Kapitola:
Pridaná: 13.11.2007, 17:35:37
Čítaná: 3528×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Keira Vera Grannel, Sirius Black, Albus Dumbledore, Lily Evansová, James Potter, Remus Lupin
Stručný dej: Kto je Keira Grannelová? A prečo o nej všetci vedia viac ako ona sama?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Rozhodnutie 2 » Stretnutie 3 » Amortencia

„Keira! Keira! Kde si? Prepána dievča, teba nechať na chvíľu samú.“ Dumbledore rezkým krokom a obrovským úsmevom na perách kráčal ku Keire, ktorá sedela za stolom v knižnici a čítala Dejiny Rokforu. Riaditeľ sa s úsmevom postavil za ňu a ponad plece jej nakukol do knihy.

„Čo to čítaš? Dejiny Rokfortu? A načo?“ Dumbledore sa veselo zasmial a potľapkal Keire po pleci.

„No profesorka McGonagalová...“ Dumbledore mávol rukou, akože to nič neznamená.

„Prosím ťa. Zavri tú knihu a poď!“ S veselým poskokom sa vybral von z knižnice a Keira s radosťou kráčala za ním. Poznala ho síce, len od včerajšieho večera, ako aj ostatných profesorov, ale riaditeľ jej zatiaľ vždy zdvihol náladu.

Dumbledore rozhadzoval rukami na všetky strany a energicky jej vysvetľoval, čo všetko sa stalo na každej chodbe. Ak niekto podáva dejiny trochu zaujímavejšie, bola by sa stavila, že za tie dve hodiny jej prerozprával celú tu hrubiznú knihu.

„A teraz niečo zaujímavejšie, včera som to nestihol, no teda, nechcel som...“ Dumbledore ju zaviedol do Veľkej siene. Bola naozaj veľká, Keira takú veľkú miestnosť ešte nevidela. Prešli stredom miestnosti, kde boli štyri dlhé stoly s dlhými lavicami na sedenie a zastali v strede. Dumbledore mávol prútikom na obe strany a stoly na ľavej a prevej strane sa posunuli k sebe a tak vytvorili v strede väčší priestor. Riaditeľ vytiahol z habitu dva prútiky. Jeden podal Keire.

„Je to len školský prútik, zajtra napíšem Ollivanderovi-“

„A nevraveli ste, že prútik si vyberá majiteľa a nie naopak?“ Usmiala sa na neho.

„Áno, to je pravda, ale my sa spoľahneme na výber pána Ollivandera, lebo zajtra nám začína školský rok.“ Keira iba s úsmevom prikývla.

„Takže, teraz-“

„Chcete vedieť, čo vo mne je.“ Obaja sa zasmiali. „Ale varujem vás, ja neovládam žiadne zaklínadlo.“

„Ja viem, a práve preto ťa chcem vyskúšať.“ Iba kývol a ona urobila zopár krokov vzad. Zdvihla prútik, tak ako on a preglgla. Vôbec, netušila, čo má od neho čakať. Iba tam stála a v potiacej sa ruke zvierala prútik. Dumbledore švihol prútikom a vrhol na ňu prúd jasno oranžového svetla. Keira v zlomku sekundy pocítila strach, chcela sa uhnúť, ale niečo vo vnútri jej kázalo ostať a brániť sa. Zavrela oči a v tej istej sekunde jej v hlave znelo len NIE!

„Výborne Keira!“ Nadšene vykríkol riaditeľ a cupital k nej.

„Ale... Čo sa stalo?“ Vyľakane na neho hľadela.

„Odrazila si moje kúzlo!“ Veselo skonštatoval riaditeľ a šmahom prútika vrátil stoly na pôvodné miesto. Chytil stále nechápajúcu Keiru za plecia a viedol do svojej kancelárie.

Keď už obaja sedeli v útulnej pracovni riaditeľa a sledovali ich všetci bývalí riaditelia Dumbledore prehovoril.

„Takže, myslím si, že bude dobré, ak nastúpiš tiež do šiesteho ročníka, ako tvoji priatelia.“

„Ale pán profesor!“ Protestovala Keira.

„Neboj sa, ty to zvládneš.“ S úsmevom ju zahriakol a pokračoval. „Potom je tu ale problém s VČÚ. Myslím, že som ti hovoril, čo to je.“ Keira iba nemo prikývla. „Myslel som, že by si ich mohla písať po pol roku svojho štúdia, zatiaľ môžeš navštevovať akékoľvek hodiny, aj keď si myslím, že viem ktoré to budú.“ Žmurkol na ňu a ona sa usmiala. „A je tu ešte jedna dôležitá vec. A to je tvoja fakulta. Dnešnú noc si spala v izbách pre hostí, ktoré málokedy používame, ale bolo by viac než dobré, aby si si pomaly začala zvykať na svoju vlastnú posteľ. Takže“ Riaditeľ vstal a police vedľa Félixa vzal starý ošarpaný klobúk. „myslím, že aj nás Triediaci klobúk som ti už spomínal.“ Hovoril, zatiaľ čo kráčal k nej.“

„Och áno.“ Prikývla Keira. „To on mi vyberie fakultu. Chrabromil, Bystrohlav, Bifľomor, alebo...“

„Slizolin.“ Dokončil riaditeľ za ňu. Ale myslím si, že sa nemusíš báť ani tej fakulty. To, že tvoja mama bola v Slizoline a dala sa na zlé chodníčky, ešte neznamená, že to bola neschopná čarodejnica.“ Znova sa usmial a nasadil jej klobúk na hlavu. Keira počula tichý starý hlas.

„Uf, tak toto je teda...“

„Čo?“

„Aká si neslušná! Hovorí sa prosím. A chcel som povedať, že je úplne jasné, kam ťa mám dať...“

„Nie, nedávajte ma do Slizolinu, prosím.“

„Nie? A kam by si chcela ísť? Bifľomor? Zbláznila si sa?“ Klobúk sa zarehotal.

„Nie! Myslela som skôr...“

„CHRABROMIL!“ Vykríkol stále smejúc sa klobúka a Keira sa nadšene usmiala. Mysľou jej hneď prebehol Sirius, James a Remus. Vedela, že teraz bude vo fakulte s nimi.

„Výborne, výborne moja drahá.“ Prikyvoval Dumbledore a niesol klobúk naspäť na svoje miesto.

„Tak a teraz ti ukážem, kde máš klubovňu a svoju izbu.“

„A čo moje veci?“

„Neboj sa, budú tam.“

Keira sedela na posteli a čakala, kedy jej prídu oznámiť, že môže zísť dolu na večeru a konečne uvidí svojich spolužiakov. Nervózne si ohrýzala nechty a upravovala si svoj nový chrabromilský habit, ktorý jej kúpil Dumbledore. Sama nechápala, prečo je k nej taký dobrý. Postavila sa pred zrkadlo a vzdychla si. Nikdy nebola spokojná s tým ako vyzerá. Dotkla sa svojich hnedých vlasov. To bolo asi to jediné, na čo bola hrdá. Okuliare s hnusným starým rámom zakrývali skoro polovicu jej tváre a najmä veľké modré oči. Mykla plecom a zoskočila po schodoch dolu do klubovne. Bola celkom prázdna, ale aj tak tu mala pocit tepla a domova, čo sa jej páčilo. Hodila sa do jej obľúbeného kresla pri krbe (po vyskúšaní všetkých kresiel a gaučov sa jej zapáčilo práve toto) a uprela pohľad na blkotajúci ohník. Vonku sa už zotmelo, čo znamenalo, že každú chvíľu by mali prísť. A tak sa aj stalo. Zrazu sa pred ňou objavil malý domáci škriatok v špinavej handre a piskľavým hláskom prehovoril.

„Pán profesor Dumbledore drahej slečne oznamuje, že už môže zísť dole do veľkej siene a láskavo ju prosí, aby zaujala miesto pri stole svojej fakulty.“

„Ďakujem Kimi.“ Usmiala sa Keira, škriatok sa jej uklonil a s puknutím zmizol.

„Konečne!“ Veselo zakričala Keira a vybehla z klubovne. Zamierila rovno do siene, kde ešte nikto nebol. Sadla si, ako jej kázal riaditeľ, za chrabromilský stôl (zatiaľ vždy sedávala pri Dumbledorovi za učiteľským) a čakala. Dvere do siene sa otvorili a stál v nich až priveľký muž v kabáte z bobrej kože a za ním kráčali študenti, ktorý sa hneď rozpŕchli za stoly svojich fakúlt. Keira medzi prvými zbadala svojich kamošov a veselo im zakývala. Tí jej pozdrav hneď opätovali a trielili k nej.

„Ahoj Kei! Vyzeráš super!“ Lišiacky sa usmial Sirius.

„Ako vždy, nie?“ Vrátila mu to Keira. „Čaute chalani. Som rada, že vás zase vidím.“ Adresovala ostatným chalanom a pichla Siriusa do brucha. Všimla si, že akési dievča od ich stola na ňu zvláštne zazerá, keď strapatila Jamesovi vlasy a ten sa rehotal ako kôň, ale hneď tú myšlienku zahodila, lebo Dumbledore pri učiteľskom stole vstal a povedal niečo v zmysle, že bude triedenie. Keira bola rada, že nemusí byť teraz medzi tými prvákmi, lebo by ju asi porazilo, keby aj ju James tak komentoval, že sa všetci v okolí piatich metrov skoro zadusili smiechom. Keira z celého triedenia nepočula vďaka tomu nič. Iba vedela, že do ich fakulty pribudlo asi pätnásť maličkých. Dumbledore znova vstal.

„Vítam vás opäť na Rokforte!“ Sieňou a ozval obrovský potlesk. Keď ustál, Dumbledore s úsmevom pokračoval.

„Ako každý rok, vítam nových prváčikov a želám im veľa šťastia. Ale tento rok, je možno trochu zvláštny, lebo nám pribudla do šiesteho ročníka jedna študentka. Keira Grannellová!“ Keira vstala a urobila zopár úklonov. Sieňou sa ozval potlesk asi iba profesorov a štyroch chalanov, čo sedeli pri nej, takže si radšej sadla.

„A znova pripomínam, že vstup do zakázaného lesa je, ako iste všetci vieme, zakázaný. A to sa týka všetkých.“ Nenápadne hodil očkom po ich skupinke a usmial sa.“ Mám tu ešte jeden oznam od Pána Filtcha, ktorý zakazuje používať akékoľvek výbušné bomby, ohňostroje a podobne veľmi vtipné veci.“ Teraz sa sieňou ozval chichot a aj riaditeľ sa zasmial. „ A to by bolo asi tak všetko, takže teraz už len Dobrú Chuť!“ Zaželal Dumbledore a všetci sa pustili do chutného jedla, ktoré sa zjavilo na stoloch.

„Ja idem ľudia, musím ísť odviesť prvákov!“ Kričal Remus keď dojedol a utekal von zo siene.

„A pozdravuj Lily!“ Zakričal za ním ešte James, ale bolo jasné, že Remus to už nepočul.

„Kto je tá Lily?“ Opýtala sa Keira a pochutnávala si na kúsku čokoládového koláča, z ktorého jej Sirius značne odberal, lebo ona mala jediný taký v celej sieni. Poprosila škriatka Kimi, aby jej taký urobila, lebo jej to jej obľúbený.

„To je Jamesova láska.“ S plnými ústami hovoril Sirius a všade sypal. Keira sa zasmiala a oprášila mu habit ako bábätku.

„A navyše je to najkrajšie a najmúdrejšie stvorenie na celom Rokforte.“ Zasníval James a pozrel sa niekde na vchod do siene.

„Bola! Teraz je tu predsa Keira!“ Vykríkol Sirius, za čo si vyslúžil od Keiry zaucho.

„To je ona?“ Ukázala na dievča, ktoré práve počítalo prvákov. Malo pekné kučeravé trochu hrdzavé vlasy a aj z diaľky bolo vidno, že je veľmi pekné.

„To je ona.“ Vzdychol si James.

„Už od prvého ročníka ju chce zbaliť, ale ona ho stále vytrvalo odmieta.“ Vážne sa zapojil do debaty Sirius.

„Chudáčik.“ Pokrútila hlavou Keira a zdvihla sa od stola. Rovnako urobili aj chalani a všetci štyria (teraz s nimi bol aj Peter, blonďavý a tlstý chalan, ktorý stále len jedol, spal a nič nehovoril) sa vybrali do klubovne. Tučná pani ich pustila do klubovne a Keira hneď zamierila k svojmu kreslu, ale niekto ju predbehol.

„Hej! To je moje miesto!“ Zakričala na Siriusa, ktorý sa uvelebil v jej kresle.

„Nie. To je odjakživa moje miesto! Bol som tu prvý!“ Keira sa smutne obzrela po klubovni, kde by si mohla sadnúť. „Ale môžeš si tu ísť sadnúť.“ Uškrnul sa Sirius.

„ Naozaj?“ Potešila sa Keira.

„Na kolienka!“ Zasmial sa Sirius, ale nečakal, že Keira ho naozaj poslúchne. Hodila sa mu na kolená tak silno, že až zjojkol. Prehodila si ruku cez jeho ramená a jemne mu prešla prstom po nose.

Všetci v klubovni ich sledovali a len sťažka zadržiavali smiech, ale po tom, ako povedala:

„Nehovor, že ťa to bolelo, mucinko.“ Sa klubovňou ozval hurónsky smiech. Keira sa zachichotala a vstala.

„Musím ísť kuknúť s kým som na izbe. James, Remus.“ Kývla na pozdrav hlavou. „Ahoj mucinko.“ Sladučko povedala Keira a Sirius sa na ňu zamračil.

Keira kráčala do izby a videla, že pred ňou ide dievča asi v jej veku a veselo sa chichoce. Prekvapilo ju, keď otvorila dvere priamo do jej izby, tak vošla za ňou.

„Ahojte baby.“ Oslovila Keira tri dievčatá, ktoré si vybaľovali veci z kufrov. „Ja som Keira.“ Usmiala sa a podala ruku tej, čo bola najbližšie.

„Ja som-“ Začalo hrdzavo vlasé dievča so zelenými očami a podávalo jej ruku.

„Lily.“ Dokončila Keira, ale keď zbadala, ako sa Lily tvári dodala: „To James mi pove-“

„James?“ Prekvapene sa opýtala Lily a pustila Keire ruku.

„No... On povedal, že si najkrajšie a najinteligentnejšie stvorenie na Rokforte.“ Usmiala sa Keira.

„To, že povedal?“ Lily sa prekvapene posadila na svoju posteľ.

„Presne to povedal.“

„Z toho si nič nerob, zvykneš si.“ Zasmialo sa blonďavé dievča, čo sedelo na zemi a zúrivo niečo hľadalo v kufri. „Inak, ja som Caren.“

„A ja som Alice.“ Už k nej bežalo ďalšie dievča s krátkymi tmavými vlasmi a peknou okrúhlou tvárou. Potriasli si rukami a obe pozreli na Lily, ktorá teraz stále opakovala niečo ako: „On to vážne povedal.“

Všetky tri sa naraz zasmiali a do polnoci nešli spať, kým im Keira nevyrozprávala celý svoj príbeh.

Na ďalšie ráno išla Keira aj s novými priateľkami na raňajky, za čo si vyslúžila od chalanov obrovský potlesk. Považovali za zázrak, že sa s ňou baby bavia po tom, ako videli jej priateľstvo s nimi. Keira to pochopila tak, že sa dostala so jedinej dievčenskej izby, v ktorej z nich tak nešalejú a bola šťastná, že to tak bolo.

„Tak slečna Grannellová, aké ste si vybrali predmety?“ McGonagalová stála nad Keirou a v ruke držala prázdny papierik.

„Ja...“ Keira sa poobzerala okolo seba. Vytrhla Lily jej rozvrh z ruky a podala ho profesorke. „Také ako má Lily.“ McGonagalová sa prekvapene na ňu zahľadela, poklopkala prútikom po lístočku a s úsmevom ich obom vrátila.

„Kei, teraz si sa upísala smrti. Lily chodí asi na všetky predmety, aké existujú.“ Vážne povedal Sirius. Keira iba pokrčila plecami a ďalej sa venovala hrianke. Skoro jej zabehlo, keď Lily nadšene vykríkla.

„Prvú máme voľnú a potom dvojhodinovka elixírov so Slughym! Super!“ Keira videla, že James prekrútil očami a Remus sa zasmial. Bola celkom zvedavá, aká bude jej prvá hodina na Rokforte, takže sa nemohla dočkať, kým sedeli v klubovni. Lily čítala nejakú knihy, Alice sedela v rohu s nejakým chalanom a držali sa za ruky. Caren bola niekde preč, zrejme mala už hodinu a chalani niečo robili vo svojej izbe. Keira si pohmkávala a pozerala sa po klubovni.

„Už by sme mohli aj ísť.“ Predniesla z ničoho nič Lily. Keira nečakala, vyskočila na rovné nohy a schmatla tašku. Netrvalo dlho a pobalila sa aj Lily. Zakrátko už všetky tri (aj s Alice) kráčali do žalárov.

„Vitajte na našej prvej hodine elixírov! Som rád, že tu medzi nami opäť vidím mojich obľúbených študentov!“ Proferor Slughorn hodil očkom po Lily a nejakom zachmúrenom čiernovlasom Slizolinčanovi. „A zároveň by som tu chcel privítať vás slečna Grannellová, profesor Dumbledore mi spomínal, že ste veľmi talentovaná.“ Keira na neho vypleštila oči. Tučný profesor si ju premeriaval ako kus mäsa na večeru. Potlačila nutkanie zasmiať sa a radšej sa zahľadela na lavicu.

„Dnes som si pre vás pripravil niečo špeciálne.“ Väčšina študentov znudene prevrátila očami, iba Lily trochu poskočila a nadšene zatlieskala, za čo sa na ňu Slughy veľavýznamne usmial. „Za tieto dve hodiny pripravíte hocijaký elixír. Prekvapte ma!“

„No zbohom!“ Povedala potichu Keira a vybrala sa ku skrini s prísadami. Počkala, kým si každý zoberie, čo potrebuje a postavila sa pred otvorenú skriňu. Zatvorila oči a vo vzduchu ukazovala na fľaše. Zobrala poslepiačky asi štyri a vrátila sa na miesto. Zapálila oheň pod kotlíkom a naliala doň trocha vody.

„Kei, čo to bude, až to bude?“ Opýtala sa Lily a nadšene miešala svoj elixír, ktorý pri každom jej zamiešaní menil farbu.

„Ja neviem.“ Zasiala sa Keira a hodila do vody zopár zelených lístkov z prvej fľaše.

„Ale to by si nemala robiť Kei, čo ak to vybuchne?“ Zhrozene na ňu pozrela Lily.

„Bojíš sa?“ Zasmiala sa Keira, ale keď videla, ako sa Lily tvári, dodala: „Dobre, budem si dávať pozor. Neboj sa.“ Usmiala sa na ňu a otvorila druhú fľašu s niečím čiernym. Nahádzala do kotlíka všetky „ingrediencie“ a začala ho miešať. „Dva krát doľava, raz doprava.“ Pospevovala si pri tom a pohadzovala hlavou. Elixír zmenil farbu z hnusnej hnedej na trochu žltkastú.

„Jéj!“ Vykríkla Keira a všetci sa na ňu zvedavo pozreli. „No čo? Môj prvý elixír a zatiaľ nevybuchol!“ Väčšina triedy sa zasmiala, iba Lily pokrútila hlavou. Keira nechala elixír voľne bublať a pozrela sa po triede. Ten čierny slizolinčan mal na lavici niečo zelené, čo vyzeralo ako mäta. Prešla k jeho lavici a ovoňala to. Krikľavo zelené lístočky voňali príjemne, tak sviežo.

„Čo je to?“ Opýtala sa a on sa strhol. Nechápavo na ňu pozrel.

„Obyčajné listy eukalyptu.“ Pokrútil neveriacky hlavou a venoval sa ďalej svojmu elixíru modrastej farby.

„Môžem si ich zopár zobrať?“ Natešene sa opýtala Keira.

„Pre mňa za mňa.“ Odfrkol.

„Ďakujem! Inak ja som Keira.“ Usmiala sa a vyberala si z vrecúška voňavé lístky.

„A čo ma po tom?“ Pozrel na ňu so zdvihnutým obočím.

„Ja neviem, len tak.“ Mykla plecom a brala sa preč.

„Ja som Severus.“ Šepol ešte pred tým ako odišla. Usmiala sa a vrátila sa ku svojmu kotlíku. Zamiešala ho a vhodila doň zopár podrvených lístkov. Elixír zmenil farbu na zlatú a začal príjemne voňať.

„Čo si do toho dala? Smrdí to ako Potter.“ Povedala Lily a ovievala sa rukou.

„Nie! Vonia to ako letné ráno, ako les, čo to necítiš?“ Vyvalila na ňu oči Keira.

„Á, Amortencia!“ Vykríkol Slughorn a gúľal sa k nim.

„Čože? Nie, ale to nemôže...“ Lily sa posadila na stoličku a ponorila si tvár do dlaní.

„Výborne slečna Grannellová!“ Zachichotal sa profesor a prechádzal sa ďalej po triede. Lily sa smutne pozrela dozadu na Jamesa, ktorý bojoval s bublajúcim kotlíkom a pokrútila hlavou.

„Čo je s tebou Lily?“ Keira si kľakla k jej nohám a pohladila ju po kučeravých vlasoch.

„Kei, vieš aký elixír si urobila? Elixír lásky!“

„No... a čo?“ Zasmiala sa Keira.

„No, on vonia každému podľa toho, čo má rád.“ Smutne povedala Lily.

„Aha.“ Keira konečne pochopila. Pozrela sa na Jamesa, ktorý si teraz čistil habit od elixír a usmiala sa.

„Slečna! Môžem na chvíľku?“ Zastavil ju Slughy po hodine a ona počkala, kým ostatní vyjdú von.

„Áno pán profesor?“

„Ten elixír.“ Hodil hlavou k ich lavici. „Ste robila sama?“

„Samozrejme.“ Usmiala sa Keira.

„Takže mi budete vedieť povedať, aké ingrediencie ste doň pridali?“ Opýtal sa profesor a víťazoslávne sa zatváril.

„No... Nie.“ Pravdivo odpovedala Keira. „Ale...“

„Ale čo?“ Zvedavo nadvihol obočie.

„Ja... Akoby som vedela, čo doň mám pridať.“

„Hm.“ Slughorn sa zamyslel. Zagúľal sa ku skrini a vybral zopár fľašiek. Poukladal ich zaradom na katedru. „Keby som vám povedal, že máte vyrobiť elixír Smiechu, čo by ste použili?“

Keira na neho nechápavo pozrela. Ukázala na fľašu úplne na pravo, potom na jednu s nejakými malými bielymi guličkami a nakoniec zdvihla jednu s niečím hnedým. Slughorn sa hlasno nadýchol. Ona sa pozrela do fľašky a zhnusene od nej odvrátila oči.

„Tak toto rozhodne nie. Možno toto.“ A ukázala na fľašu s červenými plodmi, čo vyzerali ako malé papričky.

„Výborne slečna.“ Skonštatoval profesor a schovával fľaše naspäť na police.

„Vás to vôbec neprekvapilo?“ Nechápavo a prekvapene sa spýtala Keira.

„Samozrejme, že nie. Poznal som vašu matku.“

------------------------

Na koniec ešte pár poznámok autorky: Keby ste náhodou niečo nechápali, mali nejaké výhrady, alebo naozaj úplnou náhodou sa vám aj niečo páčilo, čakám na vaše sovy :)

Tak dúfam, že si prečítate aj ďalšie kapitolky, ktoré tu budú už onedlho...

[ » na začiatok « ]