Poviedka:
Pridaná: 14.2.2008, 06:35:00
Čítaná: 4517×
Hodnotenie: (počet hlasov: 46)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: James, Lilly
Stručný dej: Chystá James niečo na Valentína pre Lilly?

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Venovanie: Elizabeth Jessice Black, ako darček k narodeninám!

Kikuske, ktorá mi pomohla pri písaní a síce neveľmi úspešne, no pokúsila sa nakresliť k tejto poviedke obrázok!

Graybackovi, ktor(á) vyhlásila, že čim viac prečíta, tým je to dlhšie!

Bellatrix, ktorá sa na nej pekne smiala!

Môjmu Vernonovi, ktorý nevie, že je môj, ani, že je Vernon :(

Hermione Grangerovej, ktorá ju čítala medzi prvými!

a všetkým zaľúbencom....

V Rokforte panovala zvláštna nálada. Všetci s nádejou očakávali zajtrajší deň, deň 14. február- sviatok zamilovaných.

Zatiaľ čo vonku zahaľoval prírodu mráz, v hrade sa rozpaľovali mladé srdcia láskou.

„Komu píšeš toľko valentínok?“ začudovane sa spýtal Sirius rozvalený na posteli.

James sa krčil nad stolíkom a usilovne skladal verše. Na zemi sa kopili ľúbostné listy.

„Evansovej,“ odpovedal a zalepil ďalšiu obálku.

„Všetky?“ Sirius vybuchol do smiechu, „Si normálny? Prečo ti ešte nikto nekúpil to chýbajúce koliesko?“

„Je to strategický plán! Keby som jej poslal jednu, hodila by ju do koša. Keď ich dostane 53, jednu určite otvorí!“ vysvetľoval.

„Ty si ich napísal 53?!“

„Nie! To bol len príklad! Celkovo ich je 78. Niektoré spievajú a tieto sa samé otvoria,“ James ukázal na štyri krikľavo ružové obálky. „Ty nikomu nenapíšeš?“

„Nie, skladať verše to nie je pre mňa. Ja valentínky oveľa radšej prijímam,“ uškrnul sa.

Dvere sa otvorili a dnu vstúpili Remus s Peter.

„Čo to tu robíte?“ krútil Remus hlavou pri pohľade na ružové obálky. „Veď v Rokforte nie je ani toľko dievčat.“

„Nevzrušuj sa, všetko to dostane Evansová,“ usadil ho Sirius.

Remus sa zasmial.

„Veľmi sa nevyškieraj. Čo za červenú vec ti to trčí z vrecka?“ James teatrálnym gestom vystrčil do vzduchu ten záhadný červený predmet.

Bola to malá knižôčka s červeným obalom.

„Prehľad najpoužívanejších transfiguračných zaklínadiel,“ informoval ich Remus a vzal si knižku späť.

Na okno so ozvalo tiché zaťukanie. Remus vpustil do izby hnedú sovu. Vytiahol spod vankúša ružovo- červenú obálku a šikovne jej ju priviazal o nohu a sova vyletela do chladnej noci.

„Komu si poslal ten list? Komu si ho poslal?!“ vyskočil Sirius.

„Dievčaťu,“ pokojne odvetil Remus, „Aký je to pocit, nevedomosť?“

„Neboj sa, Remus, ja si to zistím! Sirius Black vie všetko! Nie je náhodou pre tú Talianku Catherinu?“

Remus pokrútil hlavou: „To je len kamarátka.“

„Máš nejako veľa kamarátok. Danielová, Jonesová, Brownoná, Malphingiová, Evansová...“ mračil sa James.

„A nebolo to pre Médeu? Tretiačka, Bifľomor, hrá na poste triafačky,“ hádal Sirius.

Remus sa začervenal

„Ja som to vedel!!“ jasal Sirius.

„Pre tvoju informáciu, Médea je grécke meno, s ňou by som si nezačínal,“ varoval ho James.

„Jej starí rodičia sú Gréci,“ povedal Remus, „Dobrú noc!“

Jeho bordová tvár sa stratila za závesom.

„Hovoril som, že to stredné meno John nemá dobrý vplyv na jeho mozog,“ poznamenal Sirius.

Peter zaspal posediačky. James začaroval listy a tie sa rozutekali von z izby.

„Dobrú, Sirius!“

„Dnes sa mi bude snívať o Maddie,“ povedal Sirius.

Z Jamesovej postele sa ozvalo pridusené zachrápanie.

********************

Óóó, Sirius!

Hviezda moja jasná!

Óóó, Sirius!

Tvoja tvár je krásna!

„Reparo!“ zvreskol James a jasnočervená obálka sa rozletela na malé kúsky. „Čo to bolo?! Je predsa Valentín a nie súťaž: kto zblbne Blacka!“

Bolo sotva šesť hodín ráno a Siriusovi pri posteli „vybuchla“ valentínka. Jeho posteľ bola zahádzaná ružovými a červenými obálkami. A mnohé boli v tvare srdiečok.

Na Jamesovom nočnom stolíku sa povaľovala kôpka pozdravov, zatiaľ čo jedna osamotená obálka zablúdila k Remusovým nohám.

Peter žiadostivo pozeral na Siriusovu poštu.

„Milujem valentínky!“ vzdychol Sirius, rozbali prvú obálku a oči mu zažiarili, „Koľko sa len natrápili, kým napísali takéto verše?

Pre jediný pohľad

Tvojich krásnych očí

Vyleziem aj na hrad

Aj do vody skočím!“

„Trápne prvácke verše,“ krútil hlavou Remus a zahĺbil sa do svojho listu.

„Ale sú o mne!“ vzdychol Sirius a prečítal ďalšiu báseň o zemi, po ktorej chodí, a ktorá plesá, že môže bozkávať jeho nohy.

James básne nečítal. Pozrel len na podpisy a listy hodil do koša.

„Nič od Evansovej,“ vzdychol a umyl si tvár. „Ideme na raňajky?“

Prezliekli sa a spoločne zišli dolu. Sirius sa po ceste usmieval na dievčatá, ktoré mu poslali valentínku a jednej naznačil, že večer okolo siedmej sa bude zdržiavať na treťom poschodí pri obraze Clémece z Baroqei.

Záškodníci sa usadili k stolu a pustili sa do jedla.

„Koľko si dostal valentínok, Sirius?“ zaujímal sa Remus, keď sa nad chrabromilský stôl vzniesli sovy a pohádzali pred neho rôznofarebné obálky.

„Hore ich mám 44 a teraz som dostal ďalších 13 takže zatiaľ 57. Ale to som ešte zďaleka neskončil. Myslím, že tento rok prekonám rekord, čo tvorí 159 valentínok z minulého roku,“ nadšene rapotal Sirius a zhŕňal obálky do tašky.

Cez mohutné dvere Veľkej siene vbehla červenovlasá dievčina. Pomedzi dlhé stoly zamierila k Jamesovi. Za ňou cupitalo asi 40 rovnakých ružových obálok a svorne kričali: „Milujem ťa, Evansová!“

Zastavila a osopila sa Jamesa: „Potter! Aké kúzlo si použi na tie kraviny?!“

„Tie kraviny sú valentínky. A kúzlo je špeciálne. Už si nejakú otvorila?“ zvedavo rátal obálky.

„Šesť som ich roztrhala a dve som spálila. Ale je ich stále viac. Koľko si ich začaroval?“

„78, ôsmich si sa už zbavila, takže veľa šťastia a kreativity,“ uškrnul sa Sirius.

„Tú kreativitu budem potrebovať. Nedajú sa zničiť kúzlom. Ani miznúce, ani mätúce, ani vybuchujúce, nič!“ zlostila sa a udupala dotieravú obálku, ktorá jej skákala po nohe.

„69 a štyri sa otvorili samé takže 65!“ mračila sa na Jamesa.

„Ehm, Evansová, keď už je ten Valentín, nešli by sme večer hore na Astronomickú vežu?“ navrhol James.

„Nie! Nešli!“ nahnevane sa naňho pozrela, no vzápätí sa sladko usmiala: „Na večer už mám program.“

Lilly odkráčala na opačný koniec stola a nechala Jamesa dusiť sa tekvicovým džúsom.

„Ona má rande!“ neveriaco krútil hlavou: „S kým má rande?! Sirius! Kto je to?!!“

Sirius sa pozrel na Lilly, ktorá trhala ďalšiu obálku. „Buď s Davidom Pallardym alebo a s Ufňukancom.“

„S... Čo to hovoríš? Zbláznil si sa?! S Fňukym nikdy!! A ako si na to vlastne prišiel?“

„Pozrela sa tým smerom. Trikrát,“ odvetil prekvapivo Remus.

„A ty o odkiaľ vieš?“ začudovane sa spýtal Sirius.

„Nie som slepý,“ uškrnul sa. „A ide s Davidom, Snape je len kamarát.“

„Ona sa kamaráti s Ufňukancom?! To vieš zase odkiaľ?!“ James už strácal trpezlivosť.

„Vieš, ona sa kamaráti aj so mnou.“

„Tá si teda vyberá kamarátov! Jeden bifľoš, škaredý ako testraul a druhý Ufňukanec!“smial sa Sirius.

„Ďakujem za kompliment,“ slušne odvetil Remus. „Poďte, máme elixíry.“

O desať minút už postávali v žalároch. Sirius po ceste dostal desať ďalších valentínok a dve pozvania na rande.

Keď spoza rohu vyšla Lilly na chodbe sa ozvali piskľavé hlasy Jamesových valentínok.

„Otvor ma! Otvor si aspoň mňa! Evansová, milujem ťa! Poď so mnu na rande!“

Vzápätí sa otvorili dvere a Slughorne ich vpustil do učebne.

Ledva však prekročili prah, zastali a zmätene sa obzerali. Trieda vyzerala rovnako ako vždy, ale čo tá vôňa?

„Nedajte sa vyrušovať. Sadnite si na miesta, prosím,“ vyzval ich profesor a odkryl vrchnák pripraveného elixíru. „Kto mi povie, čo je toto?“

Do vzduchu sa pomaly dvíhala Lillina ruka. Nebola však jediná. Sirius v zadnej lavici výnimočne nevyrušoval.

Slughorne sa usmial. „Tak, pán Black!“

„Je to Amortencia. Elixír lásky,“ odpovedal Sirius.

„Správne! Päť bodov pre Chrabromil! Čo mi o ňom viete povedať, slečna Evansová?“ obrátil sa na Lilly.

„Je to najsilnejší elixír lásky. Dá sa ľahko rozoznať podľa perleťového lesku, špirálovito stúpajúcej pary a vône. Každému vonia podľa toho čo má najradšej,“ odvetila zasnene. „Ale čo to je? Nič predsa takto nevonia,“ dodala pre seba.

„Tak voniam ja, Evansová,“ ozval sa James sediaci kúsok za ňou.

„Trhni si!“ odvrkla a pozrela opäť na profesora.

,Tak voniam ja. Ja...´ hučalo jej v hlave ,Ten namyslený, arogantný Potter! Čo si to o sebe myslí? No, mal pravdu. NIE! Ale mal ju....´

„Lilly si v poriadku?“ prebudil ju Alicin hlas.

„No, áno, iste,“ prikývla a obzrela sa okolo seba. Zvyšok triedy končil prípravu elixíru lásky.

„Milujem ťa, Evansová,“ zapišťala jedna obálka.

Lilly nenápadne pozrela na Jamesa. Práve sa o niečom dohadoval s Remusom.

„Tak, budeme končiť! Ukážte mi, čo dokážete,“ vyhlásil Slughorne a zamieril k prvému stolu. Skritizoval obsah piatich kotlíkov a pochválil jednu bystrohlavčanku.

„A čo ste vyčarovali vy, slečna Evansová?“ zasmial sa a nazrel do jej kotlíka „Panebože!“ zvreskol a šokovane odskočil.

Lilly poprvýkrát sústredene nahliadla na svoj výtvor a bola zdesená. Na dne sa penila jedovatozelená tekutina.

„Som sklamaný slečna. Pánovi Snapovi sa včera podarilo namiešať bezchybnú Amortenciu.“

„Vyčistiť!“ zahundrala Lilly a jej kotlík sa zaleskol čistotou.

Profesor sa zatiaľ prechádzal ďalej po triede.

„Ale no toto!“

Lilly sa obzrela.

Slughorn sa skláňal nad Jamesovým kotlíkom.

„Nevymenili ste si náhodou kotlík so slečnou Evansovou?“ čudoval sa.

„Nie, pán profesor. Úplne mi stačilo, že som na ňu myslel,“ odvetil a prenikavo sa na ňu zahľadel.

„To sú mi veci. No toto. Dvadsať bodov pre Chrabromil. Ale ten elixír treba zničiť. Môže byť nebezpečný, s láskou nie sú žarty. Má tu niekto, nejakú zbytočnú vec?“ obzrel sa po triede.

„Áno.“

Lilly schytila tri najbližšie obálky, priskúpila ku kotlíku a napriek ich úskostlivému pišťaniu ich strčila do horúcej tekutiny.

„Pätdesiat!“ vyštekla smerom k Jamesovi a vrátila sa na miesto.

„Ďakujem, slečna,“ chabo vyriekol Slughorne, keď zazvonilo.

Lilly vybehla z učebne a zamierila von.

James si rýchlo upratoval stôl.

„Pohni si!“ súril ho Sirius, keď sa zohol po rozsypané semienka Amorovho kríku.

„Môžeme ísť,“ vzdychol napokon James, keď zistil, že Sirius už odstránil obsah jeho kotlíka.

Cestou po chodbe na Siriusa zaútočili dve dotieravé lietajúce obálky a štyri ho dobehli pred skleníkom.

„68!“ krútil hlavou. „To je málo“

Na herbológii sadili Valentínske ruže, ktoré tichučko šepkali dievčatám komplimenty.

Lilly zneškodnila ďalších deväť obálok a Sirius šesť dostal.

Takto prebehol celý deň, až prišiel čas večere.

Záškodníci zasadli za dlhý stôl a Lilly, ako obyčajne, zamierila na opačný koniec. Sprevádzalo ju posledných desať valentínok, ktoré jej kamarátka sysematicky ničila.

Siriusova taška bola plná obálok, použil na ňu niekoľkokrát zväčšovacie zaklínadlo, takže sa do nej zmestili aj knihy.

„Em... myslím, že sa medzi Evansovej valentínky zatúlala aj jedna moja. Idem si po ňu,“ povedal zrazu Sirius, prehodil si tašku na plece a zamieril k nej.

„No to určite. Tie malé potvory sú neomylné,“ uškŕňal sa Remus. „Vždy si nájdu svoju obeť!“

„Mal som pravdu, ideme hore?“ rapotal Sirius a nervózne pozeral na Lilly.

„Ešte som nedojedol,“ mračil sa James, pri pohľade na vydeseného Siriusa. „Čo to do teba vošlo?“

„Proste poď, rýchlo!“ súril ho. „Lebo to pochopíš a dopadne to zle.“

James sa rýchlo pozbieral a nasledoval kamaráta hore schodmi. Sirius takmer bežal a James nemal možnosť dozvedieť sa o čo ide.

Zastali až v izbe. Sirius hodil tašku do kúta, ani sa nezaujímal o nové valentínky na stole a posteli.

„Počúvaj, James! Zostaneš tu! Nevychádzaj z izby a hlavne nikoho nepusť dnu! Ja všetko zariadim,“ nakázal mu a chystal sa znovu vybehnúť von, keď sa dvere otvorili.

„Nie!“ zreval a skočil pred pobavene sa tváriaceho Jamesa.

Vo dverách stál vystrešený Remus

„Čo sa to tu, došľaka, deje?“ spýtal sa zvedavo.

„Remus! Výborne postráž Jamesa. Nepusti ho z očí. Hneď som späť!“ Sirius stlačil kľučku na dverách a rýchlo ich otvoril.

„Potter! Potter!“ ozvalo sa zdola.

„Evansová?“ James priskočil ku dverám. „Vari si po mne zatúžila?“

Hore schodmi sa rútila Lilly, vbehla do izby a zahľadela sa naňho prázdnymi očami.

„James!“ vzdychla.

James si rukou prehrábaval strapaté vlasy: „To sú mi veci.“

Lilly šibla pohľadom po Siriusovi a Remusovi.

„Von!“ zvreskla, „Von! Hneď!“

„Pokoj, Evansová!“ Sirius sa pomaly približoval.

„Nie! Von! Impedimenta! Impedimenta!“ obaja Jamesovi priatelia vyleteli von dverami a skotúľali sa dole schodmi.

„Colloportus!“ zamrmlala a dvere sa vzduchotesne uzavreli.

„Chceš sa porozprávať?“ nervózne nadhodil James a pozrel do jej prázdnych očí.

„Nie, nechcem sa rozprávať,“ vyhŕkla a prudko ho pritiahla ku sebe, „Chcem ťa bozkávať.“

„Si v poriadku?“ zmätene načúval buchotu spoza dverí.

Lilly ho vášnivo pobozkala.

„Mlč!“ prikázala mu a zvalila ho na posteľ.

James cítil ako mu rýchlo rozopína gombíky na košeli.

„Evansová! Čo to robíš? Máme sotva šestnásť!“ vyšmykol sa jej spod rúk a pribehol ku dverám.

„No tak, Potter!“ objala ho okolo pása, „Viem, že po mne túžiš!“

Opäť ho zasypala bozkami.

James sa vyšmykol a vzal si na obranu vankúš.

„Lilly, ja som rád, že sa ti páčim, ale prečo tak zhurta? Poďme najprv na rande,“ navrhol s nádejou v hlase.

„Ja nechcem ísť na rande!“ zasmiala sa. „Ja chcem len teba!“

James cúval, až sa potkol o kopu Remusových kníh a pristál na zemi.

Lilly bola v momente na ňom.

„Choď do svojej izby, zlato, a je tam hneď prídem za tebou,“ pokúsil sa ju oklamať. „Tam si so mnou budeš robiť čo chceš.“

„Ale to môžem aj tu,“ usmiala sa a mačacími pohybmi mu rozopla nohavice.

Jeho prútik vypadol zo zadného vrecka a kotúľal sa pod posteľ. James ho rýchlo zachytil a namieril na Lilly.

„Mám ťa rád, Evansová, ale nenúť ma použiť zaklínadlo.“

Lilly sa pomaly odtiahla a James zamieril ku dverám.

„Expeliarmus!“ ozvalo sa spoza neho a jeho prútik vyletel do vzduchu.

Lilly ho pritisla k stene a...

„Bombarde!“ ozvalo sa a dvere sa rozleteli.

Traja ľudia na čele s madam Pomfreyovou a Slughornom chytili Lilly zozadu a dali jej niečo vypiť. Jej telo ochabnuto padlo na zem.

„Už bude dobre, Potter,“ rokfortská zdravotníčka pristúpila k nemu, „Chcete niečo na upokojenie?“

„O čo ide?“ vydralo sa z neho a spustil sa na zem.

„Nech vám to vysvetlí pán Black. A keby ste mali pocit, že ste slabý, ospalý, roztrašený alebo vystrašený. Vypite toto,“ podala mu malú fľaštičku tehlovočervenej tekutiny vyšla z izby.

Lilly preniesli do nemocničného krídla.

K Jamesovi pristúpili neistým krokom Sirius a Remus.

„No tak kamoško, aké to bolo?“ Sirius sa pokúsil o úsmev.

„Chceš podrobnosti?“ kyslo sa spýtal James a zapínal si košeľu.

„No, keď na tom trváš,“ uškrnul sa.

„Radšej mi ty povedz, čo to malo znamenať,“ osopil sa naňho James, „Veď sa ma pokúsila znásilniť!“

„Sirius jej dal ten tvoj elixír lásky. Utopila v ňom valentínky, takže nevedel, čo to spôsobí, ale vedel, že to nebude nič dobré!“ ozval sa Remus.

„Vieš ako, ak by pôsobil opačne a bola by na teba nahnevaná, nestalo by sa nič nové. Ale ak by sa do teba zaľúbila, bol by si šťastný. Ten elixír však nespôsobil ani jedno, ona bola tebou posadnutá,“ vysvetľoval oduševnene Sirius.

„Dobre, potom nás tu zamkla, čo sa dialo vám nebudem hovoriť. Ale vy mi povedzte, čo sa dialo vonku a... koľko ľudí o tom vie?“ s nádejou pozrel na kamarátov.

„No, vie, vie... ako sa to vezme,“ vykrúcal sa Sirius.

„Keď nás vyhodila, Sirius sa najskôr pokúšal vylomiť dvere holými rukami, prútik vo vrecku, akoby ho nikdy nepoužíval. No, keby pochádzal z muklovskej rodiny, ešte to pochopím. Keď však dvere nepovolili, vybehol von. Rovno do nemocničného krídla a cestou po chodbe kričal, že ak si nepohneme Evansová ťa zneužije. Všetci sa za nami obzerali. Keď sme pribehli aj s Pomfeyovou, vedela to už celá klubovňa, takže v tejto chvíli to už bude vedieť celý hrad. Bude to senzácia,“ pri posledných slovách sa nepekne pozrel na Siriusa.

James otvoril fľaštičku a vypil ju do dna. Vzápätí sa natiahol na posteľ a zaspal.

„No, Sirius, máš šťastie, že Pomfreyová myslí na všetko,“ uškrnul a Remus.

„Nie Pomfreyová!“ upozornil ho Sirius a spod postele vytiahol fľaštičku, ktorú od nej dostal James, „To ja. Liek na upokojenie nie je až taký silný.“

„Ale čo potom vypil?! Čo si mu dal?!!“ Remus priskočil k posteli, no James pokojne spal.

Sirius sa opäť rozosmial: „Dúšok živej smrti. Ale slabý, veľmi slabý!“

•*`*•.,¸,.•*`*•.,•*`*•.,¸,.•*`*•.,¸,.•*`*•.,•*`*•.,¸•*`*•.,¸,.•*`*•

Tento rok sa Siriusovi podarilo prekonať rekord v počte valentínok, mal ich okolo dvesto!

James sa prebudil o dva týždne a už nikdy nechcel spať!

Lilly sa dozvedela čo sa stalo, no nič si nepamätala!

Sirius zostal celý mesiac po škole!

Lilly odvtedy nikdy nebola na rande (iba s Jamesom)!

[ » na začiatok « ]