Poviedka:
Pridaná: 28.2.2008, 01:02:39
Čítaná: 3473×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Draco Malfoy
Stručný dej: No... nedalo mi to a musela som si vyliať dušu nad mojim smutným osudom...ako inak.. pretvoreným do sveta Harryho Pottera. xD

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Hermiona sa prechádzala pri jazere. Telom bola tam ale mysľou nie. Rozmýšľala nad veľa vecami na ktoré nepoznala odpoveď.

Sadla si na trávu a hádzala kamienky do vody. Sledovala kruhy ktoré sa vlnili na hladine. Zrazu počula ten namyslený samoľúby hlas:

„Hej humusáčka!!“ zakričal Draco pobaveným tónom. “Čo aj kamaráti ťa už odvrhli?? Ani sa im nečudujem“ zasmial sa a otočil sa jej chrbtom.

„Debil“ povedala si sama pre seba. Ako ho len nenávidela... Bol taký namyslený, taký..taký..to sa ani slovami nedalo povedať aký bol!! Dá sa vôbec niekoho tak nenávidieť ako ona nenávidela jeho?? „Pochybujem...“ pomyslela si.

Asi týždeň potom sa stalo niečo čo si Hermiona nevedela nijako vysvetliť. Rozmýšľala nad tým dlho ale stále tomu nechápala.

Čakali s Harrym a Ronom dolu v žalároch na hodinu elixírov. Ron jej práve hovoril o tom že vôbec nechápe látke ktorú brali na transfigurácii. Hermionu to veľmi nezaujímalo, ale robila sa že ho počúva. Vtedy počula ten hnusný hlas z ktorého jej bolo tak zle. Malfoy spolu so svojimi kamarátmi zo Slizolinu zišli dolu schodmi až k nim.

Malfoy na nich pozrel ale na ich obrovské prekvapenie im nepovedal ani slovo. Hermiona sa naňho pozrela. Pozerala mu rovno do očí a on pozeral do tých jej. Vtedy sa to stalo. On sa na ňu USMIAL. Nenapadne, aby to Harry ani Ron nevideli, ale usmial sa. Neverila vlastným očiam. „Nie to sa ti muselo zdať.. Malfoy by sa NA TEBA usmial?? Nebuď smiešna aj keby nenávidíš ho!!!“ premýšľala ale zrazu si uvedomila že na ňu Ron kričí prečo nejde do učebne.

Cely deň nad tým rozmýšľala.. Nakoniec prišla k záveru že sa jej to iba zdalo.

****

Večer len tak ležala v posteli keď zrazu počula ako niečo klope na okno. Vstala s postele a išla k oknu. Zbadala že to čo klope na okno je sova.

Otvorila a sova vletela dnu. Sadla si na jej posteľ a čakala so zdvihnutou nohou na ktorej bol list. Hermiona jej ho odviazala s nohy a sova odletela otvoreným oknom von. Hermiona si sadla na posteľ a začala čítať list na ktorý si musela svietiť prútikom. To písmo nepoznala ale bolo veľmi úhľadné.

Milá Hermiona

Nevedel som ako sa ti mam prihovoriť. Bal som sa že sa mi vysmeješ. Rozhodol som sa, že ti napíšem list. Už veľmi dlho sa mi páčiš, ale bal som sa ti to povedať. Si to najkrajšie čo som kedy videl. Veľmi ta prosím, príď zajtra večer o siedmej k jazeru. Je čas všetko ti povedať.

PROSÍM ak neprídeš, neprežijem to.

Tvoj zaľúbený ctiteľ.

Hermiona dočítala a neveriacky pozerala na list. Zaľúbený ctiteľ??? Panebože kto to môže byt?? Boli iba dve možnosti. Buď si z nej niekto robil srandu alebo... alebo že by naozaj mala ctiteľa?? Ak áno, zajtra sa to dozvie. Polozila list na spodok kufra a ľahla si do postele. Zavrela oči ale trvalo jej dlho kým konečne zaspala.

Ráno sa zobudila do nádherného slnečného dňa. Prezliekla sa, trochu sa upravila a zišla dolu na raňajky. Pri Chrabromilskom stole sedelo len par ľudí a medzi nimi aj Harry.

„Dobre ránko“ usmial sa na ňu Harry. „Dobre ráno,“ usmiala sa aj ona „ ako si sa vyspal??“

„No, myslím že celkom dobre...ty??“ Hermiona chvíľu rozmýšľala. Bola dosť nevyspatá pretože zaspala naozaj neskoro a bola cela dolámaná. „ Hmm.. celkom dobre“ zaklamala.

Hermiona si naložila ovsené vločky a zaliala ich mliekom. Harry študoval rozvrh na dnes.

„No pekne.. Hneď prvé dve hodiny mame elixíry so Slizolinom. A potom ešte aj čarovanie. Aspoň budú najnudnejšie hodiny rýchlo preč“ vzdychol si a odložil rozvrh. Hermiona sa len usmiala a venovala sa svojim vločkám.

Keď dojedla pozdravila Rona ktorý práve prišiel, zdvihla sa od stola a išla si do izby pre veci.

Cely deň prebehol nejako rýchlo. Hermiona sa ani nenazdala a už bolo pol siedmej. Prezliekla sa, upravila a pobrala sa k jazeru. Rozmýšľala, či tam už bude alebo nie. Keď vyšla von, videla že pozdĺž celého jazera nebolo ani živej duše. Pozrela na hodinky. Bolo 18:58. Nesmelo sa pobrala k jazeru.

Sadla si na lavičku ktorá bola veľmi blízko pri jazere. Znova pozrela na hodinky. 19:01. Už tu mal byt!!! Prečo tu nie je?? Jasne Hermiona naletela si na obyčajný žartík...

Vtom si s nej niekto prisadol. Keď sa otočila skoro vykríkla od zlosti. Vedľa nej sedel Draco Malfoy.

„Čo tu chceš ?!?! Vypadni!!!“ zakričala naňho.

„Nie Hermiona!! Nekrič prosiim. Veď ja som ta sem pozval. Ja som ti napísal list.“ Usmial sa na ňu Draco.

„Čo?? Prosím ťa nerob si zo mňa srandu Malfoy!!“ zasmiala sa.

Draco sa na ňu pozrel a prosebne povedal: „ Hermiona, ja to myslím vážne. To že som ti nadával.. viem som debil. Ja...ja naozaj...myslel som si že...že to je blbosť ale...ale bola to pravda...Hermiona ja som sa do teba zamiloval...Bránil som sa tomu ale nedalo sa.

Hermiona pozrela do tých nádherných oči ktoré už toľkokrát obdivovala.. Nechcela veriť tomu čo počula...Nie to určite nie je pravda!!! Postavila sa a prešla až k jazeru. Myslel to naozaj alebo si z nej robil srandu?? Len tak tam stala a pozerala sa na jazero.

Zrazu pocítila ruky na svojich ramenách. Otočila hlavu a ocitla sa nebezpečné blízko jeho úst. Znova sa pozrela do tých uchvatne modrých očí a pocítila jeho jemne pery na tých svojich. Najprv len nežné skúmali tie jej. Nemohla povedať že by sa jej to nepáčilo ale...Draco Malfoy?? Ten Malfoy ktorého tak nenávidela???

Zrazu Draco pripojil aj jazyk. Bolo to také nádherné!! Čo by len dala za to aby to nikdy neskončilo...Pane bože Hermiona!! Veď je to MALFOY!!!

„Prestaň!“ odtrhla sa od neho. „Myslíš si že som až taká sprostá?? Myslíš si že uverím tým tvojim kecom o tom ako ma miluješ?? Že uverím tomu že si mi cely ten čas nadával IBA kôli tomu aby si zakryl že ma miluješ?? A toto ti mam akože veriť?? Po tom všetkom??“ bola taká nahnevaná ako ešte nikdy. Chcela ho hodiť do jazera a chcela aby sa z neho už nikdy nedostal. Chcela si vydezinfikovať ústa pretože predstava Malfoyovych slín bola viac ako nechutná.

„Jaa.. ja...Hermiona..“ jachtal. Pozeral sa na Hermionu. Zrazu zbadala že jeho oči sa nejak zvláštne trblietali. Boli to slzy?? Naozaj Draco Malfoy plakal??

„Hermiona.. ja som.. vážne som nechcel aby to skončilo takto!! Milujem ta a nedokážem to zmeniť. Neveril som tomu, ale je to pravda. Nemusíš tomu veriť, ale je to tak.“ Postavil sa a pobral sa k hradu.

„Zajtra o tom istom čase na tom istom mieste. Samozrejme...iba ak budeš chcieť.“ Usmial sa a odišiel.

Stala tam ako obarená a porezala na jeho chrbát. Ešte pred hodinou si myslela, že ho nenávidí. A teraz?? Čo k nemu cítila teraz?? Bola to stále nenávisť?? Alebo to bolo niečo iné?? Mohla to byt snáď LÁSKA???

Pozrela na hodinky. Bolo presne osem hodín. Vykročila naspäť do hradu.

V klubovni sedel Harry aj s Ronom. Keď Hermiona vošla obrazom dnu, s veľkým úžasom na nu pozreli.

„Hermiona?? Kde si bola???“ neveriacky sa spýtal Ron.

„Čo ta to trápi!!“ odvrkla Hermiona a bežala do dievčenských spalní. Ron sa nechápavo pozrel na Harryho ale ten sa ešte nechápavejšie pozeral za Hermionou.

Ráno ju Harry čakal na raňajkách ale Hermiona neprišla. Objavila sa až na hodine Obrany proti čiernej mágii. Celu hodinu bola ticho, dokonca sa ani nehlásila, čo bolo u Hermiony úplne nezvyčajné.

Cely deň Hermiona rozmýšľala čí tam večer pôjde alebo nie. Bude tam?? Aj keď bude, ona ho predsa nenávidí.. Alebo, že by zo predsa bolo naopak?? Napokon sa rozhodla že pôjde. Okúpala sa a zamyslene sa vrátila do izby.

Keď sa prezliekla namaľovala a trochu si upravila vlasy vybrala sa k jazeru. Keď bola len kúsok od toho miesta, videla že Draco je už tam. Tak to myslel vážne.

„Ahoj Hermiona“ usmial sa. „Som veľmi rad že si tu. Vlastne...ani som nedúfal že prídeš. Veľmi si ma potešila.“ Postavil sa a podišiel k nej.

Stal tak blízko, že cítila ako rýchlo mu bije srdce. Pozrela do zeme. V tráve sa hmýrila hnusne veľká dážďovka. Draco ju chytil za bradu a zdvihol jej hlavu. Pozrel jej priamo do oči. Ich pery sa spojili ale teraz to bolo nejako.. iné. Dracov jazyk nežne skúmal Hermionine ústa. Bozkával sa viac ako úžasne. Tak jemne ale predsa tak vášnivo. Jednou rukou ju hladkal na krku a druhou po chrbte. Hermiona mu ruku držala na líci. „Prosím nech to nikdy neskončí!!!“ želala si v duchu. Bozkávali sa dlho ale Hermione to stále nestačilo. Keď sa od seba oddialili, Draco sa na ňu usmial. „Milujem ta...veľmi ta milujem.“

„Aj ja teba Draco“ usmiala sa.

****

Bola zima, deň odchodu na vianočné prázdniny. Hermiona sa v klubovni rozprávala s Ronom. O jej vzťahu s Dracom už vedel cely hrad. Ron s Harrym sa najprv čudovali, ale potom boli radi že je Hermiona šťastná. Aj keď oni s Malfoyom stále neboli priatelia, rešpektovali ho.

„Ideš na prázdniny domov??“ spýtal sa Harry.

„Áno, Draco tu ostáva ale ja chcem ísť za rodičmi. Ešte sa zastavím za Dracom kým odídeme.“ Postavila sa, pozdravila ho a zišla do veľkej siene kde sa zvyčajne s Dracom stretávali.

Na jej veľké prekvapenie tam nebol aj keď sa dohodli. Čakala tam naňho pol hodinu ale on aj tak nechodil. Rozhodla sa že už nebude čakať a tak sa vybrala spať do klubovne. Už bola skoro pri klubovni, keď ho uvidela. Bol s nejakou inou babou a veľmi sa zabával. Keď ju zbadal smial sa ďalej a pokračoval v ceste.

„Draco!!“ zakričala naňho.“ Nevidíš alebo čo??“

Otočil sa. „Hm“ zamrmlal a išiel ďalej. Hermiona nechápavo pozerala na jeho chrbát. Rozbehla sa za nim.

„Draco!! Stalo sa niečo??“

Draco zastal a povedal tej babe aby išla že za chvíľu príde. Pozrel sa na Hermionu a surovo povedal: „Čo odo mňa chceš HUMUSÁČKA??“

Hermionu to slovo zaskočilo. Už tri mesiace ho nepočula. Tri mesiace ho od nikoho ani nečakala pretože keď bola s Dracom, nikto jej nenadával.

„Ehm.. prosím?? Dobre som počula??“

„Áno dobre si počula HUMUSÁČKA!!“ spôsob akým to slovo zdôraznil sa jej vôbec nepáčil..“ Chcela si odo mňa niečo?? Na takých ako si ty totiž nemám čas.“ Zavrčal na ňu Draco. Ten nenávistný pohľad aký na ňu hodil ju prudko zabolel. Otočil sa a nechal ju tam stáť s otvorenými ústami.

****

S neprítomným výrazom sedela v kupé vlaku. Harry s Ronom sa o niečom rozprávali ale ona vôbec nevnímala. Čo to malo znamenať?? Bol to žart?? Keď áno tak dosť krutý ..Ale prečo by to robil?? A čo ten pohľad?? Dokázal by sa na ňu tak pozrieť?? Ako ho len milovala. Nikdy nikoho tak nemilovala ako jeho...Je to vážne pravda??

****

Cele Vianoce jej neprišiel žiadny list. Dokonca ani len odpoveď na listy ktoré mu písala. Chcelo sa jej umrieť. Dúfala že je to len sen. Keď kuk koncu prázdnin prišla do Brlohu, pani Weasleyová na ňu len pozrela a smutne povedala: „Hermiona zlatko CO sa ti stalo?? Dúfam že nič s tým nepodareným Malfoyom!! Áno, chlapci mi povedali že ste spolu“ povedala keď videla Hermionin nechápavý vyraz. V tom sa Hermiona srdcervúco rozplakala. „Pod sadni si s mnou do kuchyne“ povedala pani Weasleyová, zaklínadlom preniesla jej kufor do izby a chytila ju okolo pliec.

Hermiona jej v kuchyni všetko povedala. Molly len krútila hlavou a nadávala na Malfoya. „Srdiečko, myslím že ten chlapec nevie čo robí. Nevie čo stratil keď urobil toto. Dievčatko moje chod si ľahnúť a skús si pospať vyzeráš zúbožene..“ povedala jej a podala jej čaj. Keď ho Hermiona vypila, zrazu sa cítila veľmi unavená.

Nevedela ako dlho spala, ale keď sa zobudila, cítila sa vyspaná ako ešte nikdy. Zišla dolu a uvedomila si že je veľmi hladná. Harry sa na ňu usmial a odsunul jej stoličku. „Ako sa cítiš??“ spýtal sa s úsmevom. „Pani Wealseyova nám povedala že si vraj chorá. Spala si dva dni v kuse“ zasmial sa.

„Je mi lepšie, ďakujem“ usmiala sa chabo. Dva dni?? Čo?? Ako??

V tom dnu vtrhol Ron. „Hermiona ako ti je??“ pozrel na ňu ustarostene.

„Dobre Ron, ďakujem“ usmiala sa naňho.

„Nevieš si predstaviť aký som rad že ti už je dobre“ zasmial sa Ron a sadol si k stolu.

Po cely deň ju chlapci rozveseľovali. Nevedela prečo, ale myslela si že vedia čo jej naozaj bolo a nechceli aby ta toho debila čo i len chvíľku myslela. Prvý raz v živote si uvedomila akých ma naozaj vynikajúcich priateľov. Bola im za všetko vďačná a mala chuť ich oboch okamžite poriadne vyobjímať. Ale...to by vyzeralo naozaj úchylne... xD

asi trosku dlhe ne xD

[ » na začiatok « ]