Kapitola:
Pridaná: 28.12.2007, 17:47:49
Čítaná: 4690×
Hodnotenie: (počet hlasov: 28)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Severus Snape
Stručný dej: Zdravím všetkých čitateľov a fanúšikov HP. V tejto poviedke som sa zamerala na môjho obľúbeného profesora Severusa Snapa. Bola som dosť zdrvená, že ho Jo nechala zomrieť, preto som ho oživila, podobne ako Lusi, alebo Gwen. Je tu teda nový príbeh v hlavnej úlohe so Severusom. Prispôsobila som si však okolnosti a trochu aj dej. Rovnako varujem aj pred náznakmi udalostí, ktoré sa odohrávajú až v HP7. Sirius Black nezomrel, žije a dokonca učí na Rokforte OPČM. Riaditeľom je Slughorn a Snape učí svoje elixíry. - poznámka na záver - meno Yvainne sa číta ako Ivejn - oki?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Wardenský osud 2 » Očká mušky Zlatoočky 3 » Nežný opilec 4 » Muž dvoch tvárí 5 » Rozhádaní 6 » Prízrak minulosti 7 » Tajomná neznáma 8 » Bozk 9 » Aké to je? 10 » Nový riaditeľ 11 » V Zakázanom lese 12 » Žeby zmena? 13 » Tvrdá realita 14 » Hnutie odporu 15 » Vianočný darček 16 » Škriekajúca búda 17 » Vyslyšaná žiadosť 18 » Sheela ... 19 » Patronus 20 » Bosorka Bellatrix 21 » Mŕtvy medzi živými 22 » Epilóg

*******************************************************

S týmto epilógom končí príbeh Sevieho - Len kvôli tebe ...

Ďakujem všetkým, ktorí mi písali a hlavne, čítali to ... všetkých vás pozdravujem a snáď ... sa streteneme pri inom príbehu ...

Mimochodom, vravela som Aurore, že použijem aj jej meno ... takže áno ... bude aj v epilógu - hľadaj :)

A - posledná kapitola je venovaná Meddy + všetkým ostatným

*******************************************************

- o 3 roky neskôr -

Pod Rokfortským hradom ležala učupená neveľká dedinka. Poznal ju skoro každý z čarodejníckeho sveta. Za tie tri roky sa Rokville veľmi nezmenil. Až na to, že tu pribudol nový obchod s Weasleyovskými výmyslami a vynálezmi a na jej okraji pod lesom vyrástol pomerne nový domček.

Muž, zamyslene kráčajúci po ulici v svojom obvyklom čiernom habite a s čiernou aktovkou v ruke vyzeral na prvý pohľad trochu hrozivo. Ale to o ňom mohol povedať len ten, kto ho nepoznal. Odbočil z ulice a prešiel bránkou domu, po úzkom chodníku rovno k dverám. Vošiel bez zaklopania. Spokojne sa nadýchol príjemnej vône, ktorá zapĺňala ovzdušie a usmial sa. Odniekiaľ k nemu doliehali zvuky tlmeného smiechu, ale on sa vybral na poschodie, lebo v tej chvíli sa ozval zhora detský plač. Vošiel do detskej izby, ktorá prevládala modrou farbou a zastal pri kolíske, aby odtiaľ opatrne vzal do náručia mrnčiaci batôžtek. Až potom sa vybral za tými veselými hlasmi.

,,Ahoj miláčik," pozdravila svojho manžela mladá žena s veselým úsmevom a ona jej ho opätoval a pobozkal ju. Vôbec mu nevadilo, že v obývacej izbe sedí návšteva.

,,Sheela, Sirius, vitajte," zamrmlal a venoval pozornosť svojmu najmladšiemu synovi.

Sheela sa však k nemu nahla a zobrala si malého do náručia ona.

,,Opatrne. Pozor na hlavičku," upozorňoval ju Severus starostlivo.

,,Neboj sa," odvetila a sadla si vedľa Siriusa. ,,Pozri, no nie je môj krstný syn krásny?" opýtala sa rozcítene.

,,Čo ja viem? Možno keby sa tak nepodobal na Severusa ... "

Pravda bola, že sa skôr podobal na Yvainne, ale mal Severusove oči. Sheela zachmúrene štuchla svojho prostorekého manžela do rebier, ale Severus sa neurazil. Vrátil mu to.

,,Sheela, obdivujem ťa, že s ním vôbec dokážeš žiť," odvetil Severus pobavene a Sirius naňho zagánil.

,,Kedy máš termín?" opýtala sa Yvainne, keď si od nej vzala malého.

Nastávajúca mamička si prešla rukou po vypuklom buršku. ,,No, zhruba o dva mesiace."

,,Aké meno ste vlastne vybrali pre jej krstňa?" spýtal sa Sirius a objal svoju manželku okolo pliec.

,,Volá sa Efrain Alioth Celeano Snape," odvetila hrdo Yvainne.

,,Nezdá sa vám to prehnané? Toľko mien pre jedno škvŕňa? Čo je nejaký paša, či šejk?" zvolal Sirius s vytreštenými očami.

Yvainne sa pozrela pobavene na svojho manžela, sediaceho na operadle jej kresla. Opierala sa oňho a on ju spokojne hladil po ramene.

,,No, nevedeli sme sa dohodnúť," odvetil Severus.

,,A ako sa darí v škole? Predpokladám, že ťa znovu prijali so všetkými poctami," spýtala sa Sheela, zmeniac tému. Ale Sirius si neodpustil poznámku.

,,No hej, keď Slughy otrčil kopytá, musela Minerva ako riaditeľka niekoho zamestnať. A on sa v tých odvaroch vyzná najlepšie, nie?"

,,Sirius, budem to brať ako poklonu," odvetil a Sirius sa zamračil. Nechcel, aby to vyznelo ako kompliment. Chcel ho podpichnúť.

,,Dobre, ale vždy si chcel učiť predsa Obranu. Tak prečo nie ten predmet?" spýtala sa Sheela.

,,No, čiernej mágie mám už po krk. A okrem toho, učí ho teraz Cassia a je v tom dobrá."

,,Viete o tom, že Severus si dal odstrániť to tetovanie?" opýtala sa Yvainne hrdo.

,,Tak to muselo bolieť," odvetil Sirius. Ten vedel, o čom hovorí. On mal na svojom tele nejedno tetovanie, ale odstraňovanie prvého nevydržal. Sheela sa musela zmieriť s tým, ako vyzerá.

V tom sa otvorili vchodové dvere a dnu sa vrútili dve trojročné dvojičky. Chlapec a dievčatko od radosti zvýskli a bežali k svojmu otcovi, ktorý si kľakol na zem a na široko roztvoril svoju náruč.

,,Aurora Ariana! Wulfric Brian! Nebežte, lebo spadnete!" napomenula ich krstná matka, ktorá vošla hneď za nimi, ale zbytočne. Severus ich už oboch držal v náručí a dvojčatá objímali svojho otca spokojne okolo krku.

,,Ahoj Cassia, Charlie," pozdravil ich a sadol si s deťmi na gauč.

Yvainne im spravila čaj a kým šla prebaliť a nakŕmiť sotva dvojmesačného Efraina, Severus sa ostal venovať hosťom.

Keď hostia odišli, a keď uložili večer deti do postielok, Severus tak, ako vždy, dlho na ne pozeral. Akoby sa zakaždým uisťoval, že sa mu to celé iba nesníva. Yvainne k nemu podišla a on ju objal.

,,Povedal som ti dnes, že ťa milujem?" opýtal sa zamyslene, predstierajúc, že si na to nespomína, hoci jej to vravel len pred malou chvíľkou.

,,Mhm," zamrmlala. ,,Dnes už snáď stokrát. Ale stále sa to dobre počúva," odvetila zamilovane.

,,Milujem ťa, Yvainne," jeho pery sa roztiahli do úsmevu. ,,Moja manželka," zašepkal.

,,Aj ja ťa ľúbim, Sevie, môj milovaný manžel," zašepkala s ústami na jeho perách.

,,Nikdy by som si ani len nepomyslel, že niečo také úžasné sa môže stať aj mne," povedal, keď sa od seba odtrhli. ,,Dala si mi všetko a dokonca ešte viac. Dala si mi život, lásku i rodinu. A ja ťa za to nekonečne zbožňujem. Ty a naše deti ste svetlom môjho života."

Pritúlil si ju a ona spokojne zapriadla.

,,Yvainne!" zhíkol zrazu. Znova to spravila! Pohladila ho po zadku.

,,Prepáč, ale keď ty si proste taký ... neodolateľne vzrušujúci," skúšala sa ospravedlniť a bola pri tom taká rozkošná, že sa neudržal. Z hrdla sa mu vydral veselý, spokojný smiech. Raz to už povedal. Jeho manželka bola proste nenapraviteľná šibalka. Severus ju schytil do náručia a zamieril s ňou rovno k posteli.

Svoju manželku naozaj miloval. Rád jej to hovoril každý deň aj tisíckrát, no oveľa radšej, ako to hovoril, jej to dokazoval.

*Koniec*

[ » na začiatok « ]