Poviedka:
Pridaná: 26.3.2008, 19:17:23
Čítaná: 3132×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James Potter
Stručný dej: James má veľké trápenie, áno je to trápenie s menom Lilly. Ako sa toto jeho trápenie skončí? A skončí sa nakoniec?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

1. september 1971 – Začiatok útrap Jamesa Pottera

„Mama, prestaň! Vieš, že nikdy nebudú rovné, tak ma už toľko nehlaď po vlasoch, prosím ťa!“

„Prepáč, James, ja len... odchádzaš a neuvidíme sa a ...“

„Drahá,“ povedal pán Potter, „James neodchádza navždy.“

James Potter, sympatický 11-ročný chlapec s okuliarmi, hnedými orieškovými očami a neposlušnými hnedými vlasmi v duchu poďakoval otcovi, vzal si kufor a nastupoval do vlaku, ktorý ho viezol na neznáme miesto, školu, na ktorej sa bude učiť používať čary a využívať svoje magické schopnosti.

James si však ešte predtým na nástupišti zvedavo obzeral študentov, možno jeho budúcich spolužiakov. Zazrel pekného chlapca s dlhými tmavými vlasmi, ktoré mu ležérne padali do očí, ako sa háda s mamou. Uškrnul sa. Ďalej videl rodičov lúčiacich sa s ratolesťami tak, ako pred chvíľou jeho rodičia s ním (ibaže nikomu z nich matka neuhládzala neposlušné vlasy), videl chlapca s mastnými čiernymi vlasmi, ktoré mu lemovali tvár a nepríjemne padali do očí, s tmavými očami a s bledou pokožkou, ako neďaleko vlaku sám s rodičmi, ktorí oňho nejavili záujem a znudene sa obzerali, neisto stojí neďaleko štvorčlennej rodinky a nenápadne zazerá na jedno dievča.

Jamesovi začalo biť srdce ako opreteky.

Všimol si krásne dievča s hustými dlhými červenými vlasmi, na ktoré tak žiadostivo pozeral ten nechutný chlapec. Videl ju zboku, ako drží iné, staršie dievča s hnedými krátkymi vlasmi a konskou tvárou (asi sestru), za ruku a niečo jej rozpráva. Potom ju rýchlo objala a rozlúčila sa s rodičmi. Otočila sa jeho smerom. Jamesovi sa zablýskalo v očiach a srdce sa mu rozbúšilo ešte viac, keď mu dievča venovalo pohľad. Stál síce od nej niekoľko metrov, no dovidel na tie krásne zelené oči mandľového tvaru plné zvedavosti, vzrušenia a očakávania.

Vlak začal pískať. Chlapec s mastnými vlasmi priskočil k dievčaťu a chytil ju za ruku. Spolu sa potom náhlili do vlaku.

James sa obzrel, zamával rodičom a aj on nastúpil. Potom sa vybral hľadať si vo vlaku miesto.

Našiel kupé, v ktorom sedelo dievča s tmavočervenými vlasmi, ktoré videl na nástupišti a dvaja chlapci, jeden z nich bol malý a nenápadný, trochu pri tele s hnedými očami a zničeného hnedovlasého vysokého chlapca, ktorý unavene čítal akúsi knihu.

Keď sa spýtal či si môže prisadnúť, chlapci prikývli a premeriavali si ho, pričom dievča naňho ani nepozrelo, naďalej lenivo sedelo opreté o okno a bezvýrazne hľadelo von.

O pár minút sa opäť dvere kupé otvorili a zjavil sa v nich príťažlivý chlapec, ktorého James videl na nástupišti a s úsmevom si k nim sadol. Jamesovi sa páčil – hneď sa s ním dal do reči a sem-tam sa pridali aj dvaja chlapci, ktorí sa predstavili ako Peter a Remus. Dlhovlasý chlapec povedal, že je Sirius Black. James túžil vedieť aj meno toho čarovného dievčaťa, ale ona bola stále ticho. Jej oči sa rozžiarili, až keď sa dvere ich kupé otvorili a stál v nich chlapec, ktorý ju držal za ruku a ťahal do vlaku. Vzal ju preč.

* * *

3. ročník – po jedenástej hodine večer v Chrabromilskej klubovni

„Evansová?“ oslovil ju James v klubovni, keď tam už boli takmer sami (tá Lillina otravná priateľka tam stále trčala s ňou a bol si istý, že aj keď Tichošľap prehlásil, že ide spať, stojí na schodoch do chlapčenských spální a počúva).

Obe dievčatá sedeli pri kozube, z ktorého pomaly dohorieval oheň a potichu sa rozprávali. James nemal inú možnosť, samú ju asi dnes už nezastihne. A do zajtra nevydrží. Určite sa každú chvíľu dotrepú nejakí študenti.

Lilly pregúľala očami. Niečo šepla kamarátke, vzala si veci a šla za Jamesom, ktorý stál pri jednom z mäkkých pohodlných kresiel.

„Pohni si, Potter. Je neskoro a chcem ísť spať,“ povedala mu unavene a ľahostajne, držiac si pritom tašku na chrbte, stála pri ňom.

James sa snažil, aby to nevyznelo ako vždy. Aby nebol uštipačný, aby to bolo proste ako... obyčajné pozvanie...viac si to však nedomyslel. Len na ňu vysypal:

„Poď so mnou na rande!“

Lilly sa zasmiala a nadvihla obočie.

„Už zase?“ zívla si.

„Z-zase?“ spýtal sa James šokovane. „Veď si ani jeden raz moje pozvanie neprijala!“ povedal viac obviňujúcim tónom, ako mal v úmysle.

Lilly si opäť zívla.

„Pozri, Potter,“ povedala unavene, „stále dokola to isté... uvedom si, že nemôžeš mať všetky dievčatá, na ktoré si pomyslíš. Takže...dobrú noc...,“ vyšla na schody a pomaly kráčala hore, akoby nevládala.

„Ale ja nechcem všetky! Ja chcem teba!“ zvolal James takmer zúfalo.

Lilly ho ignorovala a stále pokračovala v ceste. Akurát mu zamávala rukou, aby mu naznačila, že to nemá zmysel. Potom zmizla vo dverách.

„Dofrasa!“ James sa hodil na pohovku. Vtom okolo neho prešla Lillina kamarátka, ktorá potláčala smiech. James ju prebodol tvrdým pohľadom.

To je naozaj vtipné!“ vyprskol, keď zmizla aj ona.

* * *

Hodina Veštenia s profesorkou muklovského pôvodu

„...pretože to vyžaduje naozaj veľkú sústredenosť a...,“ vykladala profesorka Dagoobertová znudeným študentom. Väčšina z nich len na ňu nesústredene hľadela a ležala na lavici a zopár jedincov sa aspoň tvárilo, že ich to zaujíma. James, Sirius a Peter patrili do prvej skupiny. Remus do druhej.

James to už nemohol počúvať. Hľadel na Evansovú. Pozeral sa na jej krásne vlasy, ako dievčensky vyzerá, keď sa hlási, ako svedomito plní pokyny profesorky.

„Pani profesorka,“ zatiahol James, „naozaj viete veštiť?“

Dagoobertová sa otočila k nemu. V očiach jej sršal hnev a pery mala spojené do úzkej čiarky. Všimol si, ako jej obeleli hánky, keď zovrela ruku v päsť. Možno keby mala o pár desiatok kíl menej, rozbehla by sa za ním.

„Pravdaže, Potter!“ vyštekla naňho. „Myslíte si, že som tu pre zábavu?“

„Noo...,“ pre tú moju určite, pomyslel si James, „takže ak áno, mohli by ste niečo vyveštiť...nám...,“ posledné slovo zdôraznil a potmehúdsky sa uškrnul na Lilly, ktorá sedela niekoľko lavíc pred ním a bola mu otočená chrbtom.

Ak James predtým Dagoobertovú nahneval svojimi pochybnosťami o jej schopnostiach, teraz ju okrem toho, že ju ešte viac nahneval, aj šokoval...

„Ako...ako sa opovažuješ, Potter?! Myslíš si, že to je...to je ako pozrieť si film?! Kedykoľvek chceš, ukáže ti čo chceš-...“

„Ja neviem, čo je to film,“ lenivo povedal James a ani na profesorku nepozrel. Uškrnul sa na Siriusa, ktorý sedel vedľa neho. „Ale ak dokážete veštiť, určite viete, že Evansová bude v ...ehm...blízkom čase po mne šalieť. A keďže mne to nechce veriť, potrebujem niekoho, kto by jej to povedal...“

James pozeral na Lilly a čakal ako zareaguje. Predstavil si niekoľko možností... keby mal veľké šťastie, usmiala by sa (tak čarovne, ako v jeho snoch) a začervenala. V tom horšom by vybuchla, začala kričať alebo by ho zakliala. Ale aj to by sa mu tak trochu páčilo... Dokazovalo by to, že ju predsa len zaujíma.

Pocítil však mierne sklamanie, keď sa Lilly iba ľahostajne zasmiala, a prehodila: „Pani profesorka, neničte si nervy. Na Elixíroch sme varili Odvar Ilúzií, takže je toto Potterovo správanie celkom pochopiteľné,“ povedala a žiarivo sa usmiala.

Sirius vedľa neho vybuchol do smiechu. A s ním aj niekoľkých iných spolužiakov.

„Tá ti dala, Paroháč! Ešte budeš musieť veľa frazeologizmov použiť, kým nakoniec prijme tvoje pozvanie na rande.“

James zostal v šoku. Áno, varili Elixír Ilúzií! Ale takto to obrátiť proti nemu mohla iba Lilly Evansová! Prečo, došľaka? Prečo z neho boli iné dievčatá totálne hotové a keď prešiel popri Lilly Evansovej, nevenovala mu ani najmenšiu pozornosť? Pravdaže okrem tých pár znechutených, nenávistných a podráždených pohľadov, ktorých sa od nej maximálne dočkal.

„Nechcem rušiť vašu istotne veľmi dôležitú diskusiu, ale je hodina Veštenia! Takže budeme pokračovať v práci...,“ prerušila Jamesove myšlienky profesorka.

* * *

3. ročník – 17. október – Chrabromilská klubovňa neskoro večer

James sedel so Siriusom, Remusom a Petrom v klubovni. Všetci štyria sa snažili napísať úlohu z Elixírov. Jamesovi a Siriusovi sa to však vôbec nedarilo, pretože sa neustále niečím rozptyľovali. Jedine Remus si úlohu písal svedomito a Peter od neho opisoval niektoré vety.

Vtom sa otvoril vchod do klubovne a vchádzala Lilly s Alice a ešte jednou ich priateľkou.

James si nemohol odpustiť nejakú poznámku. To by proste nebol on, keby jej vždy, keď ju uvidel, niečo nepovedal.

„Evansová,“ povedal James spýtavo a vystrel sa na stoličke, a zazíval.

Lilly pregúľala očami a náhlila sa aj s kamarátkami do spálne.

„Evansová,“ zopakoval James a pokračoval, „Vieš, že máš jeden z najkrajších hrudníkov aký som kedy videl?“ uškrnul sa.

Lilly, zvyknutá na takéto poznámky, mu nevenovala veľkú pozornosť, iba mu venovala jeden zo svojich znudených pohľadov a prehodila:

„Nehovor?! Chceš prsia? Tak si ich vypýtaj od McGonagallovej.“ A zmizla.

James ostal vyjavene sedieť natiahnutý na stoličke.

Jeho traja priatelia sa rozosmiali. Vzápätí sa uškrnul aj on.

„Má zmysel pre humor. Budeme si rozumieť.“

Jeho priatelia boli už na jeho plané nádeje, že raz získa Lilly, zvyknutí a tak nepovedali nič. Ďalej sa venovali písaniu úlohy. Teda, snažili sa...

* * *

Chrabromilská klubovňa – 5.ročník - večer v sobotu

„...A má zabudované automatické brzdy pri tomto pohybe,“ básnil James o svojej novej metle, ktorú dostal na narodeniny od rodičov a urobil pohyb, ako keď si sadá na záchod. Jeho troch priateľov to veľmi pobavilo.

James si ich však nevšímal a chcel pokračovať, lenže prerušil ho jeho priateľ.

„Áááá...Paroháč, pozri tam do rohu,“ zašepkal Sirius a šťuchol do Jamesa.

„Prepáč, Tichošľap, ale dnes akosi nemám náladu podstrkovať prvákom falošné brká, ktoré by mali písať samy domáce úlohy, no namiesto toho napíšu dosť nechutné a perverzné opisy učiteliek. Jasné, viem, že je to dobrý vynález, ale...“

„Sklapni,“ prerušil ho Sirius, „a radšej sa pozri na tú exotickú nádheru!“

James sa pozrel do kúta. Sedelo tam niekoľko dievčat, niektoré poznal, iné si predtým nevšimol. „Exotická nádhera“, ako nazval Sirius dievča, ktoré sedelo oproti Lilly, bola trochu tmavšej pleti, s čiernymi očami a havraními vlasmi, za to s veľmi príjemným úsmevom a krásnou tvárou a ako predpokladal James, i postavou.

Jamesovi bolo jasné, že je to Siriusov nový objekt. Tak mu teda pomôže...

„Teda...kočka,“ uškrnul sa James, „Tak poďme za ňou...“

James a Sirius spýtavo pozreli na svojich dvoch priateľov. Remus ich nevnímal, čítal si nejakú učebnicu (ako vždy) a Peter síce počúval každé slovo a aj on si všimol pekné dievča, netrúfal si ísť s nimi na „lov“. Iba nesmelo pokrútil hlavou.

James a Sirius dlho nečakali, okamžite sa vybrali na druhý koniec klubovne za dievčatami. James si, samozrejme, postrapatil vlasy. Všimol si Lillin smiech. Veselo sa na niečom smiala s ostatnými priateľkami a bola ešte krajšia ako obvykle. Prečo ho len nechce? Prečo nemôže mať tú, ktorú chce najviac?

Nuž čo... On predsa Lilly ukáže, že nie je jediná na svete.

Už stáli pri skupinke. Pohľady dievčat sa preniesli k nim.

„Ahoj, Deva Madagascaru,“ uškrnul sa Sirius a žmurkol na jeho „exotickú nádheru“. Obaja s Jamesom sa zvalili na voľné miesta gauča pri dievčati, Sirius sprava a James zľava.

Medzi dievčatami to zašumelo. Nervózne a v rozpakoch pozerali po dvoch Záškodníkoch a takmer každá z nich sa ihneď začervenala.

„Deva Madagascaru?“ zasmiala sa Sophia, ako sa to dievča v skutočnosti volalo.

„To si nevšímaj,“ uškrnul sa na ňu James, „Tichošľap nikdy nemal všeobecný prehľad o svete, národnostiach a krajinách.“

„To možno nie,“ ozval sa Sirius, „ale mám skvelý prehľad v niečom inom. V niečom milom, nežnom, krásnom...“ zvodne sa usmial a zatrepotal mihalnicami.

Akokoľvek veľmi sa Sophia snažila odolať, po jednom zo Siriusových neodolateľných pohľadov podľahla jeho šarmu. Zasnene pozerala z Jamesa na Siriusa, akoby sa rozhodovala, ktorý z nich je úžasnejší.

James si nenápadne opäť postrapatil vlasy.

„A ako znie meno tohto slnka sychravého počasia?“ nevinne sa spýtal James a očkom pozrel po ostatných zapýrených dievčatách (najviac ho však zaujímala Lillina reakcia).

Všimol si jej neveriacky a nahnevaný pohľad. Rozmýšľal či je to zo žiarlivosti alebo len preto, že ich so Siriusom vyrušili. Dúfal v to prvé...

Spokojne sa uškrnul a opäť mal ruku vo svojich vlasoch.

Lilly sa postavila a ironicky sa zasmiala.

„Asi máte dôležitejšiu prácu, ako to, čo sme riešili,“ povedala dievčatám, „Tak vám prajem dobrú noc...,“ povedala ľahostajne, otočila sa a kráčala k dievčenským spálňam.

Dievčatá na ňu ihneď začali volať, aby sa vrátila, avšak ich úspešne odignorovala a kráčala ďalej.

„Len ju nechajte,“ žiarivo sa usmial James a potom sa pozrel na Lilly, ktorá už bola takmer na schodoch, „Evansová totiž veľmi žiarli. Však, Kvetinka?“ uškrnul sa James a venoval jej vzdušný bozk.

Lilly nadvihla obočie a od srdca sa zasmiala.

„Len si nefandi, Potter. Radšej tryskochvostý škrot skrížený so stromostrážcom, ako ty!“ prehodila a potom odkráčala po schodoch a buchla dverami.

Sirius mal čo robiť, aby sa nerozosmial nad ďalším Jamesovým neúspechom. James sa snažil potlačiť sklamanie.

„Nuž čo,“ uškrnul sa, „Martha, môžem si prisadnúť?“ jemne sa spýtal peknej blondínky, ktorá bola o ročník nižšie, ale vedel, že ho žerie. Snáď ho jedna Evansová nepoloží. Môže mať ktorúkoľvek chce. Aj ju raz dostane.

* * *

Cesta z Veľkej siene do Vstupnej siene, máj, 5.ročník (ešte pred VČÚ)

„Nejaký problém, Mastnovlasý?“ opovržlivo sa spýtal James.

„Aspoň si vlasy nestrapatím ako niektorí idioti,“ nahnevane reagoval Snape.

James už šiel zaútočiť, ale vtom Sirius vybuchol do smiechu.

„Predstavte si Fňučka s jeho mastným závojom a ešte k tomu rozstrapateným,“ uškŕňal sa Sirius.

Najprv bolo ticho, no potom sa všetci začali rehotať. Jamesovi až tiekli slzy.

„No jasné!“ smial sa „Snapova hlava by potom mohla byť tvárou Kančej hlavy!“

Prítomní sa opäť zasmiali. James už vyťahoval prútik, že sa trochu zabaví s úpravou Snapovho účesu, avšak zrazu ho odhodilo a on prudko narazil do najbližšieho stromu. Na chvíľu mu vyrazilo dych.

To Evansová naňho použila kúzlo a z očí jej sršali iskry hnevu.

„A tvoj ksicht,“ vyprskla, „ak sa o niečo podobné ešte pokúsiš, môže byť tvárou kampane Zachráňme hrochy!“

Sirius sa váľal od smiechu, Remusovi tiež mykalo kútikmi úst a Peter, čisto zo zdvorilosti (alebo strachu?) k Jamesovi si držal na ústach ruku.

„Ale no tak, len pokoj, Evansová,“ povedal James a postavil sa zo zeme, „prišla si ma pozvať na rande? Vieš, neviem, či mám čas... musím sa pozrieť do diára...“

„Veľmi vtipné!“ prerušila ho a obzrela sa po prítomných, akoby ich vyzývala, aby jej odpovedali na to, čo povie, „Neviete, ako Potterovi vysvetliť, že nikoho nezaujíma a svoje vtipy si môže niekam strčiť?“ spýtala sa so záujmom.

„No to by som netvrdil,“ pochybovačne povedal James a čistil si habitom prútik, ktorý pred chvíľou vytiahol. Až po chvíli k nej zdvihol zrak. „Pozri, koľko tvojich kamošiek je červených ako Snape, keď prvýkrát uvidel nahú ženskú....“

Niekoľkí sa pustili do smiechu.

„Ani nevieš, ako mi je z teba zle!“ zakričala a bežala preč.

Je mi z teba zle! Zle! Zle! Jamesovi sa jej posledné slová ozývali v hlave. Prial si čokoľvek, len nie to, aby ho Lilly nenávidela. Cítil sa mizerne.

No tak tieto úseky som písala, keď som sa nudila. Nechcelo sa mi to zhrnúť do nejakej veľkej poviedky. :D Ak sa mi ešte niekedy bude chcieť, napíšem zopár ďalších "odmietnutí". :)

[ » na začiatok « ]