FAN FICTION
Vitajte vo svete magických literárnych možností!
Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok , v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction .
Prajeme príjemné čítanie!
Stella Mŕtvolka Greenhouse
Lord Voldemort
Poviedka:
Pridaná: 24.11.2007, 19:48:00
Čítaná: 7399×
Hodnotenie: (počet hlasov: 47)
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Lord Voldemort
Stručný dej: paródia na Vodníka od Erbena :)
Literárna forma: poézia
Žáner: paródia
Lord Voldemort
Autor: Mŕtvolka
Spoluautor: Kostrička
Hlavný symbol: hnoj
I
U Riddla na cintoríne
sedel Voldy večer v hline:
\"Doj, Červochvost, doj,
nech mám zase môj,
Môj plášť, moju moc
nech mi ju vráti táto noc:
\"Doj, Červochvost, doj,
nech mám zase môj,
môj plášť, moju silu
nech ju mám práve v túto chvíľu:
\"Doj, Červochvost, doj,
nech mám zase môj,
môj plášť, moju slávu,
zajtra budem mať svadbu pravú:
\"Doj, Červochvost, doj,
nech mám zase môj,
plášť.
II
Ráno, ráničko Lily vstala,
veci si kúzlom na seba dala:
\"Pôjdem k Riddlovým mamka moja,
pozriem si tam kopu hnoja.\"
\"Ach nechoď, nechoď k Riddlovým, dcéra moja,
zajtra si pozrieš kopu hnoja!
Ja mala tejto noci sen zvláštny:
nechoď, Lily von v tento deň nešťastný.
Perly som tebe vyberala,
bielou som teba obliekala
Z vodných pien si mala sukničku:
nechoď, Lilynka k hnojíčku.
Biele šatôčky smútok znamenajú,
v perlách sa slzy ukrývajú
a Riddlovci majú hrozný dom,
nechoď, Lilynka, dneska von.\"
Nemá Lilynka, nemá kľud,
k Riddlovým ju vedie dáky pud,
k Riddlovým vždy ju niečo núti,
nič doma, nič jej po chuti. -
Prvý hnoj uvidela -
tu ju zvláštnosť zahalila
a po mladučkej dievčine
zavírilo sa v tmavej hlbine.
Smrťožrúti sa zo všadiaľ vyvalili,
a do kúziel ju zahalili;
a u Riddlových pozdĺž skál
bledý Voldy zatlieskal.
III
Muklovské a mŕtve
sú tie Riddla kraje,
kde sa v tráve pod náhrobkom
had s hadom hraje.
Tu slniečko nezahrieva,
vetrík nezaveje:
chladno, ticho - ako žiaľ
v srdci bez nádeje.
Muklovské a mŕtve
sú tie kraje Riddla;
keď si ani po nociach
nečítaš Barda Beedla.
Dvor Voldyho priestranný,
bohatstva v ňom dosť:
však bez vďaky iba sa v ňom
zastavuje hosť.
A kto raz v čiernu
bránu jeho vkročí,
sotva ho niekedy uvidia
jeho milých oči. -
Voldy sedí medzi smrťožrútmi,
kuje plány veliké
a ženuška jeho mladá
chová dieťa malinké.
\"Hajaj, búvaj, moje dieťa,
môj synček jediný!
Ty se na mne usmievaš,
ja čakám na odbitie mojej hodiny.
Ty radostne vypínaš
ku mne rúčky obe:
a ja by som sa radšej videla
tam u muklov v hrobe.
Tam u muklov za kostolom
od Voldyho ďalej,
aby má mamička zlatá
mala ku mne iba alej.
Hajaj, búvaj, synček môj,
môj Voldemortýčok malý!
Ako nemám spomínať
na to ako sme sa s mamkou mali?
Starala sa úbohá,
komu dá ma komu?
Však ani sa nenazdala,
vybila ma z domu!
Vydala som sa, vydala už,
ale veľké chyby boli:
starosvati - smrťožrúti,
a družičky – smrťožrútky v hnoji!
A môj muž - boh polituj! -
stále strieľa z kuše,
sám mŕtve srdce má,
no kradne ďalšie ľudské duše.
Hajaj, búvaj, môj synček
čo len budeš ty tu?
Nevydala sa tvoja mamka
pre prebytok citu.
Oblúznená, polapená
kvôli hnoju to je,
nemám žiadne tu radosti
len teba, dieťa moje!\" -
\"Čo to spievaš, žena moja?
Nechcem toho spevu!
Tvoja pieseň prekliata
privádza ma k hnevu.
Niť nespievaj, žena moja,
žlč mi v tele vrie:
alebo učiním pod Imperiusa teba,
ako všetky ostatné!\" -
\"Nehnevaj sa, nehnevaj,
Voldemort, môj muž!
Nemaj za zlý rozdrtený,
zahodený rúž.
Mladosť, môj mladý vek
prelomil si v polku v poli:
a nič si mi po tú dobu
neučinil k vôli.
Stokrát som ťa prosila,
ku krutosti tvojej,
aby si mi na čas, na kratučký,
dovolil k matke mojej.
Stokrát som ťa prosila
v toku sĺz mnohom,
aby som ešte naposledy
mohla dať jej zbohom!
Stokrát som ťa prosila,
na kolená kľakla:
ale kôra srdce tvojho
ničím neobmäkla!
Nehnevaj sa, nehnevaj,
Voldemort, môj pane!
Alebo sa rozhnevaj,
čo má, nech sa stane.
A chceš ma pod Imperiusom mať,
aby som bola háveď:
učiň ma radšej kameňom,
ten aspoň nemá pamäť.
Učiň ma radšej kameňom
bez mysli a citu:
aby mi večne žiaľ nebolo
slnečného svitu!\" -
\"Rád by som, žena, rád by som ja
veril tvojmu slovu:
ale rybka v šírom mori -
kto ju chytí znovu?
Nezabraňoval by som ti ja
k matke tvojej chodiť:
ale prefíkanej mysli ženskej
obávam sa veriť!
Nože - dovolím ti ja,
splním vôľu tvoju:
však poručím, nech mi verne
splníš moju vôľu.
Neobjímaj matku svoju,
ani duše iné:
lebo pozemská tvoja láska
s nezemskou sa minie.
Neobjímaj nikoho
celý dnešný deň:
pred zotmením sa zas
vrátiš naspäť sem.
Od zotmenia do zotmenia
čas ty máš:
avšak mi tu na istotu
necháš syna, čo je náš.\"
IV
Aká, aká by to bola
jar bez slnka?
Aké bolo by stretnutie
bez vrúcneho objatia?
A keď dcéra v dlhom čase
matku svoju obíme zase,
aj, kto to môže mať za zlé
dcére láskavej?
Celý deň sa v plači teší
s matkou žena Voldemortova:
\"Zbohom, moja mamka zlatá,
ach, bojím sa večera!\" -
\"Neboj sa, moja duša drahá,
nič sa neboj toho vraha;
nedopustím, aby ťa v moci
mala táto príšera!\" -
Prišiel večer. - Muž pobledlý
chodí vonku po dvore;
dvere klinom zastrčené,
matka s dcérou v komore.
\"Neboj sa, moja drahá duša,
nič ti neuškodí, ani kuša,
Voldemort nemá k tebe
žiadnu moc!\" -
Keď zotmenie odzvonilo,
buch, buch! Klope veľký had:
\"Poď už domov, žena moja,
ja mám veľký hlad!\" -
\"Nechaj už náš prah,
choď preč, ty ľstivý vrah,
a čo skôr si večeriaval,
večer zase u Riddla!\" -
O polnoci buch, buch! zase
na tie dvere z hnoju:
\"Poď už domov, žena moja,
poď mi ustlať posteľ, moju!\" -
\"Nechaj už náš prah,
choď preč, ty ľstivý vrah,
a kto tebe najprv stlával,
nech ti zase ustelie!\" -
A po tretie buch, buch! zase,
keď sa šeril ranní svit:
\"Poď už domov, žena moja,
dieťa plače, daj mu piť!\" -
\"Ach mamička, muka, muka -
pre Harryho srdce puká!
Matka moja, mamička zlatá,
nech ma, nech ma zase ísť!\" -
\"Nikam nechoď, dcéra moja!
Zradu kuje tento vrah;
ak starosť máš o dieťa,
ja o teba väčší strach.
Preč ty vrah z hnoja!
Nikam nesmie dcéra moja;
a plače tvoje dieťatko,
prines ho sem na náš prah.\" -
U Riddlových búrka hučí,
v búrke dieťa narieka:
nárek ostro bodá v duši,
potom náhle zaniká.
\"Beda, beda, mamka ách!
tím plačom mi tuhne krv v žilách:
matka moja, mamička zlatá,
bojím sa ja Voldemorta!\" -
Niečo padlo. - Podo dvere
krvavý sa javí mok;
a keď stará otvorila,
zľakol sa i mlok!
Dve veci tu v krvi ležia -
zimomriavky po tele hrôzou bežia:
mŕtve Voldemortovo telo
a Harry s jazvou cez čelo.
[ » na začiatok « ]