Kapitola:
Pridaná: 11.1.2008, 16:41:05
Čítaná: 4350×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Stratený dedič
Stručný dej: Po boji, v ktorom padol lord Voldemort sa narodilo dieťa. Nik sa nemal dozvedieť, koho je potomkom.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Po boji 2 » Po rokoch ... 3 » Skoro (ne)vypočuté proroctvo 4 » Konečne vo vlaku[/b] 5 » Samé stávky 6 » ,,Rokfortská strela" 7 » Listová horúčka a varovanie 8 » Riaditeľova návšteva 9 » Srdcová kráľovná 10 » Srdcová kráľovná II. 11 » Nedorozumenie 12 » Koncoročné skúšky 13 » Tingle a runy 14 » Prázdniny 15 » Narodeniny 16 » Svadba 17 » Stratené knihy 18 » Hostia na hrade 19 » Krkonošskí vlci 20 » Rozlúčkový ples 21 » Dejiny mágie 22 » U Potterovcov 23 » Šťastný Nový rok 24 » Nevinný 25 » Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva 26 » Vypočúvanie 27 » Aká je pravda? 28 » Karty 29 » Krstná mama 30 » Utečenci 31 » Stratený kameň 32 » Nejasný koniec 33 » Spečatený osud

Moji zlatí čitatelia,

toto je záverečná kapitola Strateného dediča. Chcem sa vám všetkým poďakovať za podporu i pomoc s nápadmi, hlavne Fo a Meddy :)

Prajem vám príjemné čítanie, kým sa znova po čase nestretneme pri novej poviedke :)

------------------------------------***-------------------------------------

Po chvíli, čo sa pred drevenou chatkou učupenou pod lesom, v ktorej sa skrývali Faethon s Olivian a domácim škriatkom ozval neznámy rachot a spustil sa poplach, načo Olivian vybehla zo spálne kompletne oblečená a s prútikom v ruke. Na malú chvíľku zastala, keď zbadala Faethona pri batohu. No svoje sklamanie rýchlo skryla. Nemusela sa ho pýtať. Veľmi dobre vedela, že chcel odísť. A bez nej. Teraz však mala iné starosti. Zrejme ich niekto objavil a ona chcela zistiť, kto to bol. Napadlo ju, že keby to bol dedo, už by o tom vedeli, pretože by sa pokúšal odstrániť jej ochranné kúzla.

Faethon ju však zastavil, keď sa chcela priblížiť k oknu a nakuknúť von.

,,Nechoď," prikázal jej a sám podišiel k neveľkému okienku, ktoré halila biela záclona s hustým vzorom. Keď ju odťahoval, aby nakukol von cez malú škáročku napadlo mu, že taký rýchly koniec jednoznačne nečakal.

,,Čo tu tí robia?!" jeho hlas znel viac ako prekvapene, ale pocítil aj nesmiernu úľavu, keď videl, že to poňho neprišiel zástup rozzúrených aurorov.

,,Kto je to?" ozvala sa Olivian a nakukla von aj ona. Pred chatkou stáli Ellie a Ceassario zavesený do seba, dívajúc sa neistým pohľadom na nevysokú budovu, ktorú mali pred sebou. O niečom sa zhovárali.

,,Povedala si niekomu, kde budeme?" otočil ju k sebe tvárou, chytiac ju za plecia.

,,Ja ... prepáč," vyjachtala vyplašene a rukou si zakryla ústa. ,,Ale ešte stále môžeme zmiznúť a nikto sa o tom nedozvie," odvetila pohotovo.

,,Prestaň Olivian," zahriakol ju jemne. Musel rozmýšľať. Musel prísť na to, čo bude ďalej.

,,Čo s nimi bude?" opýtala sa hľadiac stále von oknom. ,,Naozaj som netušila, že by sa mohlo stať niečo také. Nevedela som, že by nás mohli prísť hľadať. A možno nás ani nehľadajú," odvetila s nádejou v hlase, hoci sama tomu neverila. ,,Možno ..."

,,Možno sem prišli na piknik, nie?!" prerušil ju ostro.

Olivian zmĺkla a otočila sa k nemu. Faethon sa dlaňami opieral o stôl, triasol sa a prerývane dýchal.

,,Faethon?" ozvala sa ticho, ale on nereagoval. Vnímal len dunivé búšenie v ušiach. Cítil ako mu v spánkoch pulzuje krv. Hlava ho príšerne bolela. Trešťalo mu v nej, akoby mu niekto po nej mlátil kladivom, ako po nákove. Prišlo mu zle, neuveriteľne zle. Zviezol sa k podlahe a ostal tam nehybne ležať.

,,Faethon!" skríkla vyľakane. Nestihla ho zachytiť. Vôbec nechápala, čo sa to s ním stalo. Veď už bol v poriadku. Alebo nie? Zohla sa k nemu a snažila sa ho prebrať. Bolo to čudné, ale nereagoval. Jeho dych bol plytký a ťažkopádny, akoby mu na pľúca niečo tlačilo.

Olivian vstala a začala rušiť ochranné kúzla. Bola rada, že tu Ellie s Ceassariom nakoniec sú.

,,Olivian!" zvolala Ellie šťastne a pobehla k nej. Tuho ju objala a do očí jej vyhŕkli slzy. ,,Myslela som, že ťa už nikdy neuvidím."

,,Ahoj, Olivian," pozdravil ju aj Ceassario. ,,Takže si v poriadku?"

,,Áno, jasné. Kde ste sa tu vy dvaja vzali?" vyzvedala vrhnúc na Ellie podozrievavý pohľad. Tá sa hneď začervenala až po korienky vlasov.

,,Nemala som ti hovoriť nič," hlesla zamračene Olivian. ,,Faethon sa hneval, keď vás tu uvidel. Tak už mi poviete, prečo ste tu?"

,,Báli sme sa o teba. Mysleli sme si, že by si možno mohla potrebovať našu pomoc. Faethon je tu?" spýtal sa Ceassario a hlavou kývol k chatke.

,,Hej, prišlo mu zle," odvetila vykročiac späť dnu. ,,Bol veľmi chorý, keď sme ho s Tinglom našli a ešte sa asi z toho celkom nedostal. Len neviem, kde sa ten škriatok tára. Od včerajšieho večera ho niet." Viedla ich k chatke, keď sa kdesi za nimi ozvalo:

,,Stupefy!" a hneď za ním: ,,Petrificus totalus!" Všetko sa stalo tak rýchlo!

Olivian i Ellie splašene vykríkli. Olivian strčila ruku do vrecka bundy, aby odtiaľ vytiahla svoj prútik, ale nebol tam. Spomenula si, že ho nechala na stole v izbe, kde ležal Faethon. Napriek tomu sa otočila, aby nepriateľovi čelila tvárou. Zistila, že stojí zoči - voči Kewanovi Reenovi, ktorý venoval jej dvom priateľom ležiacim na zemi chladný, nútený pohľad.

,,Ahoj Olivian," pozdravil ju mieriac na ňu svojím prútikom.

,,Ako?" nechápala krútiac hlavou a pomaly cúvala k chatke. Veľmi si želala, aby sa niečo stalo. Čokoľvek.

,,Mal som neuveriteľné šťastie," odvetil samoľúbo. ,,Natrafil som na tých dvoch tupcov v Deanovom lese," uškrnul sa, ale jeho úškrn prešiel do zlomyseľného úškľabku. ,,Stoj!" zahučal.

Pri tom hrôzostrašnom zvolaní ňou trhlo. Už bola skoro pod schodmi. Vrhla naňho ostražitý pohľad.

,,Ver mi, že nebudem váhať, aby som ťa začaroval!" varoval ju hrozivo. ,,Alebo ... ťa zabil," precedil pomedzi stisnuté zuby. Pristúpil k nej a bolestivo ju zdrapol za ruku.

,,Je tam, však?" zašepkal jej pri uchu. ,,Je vnútri!"

,,Ty si pil! Si opitý!" šepla prekvapene. Jeho lepkavý dych cítila na uchu a z toho kŕčovitého zovretia, ktorým jej drvil ruku, jej do očí vyhŕkli slzy.

,,Myslíš si, že by sa k nám mohol pripojiť?" opýtal sa znovu bez toho, aby si všímal jej poznámku a vzápätí zreval na plné hrdlo.

,,Rumour! Ty prašivec! Vylez odtiaľ!" hneď na to sa pustil do priduseného smiechu.

,,Kewan, prestaň a pusť ma," prosila ho. ,,Bolí ma to!" vzlykala. Mohla by odprisahať, že tam bude mať modrinu ako hrom. Zovretie síce povolil, ale nepustil ju. Mykla sa, lebo sa mu chcela vytrhnúť, ale nepodarilo sa jej to.

,,Prestaň, Potterová, inak to s tebou skončím hneď!" zasyčal jedovato. ,,Rumour! Kde trčíš?! Vylez ty zbabelec!" zvolal znova a ešte hlasnejšie, až jej zaľahlo v ušiach.

,,Nekrič!" vyštekla naňho zúfalo, metajúc sa mu v náručí. Jeho varovania pre ňu nič neznamenali. ,,Čo od neho vlastne chceš?!"

Kewan sa zamračil. Jeho tvár stvrdla akoby bola vytesaná z kameňa.

,,Čo chcem? Len ho zničiť, zabiť," odvetil celkom pokojne, akoby hovoril o výlete v parku. ,,Urobil veľmi hlúpu chybu, keď ma začarovával a ešte väčšiu, keď mi ťa ukradol! Toto mi nemal robiť," vyškieral sa posmešne, cítiac chuť blížiacej sa pomsty.

,,Ty si sa načisto zbláznil!" vyjachtala. Teraz ju naozaj premohol strach. Toto nebol Kewan, akého poznala. Toto bol niekto iný.

,,Zbláznil! Do teba! To všetko som robil kvôli tebe! Miloval som ťa!" zavrčal a vnútil jej surový bozk. Keď sa jej podarilo odsotiť ho, vylepil jej za ucho a z kútika úst jej vytekal pramienok krvi. Napriek tomu naňho vrhla nebojácny a opovrhujúci pohľad.

,,Si ako tvoj prašivý dedo," uškrnul sa. ,,Ani on sa nebál smrti ..." skonštatoval nakloniac sa k nej. ,,Ale vieš čo? Už ťa nepotrebujem. Nechcem ťa. Je mi jedno, čo sa s tebou stane. A preto ..."

Olivian sa rozbehla k dverám, keď videla, ako sa jeho oči naplnili odhodlaním. Jeho tvár bola znetvorená na nepoznanie.

,,Mne ... nebude ... odporovať nik!" zasyčal. Namieril na ňu prútikom a jeho neverbálne kúzlo ju zasialo do chrbta a vyhodilo do vzduchu za jeho odporného, sykotavého smiechu. Ostala ležať na zemi bez jediného pohybu.

Faethon, ktorý sa práve zjavil vo dverách na malú chvíľu ustrnul. ,,Nié!" zvolal a pokúsil sa odzbrojiť ho a dostať sa k Olivian.

,,No konečne!" zvolal škodoradostne Kewan a bez najmenších problémov odrazil jeho omračujúce kúzla.

,,Ak si jej ublížil, tak ..."

,,Tak čo, ty chudák?" zasyčal sledujúc ho. ,,Nebude moja, nebude ju mať nik! Jedna rovnica, ľahké riešenie!"

,,Ty si monštrum!" zvolal Faethon a pohľadom preskakoval z Kewana na Olivian.

,,Crucio!" zvolal Kewan a jeho kliatba zasiahla jeho soka nepripraveného. Vyhodilo ho do vzduchu v neuveriteľných bolestiach. Kewan sa len smial ako pomätený. ,,Stačilo? Alebo chceš pridať?" opýtal sa ho, keď sklonil svoj prútik a Faethon hlasno oddychoval na zemi. Nevzdával sa však.

,,Impedimenta!" zvolal, ale Kewan sa zrazu z ničoho nič premiestnil. Akoby bol tieňom, ktorý sa objavil na inom mieste.

Kewan znova vystrel ruku s prútikom a Faethona zasiahlo niečo do tváre. Niečo ostré a tenké. Niečo ako neviditeľný bič. Cítil, ako mu z tenkej rany na líci vytekajú kvapky teplej krvi.

,,Viac nedokážeš?" opýtal sa Kewan a nespokojne zacmukal. ,,Myslel som si, že keď sme z jednej kr..."

Napriek tomu, že bolo bezveterno a ani lístok na strome sa nepohol, zrazu sa zdvihol čudný vietor. Obaja sa obzreli, keď sa neďaleko nich ozvalo hlasné vlčie zavytie a okolo nich sa začali zlietať aurori.

,,Kewan!" ozvalo sa odniekiaľ pokojne a on sa strhol, obrátiac sa tým smerom. Videl, ako v bleskovej rýchlosti zmizli z dosahu dvoch oproti sebe stojacich študentov nielen Olivian, ale aj Ellie a Ceassario. Faethon si vydýchol a na chvíľu to odpútalo jeho pozornosť od Kewana.

Ten však strašne zreval. Bol to krik, ktorý im drásal ušné bubienky. Hneď na to užasnutí zazreli, že stojí za Rumourom držiac ho pod krkom a ruku vystrel k nebu. Okolo nich sa vzápätí rozprestrela striebristá kupola a uväznila ich vo svojom vnútri.

Kasiopeja, ktorá sa konečne premenila späť na človeka sa rukou zadrapila do Gorathovej zježenej srsti. Stále mal vycerené zuby a vrčal na tiene, pohybujúce sa vnútri tej kupoly.

,,Videli ste to šéfe?" opýtal sa menší, šľachovitý chlap. ,,Presne, ako ste hovorili. Predsa to bol ten Reen. Ale ako ste to vedeli?"

Harry neodpovedal. Skláňal sa nad svojou vnučkou spolu s Kasiopejou. Riaditeľ so Zosimom zatiaľ odčarovali Ceassaria a Ellie. Harry si to vyčítal. Vedel, že sa to stane a nezabránil tomu.

,,On je len môj," šepol a podišiel k tej žiarivej skrýši čo najbližšie.

,,Harry," šepol riaditeľ. ,,Ešte stále má šancu," povedal a vedel, že Harry pochopil.

,,Šéfe!" zvolala jedna z jeho podriadených. Odeta niesla z lesíka neďaleko domu na rukách malého domáceho škriatka. Jeho telíčko bolo studené. Veľké sivé oči sa bez života upierali na jasnú modrú oblohu. Keď ho Odeta jemne zložila na zem, jeho rolnička zazvonila naposledy.

,,Mýliš sa Niall, práve ju stratil," odvetil Harry zachmúrene hľadiac na malého škriatka, ktorý mu pripomenul jedného, ktorého mal tak rád, a ktorý bol jeho priateľom. Zomrel preto, aby ich vtedy zachránil. Prečo však zomrel tento škriatok, nevedel. Isté je, že bol zavraždený.

,,Reen! Pusť Rumoura!" vyzval ho Harry, ale on sa len rozosmial, keď znova a znova volal: ,,Crucio!"

,,Veď chceš mňa, či nie?" zvolal znova. ,,Alebo je dedič obyčajný slaboch a zbabelec?"

Reenova tvár očervenela hnevom. Faethon sa len mlčky díval na svojho nepriateľa. Jeho oči bolo červené, zachvátené zlosťou a nenávisťou. Vrhol na Faethona kliatbu, ktorá ho vyhodila do vzduchu a ten dopadol v bezvedomí na zem, ďaleko od neho. Potom sa spokojne otočil ku kupole a prútikom mrmlúc si akési slová v nej robil jemný otvor.

,,Tak poď, starec! Si vítaný!" zasyčal Reen v parselčine.

Harry sa pohol dopredu, zvierajúc svoj prútik pevne v rukách.

,,Pokloň sa dedičovi Slizolina!" vyzval ho Reen namyslene, držiac hlavu hrdo vztýčenú.

,,Nikdy," odvetil Harry pokojne. ,,Čo chceš týmto dosiahnuť?" opýtal sa ho. Krúžili okolo vnútra kupoly.

,,Čo? Pomstu! Tým, že ťa zabijem, bude Lord Voldemort môcť konečne odpočívať v pokoji!" odvetil rovnako pokojne.

,,Chceš ma zabiť? Dobre, budeme spolu bojovať, ale najprv mám pár otázok ..."

Reen sa usmial. ,,Tak do toho ..." nespúšťal zrak z najskúsenejšieho aurora v čarodejníckom svete. Nechcel toho starca podceniť. Mohol by ho nepríjemne prekvapiť.

,,Ty si zabil Tingla?"

,,Toho prašivého škriatka?" ozval sa Reen pohrdlivo. ,,No a? Čo má byť? Urobil, čo mal. Už som ho nepotreboval. Ten naivný hnusák chcel pomôcť Faethonovi a jej ... to som nemohol dopustiť. Zomrel skôr, ako sa objavili Ceassario s tou druhou."

,,Ako dlho si to všetko plánoval?" opýtal sa Harry zamračene.

,,Veľmi dlho ... chcelo to niečo špeciálne, keď som sa mal zjaviť, musel som to spraviť veľkolepo, nie?"

,,Zabil si aj Faethona?" spýtal sa Harry a jeho pohľad na sekundu zablúdil k nemu.

,,Vy máte prednosť," odvetil Reen jemne sa mu výsmešne ukloniac a uškrnul sa.

Aj Harry sa uškrnul. ,,Iste. Od kedy si vedel, že si ..."

,,Že som čo? Slizolinov dedič?" zasmial sa tlmeným smiechom. ,,Vedel som to od Tingla. Vyzradil mi to zhruba pred rokom. Nevedel, komu má slúžiť. Mne, alebo Faethonovi ..."

,,Chvíľu som si myslel, že je to on," povedal Harry zamyslene, pozorujúc Reenovu tvár. Žiadna podobnosť s Voldemortom tam nebola. Našiel však stopy v jeho tvári, ktoré nepochybne naznačovali, že je potomkom Slizolina. Harry nikdy nezabudol na spomienky, ktorými ho sprevádzal Dumbledore pri hľadaní horcruxov. Videl aj rodinu Gauntovcov. Morfina, Merope. Zdedil ich črty tváre, nie Riddlovu.

,,Jasné, tá jeho tvár ... taká podobná s tvárou lorda Voldemorta," uznal Reen. ,,Mal som výhodu. Nikto netušil, že jeho otec a moja matka boli súrodenci...." znova sa uchechtol, akoby práve povedal výborný vtip.

,,Vtedy ... v tej rokfortskej kuchyni ... to si bol ty ... Faethon ťa nijako neovplyvnil, napriek tomu, že aj on mal rovnakú záľubu v čiernej mágii."

Reen sústredene prikývol. ,,V jednej chvíli som si myslel, že mi to nevyjde ... keby ten škriatok prehovoril ... musel som ho zaviazať mlčanlivosťou ... ale odvtedy sa ma stránil ..."

,,A čo ten kameň?"

,,Myslíte ... tento?" voľnou rukou siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ kameň, ktorý Harry odniesol z Rokfortu.

,,Faethon mal falošný," povedal Harry, hľadiac mu do dlane. ,,Si naozaj dobrý," uznal, aby ho odviedol od myšlienok na boj. Ešte mal nejaké otázky. ,,Predpokladám správne, keď si myslím, že Tinglovi a dokonca aj svojmu ... bratrancovi ... Faethonovi si upravil myseľ a vsunul tam spomienky, vďaka ktorým si myslel, že on je tým vinníkom?"

,,Presne tak," odvetil a vrhol na bratranca znechutený pohľad. ,,Nechápem, ako môžeme mať rovnakú krv. Je celkom iný, než ja!"

,,A čo ten incident v záhrade?"

,,S Weasleyovou? Predpokladám, že všehodžús poznáte."

,,Lenže vtedy si v škole nebol, ak si dobre spomínam," povedal Harry.

Reen sa zhlboka nadýchol a usmial sa. Zjavne bol na tento svoj výkon pyšný. ,,Som proste skvelý. Nebol pre mňa veľký problém, dostať sa do školy ... s jeho nevinnou tvárou," dodal znova pozrúc na nehybné bratrancovo telo. ,,Ale dosť bolo otázok!" zdvihol znova svoj prútik v ruke s ľahkosťou a eleganciou a prehovoril po parselsky. ,,Bojuj, ale zomri hneď!" z jeho prútika vyšľahol prúd zeleného svetla, ale Harry ho s ľahkosťou odrazil.

Všetci boli taký sústredený na to, čo sa deje vnútri kupoly, že nevnímali, ako sa Olivian sa snažila dostať preč, do vnútra kupoly. Lenže Ellie si to všimla.

,,Kam ideš?" zašepkala naliehavo. ,,Zbláznila si sa?"

,,Nie, nezbláznila som sa a nekrič tak," upozornila ju. Na tvári mala škrabance a ruka ju od toho tupého pádu bolela.

,,Olivian, neblázni, naozaj!" chcel ju zastaviť aj Ceassario, ale zbytočne.

,,Ak si myslíte, že tomu bláznovi dovolím zabiť Faethona alebo deda, tak sa mýlite!" s prútikom v ruke sa rozbehla k otvoru do kupoly, ktorý Reen nevedno prečo neuzavrel späť.

,,Olivian!" zvolala Kasiopeja, ale jej krstňa ju nepočúvalo.

,,Potterová!" zavolal aj Cvetan, ale nestihol ju zachytiť, hoci bol najbližšie. ,,Dievčisko bláznivé!" zahundral a prehrabol si plavé vlasy.

Olivian vkĺzla dnu. Ani Kewan, ani jej dedo si nevšimli, že je tam. Kupola sa odrážala jednotlivými kliatbami, až to vyzeralo, akoby uprostred nej vybuchol ohňostroj. Musela si dávať dobrý pozor, aby ju niektorá kliatba nezasiahla.

,,Vzdaj sa Kewan, nado mnou nezvíťazíš," ozval sa Harry varujúc ho.

,,Len si nenamýšľaj, starec ..." odvrkol. ,,Avada kedavra!"

Harry naňho vyslal protikúzlo a kliatbu odrazil.

Kým oni boli v zápale boja, Olivian sa dostala až k Faethonovi.

,,Faethon!" preľakla sa, keď ho otočila a zbadala jeho zakrvavenú tvár. Našťastie nebol mŕtvy. Dýchal, hoci slabo. ,,Prosím, preber sa," z hrdla sa jej vydral tichý vzlyk. Ležala pri ňom na zemi a márne sa ho snažila prebrať hodnú chvíľu. Bola šťastím bez seba, keď napokon pootvoril oči.

,,Oli," hlesol a snažil sa vstať. Až po chvíli si uvedomil, že sú uprostred zúrivého boja. Až vtedy si uvedomil skutočnosť, že to čo počul z Kewanovej spovede, bola zrejme pravda. Prečo by sa s tým inak chválil? Využil ho ... a napriek tomu ho s ním spájalo silné puto. Boli z jednej krvi.

Harry si ich až teraz všimol a to ho vyrušilo. Preto ho Kewanova kliatba skoro zasiahla. Ale aj Kewan sa otočil.

,,Pozrime sa! Holúbkovia ..." hneď na to na nich namieril prútik a vyslal na nich smrtiacu kliatbu. Lenže Olivian bola pohotová a aj ona naňho vyslala protikúzlo. Ich prútiky sa spojili tak, ako kedysi Harryho a Voldemortov, ale len na kratučký okamih. Kewan zreval, pretože ho to odhodilo o pár metrov ďalej, no prútik z ruky nepustil.

Stačilo im to na to, aby sa s Faethonom dostali sa Harryho.

,,Naposledy Kewan, vzdaj sa," vyzval ho Harry.

,,Nikdy!" zvolal Kewan a znova naňho vyslal smrtiacu kliatbu. Lenže stalo sa niečo, čo nikto nepredpokladal. Faethon sa z posledných síl pozbieral a podivuhodne rýchlo si stal pred Harryho. V momente, keď vyslal Kewan kliatbu, vyslal Faethon protikúzlo: ,,Expelliarmus!"

Proti sebe stále teraz dvaja z jednej krvi. Dvaja potomkovia Slizolina.

Z ich prútikov vyšľahol červený i zelený záblesk svetla, ale len jeden bol o zlomok sekundy rýchlejší a to rozhodlo. Prútik jedného z dedičov vyletel do vzduchu a stal sa nekontrolovateľným. Zasiahol svojho pána a ten prekvapený a premožený ... padol tvárou na chladnú zem. Ten druhý z nich klesol na kolená, spotený v tvári a bezvedomie, ktoré ho vzápätí zahalilo bolo také príjemné, že si prial nikdy viac sa neprebrať.

Všade bolo také príjemné ticho. Ticho, ktoré lieči. A on potreboval kľud. Potreboval si oddýchnuť, nabrať nové sily. Nepatrne sa pohol.

,,Zdá sa, že sa preberá," šepol vedľa neho známy hlas.

,,Faethon?" oslovil ho niekto ďalší.

Prebral sa. Vedľa jeho postele stál riaditeľ, jeho zástupkyňa, pán Potter so svojím zástupcom a ... Olivian. Držala ho za ruku a nežne sa naňho usmievala.

,,Takže ... nezomrel som?" opýtal sa a ostatných to zrejme pobavilo, lebo sa na tom dobre pobavili.

,,Nie," odvetil riaditeľ.

,,Kde to som?" opýtal sa zmätene.

,,V škole. Na ošetrovni," prehovorila profesorka Lupinová.

,,Cítite sa dobre?" opýtal sa Harry s úsmevom.

,,No ... nie som si istý ... čo je s Kewanom?" opýtal sa po chvíli.

,,Váš bratranec je mŕtvy," odvetil ticho Harry.

,,Ešte stále tomu nemôžem uveriť ..." vyjachtal a stisol Olivianinu ruku.

,,Naozaj to bolo poriadne komplikované, ale Kewan mi stihol všeličo povedať ..."

Faethon pozrel na Harryho. ,,Naozaj sme boli ... "

,,Rodina? Áno," pritakal zamyslene. ,,Ty si síce zdedil podobu tváre po Tomovi Riddlovi, ale Kewan zdedil niečo horšie. Zdedil jeho nenávisť, krutosť, pomstychtivosť, nadradenosť nad ostatné rasy."

,,Ale ... aj ja mám rovnakú krv ... ako môžete vedieť, že aj zo mňa sa časom nestane ..." nemal silu to dokončiť.

,,Veľmi jednoducho. Vieš, vždy sme vedeli, že niekto ako Kewan existuje. Vedeli sme, že tam niekde žije potomok Lorda Voldemorta, len sme potrebovali čas na to, aby sme zistili, kto ním je. Veštba, ktorú pred svojou smrťou vyslovila Sibyla Trelawneyová bola jasná i nejasná. Teraz už viem, že to bolo preto, lebo vaše osudy boli prepletené s tou veštbou. Niečo sa týkalo jedného, iné druhého ... z vás dvoch."

,,Ale to ešte nedáva odpoveď na moju otázku ..." podotkol.

,,Správne, lebo ty nepoznáš tú veštbu. Olivian, prezraď mu to, čo sa ho týka ..." povedal Harry, aby ho zbytočne nezaťažovali ostatným.

,,Zlo sa opäť vracia,

no má inú tvár,

na rozdiel od predkov,

má i vzácny dar," dokončila. Presne vedela, na čo jej dedo myslel.

,,A to je celé?" nechápal.

Harry sa usmial. ,,To je celé na to, aby si pochopil to, čo potrebuješ. Zlo s inou tvárou - od začiatku mi bolo jasné, že tam niečo nesedí ... nebola to tvoja tvár, o ktorej sa vo veštbe hovorilo. Bola to Kewanova tvár. Bola iná. Nebola Riddlova. A potom je tu ešte niečo ..."

,,Ten vzácny dar?" opýtal sa a Harry prikývol. ,,Ale čo je to? Ja neviem o tom, že by som bol nejako výnimočný ..."

Niall Longbottom sa srdečne zasmial. ,,Ale si, si výnimočný. Tým darom je láska, Faethon. Lord Voldemort ju nikdy nepoznal."

,,Ale ... veď aj Kewan bol zaľúbený do ..." vrhol pohľad na Olivian a ona sa začervenala.

,,Nie, nebol. Len si to navrával. V skutočnosti nemiloval nikoho," povedal auror, stojaci po Harryho pravici.

,,Vďaka Agap, myslím, že teraz je to jasné. Všetky otázky sú zodpovedané," odvetil Harry. ,,Pôjdeme?" otočil sa k riaditeľovi a zástupkyni.

Prikývli a opustili ošetrovňu.

Konečne sa mohla Olivian pritúliť k Faethonovi. Konečne ho mohla znova pobozkať.

Chytil jej tvár do dlaní. V očiach mal nielen úľavu, ale i radosť. ,,Myslel som si, že si ... že ti ublížil, a že sa viac ..." nemohol to ani vyriecť.

,,Ten náraz bol dosť tvrdý a dokonca som mala zlomené rebro, ale Ellie mala niečo, čo mi pomohlo," žiarivo sa na neho usmiala.

,,Čo to bolo?" opýtal sa nedôverčivo.

,,Ránhojič," odvetila.

,,Odkiaľ ho mala?" spýtal sa s vyvalenými očami. Tento elixír bol veru vzácny a spraviť ho nevedel len tak každý.

,,Myslíš si, že len ty dokonalý?" ozvalo sa odo dverí srdečne. Faethon sa otočil a zbadal svojho najlepšieho priateľa ako k nemu kráča ruka v ruke s Ellie Llandoveryovou, ktorej na tvári žiaril rovnako šťastný úsmev. Za nimi šli Josh s Mandy a dvojičky.

Faethon sa zatváril trochu previnilo. Veľmi dobre si pamätal na chvíľu, keď naňho zaútočil v ich slizolinskej klubovni a on mu napriek tomu neváhal prísť na pomoc.

,,Priatelia?" opýtal sa Ceassario a podal mu ruku.

,,Až naveky," odvetil Faethon veselo. Bol späť. Všetko bolo v poriadku. Mal svoju Olivian a ostatných priateľov.

,,Mandy," ozval sa a ona sa oprela o svojho Josha s plachým úsmevom.

,,Viem, že si to vtedy nebol ty," odvetila. ,,Olivian nám všetko povedala."

,,Veru, ale nemôžeme jej odpustiť, že nám o tom nepovedala," odvetili dvojičky napaprčene.

,,Prišli sme o také dobrodružstvo!" zvolala neveriaco Virginia a žuchla sa na posteľ, zazerajúc na nich.

,,Prepáč," ospravedlňovala sa Olivian už asi po stý raz.

,,No tak sa už nepaprč sestrička," odvetila Viola a dala jej frčku do nosa. ,,Zajtra ťa vraj už pustia," pozrela na Faethona, oznámiac mu dobrú správu.

,,Bolo na čase. Veľa toho zameškal a o mesiac máme MLOKy," zatiahol Josh. ,,Ak ich spraví, zjem vlastné topánky," dušoval sa, nedávajúc mu ani najmenšiu nádej.

,,Len pozor na to, čo povieš, aby si to nemusel aj uskutočniť," varoval ho Faethon a všetci sa srdečne zasmiali.

**************** po siedmych rokoch*******************

,,Mandy! Tak poď, lebo prídeme neskoro!" súril ju manžel.

,,Veď už idem," odvetila, schádzajúc dole schodmi ich pekného domčeka.

,,Vravel som ti, že sa máš začať pripravovať skôr," povedal s úsmevom na perách. ,,Vždy prídeme medzi poslednými."

,,Nepaprč sa, nepristane ti to," hlesla s úsmevom a pobozkala ho, napraviac mu kravatu.

,,Myslíš si, že ten výstrih na šatách je ... primeraný?" ozval sa, keď našiel vhodné slovo. Mandy sa srdečne zasmiala.

,,Samozrejme," odvetila a obzrela sa v zrkadle.

Josh ju zozadu objal, hľadiac rovno do výstrihu. ,,Čo keby sme ... ostali doma? Veď čo je tam po jednej svadbe ..." jeho horúce pery sa jej prisali na krk.

,,Prestaň, Josh," napomenula ho nežne a otočila sa mu v náručí. ,,Nie je to len tak nejaká svadba. Čakali sme na nich už dosť dlho, kým sa konečne odhodlajú. Tak poď, musíme ísť," vzala si prichystanú kabelku a chytila ho za ruku.

,,No hej, ale musím ti povedať, ži si naozaj očarujúca," uškrnul sa a so smiechom vybehli z domu.

Keď dorazili na svadbu, ponáhľali sa pomedzi dlhý rad stoličiek postavených na zelenom trávniku. Boli potiahnuté bielym súknom a previazané červenými mašľami.

,,Aha, tam sú!" šepla natešene Mandy, keď zbadala svojich priateľov.

O pár stoličiek ďalej, sedela vpredu pôvabná černovláska v objatí svojho manžela. Bola v pokročilom štádiu tehotenstva. Veďľa nich sedel iný pár. Manželka práve podala svojmu manželovi sotva ročné chlapča.

,,Tu ste," ozvala sa Ellie a svoju pozornosť zo syna preniesla na Josha s Mandy. ,,Nevedeli sme sa vás dočkať."

,,No hej," zašomral Josh, ,,ženy. Vždy im to trvá. Au!" zjojkol, keď ho manželka šibalsky štuchla do rebier.

,,Olivian, ako sa máš?" objala ju a aj Faethona.

,,Celkom dobre, až na to, že sa cítim ako obrovská loď," uškrnula sa, pohladiac si bruško.

,,Ale tá najkrajšia loď, akú som kedy videl," zašepkal Faethon a vtisol jej na pery bozk.

,,Kedy máte vlastne termín?" opýtala sa Ellie.

,,Čoskoro ... o tri týždne," odvetil Faethon po krátkom zamyslení.

,,A viete už, čo to bude? Alebo ste sa chceli nechať prekvapiť?" Ceassario sa uškrnul a utrel synovi umazané ústa.

,,No, dúfame, že to bude dievčatko," odvetila Olivian.

,,Pst, už idú nevesty," napomenula ich Ellie a všetci sa otočili do uličky, odkiaľ po lupeňoch kvetov, rozhádzaných na červenom koberci prichádzali nevesty k svojim ženíchom.

,,Neviem sa rozhodnúť, ktorá je krajšia. Viola? Alebo Virginia?" povedala zamyslene Mandy.

,,Veď sú obe rovnaké," odvetil Ceassario nechápavo.

Harry sa na obrad díval zozadu. Vedľa neho stál riaditeľ, Niall Longbottom.

,,Tak vidíš, zase je všetko tak, ako má byť," šepol Niall s úsmevom na perách.

,,Hej, hoci to tak v jednej chvíli nevyzeralo," povedal Harry.

,,Dobro nakoniec vždy zvíťazí. Láska je silnejšia ako všetko ostatné," Niall sa zazubil a spokojne hľadel na vnučky. Virginia práve skladala sľub Julianovi a vzápätí Viola sľubovala vernosť Jirkovi.

Harry sa pozrel na Ginny a stisol jej ruku. Zdvihla k nemu tvár a usmiala sa. Teraz mal na ňu more času. Alebo aspoň toľko, koľko im ostávalo do konca ich životnej púte.

,,Pamätáš sa na tú našu?" opýtala sa ho Ginny nostalgicky. Jej manžel sa usmial. Nebol už mladý, vôkol očí a úst mal mnoho jemných vrások a medzi tmavými vlasmi sa už dávno začali objavovať šediny. Ale stále sa jej zdal taký príťažlivý, ako keď ho uvidela prvý raz.

,,Milujem ťa," zašepkal Harry, akoby jej práve čítal myšlienky. Ginny ho pobozkala a ich pohľady sa upreli na dve očarujúce nevesty a dvoch príťažlivých ženíchov.

[ » na začiatok « ]