Poviedka:
Pridaná: 1.1.2008, 20:32:47
Čítaná: 4183×
Hodnotenie: (počet hlasov: 33)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Sirius Black
Stručný dej: "Proroctvo sa rozbilo a Sirius je... Nie, nie je mŕtvy, pretože sa našiel niekto, kto by ho zachránil..."

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

VENOVANIE:

Venujem Hekaté, Ištar, najväčšej kvarkáčke, jednoducho foaly,

kvôli nášmu minuloročnému rozhovoru v jednu nestráženú chvíľu v Tajomnej Komnate,

o Riddlovi, Blackovi, poviedkach a iných príjemných činnostiach...

Niektoré citáty pochádzajú z knihy Harry Potter a Fénixov Rád.

Kurzívou sú moje /Dominikine/ spomienky.

Dúfam, že tie zmiešané rozhovory sa budú dať prečítať. Vo filmovom spracovaní by to bolo dokonalé.

Preto si to popri čítaní predstavujte tak, ako keby ste pozerali film.

/chápeme sa, však?/

_______________________________________________________________

Pristála som priamo na Námestí a vbehla som do domu číslo dvanásť, do domu Blackovcov.

„SIRIUS! SIRIUUUS!“ volala som, utekajúc po schodoch, Nikto sa neozýval. Vošla som do salónu, hosťovskej aj Siriusovej izby.

„PUK!“ ozvalo sa z kuchyne. Utekala som späť dole.

„Dumbledore!“ vykríkla som. „Sirius! Sirius zmizol. Remus tiež. A...“

Zdvihol ruku a ja som stíchla.

„Viem. Všetci Fénixy odišli.“

„Kam? Prečo?“

„Na Ministerstvo. Harry sa dostal do problémov. Pravdepodobne sú v Oddelení záhad. Musím ísť,“ vysypal zo seba.

„Ale...“ začala som, no Dumbledore sa už odmiestnil.

„Do kelu!“ skríkla som a kopla som do najbližšej skrinky.

„Príde si sem a kope do Kreacherovej izby,“ zahundral Kreacher, keď prechádzal okolo. „Pche, humusáčka.“

„ÁNO SOM, NO A?!“ zvrieskla som na neho. Kreacher na mňa hodil pohľad plný znechutenia a odišiel.

„Musím sa tam dostať,“ hundrala som namosúrene. Premiestňovanie som neznášala, no inú možnosť som nemala. Zavrela som oči a...

„PUK!“

Otvorila som ich. Bola som v obdĺžnikovej miestnosti s nejakými lavicami.

„Ako...?“ zamrmlala som pre seba. Bola som v Sieni Smrti a ani som nevedela ako. Mala som sa dostať len na Oddelenie záhad.

Z najvyššej lavice som sledovala zápasiace dvojice. Po miestnosti lietali zelené, modré a červené záblesky. Napravo odo mňa bol Potterovie chlapec. Ťahal za sebou iného chlapca, ktorý sa očividne nedokázal postaviť. Pozrela som sa opäť dole. Jedna dvojica ma obzvlášť zaujala. Sirius narábal s prútikom s nesmiernou eleganciou.

„Nikdy sa neotáčaj protivníkovi chrbtom,“ snažil sa mi vštepiť do hlavy na jednom z jeho špeciálnych "doučovaní".

„Mysli vždy na zaklínadlo, aj keď nie je neverbálne. Expelliarmus!“ odzbrojil ma. Znova.

„A hlavne: buď vždy elegantná,“ zakončil, elegantne pritancoval ku mne aj s mojim prútikom a pobozkal ma.

Bojoval so svojou švihnutou sesternicou, Bellatrix. Sledovala som ich so zatajeným dychom a ako zhypnotizovaná som kráčala po schodoch. Prešla som okolo Pottera.

„Dubbledore!“ skríkol ten druhý chlapec a ja som sa strhla zo zasnívania. Pri dverách stál Dumbledore. Asi sa premiestnil len do Átria, keďže som tam bola skôr.

Zápasiace dvojice pomaly prestávali švihať prútikmi. Dumbledore zbehol dole schodmi a začal chytať smrťožrútov. Len jediná dvojica si nevšimla jeho príchod.

„Sirius...“ zašepkala som. Bežala som dole. On aj Bellatrix boli nebezpečne blízko pri Oblúku.

Skočila som na posledný schodík, hneď za Siriusa.

„No tak, do toho, vieš to aj lepšie!“ kričal svojím prenikavým hlasom, keď sa tesne vyhol červenému záblesku.

Bellatrix sršala z tváre číra nenávisť. Vyslala na neho omračovacie zaklínadlo, a to ho trafilo rovno do hrude. Na tvári sa mu zračilo prekvapenie zmiešané so strachom.

„NIE! SIRIUUUS!“ skríkla som. Sirius padal rovno na Oblúk. Zmeravela som od strachu. Ten Oblúk ho prepraví do sveta mŕtvych, aj keď možno ešte žije.

Bola to posledná šanca. Vyskočila som k nemu, chytila ho za golier a potiahla späť. Sirius dopadol s rachotom na zem.

„SIRIUS!“ vykríkol Harry.

„NIE, HARRY!“ vykríkol Remus, chytil Harryho a držal ho. „Už sa nedá nič robiť, Harry...“

„Nie...“ šepkala som, pozerajúc na Siriusa. „Musíš žiť...“

Otočila som sa na Bellatrix. Krv sa jej od zlosti hrnula do tváre.

„AVADA...“ začala s prútik zdvihla nad seba. Ja som svoj nemala ani v ruke. Zohla som sa po Siriusov.

„...KEDA...“

„REDUCTO!“ zvreskla som. Zasiahla som Bellatrix rovno do hrude. Odletela do steny a klesla na zem.

Obzrela som sa hore. Dumbledore poviazal už všetkých smrťožrútov. Fénixy sa rozutekali do ostatných miestností, zachrániť Harryho spolužiakov. Len Remus stál vedľa Harryho, ktorý si rukami zakrýval tvár.

Otočila som sa späť a klesla k Siriusovmu bezvládnemu telu. Kliatba, ktorá ho zasiahla, nebola smrteľná, ale ten pád mohol všeličo spôsobiť.

Chytila som ho a prevrátila ho.

„NECHAJ HO!“ vykríkol Harry.

„HARRY! Je to jeho... Oni...“ jachtal Remus.

Prevrátila som oči. Musí to riešiť teraz?

Priložila som hlavu na Siriusovu hruď.

„To tetovanie... Nemohol si si tam dať niečo krajšie, Tichošľap?“ opýtala som sa, keď som priložila hlavu na jeho obnaženú hruď.

„Mohol. Teba,“ povedal a pohladil mi vlasy.

„Žiješ! TY ŽIJEŠ!“ vykríkla som. Jeho srdce bilo. Bilo pre mňa, bilo vďaka mne.

Sirius pomaly otvoril oči. Oprela som ho o Oblúk.

„Len sa nehýb. Pokoj,“ prihovárala som sa mu. Sirius prikývol.

Do Siene začali vbehávať aurori a spacifikovali smrťožrútov.

„On žije! Profesor, on žije!“ kričal Harry.

„V poriadku... Harry, nechaj ich... Ona... Práve mu zachránila život.“

„Zachránila si mi život. Dominika... Ako...“ jachtal Sirius.

Sadla som si k nemu a oprela sa o Oblúk. Objala som ho.

Sedel na svojej posteli a pozoroval obrovský mesiac. Sadla som si k nemu a oprela sa o neho. Objal ma.

„Som rád, že si tu. Tie chvíle samoty... Je to hrozné.“

„Ja viem. Poznám to...“ odvetila som.

Pozrel sa na mňa a začal ma bozkávať...

„Už je po všetkom. Je to v poriadku,“ tíšila som ho. Sirius na mňa hľadel.

„Dominika... Pred očami mi prebehol celý život. Ty nevieš...“

„Sirius, počúvaj...“

„Nie, ty počúvaj. Môj život.... Odkedy som dospelý, nezažil som takmer nič dobré. Dvanásť rokov som hnil v Azkabane, tri roky som na úteku... Ja chcem...“

„Dumbledore, mali ste pravdu. Vrátil sa.“

Bol to Fudge. Spolu s Dumbledorom vošiel do Siene.

„Mal by som sa vám ospr... Veď to je BLACK!“

„Pokoj Fudge. Vidíte, že som neklamal o Lordovi Voldemortovi. A neklamem ani o Siriusovi Blackovi. Je nevinný, bol to...“

Sirius sa na nich díval a potom sa otočil ku mne.

„Vidíš, o chvíľu ma zbalia. No neodídem...“

„Nie, nič ti nehrozí, ja ťa...“

„...neodídem, pokiaľ ti nepoviem, že...“

„Tak vidíte Fudge. Nie je to historka, je skutočne nevinný. To isté vám povie mladý pán Potter, Remus Lupin aj samotný Sirius a...“

„...že...“ Siriusovi preskočil hlas. „Milujem ťa... Ja... Vezmeš si ma?“

Vypleštila som na neho oči. „Čože? Ja...“

„V poriadku, zbavíme ho obvinení. Weasley! WEASLEY! Tu ste. Choďte spísať prítomných, aby... No, jednoducho... Pre Merlina!“

„Chcete im dať Merlinov rád, Fudge?“ spýtal sa Dumbledore.

„Áno, áno, to. Tak bežte!“

„Tak?“ opýtal sa Sirius, pozerajúc pri tom na mňa.

„Nie je to priskoro?“ opýtala som sa a zámerne som sa pozerala všade, len nie na neho.

„Začína sa vojna. A ja chcem možno posledné chvíle svojho života stráviť s tebou.“

Percy Weasley prechádzal okolo, potom zamieril k nám.

„Dominika...“ zašepkal Sirius.

„Black?“ udivene sa spýtal Percy.

„Áno Percy, napíš aj jeho. Je nevinný, len o tom všetci nevedia,“ povedal Fudge, ktorý prišiel hneď za ním. Netváril sa príliš nadšene.

„Dobre pán minister. A vy ste?“ pozrel sa na mňa.

„Dominika...“

„A ďalej?“

Mlčala som.

„Ďalej?“ opýtal sa Percy znova.

„Dominika Blacková.“

Sirius vyvalil oči. Percy na mňa pozrel, zapísal si to a spolu s ministrom odišiel.

„Ty... Ty... Tak áno?“ mrmlal Sirius.

„Áno.“

„Áno?“

„Áno Tichošľap,“ povedala som. „Aj ja ťa milujem.“

Sirius ma objal, pobozkal a zašepkal mi do ucha: „Ja teba viac...“

_______________________________________________________________

ÚČINKOVALI:

Dominika Black – Dominika Black

Sirius Black – Gary Oldman

Bellatrix Lestrange – Helena Bonham Carter

Remus Lupin – David Thewlis

Harry Potter – Daniel Radcliffe

Albus Dumbledore – Michael Gambon

Kornelius Fudge – Robert Hardy

Percy Weasley – Chris Rankin

a iní...

_______________________________________________________________

„Ale veď oni sa bozkávajú,“ hlesol Harry.

„No a? Veď sú dospelí. A Sirius má tiež právo na lásku,“ usmial sa Remus, štuchol Harryho a odišiel.

[ » na začiatok « ]