 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Hollow Tarrot. Tajomná.Všetky tie citáty(alebo skôr pokusy o ne) sú z mojej hlavy. Urobila som z Hollow miernu Mary Sue(pardon :D). To, čo povedala bolo pravdou, bazilisk naozaj oslepol, fénix félix mu vyškrabal oči. Preto nezabil Harryho, ako chcel Tom. Sklamal ho. Tie básničky sú, no, hrozné ja viem. Ale ja som v básniach nikdy dobrá nebola. Príjemné čítanie, ohlasy na HandOfSorrow@azet.sk Ešte dodatok, zvyšok mojej tvorby nájdete tu: www.come-clarity.blog.cz
Tarja * * * Neľudské kvílenie sa duto odrážalo od prehnitých stien. Hysterický plač dráždil dokonca aj snehobielu sovu, ktorá trepotala krídlami, snažiac sa tak utíšiť slzy svojej majiteľky. Prerývaný dych bez náznaku rytmu rušil tóny letného vetríka.
Zdrojom prejavov bolesti bolo stvorenie v strede miestnosti schúlene v mláčke krvi. Prekrútené do klbka s končatinami v čudných, nezmyslených uhloch. S neutíchajúcou triaškou a neodmysliteľnými slanými prejavmi smútku. ,,To nemôže byť pravda...“ Ozval sa tlmený, zronený hlas. Rozhostilo sa krátke ticho a dievča statočne otvorilo oči. Boli prázdne. Zúfalo potrebovali výraz. Ticho preťal zúfalý krik. Akási forma volania o pomoc. ,,Prečo pravda tak bolí?“ Múry jej vracali slová späť, nehľadajúc tak odpoveď na položenú otázku.
* * *
,,Ako sa ti to stalo?“ Na otázku odpovedal hlas obohatený o neskrývaný ironický tón. ,,Ako sa mi čo stalo?“ Pokrútil hlavou a bojazlivejšie prehovoril. ,,Ako si oslepla, Hollow.“ Zvedavého slizolinčana obdarila náznakom úškrnu. ,,Dielo jedného humusáka, milý Vixley.“ ,,To mi je ľúto.“ Cítila, aká nechutne falošná je tá veta. ,,Slepota nie je stav duše.“ Odtrhla oči od stola a zavadila pohľadom o miesto, kde myslela, že približne sú chlapcove oči. Očí, tých sa na nej báli. Nikdy jej nehľadeli do očí, ako sa dopočula. ,,Bodaj by všetci tí všivaví a nečistokrvní potkani skapali...“ Zbystrela a podvedomie jej ukazovalo akýsi náznak súhlasu. Nadšenie, že je ešte niekto, kto tají rovnaký postoj. Pohľad bledých očí nasmerovala tam, odkiaľ nával citov prichádzal. Vyčarovala úsmev, ktorým sa snažila dať najavo súhlas. Avšak, pre tvorcu myšlienok bol ten úsmev nezrozumiteľný, ako celá Hollow. Tajomná.
* * *
,,Čo ťa privádza za mnou, drahý Tom?“ ,,Číra zvedavosť.“ Chlapec s výraznými črtami si sadol oproti zhrbenej postave. ,,Prečo otravuješ slepca?“ Zatiahla trpkým hlasom, z ktorého sálal chlad. ,,Si tajomná.“ ,,To je prisilné slovo.“ ,,Sme tajomní, obaja.“ ,,Tajím svetu moje myšlienky, pretože svet tají predo mnou všetku svoju krásu. Pretože svet mi zakazuje vidieť ju. Neukáže mi ju. Nemáš dôvod byť tajomným...“ ,,Ver mi, že mám dôvod mať tajomstvá.“ ,,Riddle, vyťahuješ sa u tej nesprávnej.“ Zašepkala posmešne a uškrnula sa. ,,Viem rozprávať s hadmi. My dvaja sme výnimoční.“ ,,Výnimoční...“ Opakovala monotónne, akoby jej to slovo bolo cudzie. ,,Ja nevidím, Riddle!“ Zavrčala zronene. ,,Tarottová, bola by si tu, keby si cítila, že ti chcem ublížiť? Sedela by si tu vedľa mňa, keby si vedela, že sa ti chcem len vysmievať? Prišla by si na moje volanie, ak by si cítila, že som len obyčajný? Čakala by si tu na mňa, ak by si nepocítila, že sme si podobní?“ Odmlčali sa. Napokon sa jej prázdne oči zavŕtali hlboko do chlapca. ,,Máš pravdu drahý Tom. Nevidím ti do tváre, ale vidím ti do duše...“
* * *
,,Neznášaš muklov?“ Jeho podmanivý hlas sa jej zarýval pod kožu. Bol tak blízko. ,,Nenávidím ich.“ Dve zlomené oči naňho hľadeli. ,,Môj otec bol mukel, opustil matku. Hanbím sa za to.“ Z jeho hlasu cítila nechuť. Nenávisť. Túžbu po odplate. ,,Človek si rodičov nevyberá.“ Odvetila poučená vlastným životom. Jeho tvár nič neprezrádzala. Bol zamyslený. Zahľadený kamsi do diaľky ,,Ale budúcnosť si vybrať môžem.“ Cítila jeho zrýchľujúci sa dych na krku. Hrejúce teplo jeho tela, ktoré bolo stále bližšie a bližšie. ,,Máš zvláštnu dušu, drahý Tom.“ ,,Nič nás nerozdelí, Hollow. Nikto nás nezastaví.“ Oči mu zažiarili.. Pocítil, že sa ich pery jemne dotkli. Bleskovo sa odtiahol, strhol sa a znechutene hľadel na stvorenie, ktoré sa dotknuto pritlačilo ku stene. ,,Opovrhuj citmi, Hollow. Odolávaj im. City znamenajú smrť.“ ,,Oslepnúť znamená nevidieť, ale nevidieť neznamená necítiť.“ Tak blízko a predsa tak ďaleko.
* * *
,,Stačí, ak sa vaše pohľady stretnú a povieš to, čo som ťa naučil.“ Opakoval jej už niekoľký krát ako malému dieťaťu. Namýšľala si, že sa o ňu bojí. Jeho nástojčivý hlas sa ozýval po dievčenských záchodoch. ,,Má to nejaký racionálny dôvod?“ Odfrkla s úškrnom. ,,Bojím sa, že by ti bazilisk ublížil. Nie si Slizolinov potomok. Ale, ak pochopí, že mu môžeš pozerať do očí, bude si ťa vážiť.“ Vedela, že si nie je istý. ,,Hady sú nevyspytateľné tvory.“ Namietla s čudnou dávkou akoby cudzej hrdosti. ,,Aj ty Hollow a predsa si ma nezradila.“ Zamračila sa. ,Veríme si, v tom je naša sila...‘ Pripomenula si a zasyčala na súhlas.
* * *
Načúvala kvapkám, tvrdo dopadajúcim na vlhkú dlažbu. Počúvala rytmus svojho zrýchleného dychu. Vnímala hŕbu myšlienok v Tomovej hlave. Len jemu už verila. Zastal a ona doňho jemne vrazila. Nezvyčajne chladná dlaň jej uväznila ľavú ruku v zovretí. ,,Urobíš mi láskavosť, Tom?“ Zašepkala prísne znechutená jeho poslednou ideou. ,,Tebe všetko.“ ,,Nikdy nezabudni. Slepé srdce je horšie ako slepé oči.“ Nadvihol obočie a zovretie spevnil poháňaný hnevom. Kamenné hrubé steny vracali späť ich syčivé slova v jazyku hadov.
Temno hriechu nás spútalo, sila pomsty spojila, hadie mláďa nás volalo, aby sa čistá spoločnosť zrodila...
Otvorte Komnatu, slizolinskí kati, čas humusákov sa už kráti.
Hady jeden po druhom opúšťali svoje pôvodné miesta. Vytvárali spleť ornamentov. Plazenie po kovovej konštrukcii dverí doprevádzal škripot. Šťuknutie sa ozývalo ešte dlho. ,,Dokázali sme to, Hollow.“ Bezducho prikývla. ,,Komnata je otvorená.“
* * * Hoc nepatrím do rodu Slizolina, Nik nepoprie, že som predsa iná, Temnosť v nás, hadí brat, je vzájomná, Vedz, že moja duša je tajomná. Hadie oči hrdo nosím, O dôveru ťa len prosím.
Tuhé hadie telo sa obtieralo o jej podlamujúca sa nohu. Slizký ňufák sa neprestávajúc dotýkal jej ruky obdivujúc nezvyčajnú dĺžku prstov. Dotieravý, úlisný pohľad toho tvora si ju prezeral. ,,Bazilisk súhlasil.“ Vydýchla si a očami prenasledovala šuchot mohutného tela. ,,Vraj máš hypnotické oči.“ Tých pár slov v nej vyburcovalo neúspešný náznak úsmevu. ,,Hollow, dám ti šancu vybrať si prvú humusácku obeť.“ Úsmev sa zmenil na desivý úškrn. Toma aj baziliska naplnil blažený pocit. ,,Pomsta je sladká, Tajomná.“ Vravel blažene mlčiacej dievčine v ústraní.
* * *
,,Ten starý hlupák ma podozrieva.“ Prehovoril zúfalo, akoby sa mu rúcal celý jeho svet. ,,Dumbledore bol vždy múdry čarodejník.“ Zamrmlala a nevšímala si, ako ju jeho ruka drví. ,,Na koho strane si Hollow?“ Okríkol ju nekontrolovane. Dokonca posledné slová kričal parselsky. Prestal sa ovládať. ,,Na tvojej. Vždy som cítila za teba.“ Pustil jej ruku. Ignoroval jej slová, ktoré prezrádzali viac, ako mali. ,,Musím obviniť niekoho, niekto, kto je rovnako čudný. Vyčnieva...“ Pokračoval a city sa z jeho očí vytratili. ,,Hagrid...“ Odvetila prosto s ľahostajným úškrnom. ,,Čože?“ ,,Tom, nezabúdaj, ja cítim, ty vidíš. Ver mi. Má veľké tajomstvo, každé ráno cítim, ako sa bojí.“ Dlho zvažoval, či jej povie, že jej verí. ,,Ďakujem, idem za Dippetom.“ Usmiala sa, slovo ďakujem pre ňu bolo spásou. Pritisla sa tuhšie k telu baziliska, ktorý sa začal nebezpečne vrtieť.
* * *
Mĺkvo hľadel na mŕtve telo pri svojich nohách. Prezeral si ju so záujmom, no jeho pohľad sa vždy bez dovolenia vrátil k jej očiam. Nevidel v nich rozdiel, boli rovnaké, ako nosievala. Rovnako bezvýrazné, hadie a hlavne mŕtve. ,,Prečo si to urobil?“ ,,Vravela príliš veľa aj keď nebolo potrebné.“ ,,Prečo si to urobil?“ ,,Mal si ju príliš hlboko, zničil by si si budúcnosť.“ ,,Prečo si to urobil?“ ,,Bola slepá. Slepí nebudú stáť za tvojím chrbtom, Tom.“ ,,PREČO si to urobil, ty hlúpy had?!“ Žily na jeho čele pulzovali od stúpajúceho hnevu. Šľachtické črty sa mu zliali do výrazu, ktorý naháňal strach aj baziliskovi. ,,Vysmieval som sa jej. Kvôli tomu, že nevidí.“ ,,Nie je problém obrať o oči aj teba.“ Skríkol a bez okolkov vytiahol čierny prútik. ,,Hollow bola hlúpa.“ ,,Nebola. Bola to najcennejšie, čo som mal.“ ,Nie Tom, čo máš.‘ ,,Hovorila veci zvláštne. Tvrdila, že sa jej vysmievam neprávom. Že raz prídem o oči aj ja, a že vtedy ťa veľmi sklamem.“ ,,Možno mala pravdu, drahá Hollow. Ako vždy. Videla dôležitejšie veci... A len ja som bol dostatočne výnimočný na to, aby som si uvedomil jej cenu.“ Jeho čierne oči padli na nápis hrdo hlásiaci: ,,Nie je hanbou byť slepým. Hanbou je mať oči otvorené a nevidieť zmysel života, Lord Voldemort.“ Usmial sa, miloval, keď ho tak volala.
* * *
,,Čo sa stalo Tom? Kde je Hollow?“ Zachmúrená tvár učiteľovi elixírov venovala nenávistný pohľad. Ozvalo sa už len ponuré: ,,Obliviate.“ Menšia úprava pamäti profesorského zboru ho zbaví bolesti.
Uvedomoval si, ako ju kedysi potreboval. Ako ju kedysi mal trochu rád. Ako si ju podmanil. Ako očaril tajomnejšiu. ,Bude väčšou poctou, ak to všetko dokážem sám...‘ Prikývol sám sebe na súhlas. Z myšlienok ho vyrušila tackajúca sa skupinka začarovaných profesorov.
,,Myrtla?“ Chlapec upierajúci sklenený pohľad na stenu pred sebou pošepky odvetil. ,,Mŕtva, pán profesor Slughorn.“ ,,Takže je to pravda, Hagrid otvoril Komnatu.“ ,Žiadna Hollow nikdy neexistovala. A kto bude tvrdiť opak, zabijem ho. Hollow je len mojou spomienkou.‘ Presviedčal sa a každú myšlienku na ňu potláčal. ,,Nie komnatu, pán profesor.“ Na strhanej, vždy desivej tvári Toma Riddla sa zjavil úsmev. ,Moja Tajomná Hollow. Táto komnata patrí tebe. Komnata Tajomnej.‘ ,,Ale Tajomná komnata.“ |
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|