Poviedka:
Pridaná: 31.10.2007, 22:26:27
Čítaná: 2848×
Hodnotenie: (počet hlasov: 17)

Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Image Downloadová, Winzip Download, Mozzila Downloadová, Upload Explorer, Minerva McGonagallová
Stručný dej: Fiktívny príbeh Image Downloadovej, ktorej zabili matku a na jej pohrebe sa ocitla Minerva McGonagallová.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Slová: Balkón, obývačka, kolotoč, list, prianie a pes

Keď bola Imagea Downloadová malá, bývala s rodičmi v malom útulnom domčeku v mestečku Chipping Soudbory v blízkosti Bristolu. O tomto mestečku by sa dalo povedať že je celkom obyčajné a všetci tu žili radi.

No Imea, ako ju volala matka, toto miesto nemala rada. Jediné čo tam mala rada boli jej rodičia otec Winnzip a matka Mozilla. Jedného prázdninového dňa sa ale udialo niečo, na čo nadosmrti nezabudne. To ráno sa zobudila obzvlášť skoro, čomu sa i sama čudovala. Bolo predsa leto a vtedy zvykne vyspávať najmenej do pol ôsmej, čo sa jej darí aj napriek tomu že matka ju budí už o šiestej.

Pozrela sa na hodinky a zistila že sú štyri hodiny ráno. V jej izbe bolo teplo a tak išla vyvetrať. Bývala na prvom poschodí a tak mala aj balkón. Letné noci bývali teplé, takže sa rozhodla že sa trochu schladí aj ona sama. Obula si huňaté modrobiele papuče ktoré jej ladili k pyžame a vyšla na balkón cez ktorý pofukoval čerstvý chladivý vzduch. Oprela sa o drevené zábradlie, zavrela oči a nastavila svoju tvár naprieč vetru ktorý sa jej teraz pohrával s vlasmi a šteklil ju na krku. Takto tam stála dovtedy, kým nezačula spoza dverí svojej izby známy hlas: Imea! „Vstávaj srdiečko!“

Za normálnych okolností by volanie mamy prepočula, no teraz otvorila oči, prešla do izby a zamierila von na chodbu. Než však čo i len stihla otvoriť dvere ozvala sa rana a mužský krik. Chvíľu zostala ako skamenelá stáť pred dverami s rukou natiahnutou ku kľučke. Cítila ako jej srdce začalo byť rýchlejšie a tak sa rozhodla zistiť čo sa tam dole stalo. Opatrne pootvorila dvere aby zistila či niekto nieje na chodbe. Nezahliadla nič a tak vyšla von a zamierila na prízemie. Bolo tam až podozrivé ticho a nevedela čo sa stalo. Všimla si, že dvere od zadného vchodu sú pootvorené a tak sa cez ne pozrela na záhradu na ktorej ale nič nebolo, len kolotoč ktorý jej tam postavil otec sa pomaly otáčal okolo svojej osi akoby ho niekto rozkrútil a potom nedostatočne zastavil. Vrátila sa dnu a začala prehľadávať dom, až došla do obývačky. Jej rodičia ležali na zemi a nehýbali sa, pri matke bola dokonca menšia kaluž krvi. Hrozne sa preľakla čo ak sa im niečo stalo? Rýchlo si spomenula čo im vravela učiteľka na hodine Prvej pomoci; ..v prvom rade sa presvedč či dotyčná osoba žije, potom zavolaj pomoc.. Podišla k telu otca a snažila sa zistiť či dýcha tak, že mu priložila ucho k ústam. Našťastie cítila jemný dych a tak podišla k matke. Svoj pokus zopakovala, no neúspešne pričom sa kaluž krvi pomaly zväčšovala. Pozrela sa z bližšia na jej bok a vyhrnula šaty v mieste skadiaľ krv pravdepodobne vytekala. Hrôzou odskočila od matky keď zbadala hlbokú reznú ranu a teraz sa zdalo že krv vyteká rýchlejšie. nie.. to nemôže byť pravda.. ona nemôže byť.. musí žiť!

Bola zúfalá a zo všetkého si priala aby jej matka žila mami.. neopúšťaj ma.. prosím..

Bola by tam kľačala ešte dlhšie, keby sa niečo vedľa nej nepohlo. To niečo bol presnejšie jej susedkin pes Firefox.

Musel vojsť cez zadný vchod, napadlo jej.

Vstala, schytila psa za obojok a odstrčila ho od krvavej kaluže ktorú začal oblizovať, „necháš to? Zlý pes!“ povedala mu, pričom pes zavrčal a vyviedla ho von na ulicu. Zamierila k susedke Excele Explorerovej a náhlivo jej zaklopala na dvere a zavolala: „Pani Doména! Je to naliehavé! Prosím otvorte mi!“ Za dverami sa pohla postava a otvoril jej Doménin muž: Upload

„Čo sa stalo dievčatko?“ opýtal sa zívajúc, mysliac si, čo za naliehavú záležitosť môže mať toto 10 ročné dievča od susedov. Možno stratila bábiku.. pomyslel si a lenivo sa v duchu pousmial nad vlastným ‘vtipom‘.

„Moji rodičia. Oni, oni.. ležia na zemi v obývačke a nehýbu sa.. mama krváca“ hovorila už so slzami v očiach, pretože až teraz si naplno uvedomila význam týchto slov. „prosím.. Poďte...“

Pán Upload sa akoby úplne zobudil a povedal „áno, jasné už idem!“

Čo najrýchlejšie prešli do obývačky domu Downloadovcov a zostali stáť vo dverách, ale len ne chvíľu. Winzip Download totiž kľačal pri svojej manželke a objímal ju. Ona bola ale bledá ako mramor a zrejme už nemala v tele žiadnu krv.

Plakal. Imagea k nemu podišla, objala ho a tak spolu plakali. Upload k nemu podišie a ako dobrý sused a kamarát mu pomohol vstať. Winzip sa zakymácal no nespadol, bolo očividné že má otras mozgu. Upload zavolal prvú pomoc a odviedol Imageu a Winzipa do kuchyne kde počkali na príchod sanitky.

Nakoniec sa podľa odtlačkov prstov na bodnej zbrani - kamennej obetnej dýke - zistilo že Mozilla bola zavraždená, ale nikto nezistil ako je možné že vrah omráčil Winzipa zo vzdialenosti dvoch metrov pomocou kúsku dreva ktorý vtedy držal v ruke. No meno vraha nezistili, podarilo sa im len dokázať to, že vrahom nebol Pán Download a to Image stačilo.

O dva týždne neskôr, 19. August 2006

„Zišli sme sa tu, aby sme si uctili pamiatku Mozilly Downloadovej...“

Bol pohreb a Páter Webmaster prednášal poslednú reč.

Všetci boli v čiernom a tvárili sa smutne, teda presne tak ako by sa na pohreboch tváriť malo.

Po pohrebe sa pozostalí Downloadovci - otec a dcéra - vracali domov do mestečka

Chipping Soudbory. Boli práve na odchode z cintorína keď sa pri Imagiinom otcovi zastavila jedna dosť zvláštna stará žena. Bola zvláštna najmä tým, že vyzerala najmenej na 120 rokov; samá vráska a šedivé vlasy ju v tom len utvrdzovali. Zdalo sa ale, že nieje jediná kto sa čuduje kto to môže byť, jej otec sa tváril rovnako. Nepočúvala ich a radšej sa zamýšľala kto asi môže byť vrahom jej matky a prečo ju zabil. Do hlavy sa jej dostala chuť pomstiť ju, potrestať jej vraha. Možno i zabiť.

Z útržkov rozhovoru otca a tej ženy sa dozvedela že sa volá Minerva McGonagallová a že je riaditeľka nejakého Rokfortu. Precitla a obrátila na ňu zrak keď započula svoje meno;

„ ..aj Imagea. Keď bude mať 11 rokov, odovzdajte jej prosím tento list.“

Otec ju ešte utvrdil že tak urobí, ženy ich pozdravila a odišla.

Celou cestou domov bola ticho, no len čo doma zavreli vchodové dvere nevydržala a opýtala sa: „Oci, kto bola tá žena?“

„Bola to riaditeľka jednej školy. Ale viac ti budem môcť povedať až nastane ten správny čas“

„A to bude kedy?“

„Neboj, dočkáš sa“ povedal už s úsmevom. Bol to jeho prvý úsmev odvtedy čo mu zabili manželku. Mierny a opatrný akoby sa bál že ak sa usmeje viac, poškvrní to pamiatku Mozilly Downloadovej.

“ten správny čas“ 14. Júl 2007

„Imea, poď sem“ mužský hlas preťal ticho ktoré v dome vládlo

„Už idem oci“ odpovedal dievčenský hlas a bolo počuť beh dole schodmi.

„Stalo sa niečo?“

Usmial sa na ňu a povedal: „ okrem toho že máš dnes jedenásť rokov..,“ chvíľku sa odmlčal

No to sa už usmiala aj ona,

„ ..a že konečne nastal správny čas.. “ odmlčal sa znovu,

„.. správny čas?“ opýtala sa nechápavo, aj keď dobre vedela aký „správny čas“ tým myslí. Chcela sa len uistiť a nenamýšľať si vopred. Pravdaže, nemohla na to len tak zabudnúť, nedalo jej to spávať.

„Správny čas dozvedieť sa viac.“ Zakončil.

„Aha..“ teraz už bola trochu zmätená a tak radšej prešla rovno k veci „Takže mi povieš kto bola tá žena? A čo je v tom liste?“

„Presne tak. Poďme do obývačky, tam ti to všetko vysvetlím“

Po tom ako sa dozvedela o tom že je čarodejnica a prevzala si od otca list v ktorom jej oznámili že je prijatá na Rokfortskú univerzitu vedela jedno; a to že už nikdy viac nebude musieť chodiť do štátnej školy kde nemala kamarátov, už žiadne ortavné cestovanie preplnenými MHD natlačená rôznymi časťami tela na bočnom skle autobusu, bude preč, ďaleko a bude čarovať! Mohla by nájsť vraha a pomstiť matku! Ale najskôr sa bude musieť veľa učiť, tým si bola istá. Ale nič nieje len tak pre nič a zadarmo. A hlavne dúfala že bude mať to, čo nikdy nemala.. kamarátov.

---------------------------------------------------------------------------------------

Taak.. dielo vytvorené pod nátlakom takpovediac.

VYTVORENÉ PRE KLUB ZDRAVAS!

---------------------------------------------------------------------------------------

Ak chcete pokračovanie, napíšte si ho sami.

[ » na začiatok « ]