Poviedka:
Pridaná: 1.4.2008, 15:48:13
Čítaná: 3191×
Hodnotenie: (počet hlasov: 28)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter, Sirius Black
Stručný dej: 1.apríl v podaní známej dvojky.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia

1. apríl 1975

James Potter sa prebudil do krásneho slnečného utorkového rána. Pretrel si oči, ako malé dieťa, keď plače a uškrnul sa: Dnes je jeho deň! Môže robiť šarapatu a nikto mu to nemôže vyčítať!

Posadil sa na posteli a vzal si z nočného stolíka okuliare. Nasadil si ich a hneď sa načiahol za prútikom. Lenivým mávnutím prútika odostrel záves na vedľajšej posteli a ukázal sa mu komický obraz jeho najlepšieho priateľa v dosť zvláštnej polohe a otvorenými ústami, niečo si mrmlajúc popod nos:

„No tak, už sa nehádajte, Lisa, s tebou pôjdem dnes o o tretej, Melinda dnes o piatej, môže byť? Sarah dnes večer o siedmej. A zajtra pôjdem s Dianou, Ritou, Jane a...,“ zrazu hlasno zachrápal.

James sa uškrnul. Vzal jeden z malých vankúšov, ktorý mal na konci postele a hodil mu ho rovno do tváre.

„Vstávaj, Tichošľap, dnes máme predsa sviatok!“

Sirius si zívol a zamrmlal:

„Áno, James, Williams to rehotanie, keď ti Evansová vyliala do ksichtu paradajkovú polievku, ešte oľutuje...“

James sa opäť uškrnul.

„Vtom máš pravdu, priateľu, ale nebudím ťa kvôli tomu...“

„Viem, že je dnes utorok a prvé máme Elixíry, ale veď my vždy prvých 5 minút meškáme...,“ ozval sa ospalý Siriusov hlas zo susednej postele, oči mal stále zatvorené a tuho objímal svoj vankúš.

Remus, ktorý si preťahoval stavce sediac na posteli, sa zasmial.

„Tichošľap, Paroháč sa ti snaží povedať, že je dnes prvý apríl.“

„Naozaj?“ ľahostajne zamrmlal Sirius so zatvorenými očami. Keď si uvedomil význam vety, otvoril oči a zakričal:

„PRVÝ APRÍL???!!!“

„Áno,“ uškrnul sa James, „A dúfam, že všetci, aj ty, Červochvost, viete, čo to pre nás znamená.“

Peter, ktorý práve zíval, naňho vyplašene pozrel.

James sa zachechtal.

„Vysvetlite mu to, prosím, niekto,“ pregúľal očami James.

„Znamená to to, že dnes si môžeme strieľať z každého, koho uvidíme a prejde nám to!“ zvolal Sirius, na ktorého tvári už nebola žiadna známka po túžbe po spánku, iba neprekonateľné vzrušenie z dnešného dňa.

Peter sa zatváril, že mu zasvietilo. Po chvíľke sa s obavami spýtal:

„Aj z profesorov?“

„Že váhaš,“ žmurkol naňho James.

„No, čo sa mňa týka, nemienim si uťahovať z profesorov, lebo to nakoniec skončí s polrokom po škole a strhnutými 500 bodmi, ako Vás poznám,“ poznamenal a zamieril do kúpeľne.

Keď zmizol vo dverách, Sirius sa potichu spýtal:

„Prečo je taký suchý? Mali by sme mu nájsť nejakú babu... Ale nie takú nudnú, ako je on, takú, ktorá by ho trochu vtiahla do dobrodružstiev...Síce neviem, či by mu to vôbec pomohlo,“ zazubil sa.

Zrazu sa vo dverách kúpeľne zjavil Remus so zubnou kefkou v ústach a nezrozumiteľne povedal.

„Ha hom to vohul!“ /Ja som to počul/

V dievčenských spálňach, presne oproti tým chlapčenským, sa odohrávala podobná konverzácia.

„Tak,“ so vzrušením v hlase si povzdychla Mary, vysoká piatačka s veľmi zvláštnymi, ale peknými sivými mačacími očami, výraznými lícnymi kosťami a krásnymi žiarivými blond vlasmi asi po stred chrbtice, ktoré pravdepodobne zdedila po jej prababičke-víle, „Dnes je prvý apríl. Čo podnikneme?“ uškrnula sa na svoje tri priateľky.

Rossi Maclntyre, škótka večne zaujatá šibalstvami, s hnedými hustými vlasmi a tmavými očami, pokrčila plecami a uškrnula sa.

„Hlavne niečo, čo stojí za to. Mohli by sme niečo vyviesť Záškodníkom...a Slughornovi!“ povedala a čakala ako zareaguje jej priateľka Lilly s ohnivočervenými hustými dlhými vlasmi a zelenými očami mandľového tvaru, strednej výšky a oválnej tváre.

„Slughornovi sa nič vyvádzať nebude! A tým idiotom tiež nie. Budú mať starosti s vyvádzaním tých ich bláznovstiev profesorom, ako každý rok. Nebudeme sa k nim pridávať,“ vyhlásila rozhodne.

„Čo si o tom myslíš ty, Alice?“ oslovila Mary ich najmlčanlivejšiu, ale zato najúprimnejšiu a najvernejšiu priateľku s guľatou tvárou a krátkymi tmavými vlasmi.

„Neviem. Nejaké šibalstvo by sme možno mohli vyviezť aj my,“ lišiacky sa uškrnula.

„Je mi ľúto, Lilly, si prehlasovaná. Tri proti jednej,“ uškrnula sa na ňu Rossi v zrkadle, pri ktorom sa práve česala. Lilly si akurát obliekala habit.

„Ďakujem za podporu, Alice! Dúfala som, že aspoň ty ma podržíš,“ odfrkla si.

Záškodníci zišli do Veľkej siene na raňajky. Privítal ich hurónsky potlesk, každý bol totiž nesmierne zvedavý, čo vyvedú tento rok.

Minulý rok predstierali, že otvorili Tajomnú komnatu, prezliekli Petera za Lilly Evansovú, dievča muklovského pôvodu, ktorú zabila obluda ukrytá v komnate. Skutočnú Lilly zamkli v komore na metly a začarovali dvere, aby cez ne nikto nepočul Lilline nadávky a volania. James sa premenil na Binnsa a vliekol „Lillino“ alias Peterovo telo po celom Rokforte a nariekal, že žiaci musia ihneď opustiť Rokfort. Bola naozaj obrovská zábava pozerať sa na vyplašených študentov, keď uvideli ochabnuté „mŕtve“ telo študentky, dokonca vyľakali aj niektorých profesorov, no pokiaľ to prišlo k Dumbledorovi, Filch našiel Lilly v komore na metly, tá odtiaľ vyletela ako zmyslov zbavená a celou cestou do dievčenských spální vrieskala, že chce svoj prútik, aby zabila Blacka a Pottera.

V spální našla plakať svoje dve priateľky a keď sa na ňu vyľakane pozreli a povedali jej, že ona je predsa mŕtva a zabila ju obluda z Tajomnej komnaty, začala kričať ešte viac a prinútila kamarátky, aby jej pomohli nájsť Blacka a Pottera. Siriusa našli vo Veľkej sieni, kde naňho použila 16 zaklínadiel a nakoniec jej so záchvatom smiechu prezradil, kde je James.

Našla ho v podobe Binnsa na 5. poschodí s trúchliacimi prvákmi okolo jej vlastného tela, ako im rozprával o tom, že tá obluda žerie najmä blondvlasých (a tých tam bolo asi najviac).

Lilly mu urobila toľké rany, že dnes má na zadku, už nie veľmi vidiacu jazvu: SOM IDIOT.

Za toto „pobavenie“ však Jamesa, Siriusa a Petera stihol tvrdý trest: 2 mesiace pomáhali Filchovi upratovať Rokfort, najmä záchody, a okrem toho im bolo strhnutých dokopy 360 bodov.

No stihol ich aj veľký obdiv za „odvahu a pobavenie“. Preto sa už všetci nevedeli dočkať, čo vymyslia tento rok.

Teraz sa rozhodli, že nepodniknú nič veľké, ale každému niečo osobitne.

Vo Veľkej sieni si sadli do stredu stola, aby pútali čo najviac pozornosti. Na Siriusa a Jamesa stále pozerali nejaké dievčatá a červenali sa, keď sa zrak úžasných Záškodníkov obrátil na ne.

„Cítim, že dnes bude perfektný deň,“ uškrnul sa Sirius a vzal si pečivo, a začal ho natierať maslovou sladkou nátierkou.

„Aj ja,“ po chvíli odvetil James a ešte stále sa zasnene pozeral za štyrmi dievčatami, ktoré práve prešli popri ňom, medzi nimi i jeho vysnívaná princezná Lilly.

„Paroháč, čo podnikneme na Čarovaní?“ uškrnul sa na priateľa Sirius a zahryzol sa do sladkého pečiva.

„Už som nad tým rozmýšľal. Vieš, tento rok to asi nebude nič extra. Mali sme si to začať pripravovať skôr...,“ povedal James.

„Ale no tak, tento rok sme predsa mali iné starosti,“ uškrnul sa Sirius a očkom hodil po pekných blonďavých bystrohlavčankách, ktoré práve prešli okolo neho.

„Takže tento rok nič extra nebude?“ začudovane sa spýtal Remus.

James naňho pozrel, akoby ho práve priviedli zo sv. Munga. „Námesačník, nie si normálny? My a nič neurobiť na prvého apríla? To by sme neboli Záškodníci!“ zvolal. „V noci som nemohol spať a okrem toho, že som rozmýšľal akú taktiku použiť na Evansovú, aby zo mňa bola paf, rozmýšľal som aj nad dnešným dňom. A ty, Námesačník, si mi minulý týždeň tiež vnukol jeden nápad....“

„No zbohom,“ pregúľal očami Remus a napil sa tekvicového džúsu.

„Upokoj sa. Aj ja mám nejaké nápady...“

Zazvonilo na prvú hodinu. Čarovanie

Žiaci sa rýchlo hrnuli do triedy. Tam ich už čakal profesor Flitwick, ako vždy, stál na veľkej kope kníh položených na stole, aby naňho žiaci (a on na nich) videli.

„Dobrý deň, žiaci,“ zapišťal.

Študenti mu zamrmlali niečo podobné.

Profesor začal s výkladom o dôležitosti skúšok VČÚ.

„Tak poď, Tichošľap, Remus s Peterom tam už sedia.“

James a Sirius čakali pred vchodom do učebne Čarovania pod neviditeľným plášťom a cez úzku štrbinku dverí hľadeli dnu. Removi dali jedno čarovné zrkadlo, ktoré používali oni dvaja, keď po škole sedeli každý v inej miestnosti. Prostredníctvom neho sa rozprávali.

Zrazu sa ozval slabý zvuk a James vytiahol zrkadlo z vrecka habitu. Uvidel v ňom Remusa a Petera, ako sa mu tlačil do obrazu.

„Môžem?“ spýtal sa potichu James.

„Áno. Ale počujte, ste si istí, že sa mu nič nestane? Predsa len, je už starý. A určite to preňho bude šok. Neurobíte niečo miernejšie? Čo ak sa mu niečo stane?“ vystrašene šepkal Remus.

„Kľud, Námesačník. Tichošľap použije zaklínadlo zmierňujúce pád. Ide len o vtip. Predstav si Flitwicka letieť z 2 metrovej výšky, nie je to sranda?“ uškŕňal sa naňho James v kúsku zrkadla.

„Ani nie.“

„Tak si mal niečo vymyslieť ty!“ ohradil sa James, „Na nič lepšie sme už nemali čas. A okrem toho, toto je aj jednoduché.“

James si schoval zrkadlo do vrecka a vyšiel spod plášťa. Začal dýchať trochu hlasnejšie, aby to vyzeralo, že bežal. Sirius zostal pod neviditeľným plášťom.

James otvoril dvere do učebne.

„Prepáčte, pán profesor, že meškám. Ale musel som Siriusa zaniesť do Nemocničného krídla,“ dychčal James.

„A čo sa mu stalo?“ zhíkla jedna Slizolinčanka.

„Pokúšal som sa vystreliť si z neho. Chcel som mu poslať vrešťadlo od jednej z jeho ctiteliek, ktoré, ktoré by ho hrýzlo a driapalo...“

„Podrobností nás ušetri,“ pregúľala očami Rossi.

James na ňu škaredo pozrel a potom pokračoval: „Proste sa to nepodarilo, takže Sirius je v Nemocničnom krídle.“

„Och, aspoň nás to ušetrí tých vašich prvoaprílskych vilomenín. Sadnite si, Potter, sadnite si,“ kázal mu Flitwick a James si sadol do poslednej lavice v strednom rade, čo najbližšie k Remusovi, ktorý sedel v inom rade s Peterom.

Medzitým však dverami vošiel aj Sirius schovaný pod neviditeľným plášťom. Približoval sa k profesorovi Flitwickovi, ktorý im práve začal vysvetľovať nové učivo. Energicky skákal po knihách, na ktorých stál. Sirius sa pri predstave, že mu ich teraz zhodí, začal smiať. Už videl toho zmäteného vyľakaného Flitwicka s vypúlenými očami ako piští: ,Prepáčte, pardon, pardon...Takže, kde sme to skončili?´ Ale potom ho bude čakať ešte jedno prekvapenie...

Sirius sa pohol k stolu. Pomaly, čo najtichšie a najopatrnejšie, ako vedel, začal zasúvať hrubú knihu Mágia staroveku. Pre istotu sa však obzrel na študentov. Vydýchol si, pretože žiaci pozorne sledovali Flitwicka a jeho pohyb prútikom.

James hľadel na Lilline červené vlasy. Na jej bystrú hlavu, sledoval, ako pozorne počúva a hltá každé profesorovo slovo. Zrazu ho však niečo rozrušilo: Lilly nakláňala hlavu a pozerala sa do stredu stola, na knihy, na ktorých stál Flitwick. James si to tiež práve všimol – Sirius už začal konať. Musí Evansovú nejako odpútať, lebo na to Flitwicka ešte upozorní a bude po ich zábave.

„Sss,“ zasyčal na Lilly, „Evansová!“

Lily ho ignorovala.

„Lilly!“ zvolal potichu.

Asi zabudla, že ho nenávidí, pretože sa otočila a na jej tvári sa zračilo úprimné prekvapenie.

„Páči sa ti, keď ti hovorím ,Lilly´, Lilly?“ uškrnul sa na ňu.

Na sekundu zmäkla, potom však nahodila opäť svoj ľadový výraz a surovo sa ho spýtala:

„Čo chceš?“

„Ja len že...ehm...máš krásne vlasy! Použila si na ne nejaký elixír?“ zaujímal sa James, aj keď to neznelo veľmi presvedčivo. Kniha v strede obrovskej kopy stola sa pomaličky posúvala. A s ňou aj ďalšie dve. Ale bolo to naozaj nenápadné, a ako sa James uistil, nikto, okrem Evansovej, si to zatiaľ nevšimol.

Lilly nadvihla obočie. „To má byť tvoja nová metóda balenia?“ spýtala sa posmešne.

„No, ehm, ak zabrala, tak áno,“ opäť sa na ňu uškrnul.

Lilly mu venovala afektovaný úsmev a otočila sa. Pár sekúnd sedela rovno, no po chvíli si spomenula, čo chcela predtým, ako ju Potter vyrušil a tak zdvihla ruku. Profesor jej však bol otočený bokom, takže ju zatiaľ nevidel.

James si to všimol. Okamžite si vytiahol z tašky prútik a namieril ho na Lillinu ruku. Ťahal ju dolu.

Lilly sa zmätene pozrela na svoju vlastnú ruku a prekonávala s ňou boj. Zvraštila obočie od námahy, no už sa jej ju nepodarilo zdvihnúť. A tak zdvihla druhú.

James sa zasmial. Aká inteligentná!

A namieril prútik na druhú ruku. A síce sa mu podarilo jej ruku dať dolu, profesor si všimol, že sa niečo deje. A James si všimol, že 3 knihy v strede veľkej kopy, na ktorej profesor stál, o pár sekúnd spadnú, stačí, ak Sirius do nich raz ťukne.

„Chceli ste niečo povedať, slečna Evansová?“ milo sa jej prihovoril Flitwick.

„Áno, no ja...“

James a Remus pozreli na seba. Tŕpli od nervozity.

A vtedy Sirius z celej sily vrazil do kopy kníh, na ktorej stál malý profesor.

„Ááááááá...,“ prekvapene zvolal padajúci Flitwick a v tom momente sa naňho na zemi zosypalo asi 20 hrubých kníh.

Chlapci v triede vybuchli do smiechu, niektoré slizolinské dievčatá tiež- Chrabromilčanky však vystrašene vstali a bežali ratovať profesora.

„Pán profesor, pri Merlinovi, ste v poriadku?“ zvolala ustráchane Mary a spolu s ďalšími 5 dievčatami ho vyhrabávali z kopy kníh.

„Ja...áno....slečny...ďa-ďakujem...,“ dychčal malý profesor a ešte vždy mu bolo vidieť preľaknutie v tvári.

Sirius sa pod neviditeľným plášťom uškŕňal a čakal na Remusov alebo Jamesov krok. Pozrel sa na jeho priateľov. Remus bol v šoku a stál, James sa však rýchlo spamätal zo záchvatu smiechu a snažil sa zachovať si vážnu tvár.

„Ste v poriadku, pán profesor? Pomôžem vám s tými knihami,“ ponúkol sa a zaklínadlom ich uložil na seba.

Sirius nelenil, okamžite vybral z batoha Príšernú knihu príšer a položil ju úplne navrch. Pravdaže, otvorenú. No nie správne otvorenú.

„Ďakujem, pán Potter,“ zbieral sa Flitwick a čoskoro už stál na rovných nohách.

„Nepotrebujete ísť do Nemocničného krídla?“ s obavami sa spýtala Lilly.

„Nie, pravdaže nie, slečna Evansová, som v poriadku. Pomôžete mi dostať sa-?“

„Ja vám pomôžem, pán profesor,“ až príliš ochotne sa ponúkol James.

Sirius si dal prsty do úst, aby sa nesmial.

James s Chrabromilčankami si sadli na svoje miesta a čakali. James sa ledva držal, mykalo mu kútikmi úst.

Flitwick už stál na kope kníh a neisto sa na žiakov usmieval.

A vtom, na celú triedu sa ozval škrek zúrivej knihy, ktorá túžila odhryznúť Flitwickovi nohy.

Lilly a Alice v prvej lavici pohotovostne vyskočili, aby zachytili kričiaceho profesora, ktorý padal dolu z kopy kníh, pričom tá najzúrivejšia práve obhrýzala jeho topánky.

Tým, ktorým to nepripadalo hrôzostrašné a nebezpečné, to pripadalo nesmierne smiešne. Pohľad na na smrť vystrašeného Flitwicka bez špičiek topánok, pričom ho po triede naháňa hryzúca kniha, ktorej sa nikto neopovážil ani dotknúť. Táto bola nejako obzvlášť zúrivá.

James sa v lavici váľal od smiechu. Ešte keď videl, ako zúfalo za ním uteká Lilly a snaží sa mu pomôcť. Remusovi mykalo kútikmi úst, no potom sa rozhodol pridať na tú lepšiu stranu a začal pomáhať Lilly a ostatným ochotným zničiť knihu, ktorá obrovskou rýchlosťou doháňala po triede behajúceho a vrieskajúceho profesora. Kniha sa uhýnala ich zaklínadlám, no nakoniec ju zasiahlo dvojité kúzlo Remusa a Lilly.

Profesor si nevšimol, že je už po hrôze a stále bezhlavo utekal.

Až keď bolo počuť iba rehot žiakov a žiadny zúrivý škrek, zastavil sa a zúfalo si sadol na zem.

„Ude...udeľu...jem....50...bo...dov...pre...Chrabro...mil...“ dychčal.

„Ako sa tam tá kniha dostala? Asi budem musieť ísť do Nemocničného krídla, lebo mám o pár prstov na nohách menej,“ dodal o 5 minút neskôr.

Lilly automaticky pozrela na Jamesa, váľajúceho sa od smiechu, s hnevom v očiach. On ju však ignoroval, ani na ňu poriadne nevidel cez tie slzy, čo mu od smiechu vybehli.

Sirius bežal do Vstupnej haly, kde sa mal stretnúť s Jamesom. Spoločne mali ísť „potrápiť“ Slughorna.

O 5 minút sa do Vstupnej haly dotrepal James, celý červený od smiechu.

„Videl si... Flitwickove...topánky?“ rehotal sa.

Sirius sa tiež smial, „Bola to väčšia sranda, než som si myslel. Ten pohľad na zúboženého Flitwicka bol proste...neskutočný,“ uškŕňal sa.

James sa pomaly ukľudňoval.

„Máme voľnú hodinu, lebo Flitwick...,“ nedopovedal a zase sa začal rehotať.

„Áno, viem, mali sme mať dvojhodinovku Čarovania, Flitwick si však najprv musí nechať dorásť prsty.“

Vtedy sa za nimi došuchtali smejúci sa Peter a Remus.

„Povedali ste, že sa mu nič nestane,“ mračil sa na smejúcu trojicu Remus.

„Veď sa mu ani nestalo. Pár prstov, to mu dorastie hneď. A stálo to za ten pohľad, nie? Alebo si už videl Flitwicka utekať? Ešte k tomu bez polovice topánok?“ uškrnul sa Sirius.

Remus len pokrútil hlavou.

„Takže máme voľnú hodinu,“ poznamenal Peter.

„Áno. A môžeme si pokojne prebehnúť náš plán.“

„Plán?“ zháčil sa Peter.

„Áno,“ uškrnuli sa na seba Sirius s Jamesom. „Rozmýšľali sme, že necháme Slugyho, aby pekne urobil čo chce, zadá nám variť Elixír spôsobujúci veselosť, a ako som sa dozvedel od Evansovej, pravdaže nechtiac, keď doňho pridáte príliš veľa šťavy z koreňov valeriány plus nejaká tá kvapka ďatelinového piva, elixír bude mať aj také menšie nežiaduce účinky...,“ zachichotal sa James.

„Aké nežiaduce účinky?“ Remus podozrievavo prižmúril oči.

„Niečo také, ako keď si dáš za sebou 10 pohárikov ohnivej whisky,“ uškrnul sa Sirius a obaja s Jamesom sa ihneď zatvárili najnevinnejšie, ako vedeli.

„Čo, vy...vy ho chcete opiť?!“ šokovane zvolal Remus. Do Vstupnej haly sa akurát začali valiť študenti, takže sa pohli na odchod, avšak...

„Black!“

Sirius sa otočil a nahodil jeden zo svojich neodolateľných výrazov a lá „ja som to nebol!“

Zostal stáť prekvapený, pretože k nemu mierili Lilly s Mary. James k Siriusovi okamžite priskočil.

„Chýbal som ti, Evansová?“ frajersky sa na ňu uškrnul a okamžite si začal strapatiť vlasy.

Lilly pregúľala očami a Jamesa ignorovala.

„Tak už si zdravý?“ spýtala sa Siriusa s nadvihnutým obočím.

„Zdravý?“ nechápavo zopakoval Sirius, avšak James mu stúpil na nohu.

„Áááááuuaaaááno...Zdravý!“ úsmevom sa snažil zakryť výraz bolesti, takže z toho nakoniec vznikla veľmi komická grimasa.

„A čo ti bolo?“ prižmúrila oči Mary a pozerala naňho.

„Veľmi ťa to trápi, Votherssová?“ milo sa na ňu uškrnul.

Mary nahnevane našpúlila pery a otočila sa na odchod. Ťahala za sebou aj Lilly.

„Radšej poď. Záškodníci pokope, to nikdy nie je dobré znamenie,“ poznamenala namosúrene.

„Ty teda vieš, ako sa ich zbaviť,“ pochválil Siriusa James.

Sirius sa uklonil ako baletka a nahodil smiešny úsmev.

„Nechcem vás vyrušovať, ale nedokončili sme rozhovor!“ zavolal na nich Remus.

„A o čom sa chceš baviť, Námesačník? Už sme ti povedali – donútime Slughorna ochutnať Evansovej elixír, do ktorého dáme trochu viac surovín, ako bude potrebné,“ žmurkol naňho James.

„A Slugy nám povie svoje najtajnejšie tajomstvá,“ doplnil ho Sirius.

„Mimochodom,“ spýtal sa nesmelo Peter, „odkiaľ vieš, aký elixír budeme robiť?“

„Dobrá otázka, Peter. Aj tebe to z času na čas zapne. Noo, viem to od Evansovej, počul som ju, keď sa zhovárala s kamoškami.“

Voľná hodina im ubehla veľmi rýchlo, keďže celú ju využili plánovaním „vtipu“ na Dejiny mágie.

10 minút po deviatej teda schádzali dolu do žalárov s úškrnmi na perách.

„Srdečne vás vítam, milí študenti, v tento veselý deň!“ zoširoka sa na nich usmieval plešatý profesor s veľkým bruchom.

Žiaci opäť nemíňali slová na milé a hlasné pozdravy a tak každý len zamrmlal niečo v zmysle: „´brý deň“ a sadol si.

„Takže...dnes si pripravíme nie veľmi ťažký elixír, ktorý hádam zvládne aj pán Pettigrew,“ usmial sa naňho Slughorn.

James a Sirius sa na seba uškrnuli, no vtom Slughorn povedal: „...Elixír štikútania!“

„Čože?!“ vyskočil James.

Všetci prítomní v triede sa naňho prekvapene pozerali. Dokonca aj Lilly.

„Ehm...prepáčte, to mi len tak vybehlo, dozvedel som sa totiž, že Evansová chodí s...“

„Ehm, ehm!“ nahlas zakašľala Lilly a pozrela naňho pohľadom: „Povedz ešte viac a zabijem ťa!“

James si odfrkol a sadol si.

Sirius zadržiaval smiech.

„Ale veď si povedal, že budeme pripravovať elix-...“

„Ja viem, ja viem! Nechápem, prečo to zmenil! Alebo Evansová klamala?“

„Alebo si hluchý,“ poznamenal Sirius akoby mimochodom.

„Nie som hluchý. Viem, čo som počul,“ odsekol mu James.

„No pri tebe, Paroháč, si človek nikdy nie je istý,“ zapochyboval Sirius.

„Sklapni!“ zrúkol naňho James, ibaže to počula celá trieda.

„Pán Potter, dnes máte nejaký problém so sebakontrolou,“ smial sa Slughorn.

„Áno, je totiž deň debilov,“ poznamenala Lilly. „A v tento deň majú všetci debili povolené správať sa ako chcú.“

Slughorn sa opäť zasmial. James chcel Lilly niečo odvrknúť, ale profesor ho okamžite prerušil.

„Takže Elixír štikútania. A kto stihne, uvarí aj protielixír. Pravdaže za odmenu,“ žmurkol Slughorn na Lilly a tá sa naňho milo usmiala.

„Hádam ju nebalí, dočerta?! Aby som sa mlátil ešte aj s nejakým brucháčom...“

„James, teraz nerieš Evansovú! Čo urobíme?“ spýtal sa potichu Sirius.

James prehovoril až po chvíli a nebezpečne sa uškŕňal.

„To, čo sme mali v pláne. Pridáme do toho elixíru ďatelinové pivo, to mu nemôže nič urobiť. A Evansová určite namieša protielixír, takže Slugyho ani nebudeme musieť veľmi presviedčať, aby to vypil,“ smial sa James.

Sirius sa uškŕňal. Cez zrkadlo vysvetlili Removi a Peterovi, čo plánujú urobiť.

Remus sa ich pokúšal prehovoriť, vraj sa mu môže stať niečo vážne, ale to už zrkadlo schovali do Jamesovej tašky.

Slughorn medzitým na tabuli nechal pokyny a mávnutím prútika im odomkol skriňu s potrebnými prísadami.

Trieda začala pracovať. James ani Sirius sa takmer vôbec nesústredili na elixír, boli príliš vzrušení a nedočkaví.

Ako predpokladali, Lilly a Severus Snape mali najlepšie elixíry. Slughorn ich Lilly vychvaľoval do nebies a Severusovej fakulte síce tiež udelil 20 bodov, ďalej si ho nevšímal. Slughorn sa rozplýval nad Lilliným štikútacím elixírom a protielixírom, ktorý uvarila tiež.

James mal za úlohu nenápadne doňho naliať ďatelinové pivo. Remus mal Lilly odlákať, on však odmietol, pretože to považoval za nebezpečné. Tak ju musel odlákať Sirius.

„Evansová? Môžeš mi...ehm...povedať koľko je hodín?“ usmial sa Sirius, no nevyznelo to veľmi presvedčivo.

„Ty si sa usmial? Normálne, úprimne usmial?“ šokovane sa ho spýtala Alice s vytreštenými očami.

Lilly sa uškrnula.

„Na čo sú ti hodiny?“ spýtala sa ho s nadvihnutým obočím a pochybovačným výrazom.

„Haha, skúšal som vás, prvý apríl!“ smial sa Sirius.

Im dvom sa to však vôbec nezdalo vtipné. S nadvihnutým obočím na seba pozreli a otočili sa dopredu.

James stál pri Lillinom kotlíku pod jeho neviditeľným plášťom. V ruke mal fľašku ďatelinového piva a chystal sa minimálne štvrtinu z neho vyliať to Lillinho kotlíka, v ktorom bol elixír s červeným sfarbením. Počul Siriusa, ako sa pýta tú najnezmyselnejšiu otázku ako mohol. Koľko je hodín? Je normálny? Vtedy sa naklonil k Lillinmu kotlíku, no zastavil sa. Bola mu otočená chrbtom, rozprávala so Siriusom a krásne ohnivočervené vlasy mala rozpustené a pekne sa jej leskli. James na ňu hľadel ako omámený. Spamätal sa, až keď sa Lilly s Alice prudko otočili k nemu a čosi si pošepkali. Potom sa začali smiať.

Keď sa smeje, je ešte krajšia, povzdychol si James. Potom si však spomenul, že ešte nevylial pivo do elixíru. Podišiel teda k Siriusovi a buchol doňho.

„Au!“ vykríkol tak, že ho počuli aj Alice s Lilly.

Otočili sa k nemu a keď naňho spýtavo pozreli, povedal len:

„Nôž mi spadol na nohu.“

„Aha. A kde je Potter?“ spýtala sa Lilly a opäť nahodila svoj podozrievavý výraz.

„Kde by bol? No...vzadu v skrini hľadá nejaké prísady. Prečo sa pýtaš, Evansová? Chýba ti, čo?“ uškrnul sa na ňu.

Lilly pohŕdavo odfrkla.

„To určite. Pýtam sa len preto, lebo je podozrivé, že na prvej hodine si chýbal ty, teraz zrazu Potter.“

„On nechýba, naozaj je vzadu, choď sa pozrieť ak neveríš,“ pokrčil plecami.

James zamrzol. Nehybne sa nakláňal nad Lilliným kotlíkom a pomaly, čo najtichšie doň kvapkal nápoj s istým percentom alkoholu. Rozmýšľali, žeby doň pridali Ohnivú whisky, ale to im Remus okamžite zatrhol. A aby si ho nepohnevali, súhlasili.

James čakal, čo Lilly urobí. Pôjde za pozrieť do skrine?

„Nebudem s Potterom strácať čas,“ poznamenala a otočila sa ku kotlíku.

James ihneď odtiahol fľašku s pivom a kvapla mu na topánky.

Potom sa pozrel do elixíru. Už nebol červený, ale oranžovo-červený.

James preletel ku skrini s prísadami, tam si vyzliekol plášť a rýchlo ho strčil do skrine.

Prešiel zo skrine k Siriusovi a povedal:

„Tie oči som tam nenašiel... Vykašlime sa na to.“

„Jasné, veď Evansová nás s tým protielixírom predbehla,“ vzdychol si Sirius s predstieraným smútkom.

„Do protištikútacieho elixíru nejdú žiadne oči,“ mračila sa Alice.

„Do pekla!“ zanadávala Lilly.

„Čo sa stalo, Evansová?“ chopil sa James príležitosti zmeniť tému.

Lilly asi nevnímala, že je to on, pretože odvetila celkom normálnym hlasom, nie tým nahnevaným, akým sa s ním vždy zhovárala.

„Ten elixír nejako zmenil farbu. A popálila som sa, keď som ho chcela zamiešať,“ cmúľala si boľavý prst.

James so Siriusom pozreli na seba.

Potom sa James naklonil k Lilly cez ich lavicu a s milým chlapčenským úškrnom potichu odvetil:

„Ak chceš, môžem ti to pofúkať.“

„Och, neotravuj,“ odsekla mu, teraz už zase tým nahnevaným hlasom.

„Do konca hodiny nám zostáva 8 minút, takže môžete si upratať veci,“ ozval sa profesor a potom pribehol k Lilly.

„Slečna Evansová, ak dovolíte, rád by som si vzal vzorku z vašich elixírov, veľmi sa vám vydarili,“ usmieval sa na ňu bruchatý profesor.

„Samozrejme, nech sa páči,“ milo odvetila Lilly, avšak tvárila sa akosi nervózne.

„Pán profesor, nechcete z toho elixíru ochutnať?“ ozval sa Sirius. „Veď tu hneď máme aj protielixír. Keď už je toho prvého apríla...,“ uškrnul sa Sirius na Jamesa, ktorý sa mu radšej otočil chrbtom, aby sa nesmial.

„A viete, že to je veľmi dobrý nápad, pán Black? Ten elixír je neškodný, a keď slečna Evansová uvarila aj protielixír, môžem ho skúsiť,“ usmieval sa Slughorn a odišiel do skrine po nejakú lyžicu veľmi zvláštneho tvaru.

Keď sa vracal, v rukách niesol aj klbko striebristej látky.

James s obavami pozrel na profesora.

„Pán profesor, to je moje, ja...zabudol som, položil som si to tam, keď som bol po prísady,“ vysvetlil, vytrhol mu plášť z rúk a okamžite ho natlačil do tašky.

„Čo to je?“ mračila sa naňho Lilly.

„Plášť, ktorý dostal od jednej bifľomorčanky Bolo tam aj venovanie – Z lásky,“ uškŕňal sa Sirius.

Lilly prebodla Siriusa vražedným pohľadom.

Slughorn si odkašľal. „tak, hádam vyskúšame ten elixír, nie?“ usmieval sa na nich.

„Áno, len ho ochutnajte,“ James sa už pučil od smiechu. Dúfal, len, že to nebude mať žiadne nebezpečné alebo trvalé následky.

Slughorn si nabral elixír na tú veľkú zvláštnu lyžicu a vypil ho.

James a Sirius zadržiavali smiech a nedočkavo čakali, čo sa bude diať.

Slughorn sa zvalil na stoličku, kde pred chvíľou sedela Lilly. Chytil si žalúdok a zdalo sa, že mu je na zvracanie.

Remus zadychčane pribehol k nim a odtiahol Siriusa a Jamesa nabok.

„Počujte, viem čo to spôsobí! David z Bystrohlavu mal náhodou nejakú knihu o elixíroch a tam bolo, že ak sa ďatelinové pivo pridá do nejakého jednoduchého elixíru, človek bude z toho mať...“

Nedopovedal. Zrazu sa ozval zvuk nechutne dlhého prdu a študenti si začali držať nosy a obzerať sa, kto to bol.

James a Sirius šokovane pozreli na Slughorna, ktorý sedel na stoličke ako opilec a držal sa za brucho. Opäť vydal ten strašný zvuk.

„..ech...zrýchlené...vetry,“ dokončil Remus a ihneď si chytil nos.

Študenti nevedeli či sa majú smiať až potom utekať preč z odporného smradu, alebo majú utiecť do Veľkej siene alebo niekam inam, a tam sa smiať.

Väčšina si zvolila druhú možnosť.

Lilly si chytila nos a zakrochkala:

„P-pane? Ste f poriadku? J-ja deviem, čo sa s tým elixírom stalo, bol to obyčajný, štikútací...och, pán profesor, prepáčte...Nechcete ísť do Nemocničného krídla?“

Lilly takmer vyhŕkli slzy od hanby. Čo za elixír to pripravila?

James sa napriek tomu smradu neudržal a rehotal sa spolu so Siriusom ako divý.

„Do Nemocničného krídla? Pokiaľ tam dojde, od smradu pomrú ešte aj duchovia,“ smial sa.

Lilly nevedela čo robiť. Očervenela v tvári.

Jamesa napadlo, že teraz sa môže chopiť šance! Ak jej pomôže niečo vymyslieť, možno pochopí, aký je úžasný a pôjde s ním na rande.

„Evansová,“ pribehol k nej, „skús mu dať ten protielixír.“

„Nie! Veď je to proti štikútania a on...ehm..fuj,“ povedala, keď si profesor uľavil blízko nej.

„Tak ho vezmeme k madam Pomfreyovej, poď. Tichošľap, pomôž mi,“ zakričal James cez ďalší hlasný nechutný zvuk.

Siriusovi tiekli slzy smiechu, ale pribehol.

„To chceš naozaj toho tchora chytať?“ Sirius sa zatváril kyslo.

„Ja...idem radšej po madam Pomfreyovú,“ zvolala Lilly napokon a červená v tvári vybehla z triedy.

„To sa nám teda podarilo,“ vzdychol si James držiac si nos.

„Náhodou je to sranda,“ zachechtal sa Sirius.

„A smrad...,“ dodal James

Obaja to už nemohli vydržať, a tak vzduch v triede trochu osviežili vôňami, ktoré vyčarovali. Slughorn však stále neskončil a tak nakoniec vybehli na chodbu a tam čakali na Lilly, s ktorou šla Alice a madam Pomfreyovú. Na chodoch si všimli veľa zvedavých hláv študentov, ktorí sa asi báli bližšie priblížiť.

„Uhnite, uhnite!“ kričala po nich nazlostená madam Pomfreyová.

„Preboha, moja milá, čo ste to pridali do toho elixíru?“ Mladá ošetrovateľka, ktorá k nim nastúpila len minulý rok, Poppy Pomfreyová, zvraštila tvár, keď pocítila účinok Lillinho elixíru.

„Ja neviem, pracovala som podľa profesorových pokynov, dokonca on sám povedal, že som ho namiešala správne, preto nerozumiem...,“ rýchlo hovorila Lilly.

„Nemali by sme sa vzdialiť, Paroháč?“

„Ale...,“ James dúfal, že sa mu Lilly aspoň poďakuje za to, že vydržal v tom smrade so Slughornom. No Sirius ho už ťahal po chladnej chodbe preč.

„Tak už ste spokojní?“ mračil sa na nich Remus, ktorý sedel oproti nim. Práve obedovali a každú minútu sa pri nich niekto zastavoval, aby sa spýtal, či je tá „Slughornova prdiaca príhoda“ pravda.

„Takto sme to neplánovali,“ bezstarostne povedal James a odhryzol si z mäsa, „ale aspoň sme sa zasmiali.“

„Učebňa Elixírov sa bude vetrať minimálne týždeň,“ uškrnul sa Sirius.

„Nikto nevie, že ste to boli vy?“ opatrne sa spýtal Peter.

„Zatiaľ nie,“ pyšne povedal James, „a neopováž o tom nikomu ani ceknúť!“

Peter vydesene pokrútil hlavou a radšej sa venoval svojmu tanieru.

„Nebude mať z toho Lilly problémy?“ spýtal sa nečakane Remus.

Jamesovi vypadla vidlička z ruky a zdesene pozrel z Remusa na Siriusa.

„Ale kdeže,“ Sirius pohotovo mávol rukou, „Slugy ju zbožňuje, určite nedovolí, aby bola potrestaná.“

„Ak áno, priznám sa.“

Siriusovi zabehlo. „Čo?“ vykoktal.

„Nechcem, aby mala Evansová z toho problémy.“

„Ale no tak,“ chlácholil ho Sirius, „Problémy zo zopár prdov?“ uškrnul sa.

James sa uškrnul ešte viac: „Zopár?“ nadvihol obočie.

Sirius pokrčil plecami a jedol ďalej. Po chvíli povedal.

„Kedy pôjdeme po tú mačku?“

„Vás to ešte stále neprešlo?!“ neveriacky zvolal Remus, až sa niekoľkí obzreli.

„Psst! Nie, neprešlo. Je prvý apríl, Námesačník, užívaj si trochu život!“ žmurkol naňho James, keď okolo neho prešla Lillina kamoška Rossi.

Remus si potichu odfrkol a potom už nepovedal nič.

Sirius s Jamesom sa na seba uškrnuli. Potom obaja vyskočili a bežali do ich izby po Záškodnícku mapu a neviditeľný plášť.

„Je na 7. poschodí, ale Filch tiež,“ potichu pošepkal James Siriusovi, keď pod neviditeľným plášťom pozorovali Záškodnícku mapu.

„Sú spolu?“ spýtal sa Sirius.

„Nie, ona je pri Núdzovej miestnosti. Pri gobelíne Barnabáša Bláznivého a baletiacimi trollmi,“ uškrnul sa James, „Filch...pozri! Akurát ide na 6.poschodie. Ideme!“

Rozutekali sa presne na miesto, kde podľa mapy mala byť pani Norrisová.

Bola tam. Chvost mala hrdo vztýčený dohora a pomaly sa prechádzala a obzerala. Zatiaľ si ich nevšimla.

„Mizerná mačka,“ zasyčal Sirius, „toto si budem užívať.“

„Fakt to spravíme?“ skúšal James Siriusa.

„Blázniš? Samozrejme! Čakám na to, odkedy som sem prišiel. Nebude z nej mačka, ale otrhaná sliepka,“ uškrnul sa a obaja sa čo najtichšie ako vedeli približovali k mačke. Zrazu zastala. Niečo vycítila. James a Sirius nemohli čakať.

„Nehýb sa!“ zvolal potichu James a mačka zostala stáť ako skamenená.

„Už som sa bál, že to na ňu nebude fungovať,“ poznamenal James.

„Pani Norrisová?“ ozval sa chrapľavý hlas.

Sirius a James sa zdesene obzreli: Blížil sa k nim Filch.

James okamžite schytil nehybnú mačku a obaja bežali do chlapčenských spální.

V ich izbe sedel iba Remus. Keď zadychčane otvorili dvere, podráždene na nich pozrel.

„Dobre viete, že som prefekt a za toto by som vás mal potrestať,“ povedal potichu.

„A čo nám urobíš? Strhneš nám body? Alebo budeme po škole? Či budeme musieť stokrát písať Musíme byť milí a poslušní ako Remus ?“ zasmial sa Sirius.

„Nechcem, aby ste boli poslušní. Ale nemyslíte si, že to preháňate? Filch vás zabije, ked sa dozvie, že ste z jeho mačky urobili kura.“

„Nemudruj už toľko. Máš to zaklínadlo?“ odbil ho James.

„Nie. Nehľadal som ho,“ ľahostajne odvetil Remus.

„Remus, došľaka! Dobre vieme, že ho máš, ešte minulý týždeň si bol ochotný spolupracovať. Nebuď posratý!“

Remus ich ignoroval. Postavil sa a vyšiel z izby.

James hodil na Peterovu posteľ ešte stále nehybnú mačku.

„Nevadí. Accio, zaklínadlo!“ zvolal Sirius.

Najskôr sa nič nedialo, o chvíľku však spod Remusovej postele vyletel pokrčený kúsok papiera.

„Šikovné,“ uznal James s úškrnom, „urobíš to ty, či ja?“

„Ja! Už dávno po tom túžim,“ zazubil sa Sirius a vystrel papier.

„Scholar glabra!“ vykríkol Sirius s prátikom namiereným na bezvedomú mačku.

Z prútika mu vystrelilo žlté svetlo. O pár sekúnd sa už pozerali na stále spiacu, nevinne vyzerajúcu, pani Norrisovú. Ibaže bez srsti.

James a Sirius podišli bližšie. Noazaj bola ako práve ošklbané kura. Nikde nebol ani náznak po tom, že toto zviera kedysi malo srsť. Vyzerala ako kríženina mačky, kačice a netopiera.

Zrazu sa rozrehotali. Na plné hrdlo, ako blázni. Smiali sa v kuse 5 minút a keď im náhodou pohľad zablúdil na Peterovu posteľ, vyvolalo to ešte väčší záchvat smiechu.

Zrazu vošiel Peter. Videl svojich dvoch priateľov ako sa váľajú po zemi a napadlo mu, že im preskočilo. Potom však na svojej posteli uvidel to najnechutnejšie zviera, aké kedy videl a pochopil.

„Č-čo to je?“ zdesene sa spýtal.

„P-...pa...pani Norrisová,“ koktal Sirius a stále sa smial.

„Čo? Toto?“

„Dosť bolo zábavy. Musíme to ukázať ostatným. Pani Norrisová pôjde na prechádzku po Rokforte.,“ rozosmial sa James.

Sirius vzal mačku do náruče a spolu s Jamesom pod neviditeľným plášťom utekali do Vstupnej haly. Tam ju prebrali a nenápadne vypustili. Sledovali čo sa bude diať.

Mačka si zívla a zapriadla. Niečo sa jej však nezdalo a tak si prezrela svoje telo – vzápätí zaškriekala od zdesenia. Začala zronene mňaukať a hľadala medzi prichádzajúcimi svojho pána, ktorý jej musí pomôcť z tejto nočnej mory.

James a Sirius sa dusili smiechom, keď mačka prešla okolo Snapa a on sa tak zľakol, že mu z ruky vypadla hromada kníh, ktoré niesol. Zrazu si uvedomil, čo to vidí a začal sa smiať, ale tak, ako ho James so Siriusom ešte nevideli. Vlastne, oni ho nikdy nevideli smiať sa.

Príjemné prekvapenie to bolo aj pre za brucho sa chytajúcich Bystrohlavčanov.

„Neviem sa dočkať Filchovho kriku,“ smial sa nejaký tretiak.

„...už som ti povedala, že nič, Mary! Ja za to naozaj nemôžem, ten elixír som robila podľa ta-...Pri Merlinovi!“ zhíkla Lilly, keď jej pri nohách zamňaukalo ružové, holé, ošklbané mača.

Mary sa pozrela dolu a začala sa neovládateľne smiať.

„Mary, prestaň! Úbohá mačka, čo sa ti stalo?...Ale veď to je pani Norrisová!“ zhíkla Lilly a to bol pre Mary ešte väčší dôvod na smiech.

„Stavím sa, že ju Filch ešte nevidel,“ triasla sa od smiechu.

„Poďme mu ju zaniesť. A už sa toľko nesmej, veď to chúďa je ale doriadené...Kto ťa zasiahol takým odporným zaklínadlom?“ prihovárala sa jej Lilly.

Mačka len bezmocne mňaukala.

„No to určite! Pôjdeme ju zaniesť Filchovi a ešte obviní nás. Len ju tu pekne nechaj, on si ju nájde aj sám.“

„Ale...“

„Lilly! Bež! Už ide!“zapišťala Mary a spolu sa rozutekali do Veľkej siene.

„Pani Norrisová? No tak, mačiatko, kde sa túlaš?“ volal Filch.

Mňau, ozvalo sa mu pri nohách.

„No koneč-! PRE MERLINA! PANI NORRISOVÁ! Čo sa ti stalo, krásavica, kto ti to len urobil?“

Filch si kľakol na kolená a tentokrát sa ani nesťažoval na reumu. Privinul si ružovú bezsrstú mačku k sebe a hladkal ju po teplej koži. Takmer sa rozplakal.

„KTORÝ CHULIGÁN TO UROBIL? PRISAHÁM, ŽE HO DOSTANEM! UKÁŽ SA ZBABELEC! POĎ SI TO VYBAVIŤ SO MNOU, NIE S ÚBOHÝM BEZBRANNÝM ZVIERAŤOM!“

„Až taká bezbranná nebola, čo si ten starý bosorák myslí, že tieto škrabance mám Evansovej?“ potichu sa posťažoval James dusiacemu sa Siriusovi.

„Pán Filch, čo tu, prepánajána, vrieskate? –Och,“ profesorka McGonagallová veľmi profesionálne zadržiavala smiech. „Čo sa jej stalo?“ prehovorila po chvíli ustarosteným tónom.

„Ne-neviem,“ zachrčal vzlykajúci Filch a tisol si mačku k sebe.

„No tak, upokojte sa, Argus, môžeme ísť za riaditeľom, určite pozná nejaké zaklínadlo, ktorým sa to dá do poriadku,“ utešovala ho McGonagallová.

Pokiaľ sa Filch postavil a došuchtal k dverám vedúcich na chodby, sa do Vstupnej haly dovalila viac ako polovica Rokfortu a zvedavo a s nesmiernym pobavením sledovala zúfalo vyzerajúcu mačku, kvôli ktorej mali neraz problémy.

„Odkiaľ ste zistili to zaklínadlo?“ spýtal sa ich zvedavo Remus, keď sa Záškodníci ponáhľali na hodinu Dejín mágie. Remus ani netušil, že James so Siriusom mali niečo pripravené aj na túto hodinu.

„To ti neprezradíme, lebo nabudúce to už neurobíš,“ uškrnul sa James.

„Fajn,“ odvetil namosúrene Remus.

“Smiem aspoň vedieť, prečo sa tak ponáhľate na hodinu? Binns predsa vždy 3 minúty mešká a vy dvaja meškáte obvykle začiatok každej hodiny okrem Obrany a Transfigurácie.”

“Nesmieš,” uškrnul sa Sirius. “Ale nemaj strach, čoskoro to zistíš.”

Vošli do prázdnej triedy. Nikto tam nebol, pretože ešte nezvonilo.

Sirius niesol v rukách malú skrinku. Ukradol ju z domu a vedel, že sa raz na niečo takéto bude hodiť. Vzal so sebou aj čarovné lepidlo, ktorým mal na stene svojej izby prilepené plagáty motoriek a mukeliek v bikinách a s Jamesovou pomocou a pomocou kúziel prilepili do rohu skrinku. Bola drevená a neutrálna, takže to vyzeralo, akoby tam bola stale. Remus a Peter na nich nechápavo pozerali.

“Žiadny strach, nie je to nič nebezpečné,” ubezpečil ich Sirius.

“Je tam erb Blackovcov,” upozornil ho Remus.

“Vážne? To som si nevšimol,” povedal a zvraštil obočie.

Zazvonilo.

Všetci štyria okamžite vybehli z triedy, schovali sa pod Jamesov plášť a potom sa šli Remus a Peter usadiť. Sirius s Jamesom museli prísť neskoro, ako vždy, aby to nebolo nápadné.

Po chvíli, keď boli v triede všetci študenti aj profesor, vošli aj James so Siriusom.

Sadli si do poslednej lavice a vzrušene čakali.

Profesor Binns začal svoj monotónny výklad uspávajúcim hlasom. Teraz sa však James so Siriusom usilovali zo všetkých síl nepodľahnúť. Nechali profesora 15 minút rozprávať učivo.

Záškodníci mali pocit, že ešte chvíľu a zaspia.

„V údolí okolo Nílu sa začali muklovia usádzať od šiesteho tisícročia p.n.l. a prví čarodejníci o tisíc rokov neskôr. Na prelome 4. – 3. tisícročia sa štyria čarodejníci, súrodenci Meglodovci, pokúsili zjednotiť Egypt.“

Vtedy Sirius nenápadne mávol prútikom a skrinka sa otvorila, avšak nikto si to nevšimol. James a Sirius boli úprimne zvedaví, akú podobu bude mať Binnsov prízrak.

„Zjednotili ho a roz-...“

Zrazu sa odmlčal. Po pleci mu poklopala stará žena. Určite mohla mať minimálne 200 rokov, bola zošuverená, hrbatá, s obrovským nosom, ručníkom na hlave a v dosť starodávnom zaprášenom habite. Ruky sa jej triasli a v očiach mala všetok hnev sveta.

Sirius s Jamesom si držali ústa a snažili sa zo všetkých síl byť ticho. Ostatným to tiež prišlo smiešne, ale v prvom rade, veľmi prekvapujúce.

„Zdravím ťa, Cutubert,“ zachrčala babka.

James v živote nevidel viac prekvapeného a vyľakaného ducha, ako bol vtedy profesor Bins.

„E-Etella! Brunhilda Bystrohlavová, pomáhaj mi! Čo tu ty robíš?“ zvolal vyľakane.

Študenti, ktorí napoly spali, sa ihneď prebrali a s úškrnmi na tvári sledovali dobre sa rozbiehajúci rozhovor.

Ježibabe sa do tváre nahrnula červeň, poškrabala si dlhočizný nos s dvoma bradavicami a nahnevane prižmúrila oči.

„Takže ti tu prekážam, čo?“ začala naňho nenormálne kričať, čo bol iste aj prejav jej hluchoty, „Vedela som, celé tie dve storočia, že ma podvádzaš! Vedela som, že chceš odo mňa utiecť! A to sa ti uľavilo, keď som zomrela na zapálené vredy konečníka, čo?!“ zjapala po ňom.

„Etella, ja...ja som za tebou veľmi smútil, nechcel som, aby so zomrela, ja za to nemôžem. Nepodvádzal som ťa, to Lothia ma zvádzala!“ bránil sa Binns a očerveneli mu líca.

Sirius sa už otvorene smial. James vzdal to pretvarovanie a nasledoval Siriusov príklad. Akokoľvek Remus nesúhlasil s ich darebáctvami, mykalo mu kútikmi. Dokonca aj Lilly sa uškŕňala!

„Kto to, pre Merlina, je?“ pošepkala Alice. „Vyzerá hrozne!“ skonštatovala.

„Tak budeš vyzerať o 200 rokov, Evansová,“ neodpustil si James. „Ale neboj sa, aj tak ťa budem chcieť.“

Lilly ho bez námahy ignorovala.

„Ja neviem,“ šepla jej Alice so smiechom, „asi jeho mŕtva manželka. Počula som, že bola neznesiteľne žiarlivá a Binns sa jej bál viac ako smrti. A to už je čo povedať, duchom sa stane len ten, kto sa smrti veľmi bojí.“

„Takže zvádzala?!“ zaškriekala Etella. „A prečo si sa o mňa nestaral v najťažších chvíľach? Vieš si predstaviť, ako ma bolel každý jeden puknutý pľuzgier?! A vy s Lothiou ste sa na mne zabávali!“ Bosorka zrazu začala vzlykať a prechádzalo to do hlasného revu.

„Ja som sa nikdy na tebe nezabával! Ja som ťa ľúbil!“ vykríkol Binns a tváril sa napoly smutne, napoly urazene. A stále aj vystrašene.

„Ľúbiť takúto obludu muselo dať zabrať,“ uškrnul sa Sirius.

Binns chcel Etellu objať, ale ona nečakane zvreskla (tak nečakane, že študentov v triede nadhodilo):

„NECHAJ MA! Neľutuj ma! Keď si nemyslel na Lothiu, myslel si na tie tvoje dejiny! Stále ti bolo prednejšie povstanie škriatkov v 12.storočí-...“

„V 13. storočí...,“ opravil ju Binns.

„TO JE JEDNO! Hlavné je, že si celý svoj život bol nudný zbabelec! Ešte aj zomrieť si sa bál, ty, ty... ty...ty nehmotný priesvitný bezmäsitec!“ fľochla mu do tváre.

Binns nepovedal nič, len s vypleštenými očami pozeral na svoju mŕtvu manželku, ktorý naňho nahnevane zazerala.

Lilly zrazu niečo napadlo. Starena hovorila o tom, že sa bál umrieť. A ak sa ona umrieť nebála, nemohla byť predsa duch. Vybrala si z tašky prútik, postavila sa a podišla k nim o dva kroky bližšie.

„Dopekla, čo to robí?! Veď prízrak zmení podobu!“ nahnevane pošepkal Sirius Jamesovi.

„Lilly, sadni si, nemiešaj sa do toho,“ zavrčala na ňu Rossi.

Lilly sa však pomaly približovala.

Starena Etella k nej otočila nechutnú tvár pokrytú bradavicami a s prižmúrenými očami ju sledovala.

Lilly urobila ešte jeden krok a vtedy sa prízrak zmenil zo starej Etelly na čiernovlasého chlapca s orieškovohnedými očami a okuliarmi. Podišiel k nej a do ucha jej pošepkal:

“Nenávidím ťa!“

Lilly sa zrýchlil tep a do očí jej vhŕkli slzy. Mieriac prútikom na Jamesa zvolala:

„Riddikulus!“

Prízrak sa premenil na Jamesa v bikinách.

Toto bolo asi to, čo triedu v tento deň najviac rozosmialo. Ona sama sa uškrnula vlastnému výtvoru. Mávla prútikom a prízrak zmizol.

Trieda sa stále smiala. Vystrašený Binns prekvapene stál pri tabuli, nevediac čo povedať a Lilly si šla sadnúť na miesto.

Sirius búchol päsťou do lavice.

„James...Vieš, že by ti to v bikinách svedčalo? Možno si do izby nalepím aj tvoj plagát,“ rehotal sa.

Napriek tomu, že ho Lilly zosmiešnila sa uškŕňal. No v tom mu napadlo niečo iné: Lilly sa najviac bojí jeho? Čo jej to prízrak zašepkal, že sa tak rozrušila?

Profesor Binns urobil prvú výnimku v histórií. Zjavne bol dosť vyklepaný z toho prízraku, ktorý pokladal za svoju mŕtvu manželku, a preto ich pustil z hodiny oveľa skôr a on zmizol za tabuľou.

Študenti cestou z učebne nahlas diskutovali o tom, čo sa stalo na hodine. Nevedeli, či bola lepšia stará Etella alebo James v bikinách. Etella aspoň čo-to prezradila, ale James, bohužiaľ, hneď zmizol. Možno kebyže Lilly ten prízrak neodstráni, mal by aj dievčenský hlas!

Sirius, Remus a Peter sa prehýbali od smiechu a robili si z neho posmech.

„Hahaha,“ zahundral. Vtom pred sebou uvidel červené vlasy a tak sa rozbehol dopredu.

„Hej, Evansová! Evansová, nie, neutekaj, stoj!“ kričal James na Lilly, ktorá zrazu zrýchlila krok. Nakoniec ju aj tak dobehol a potiahol za ruku.

„Čo je?“ nahnevane sa naňho osopila.

„Čo som ti povedal? Myslím ten prízrak. Nejako si znervóznela.“

„Do toho ťa nič,“ odsekla a otočila sa na odchod. James ju však zastavil.

„No tak!“

„A nemáš to jedno? Aj tak to bol obyčajný trik.,“ zákerne sa usmiala.

„Aký trik?“ James sa zatváril zmätene.

„Myslíš si, že by som bola taká hlúpa a pred celou triedou ti ukázala, čoho sa najviac bojím? Ani náhodou! Chcela som proste zabaviť spolužiakov, veď je prvý apríl...,“ lenivo vysvetľovala Lilly.

James sa na ňu podozrievavo zahľadel.

„Neverím ti,“ vyhlásil.

„To ani nemusíš,“ odvrkla a rozbehla sa preš skôr, ako ju stihol zadržať.

James sa s ostatnými Záškodníkmi stretol v klubovni.

„Nepodnikneme ešte niečo? Keď nám to dnes tak dobre ide,“ uškrnul sa Sirius. „Nechcel si náhodou niečo vyviesť Evansovej?“

„Chcel som. Ale myslím, že na dnes toho už má dosť. A Námesačník by nám to zrejme nedovolil,“ uškrnul sa na Remusa a potom sa zahľadel na ohnivočervené vlasy dievčaťa, ktoré sa s kamarátkami rozprávalo v kúte klubovne.

Happyend? Ani náhodou!

Lilly sa nakoniec dozvedela (aj keď to od začiatku tušila), že všetky tie darebáctva spáchali James a Sirius. Oboch ich naháňala po celom Rokforte s prútikom a tak dvaja kamaráti strávili v Nemocničnom krídle 2 týždne :)

James sa nedozvedel, čo pošepkal prízrak v jeho podobe Lilly.

Dumbledorovi sa nepodarilo okamžite vrátiť pani Norrisovej srsť, ale Slughorn zarobil nejaký elixír podporujúci rast srsti a tak mala pani Norrisová srsť do týždňa. Dovtedy sa študenti nahlas vysmievali Filchovi, čo to chová za kačicu.

Slughornovi nakoniec madam Pomfreyová zastavila vetry.:)

No a James a Sirius boli po ich pobyte v NK po škole do konca školského roku, a spolu im bolo strhnutých 465 bodov, takže Chrabromil nakoniec skončil školský rok s 292 bodmi.

________________________________________________________

AK ste to dočítali až dokonca, gratulujem a zároveň Vám ďakujem. :) Viem, že to asi nie je bohvieako vtipné, ani dobré, ale mala som chuť v tento deň napísať niečo bláznivé s tématikou HP - Záškodníci. Tak dúfam, že sa Vám to aspoň trošililililinku páčilo (ak ste to prečítali celé:D:D) a poteším sa komentom. A ešte, fakt ďakujem, ak ste to čítali, lebo si uvedomujem, že to nie je práve najkratšie :D

[ » na začiatok « ]