlo, akoby sa už nevedela dočkať, kedy sa dotkne jeho pier, ho pobozkala. Dosiahol to. Pomaly ju zdvihol, jemne ňou zatočil a položil ju na dosku umývadla. Vtedy sa Lily od neho odtiahla.

„Počkaj... je tu Myrtla...“ hlesla, dychčiac ako býk.

„Tá odišla strašiť Tinu...“ odpovedal James.

„Ako to vieš?“ spýtala sa neveriaco. James len pokrčil plecami a povedal:

„Som informovaný!“.

Lily sa zasmiala. Mala nádherný úsmev, čo prinútila Jamesa, aby ju zase pobozkal. Keď sa konečne od seba odlepili, len sa na seba usmievali. Objal ju a ona sa jemne k nemu pritúlila. Ľúbili sa a to im stačilo....

(Hm... komentáre môžu ale nemusia byť... sovky tiež môžu ale zase nemusia byť...je mi jedno koľko hviezdičiek dáte tejto poviedke... túto poviedku som mala v PC napísanú už asi rok a teraz, keď som si ju zase prečítala som sa rozhodla že ju sem pridám. Ale pohoda, total flegma voči hviezdičkám a komentom, čiže si môžete písať čo chcete... ;) )