Poviedka:
Pridaná: 17.1.2008, 17:58:29
Čítaná: 4823×
Hodnotenie: (počet hlasov: 34)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: veľa postáv
Stručný dej: Pár drabbles...

Literárna forma: próza
Žáner: drabble

Uhm... Akože...Kvázi drabbles :D. Sevrejna ich píše lepšie... :)

___________________________________________________________

Voda, dieťa, gauč – Drabble pre Sevrejnu

Dvere zavŕzgali a mladá žena vošla dnu. „Čo tu chceš?!“ vyštekol Severus a vstal z kresla. „Prišla som ti povedať, nech mi vrátiš tie peniaze, čo som ti minule požičala, idiot!“

„Myslíš tie, ktoré si zarobila prostitúciou?“ odfrkol si.

Žena podišla k nemu a jednýmm švihom mu vylepila. On jej chytil obe ruky. „O toto sa už nikdy nepokúšaj!“ zasyčal.

„Lebo čo?“ spýtala sa provokačne.

Chvíľu nikto nič nevravel. Pozeral sa jej do hlbokých čiernych očí. Niečo v jeho vnútri sa pohlo. Nedokázal to vydržať. Pobozkal ju. Ona mu bozk vášnivo opätovala a obaja sa zvalili na gauč...

O mesiac...

„Severus? Máme problém,“ vstúpila Sevrejna do izby.

„Čo sa deje?“

„Čakáme dieťa.“

O 8/9 mesiacov...

Sevrejna skolabovala. „Sevrejna! Miláčik! Čo sa stalo?“

„Odtiekla mi plodová voda,“ vzdychla. „Do nemocnice nestíhame zájsť.“

Severus sa horúčkovito obzrel po pustatine, kde hľadali niečo nesmierne dôležité. Kde teraz zoženú pomoc?!

O dve hodiny...

„Sevrejna! Je to chlapček!“

Sevrejna s námahou zdvihla hlavu. „Nedovoľ, aby na mňa zabudol,“ zašepkala a posledný krát vydýchla....

____________________________________________________________

Akože (Double)Drabble pre Sevrejnu – „milovanie sa“, kúpeľ, knižnica (toto je trochu zhúlené :D)

„Accio, srdce!“ skríkol nekompromisný hlas staršieho dievčaťa s čiernymi vlasmi. Tvár týraného dievčaťa zbledla a útočníčka sa začala smiať.

„Čo sa to tu deje?“ vplával tam riaditeľ. Sevrejna ihneď sklopila prútik a dievča upadlo do bezvedomia. Nechcela mu pozrieť do očí. Bála sa, že sa v nich stratí...

„O siedmej v mojom kabinete,“ oznámil jej trest chladným hlasom.

„Áno, pán riaditeľ,“ povedala posmešne, otočila sa a jej habit sa za ňou zavlnil...

Ozvalo sa zaklopanie. „Ďalej.“ Sevrejna vstúpila, nevediac, čo ju čaká. „Som tu,“ riekla. Severus sedel na stole. Vyzeral ako netopier. Sevrejnu to fascinovalo. Ich pohľady sa stretli... „Budete opravovať písomky,“ dostal zo seba s námahou. „Slečna Snapeová?“ ozval sa zachrípnuto.

„Áno, pán riaditeľ?“ nezbedne sa usmiala.

„Prečo ste týrali to dievča?“

„Liezlo mi na nervy,“ pokrčila plecami. Bola prekvapená,že jej tá „takmer-vražda“ prešla tak ľahko. Severus sa uškrnul. To dievča sa mu páčilo. Sevrejna podišla k nemu vziať si písomky, no potkla sa o koberec a skončila v jeho náručí. Začervenala sa. „Toto si nesmiem nechať ujsť,“ zašepkal Severus skôr pre seba ako pre ňu. Zdvihol ju, stlačil tajné tlačidlo v knižnici, objavili sa tam dvere a vošiel do kúpeľne. Prútikom naplnil vaňu a obaja sa ponorili do hrejivého kúpeľa. *CENZURA*.

Sevrejna sa nadránom zobudila na posteli vedľa Severusa. Okamžite sa rozpamätala na tú noc... na najlepšiu noc v jej živote. Zhíkla. „Veď ja som sa milovala s riaditeľom!“ zašepkala neveriaco. Severus sa usmial a otvoril oči. „A ešte veľakrát budeš,“ žmurkol na ňu a jemne ju pobozkal na pery. Sevrejna sa uškrnula. „A prečo by som mala?“ „Pretože ťa milujem...“ zašepkal, „...a navždy budem.“ Sevrejna sa usmiala. Čakal ich nový život...

____________________________________________________________

Drabble pre Sevrejnu: príbeh, krv, dýka – Voľné pokračovanie drabblu, kde sa študentka Sevrejna vyspala so svojím riaditeľom Severusom, dej sa odohráva po niekoľkých rokoch, kedy boli obaja smrťožrútmi.

Severus láskyplne držal v náručí spiacu Sevrejnu. „Ľúbim ťa,“ zašepkal a opatrne sa spod nej vymanil tak, aby ju nezobudil. Nechcel ju tu nechať, ale musel niečo vybaviť....

...Zaklopal na dvere. Otvoril mu podnapitý muž.

„Tobias Snape? Je načase zavŕšiť náš rodinný príbeh rozprávkovým koncom,“ zasyčal, „AVADA K-“ Zrazu dostal hrozný strach o svoju ženu.

Rýchlo sa premiestnil späť domov. Padol mu pohľad na krvavú posteľ. „Severus,“ zašepkala umierajúca žena.

„NIE!“ zvolal a jediným trhnutím vytiahol striebornú dýku z jej brucha. „Kto to bol?“ vzlykol.

„Lucius,“ odvetila. Zanadával. Ten kretén si na ňu vždy robil zálusk, a keď zistil, že ich nemôže rozdeliť, tak... „Vždy som ťa milovala, Severus,” pozrela na neho.

„Aj ja teba, láska moja. Zmenila si môj život,“ tiekli mu slzy po tvári. „Nenechám ťa zomrieť samú!“ zdvihol dýku a bodol si ju do srdca. Padol na svoju životnú lásku a spoločne vydýchli. Taká veľká bola láska dvoch mladých ľudí. Prekonala aj nenávisť k otcovi, aj strach zo smrti.

____________________________________________________________

Neplatená reklama: prečítajte si Drabbles by Sevrejna Snapeová!

____________________________________________________________

//Drabble pre Sevrejnu: Pohreb, Ľalie, úškrn, slza//

Starosťami zmáraná žena podišla k osamelému hrobu na cintoríne. Všetko pokrýval sneh. Pozrela na náhrobok: Severus Snape (1960-1997). Pri spomienke na svoju prvú lásku sa jej po líci skotúľala horúca slza, ktorá ju zahriala v tomto chladnom decembrovom dni. Boli Vianoce. Vzdychla si a na hrob položila kyticu bielych ľalií. Jej muž bol hrdina, a predsa bola jediná, ktorá bola na jeho pohrebe. S láskou si k sebe privinula syna Svena, jedinú vec, ktorá jej po ňom zostala. Spomenula si na noc plnú lásky, keď ho so Severusom splodili a po dlhých 10 rokoch smútku sa pokúsila o úsmev, no ten pripomínal len zúfalý úškrn...

____________________________________________________________

//drabble pre Dominiku Black//

V kuchyni Dominika Black umývala taniere a s úsmevom spomínala na minulú sobotu. Na sobotu, kedy si v londýnskom kostolíku brala za svojho manžela Siriusa Blacka. Zrazu sa do kuchyne primiestnil čarodejník. „Remus,“ hlesla. „Už som o vás začínala mať obavy, len tak si zmiznete a nič mi neodkážete!“ hnevala sa. „Prepáč, Dominika, bolo to na Siriusov príkaz,“ povedal ticho. „Nechcel, aby si šla na Ministerstvo. Prišli tam smrťožrúti... Sirius....“ hlas sa mu zlomil. „Čo sa mu stalo?“ zľakla sa. „Bellatrix Lestrangeová ho zabila.“ S hlasným rinkotom dopadol na zem tanier, kde sa rozbil na márne kúsky. „Nie...Nie...“ šepkala ako v tranze. Prepukla v plač. Nemohlo sa to stať! Nie teraz, keď zistila, že s ním čaká dieťa... „Dominika, čo to robíš?“ zhrozil sa Remus, keď brala do rúk nôž. Bez neho to nie je život... Už nebolo iného východiska............

____________________________________________________________

//drabble pre andromedu: posteľ, ruže, /sex???/ //

(akože....toho Eda si tam nasáčkovala sama... :D)

„Ahoj,“ pozdravila Andromeda a vošla do spálne. Na jej prekvapenie na posteli sedel Lukinčokov kamarát Ed. „Kde je Luki?“ spýtala sa obozretne. „Musel niečo vybaviť,“ povedal, vstal a podišiel k Andromede. Vzal do rúk jej blonďavý (muhaha) prameň vlasov a zašepkal jej do ucha: „Vieš, že ťa chcem?“ Pobozkal ju na líce a potom na pery. Andromeda ho chcela odsotiť, ale niečo ju donútilo vrátiť mu bozk... Ed ju bozkával na krku a schádzal čoraz nižšie. Vo vášnivom objatí sa zvalili na posteľ. „Čo to má znamenať?“ vstúpil do spálne Lukinčok s kyticou ruží a Andromeda sa prikryla plachtou. „Ed, ty spávaš s mojou ženou?!“zrúkol a vytiahol nôž. „NIEE!“ zakričala Andromeda, vstala a chcela Lukinčoka objať, lebo on bol jej pravou láskou. Nabehla však priamo na nôž, ktorý sa jej zaryl do brucha. „Odpusť mi to,“ vyhŕkli jej slzy a v agónii sa zniesla na zem. Lukinčok sa nemo pozeral na ženu, ktorú miloval. Na ženu, ktorú zabil. „Toto malo byť pre teba...“ vzlykol a hodil na jej mŕtve telo ruže.

____________________________________________________________

Drabble pre Sayuri: sneh, dieťa, dotyk

„Oci, oci, pozri, čo som našiel!“ Do náručia vysokého tmavovlasého muža s orieškovohnedými očami vbehlo malé, asi 5-ročné dieťa.

„Arty! Dávaj pozor, lebo ma polámeš!“ zasmial sa a s láskou pohladil syna po čiernych kučeravých vlasoch, ktoré zdedil po svojej mame.

„Aha!“ Malý Artemis Lupin vystrel rúčku, v ktorej zvieral kytičku sedmokrások. Teddy si ju zamyslene vzal a ovoňal. Ten príval spomienok... Boli to Sayurine obľúbené kvety. Do očí sa mu vtisli slzy pri spomienke na ženu, ktorá ho naučila milovať, na sneh v jej čiernych vlasoch, keď ju prvý krát pobozkal... Stále vnímal sladký teplý dotyk jej pier...

„Oci, oci, čo sa stalo?“ spýtal sa vyľakane.

„Som v poriadku,“ hlesol chrapľavým hlasom. „Poď, synček... Ideme na cintorín... Položíš tie kvety na hrob svojej matky.“ Vzal ho za ruku a spoločne prešli bránou.

____________________________________________________________

Hmm... Halfdoubble-drabble pre Meddy :D :Krik, slza, kvety...

„Aurélia? Toto je pre teba,“ vošiel Sebastian do klubovne s kyticou kvetov a Lia na neho len zhypnotizovane hľadela. „Vezmi si to,“ povzbudil ju s jemným úsmevom.„Pre-prečo?“ vykoktala.„Lebo ťa milujem,“ priznal sa. „Je mi ľúto, čo som ti na cintoríne povedal... Všetko je možné, ak sa posnažíme.“ Venoval jej neodolateľný úsmev. Aurélia sa zháčila. Kde to už počula? „Elisha, milujem ťa,“ ozývali sa v nej spomienky na Sebastianov hlas... Bolo to len pred týždňom! „Ty bastard!“ skríkla,schmatla zo stola krištáľovú vázu a hodila ju do neho, no pristála tesne vedľa na zemi, kde sa s rinkotom rozbila. „Prečo mi to robíš? Prečo ma musíš stále takto trápiť?! Robí ti to radosť?“ Po líci jej stiekla horúca slza. Sebastian sa tváril bezradne. Bolelo ho, keď ju videl plakať. „Lia... Ja netuším...“ habkal. Lia sa trhane nadýchla. „Sebastian, nechaj ma na pokoji. My dvaja nemôžeme byť spolu. Ja ti už nedokážem veriť!“ vzlykla a vybehla z klubovne. Sebastian sa pozeral za ňou a premýšľal... Má za ňou ísť? Keď ho takto urazila? Nie! Nikdy! City musia ísť bokom... Jeho urážať nikto nebude!

...Odvtedy Lia a Sebastian spolu už nikdy neprehovorili. Všetko bolo v poriadku. Len jedna láska zahynula.

____________________________________________________________

Pre Dominiku Black: Ticho, krv, plyšový medvedík

Dominika prešla dlaňou po vlhkom, splesnivenom dreve, ktorým bola obložená izba v dome páchnucim zatuchlinou. Pri spomienkach na Theodora jej vyhŕkli slzy. Z konča postele vzala plyšového medvedíka, ktorému cez rozpárané brucho vytŕčala vata. Keby mu vtedy bola verila... Všetko mohlo byť inak! Na dlážke ešte stále bolo vidieť stopy zaschnutej krvi, ktorá pripomínala nedávnu tragédiu. Ako môže ešte žiť, ak jeho smrť zavinila ona?! Tichom sa niesli približujúce kroky a ona sa nenamáhala obrátiť. Nech ju postihne jej osud! Zavrela oči... Na jej prekvapenie ju niekto zozadu objal. „Neboj sa, tentoraz bude všetko inak,“ zašepkal hlas milovaného Siriusa.

(100! :D no nie som dobrá? :D)

_____________________________________________________________

Že čo robíme so Sevrejnou po nociach (ja iba cez víkend :roll:) v Tajomnej komnate? Ešte sa pýtajte! :D

[ » na začiatok « ]