Poviedka:
Pridaná: 30.11.2007, 18:46:49
Čítaná: 3619×
Hodnotenie: (počet hlasov: 41)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Lilly, James, Petunia
Stručný dej: Lilly je s rodičmi na lyžovačke a kohože tam nestretne?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Po svahu sa kĺzali prvé ranné lúče spolu s nedočkavými lyžiarmi.Slnko stúpalo stále vyššie a ukazoval sa pekný deň.

Pod vlekom stála rodina Evansovcov.

„Fajn, Petunia, ty a mama môžete ísť na iný vlek. Tento svah je pre vás príliš prudký,“ dobrosrdečne povedal otec, keď si zapol lyže.

„Otec má pravdu, Petunia. Ani ja si na tento netrúfam,“usmiala sa mama.

O pár minút sa Petunia s mamou pripojili k vleku na menšom kopci, zatiaľ čo Lilly s otcom stúpali po zľadovatenom snehu na strmom svahu.

Lilly sa pustila vleku a počkala na otca.

„Môžeš ísť kľudne sám, mne to bude trvať dlhšie,“žmurkla na neho.

Otec ponuku prijal a predbehol ju. Lilly sa pomaly spúštala za ním.

Okolo lietali ostatní lyžiari a tak sa osamotená Lilly zahĺbila do svojich myšlienok.

Sú vianočné prázdniny po ktorých sa vracia späť do Rokfortu. Úprimne sa na to tešila. Milovala chvíle strávené v škole. Tešila sa na svoje kamarátky rovnako ako na J... Nie!! Lilly prudko pretrhla niť myšlienok. Na arogantného, tupého a namysleného Jamesa Pottera sa teda vôbec netešila. Ani trochu. Vychutnávala si chvíle, keď mala od neho pokoj. Od neho, jeho sprostých narážok a nekonečných pozvaní na rande.

Takto stávila celé dopoludnie. Napokon ju pod svahom počkal otec a zaviedol ju do reštaurácie.

***************************

„Poď nachvíľu na tento svah. Pôjdeme pomaly,“navrhla Lilly, keď sa opäť postavili na lyže.

„Nejdem!“protestovala Petunia. „Zabijem sa tam.“

Lilly sa uškrnula. „Neboj, dám na teba pozor,“ presviedčala ju.

„Nie ja... počkať, počkať!“Petunia sa zahľadela na niekoho ponad Lillyno plece. „Tamten chalan ide tiež na ten tvoj kopec?“

Lilly sa zvedavo obzrela. Hlas sa jej zasekol v hrdle.

„Óóó ,nie! To nemôže byť pravda. To je zlý sen!“šepkala takmer nečujne.

„Preskakuje ti?“smiala sa Petty. „To je veľmi pený sen.“

„Petunia, ideme na iný svah. Tvár sa, že tu nie sme... no, že tu nie som,“rýchlo bľabotala Lilly a s nádejou pozrela na iný kopec.

„Evansová?“ozval sa za ňou známy hlas.

Lilly sa pomaly otočila. „Daj mi pokoj.“

„Ale Evansová, to je náhoda, že sme sa stretli. Na ktorom kopci lyžuješ? A len tak mimochodom, máš na večer program? “

James sa nevinne usmial.

„Lilly! Predstav nás. “zavrčala jej do ucha Petunia.

Lilly na ňu znechutene pozrela a chytila voľnú kotvu vleku.

Nemožné! On ma nájde azda všade. A nedá pokoj! Idiot. A Petunii sa páči. Čo si to dovoľuje?

Lilly pustila vlek a obzrela sa po svahu.

Obďaleč postávala skupinka chichotajúcich sa dievčat. Nočná mora. To dokáže len jeden chalan- Black. Stačí keď sa postaví na svah a hneď má obdivovateľky.

Zvrtla sa a zamierila dolu kopcom.

Potter, Black... tí tu určite nie sú sami. Také deti by bez dozoru nepustili.

„A... aa... áááá!“

Okolo Lilly sa prekotúľalo akési čudo.Spleť šiat, zvyšku lyží a snehu.

„Peter!“ ozval sa Remusov hlas a jeho majieľ sa pristavil len pár krokov od Lilly.

„Si celý? Kde máš paličky?“ otcovsky sa spýtal a rozhliadol sa po svahu.

Peter len bezmocne pokrčil plecami. Jedna lyža sa mu odpojila a osamotene sa kĺzala dolu svahom.

„Potrebujete pomoc, Remus?“spýtala sa pobavená Lilly.

S Remusom vychádzala celkom dobre.On bol taký... “normálny“.

„Lilly! Čo ty tu robíš? James sa poteší!“Remusovi zasvietili oči.

Lilly sa trpko zasmiala. „Už sa potešil. Ste tu sami?“

„Nie, s Potterovcami. Ale tí sú momentálne v nedohľadne. Peter odopni si to pôjdeš pekne peši!“zahundral, keď sa Peter pokúsil vstať.

„Koho sa tu snažíš zbaliť Remus? Evansová? James! James! Poď sem rýchlo!“ škriekal Sirius. „A ozaj.“ podával Petrovi palicu ktorá mu visela na ruke. „Uprostred svahu som našiel toto, vedel som, že to bude tvoje“

„Ale,“ hlesol Peter prekvapene. „To nie je moje.“

Sirius sa zarazene pozrel na palicu a potom ju s výrazom sklamania odhodil.

Veďľa nich zabrzdil James. Postrapatil si vlasy a uškrnul sa na Lilly.

„Evansová, Evansová. Mne tak ľahko neunikneš. No, ako vidím, Peter nestihol zabrzdiť.“ poznamenal, keď si premeral jeho výstroj.

Po svahu sa k nim náhlila daľšia osoba.

„Evansová, zachráň ma,“ zaprosil James.

Lilly sa rozosmiala.

Petunia pristála priamo v jeho náručí.

„Potter, kde si mi zmizol? Už som sa začala báť, že predo mou utekáš!“zasmiala sa ako päťročné dievčatko a zavesila sa mu okolo krku.

„Prečo si mi nepovedal, že chodíš s mojou sestrou?“sladko sa spýtala Lilly.

„Žiarliš?“vyhŕkla Petunia skôr než stihol James otvoriť ústa. ,,Ako vidíš konečne mám chalana o akom sa tebe môže len snívať. Podľa našej dohody, Jamesa som videla ako prvá, takže je môj.“

Lilly sa opäť rozosmiala.

„Len si ho maj. Mne chýbať nebude.“

Pozrela na jeho zlomený výraz tváre a prosiace oči a spustila sa nižšie. Ešte začula Petuniinu otázku, či ju pozve na kávu a Jamesove vydesené NIE a stratila sa medzi ľudmi.

************************

„Musíš mi závideť. Určite si už oľutovala, že si k nemu bola taká protivná. Tie jeho oči a vlasy a...“

Petúniin príval slov zastavilo klopanie na dvere.

„Otvorím!“rýchlo vyskočila Lilly.

Nechcelo sa jej celý večer počúvať o úžasnom Jamesovi.

Otvorila dvere.

Nemala síce chuť počúvať o Jamesovi, ale mala ešte menšiu chuť počúvať Jamesa.

„Petunia!“zakričala skôr než stihol namietať. „Máš tu Pottera!“

„Lill!.“hlesol zničene. ,,Čo také strašné som ti urobil?“

Vtom sa na neho vrhla Petunia a odviedla ho von.

Lilly osamela v hotelovej izbe.

James ju otravoval už niekoľko rokov. Teraz ho presne tak isto otravovala Petunia. Nie, ona bola horšia.

Pristúpila k oknu a pozerala ako dve postavičky miznú vo dverách kaviarne. Do očí sa jej tisli slzy. Prečo...?

Potom jej pohľad vystúpil na vysvietený svah. Spustili nočné lyžovanie.

Rýchlo sa obliekla a o pár minút už stála na svahu.

Čo asi práve robia James a Petunia?

Lillyna fantázia letela od ľúbostných scén, v ktorých sa tí dvaja bozkávali a boli nesmierne zaľúbení po bojové, kde Petty behala so sekerou a vrešťala, že on ju musí ľúbiť.

Pri tejto myšlienke sa nahlas zasmiala a...

„Au. Dávajte pozor!“

Lilly sa ocitla na zemi.

Veďľa nej sa zdvíhala ďalšia osoba.

Prineskoro si však uvedomila, že ju drží za ruku.

„James, pusť ma!“

Je to možé? Plný svah lyžiarov a ona vrazí práve do neho.

A čo tu vlastne robí?

„Prečo by som mal pustiť takú krásnu rúčku?“zaceril sa.

„To je ale drzosť. Vrazíš do mňa, ani sa neospravedlníš a ešte si dovoľuješ!“silno mykla rukou v úsilí vymaniť sa mu, ale James ju držal pevnejšie ako si myslela.

„Mýliš sa, Evansová. To ty si vrazila do mňa. Nemal by som niečo dostať? Aby som ti mohol prepáčiť?“spýtal sa s nádejou v hlase.

„A čo?“ vyštekla. „Mám ťa prefackať?“

James sa roztomilo zasmial. „Daj mi bozk.“

„Ešte to tak, hlupák!“

Tentokrát sa jej podarilo vyslobodiť ruku z Jamesovho zovretia. Šikovne vstala a pokračovala v jazde.

Ale James jej bol za chvíľu v pätách.

„Evansová! EVANSOVÁ!“kričal za ňou na celý svah.

Lilly ho nechala nech ju predbehne a spúštala sa veľkými oblúkmi. James zastavil aby ju počkal a opäť niečo kričal.

Lilly len na to čakala.Zvrtla sa a spustila sa dolu priamo na neho.

„Evansová STOJ!“zvreskol, no neskoro.

Lilly sa mu prešmykla po prednej časti lyží v dôsledku čoho stratil rovnováhu a opäť sa ocitol na zemi.

Lilly rýchlo využila jeho nepozornosť a zamierila na neosvetlenú časť svahu. Chcela sa mu skryť. Kĺzala sa stále ďalej a ďalej. Kúsok od seba rozoznávala stromy. To bude skvelý úkryt!

Pomaly postupovala po úzkom chodníčku. Dotýkala sa stromov a hľadala vhodné miesto na sedenie.

Sústredene sa pozerala na cestičku. Len sa jej to zdá, alebo tam už nie je? V tej tme nič nevidela. Prečo si musela nechať prútuk v izbe?

Zrazu prudko zastala a spanikárila. Špičky jej lyží sa ocitli vo vzduchoprázdne.

Kúsok pred ňou sa črtala hlboká priekopa.

Musí sa vrátiť späť. Okamžite!

Posunula nohu nozadu.Druhá noha sa jej však pošmykla dopredu a Lilly sa zosunula nad priekopu.

Rukami sa mocne chytila najbližšieho stomu.

„Pomóc!“vyhríkla. „Pomóc! Pomôžte mi niekto!“

Po líci jej stekala dotieravá slza.

„Pomóc! Prosím!“

V diaľke sa mihlo svetlo.

Žeby ju niekto začul?

„Héj! Tu som! Pomôžte mi! Tu som! Pomóc!“

Svetlo sa rýchlo približovalo.

„Chyť sa ma. Chyť sa!“

Lilly prekvapene zdvihla pohľad.

„James,“vydýchla a šikovne sa ho zachytila.

Prvýkrát v živote bola štastná, že ho vidí.

Ovinula si ruky okolo jeho krku .Cítila ako sa mu napínajú svaly, keď ju ťahal z priekopy.

„James.James!“šepkala, ani si neuvedomujúc čo hovorí.

Už bola skoro hore, keď James zastal. Lyža sa jej spriečila so skalou.

„Lilly, musíš si vyslobodiť nohu. Počuješ?“pobádal ju.

„Snažím sa,“odvetila. „Blbá lyža... nejde to, James ja to nedokážem.“

„Dokážeš. No tak, snaž sa!“

„Nie, James. Budeš musieť niečo vymyslieť.“

„Tak sa chyť zase toho stromu a...“

„Nie!“skočila mu do reči. „Nenechávaj ma tu!“

„Pozri, Lill, buď päť minút vydržíš alebo ti budem musieť tú nohu zlomiť.“

„Zlom mi ju! Len neodchádzaj.“

„Nie, to nemôžem. Ja...“

„Prosím,“hlesla.

„Zahrizni... zahrizni mi do ruky. Bude to bolieť.“

„Nás oboch....“

Nedokončila... Pocítila hroznú bolesť a odpadla.

***************

„Veselé Vianoce!“

Lilly otvorila oči.

Ležala na posteli v nemocničnej izbe. Nohu mala v sadre.

Vedľajšiu posteľ obsadil James so zasádrovanou rukou. Práve niečo nezmyselne bľabotal.

„... prázdniny 372 dní... to odčítali... 1818krát... nepozýval som ťa každý deň... delili... pozval som ťa na rande možno viac ako 909 krát, Evansová!“

Lilly sa na neho spýtavo zahľadela.

Jej mozog nedokázal spracovať informácie.

„Potter? O čom to točíš? A prečo si v mojej izbe?“

„Zachránil som ti život, Evansová. A je to aj moja izba,“vysvetľoval.

„Zachránil... O čom to zasa....“v hlave jej vírili nespočetné myšlienky, no nemohla prísť na to ako je mohol zachrániť život. „Ty si mi zlomil nohu. Zlomil si mi nohu!“

„Naozaj si to nepamätáš?“spýtal sa sklamane.

„Pamätám si priepasť a potom si prišiel ty a zlomil si mi nohu! Ale prečo... Tak čo sa stalo?“Lilly vzdala boj so spomienkami.

„Takže, kde začať?“napínal ju. „Boli sme na nočnom lyžovaní, keď si si zmyslela, že ujdeš do lesa. Neviem s akým cieľom (viem ale to nebudeme rozoberať), ale proste som šiel za tebou. Za chvíľu som stratil tvoju stopu. Premenil som si lyže na topánky a začal som ťa hľadať. Zrazu som začul volanie o pomoc. Okamžite som spoznal tvoj hlas. Visela si nad priekopou a držala si sa stromu. Vizeralo to, že každú chvíľu spadneš. Pokúsil som sa ťa vytiahnuť, ale lyža sa ti skrížila medzi kameňmi, proste si nemohla vytiahnuť nohu. Tak som si pomyslel, že pobežím po pomoc ale nechcela si ma pustiť. Ťahal som ti nohu, kým lyža nespadla. Máš natiahnutú šľachu. A vieš o tom, že chvíľu pred tým ako si zamdlela,vykríkla si, že ma miluješ?“

Lilly sa podoprela na lakťoch a cítila, že sa červená.

„Nevykríkla. Nikdy. Radšej mi povedz, kde si si zlomil ruku,“snažila sa rýchlo zahovoriť.

„Na svahu.Vykríkla si niečo a potom si skôr zašepkala ,Milujem ťa.´!“nedal sa.

„Sklapni. Neverím ti,“zahriakla ho.

„Ale život som ti zachránil a za to si zaslúžim aby si šla so mnou na rande. Celkom dobrý obchod, rande za život,“zaškeril sa.

„Nie. Bol si na rande s mojou sestrou. Máme istú dohodu....“

„Len sa neboj. Už ma nechá na pokoji. Keď som spomenul, že sa poznáme zo školy, zvreskla a bežala preč. Zdá sa, že nemieni chodiť s čarodejníkom,“zasmial sa

„Môžeš chodiť, Potter?“spýtala sa nečakane.

„Áno, samozrejme,“rýchlo si sadol.

„Tak poď sem.“

James pristúpil k jej posteli.

Lilly si sadla a chytil ho za golier pyžama.

„Za záchranu,“zašepkala a vtisla mu bozk. „Ale na rande sa pôjde až ... keď budem môcť chodiť.“

[ » na začiatok « ]