Poviedka:
Pridaná: 4.12.2007, 16:32:14
Čítaná: 3606×
Hodnotenie: (počet hlasov: 9)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lisa Jonshonová, Nicol Greenová, Juli Adamsová
Stručný dej: Na Rokforte začína znova školský rok. V prvej kapitole tejto nedokončenej poviedky sa dozviete všetko o hrdinoch...

Literárna forma: próza
Žáner: romantika

Nicol Greenová je úplne obyčajné dievča. Má havranie vlasy a temné hlboké oči. Od malička bola v detskom domove. Otca nikdy nepoznala a na mamu si pamätá len matne. Od vychovávateliek sa dozvedela, že jej mama umrela pri autonehode. Odvtedy je tu.

Jediné, čo je na tomto dievčati neobyčajné je len to, že nastupuje do siedmeho ročníka strednej čarodejníckej školy.

"Nicol, už si pripravená?" spýtala sa jej Mary. Nízka zaoblená blondýna v staršom veku. Mary je jej najobľúbenejšia vychovávateľka. Vedela o ne celú pravdu a pomáhala jej tajomstvo uchovať pred ostatnými.

"Áno, môžeme ísť." usmiala sa a držala v rukách dva kufre.

"Tak poď, za hodinu ide vlak. Sama vieš, aké je to zlé jazdiť po Londýne v dopravnej špičke. Ešte doteraz si pamätám, ako si skoro zmeškala vlak. No to bolo hrozné...."zamyslela sa Mary. Nicol sa len usmiala. Vždy vedela všetko rozpovedať do najmenších detailov, ako napríklad, keď si vyberala povolanie.....

"Nicol, ak si nevybereš správne, dopadne to zle. Budeš nezamestnaná. Kamaráti ťa opustia. Čarodejnícky svet nemá podporu pre nepracujúcich. Budeš ho musieť opustiť a vrátiť sa do muklovského. Tu nemáš potrebné vzdelanie... Vieš, aké by to bolo hrozé?" rozhadzovala rukami Mary.

"Už viem. Budem aurorka." usmilo sa čiernovlasé dievča.

"A to čo je?" spýtala sa prekvapene Mary.

"Niečo, ako polícia, ale v čarodejníckom svete." zasmiala sa Nicol.

"Nicol, počúvaš ma?"

"Hm...nie, zamyslela som sa." pokrčila plecami.

"Ach, to je s tebou niekedy hrozné." zasmiala sa.

"No vidíš. Tak čo si chcela?"

"Už budeme tam, tak sa nachystaj."

"Dobre."

"Nicol?"

"Hm?"

"Budeš mi písať?"

"Ale samozrejme." usmiala sa Nicol. Mary jej úsmev opätovala a ďalej sa venovala riadeniu auta. O dvadsať minút boli na mieste. Mary pomohla Nicol s kuframi a jej sovou, ktorú dostala od nej na pätnáste narodeniny. Mlčky došli až k prepáške medzi nástupišťami deväť a desať.

"Tak si dávaj pozor zlatíčko."

"Budem. O to sa neboj." usmiala sa.

"A nezabudni, na Vianoce tentokrát nechoď. Bola by si tam sama." povedala smutne.

"Jasne. V Rokforte bude so mnou Juli aj Lisa." zazubila sa.

"A nie, že niečo vyvediete." pohrozila jej.

"My?" začudovala sa. V očiach sa jej ale pohrávali malé iskierky.

"Áno vy. A poď sem." povedala Mary so slzami na krajíčku a tuho ju objala.

"Mám ťa rada Nicol."

"Aj ja teba. Si ako moja mama." povedala. Obe v tom momente začali plakať. Po dlhom obijímaní sa Mary odlepila od Nicol a ružovou vreckovkou si utrela slzy.

"Tak už choď." prikázala jej s úsmevom. Nicol iba prikývla. Rozhela sa oproti stene a tesne pred tým zavrela oči. Po chvíli ich otvorila. Pred sebou uvidela červenú lokomotívu. Bola taká nádherná. Celé hodiny by sa na ňu vydržala pozerať. Ukľudňovala ju. Zhlboka sa nadýchla a vyšla smerom k vlaku.

"Nicol, počkaj na mňa." kričalo na ňu blonďavé dievča. Nicol sa s úsmevom zastavila.

"Ahoj Lisa."

"Už som si myslela, že ma ani nepočkáš." zadychčane hovorila Lisa.

"Prepáč, už sa to nestane." zasmiala sa.

Lisa bola nízka blondýna s hnedými očami. Bola také malé trdlo. V škole jej to moc nešlo, ale za to bola dobrá kamarátka, ktorá nikdy nesklame.

"Mali by sme ísť, inak si nenájdeme kupé." povedala vážne Lisa.

"Nájdeme." zasmiala sa Nicol.

"Ako to vieš?"

"Lebo nám ho Juli už obsadila." povedala veselo a pozrela sa do okienka, odkiaľ im veselo mávala hnedovlasá dievčina.

"Super." zasmiala sa Lisa. Obe vzali svoje kufre a pomali prechádzali nástupišťom.

"Au!" zakričala Nicol.

"Prepáč, nechcela som." ospravedlnilo sa dievča s ohnivými vlasmi. Za ňou utekal strapatý chlapec s okuliarmi.

"Ale Evansová! Počkaj na mňa!"

"Nie Potter! Daj mi už pokoj!"

"Ale prečo?"

"Preto!"

"Evansová. Poď so mnou aspoň na jedno rande!"

"Nie! To by som radšej vstúpila do mníšskeho rádu!"

"Tebe by to nesvedčalo!" zasmial sa hnedovlasý chapec.

"Potter, neotravuj!" zakričala a stratila sa v dave.

"Niekedy ľutujem Lily." povedala Lisa.

"Ja nie. Podľa mňa je iba namyslená, lebo si ju Potter všíma." odsekla Nicol a držala si boľavú ruku, do ktorej jej Lily narazila.

"Hm...tak poď, nech na ná nečaká Juli dlho." usmiala sa blondýnka. N icol iba prikývla a obe nastúpili do vlaku. S kuframi bol však problém, boli naozaj veľké. Nakoniec sa im to ale podarilo. Vstúpili do kupé, kde sa na nich už usmievala Juli.

"Ahojte baby." zapišťala a rozbehla sa k nim. Nastalo skupinové objatie.

Juli bola stredne vysoká bruneta. Jedna z najmúdrejších dievčat v ich ročníku. Bola veľmi krásna. Chlapci sa na ňu lepili ako včely na med, ale ona ich ingonoraval. Mužské pohlavie ju nezaujímalo. Jediné prečo žila boli jej dve najlepšie kamarátky.

Po dlhej chvíli si sadli každá na svoje obľúbené miesto. Nicol sa zahľadela von oknom. Aké je to zaujímavé, že ešte pred siedmimy rokmi o tomto svete nič nevedela. S Lisou a Juli sa kamarátili od prvého dňa na Rokforte.

"Ahoj, môžem si prisadnúť?" spýtalo sa nesmelo hnedovlasé dievčatko.

"Miesta je tu dosť." usmialo sa dievča s havraními vlasmi. Potom sa znva zadívala von oknom na utekajúcu krajinu. Hnedovlasé dievča s modrými očami si sadlo naproti nej a chvíľu ju len tak pozorovalo. Keď to druhé dievča vycítilo, nastavila ruku a povedala:

"Inak, som Nicol Greenová." usmiala sa.

"Juli Adamsová, teší ma." usmiala sa Juli.

"Aj mňa." odpovedala Nicol.

"Ideš sem prvý krát?" spýtala sa nesmelo. Nicol iba prikývla.

"Aj ja. Vôbec som o tomto svete nevedela, až do kým mi neprišiel list. Rodičia ma sem najprv nechceli pustiť, do kým neprišla jedna profesorka." usmiala sa.

"Ja som na tom podobne, až na tých rodičov. Mama mi umrela pred šiestimy rokmi a otca som nikdy nepoznala." povedala smutne.

"To ma mrzí." povedala Juli.

"To nič, už je to tam." V tom om do kuoé vtrhlo blonďavé dievča s dvoma copíkmi.

"Jé, ahojte. Máte tu ešte voľno? Všade je obsadené." zasmiala sa. Obe dievčatá iba prikývli.

"Som Lisa Jonshonová. A vy sa ako voláte?" spýtala sa narovinu.

"Ja som Nicol Greenová a toto je Juli Adamsová." predsavila ich Nicol.

"Idete sem prvý krát však? Aj ja. Veľmi by som chcela byť v chrabromile ako moja mama, ale otec bol v bystrohlave, tak neviem. A čo vy?" spýtala sa ich.

"Ehm...naši rodičia nie sú čaordejníci." povedala Juli.

"Aha...takže muklovia."

"Kto?" spýtala sa prekvapene Nicol, aj keď sa jej zdalo, že toto slovo pozná.

"Mukel je ten, kto nevie čarovať." zasmiala sa blodnýnka.

"Aha...a aké sú to tie fakulty?" spýtala sa Juli.

"Chrabromil, bystrohlav, bifľomor a slizolin. Múdry klobúk vás zaradí do jednej z nich podľa vašich vlastností. Nechcela by som byť ani v bifľomore a ani v slizoline." zašklebila sa Lisa.

"Takže je najlepší chrabromil?" spýtala sa Nicol.

"Áno to je." zasmiala sa Lisa.

"Nicol...hálo, planéta Zem volá Nicol Greenovú." zasmiala sa Juli.

"Hm?"

"Zase si sa zamyslela?" spýtala sa Lisa.

"Spomínala som na to, ako sme sa stretli prvý krát vo vlaku." zasmiala sa.

"No nazdar." zakrútila hlamvou Juli.

"Baby, ja idem nájsť jedálenský vozík, inak nám nezostanú žiadne sladkosti. Hneď som tu." povedala Nicol. Lisa a Juli iba prikývli. Nicol vstala a odišla z kupé. Mala šťastie. Pani s vozíkom od nej nebola ďaleko, ako predpokladala. Zrýchlila do kroku. Zastavila sa presne pred ním a začala si obzerať sladkosti.

"Čo si dáš?" spýtala sa staršia paní.

"Tri čokoládové žabky, tri pelendrekobé prútiky a dve škatulky faluziek každej chuti." usmiala sa milo.

"A nechceš aj tekvicovú taštičku? Sú čerstvé." usmiala sa pani. Nicol chvíľu váhala, ale nakoniec prikývla.

"Koľko o bude?" spýtala sa a vyťiahla mešec s peniazmi.

"Jeden galeón a tri sikle." povedala milo. Už šla zaplatiť, ale niekto ju predbehol.

"Ja to zaplatím." ponúkol sa chlapec s havraními vlasmi.

"To nebude treba." odsekla Nicol, no bolo už však neskoro. Mladý, vysoký chlapec už zaplatil a pozrel sa na Nicol.

"Ako to, že som ťa tu ešte nevidel. Si nová?" spýtal sa.

"Nie To ty si iba nevšimavý a teraz ak dovolíš, chcem sa vrátiť do svojho kupé." povedala.

"Odprevadím ťa. Takej kráske, ako si ty, by sa mohlo ešte niečo stať." usmial sa chlapec.

"To nebude treba. Viem sa ubraníť. A to aj pred tebou, Black!" odsekla a chcela ho obísť.

"Ako to, že poznáš moje meno?" spýtal sa prekvapene.

"Teba poznajú všetci a ak dovolíš...." milo sa usmiala. Plnou silou mu dupla s opätkom na nohu. Black uskočil a chytil si boľavú nohu.

"Ešte sa uvidíme." zakričal za ňou. Nicol ho však ignorovala a vošla do kupé.

"Kde si bola tak dlho?" spýtala sa jej Lisa.

"Ale, zdržal ma Black." povedala kysele.

"Chudátko naše." zasmiala sa Juli.

"Ty sa len nesmej." spražila ju pohľadom.

"No dobre. A čo chcel?" spýtala sa brunetka.

"Zaplatil mi sladkosti."

"To je všetko?" prekvapene sa spýtala Lisa.

"Že či to je všetko? Ja niesom nejaká jeho sliepočka, aby si ma mohol vydržiavať." zamračila sa Nicol.

"Ale no tak...ty nevidíš čo my." zasmiala sa Juli.

"A čo by som mala vidieť?"

"No...keď okolo neho prejdeš, tak sa tvári, ako keby začal každú chvíľu slintať." zasmiala sa Lisa.

"Samozrejme....dnes si myslel, že som nová." zašklebila sa Nicol.

"Ale veď si sa cez prázdniny dosť zmenila. Samozrejme do krásy." zasmiala sa Juli.

Nicol iba mykla plecami. Celú cestu do Rokfortu sa len bavili o prázdninách, o škole. Tento rok ich čaká MLOK, tak sa budú musieť viacej učiť. Vlak začal pomaly zastavovať. Dievčatá si vzali svoje kufre a pomaly vystúpili....

"Vítam vás v novom školskom roku." začal hovori profesor Dumbledore svoj každoročný príhovor.

"Vstup do Zakázaného lesa je všetkým zakázaný, výnimkou sú však školské tresty. Ten kto ešte nepozná školský poriadok, môže si ho prečítať. Visí v kabinete pána Filcha. A teraz, dobrú chuť." usmial sa. Zrazu sa na stoloch objavilo kopu jedla. Ihneď sa doň všetci pustili.

[ » na začiatok « ]