Kapitola:
Pridaná: 27.6.2022, 12:51:10
Čítaná: 2412×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

Ahojte. Mrzí ma, že som novú kapitolu nepridala takú dlhú dobu ale mám za sebou skutočne veľmi ťažký rok. Teraz dúfam, že sa všetko k dobrému obráti a ja už budem mať čas aj na normálny život. Preto pridávam ďalšiu kapitolu a dúfam, že ma už nič nezbrzdí v pláne a ja konečne dokončím tento príbeh.

Hermiona prešla k dverám a otvorila ich. Stál tam zadýchaný Harry, v predklone s neviditeľným plášťom v ruke a druhou sa držal v bok, v ktorom ho pichalo.

„Hermiona!“ zvolal nadšene pomedzi lapavé nádychy. „Vidím... že... ti je.. už.. lepšie.“ Pokúsil sa vystrieť.

„Harry, čo ti je?“ spýtala sa ho prekvapene. Keď Ginny začula Harryho meno, hneď prišla k dverám.

„Prepáč.“ Adresoval Ginny, schmatol Hermionu za ruku, vytiahol ju z izby a skôr, ako stihla Ginny čo i len otvoriť ústa, zabuchol jej dvere pred nosom. Namieril na zámok prútik a dvere zamkol.

„Harry, čo sa deje?“ vypytovala sa Hermiona. „Myslíš, že to Ginny udrží?“ usmiala sa na priateľa.

„Dá nám to čas... Poď dole.. Ron tam čaká.“ Povedal a zbehol schody po dvoch. Hermiona ho nasledovala o niečo pomalším tempom.

Bola to pravda. Ron stál sám v klubovni a nervózne prestupoval z miesta na miesto.

„Čo sa deje kamoško, už nám to povedz.“ Súril Harryho. Ten sa pár razí zhlboka nadýchol a spustil.

„Našiel ďalší!“ Nadšene šepol. Hermiona s Ronom sa na seba nechápavo pozreli. „Horkrax.“ Objasnil.

Razom bolo Hermione jasné, prečo zavrel Ginny do izby. Nik okrem nich troch o horkraxoch nesmel vedieť. Ohrozilo by to Dumbledorov plán, ako poraziť Voldemorta. Keby sa o tom dozvedel, zozbieral by všetky pozostávajúce horkraxy, nech už boli kdekoľvek. Zaiste by ich schoval tak, aby ich už nikdy nenašli.

„To je úžasne!“ potešila sa a radostne nečujne zatlieskala končekmi prstov.

„Dnes v noci vyráža na cestu a chce, aby som išiel s ním. Ponáhľam sa.“ vysvetľoval Harry.

„Pecka!“ ohromilo to Rona no na Hermioninej tvári sa zjavili obavy.

„Neboj sa, budem predsa s Dumbledorom, nemôže sa mi nič stať.“ Utešoval ju, keď si všimol jej nie príliš nadšený výraz. „Za to vy ste v nebezpečenstve.“ Ukázal na nich prstom. „Keď som šiel za Dumbledorom, nedalo mi to a išiel som cez siedme poschodie.“ Povedal a Hermiona si uvedomila, že síce mali v pláne s Ginny Harryho sledovať na mape, no ani jedna tak neurobila. „Natrafil som na profesorku Trelawneyovú. Neprerušujte ma, ponáhľam sa. Dumbledor si myslí, že som si šiel len po plášť.“ Rýchlo ich zastavil a pokračoval, keď obaja otvárali ústa, aby niečo povedali. „Profesorka sa dostala do Núdzovej miestnosti no niekto ju odtiaľ vyhodil. Dám krk za to, že to bol Malfoy!“

„Špina jedna!“ zvolal Ron a päsťou si udrel do dlane druhej ruky.

Hermiona chcela Harrymu oponovať, no uvedomila si, že v tej miestnosti pravdepodobne naozaj bol Draco.

„To nie je všetko.“ Pokračoval Harry. „Povedala mi, že tam začula smiech. Niekto sa tam vraj náramne radoval. Keď sa spýtala, kto tam je, vyhodil ju. Chápete dúfam, čo to znamená?“ napäto čakal na reakciu. Miesto toho sa mu dostali len nechápavé výrazy jeho priateľov. „Že to dokázal, predsa!“ zvolal o čosi hlasnejšie, ako chcel. „To, o čo sa snažil celý rok, podarilo sa mu to. Nech je to čokoľvek. On sa tam smial, on sa tešil, lebo sa mu to podarilo.“ Rozhadzoval rukami, ako by to bolo predsa úplne jasné.

„Čo budeme robiť, dofrasa!“ chytil sa za hlavu Ron.

„Počkaj, počkaj...“ Zastavila ho Hermiona. „Povedala ti profesorka, v akej forme komnaty ho stretla, ak to bol on?“ spýtala sa a pomyslela na Dracovu komnatu.

„Hej. Bola to tá miestnosť, kde je všetko skryté. Pred pár týždňami som v nej schoval Princovu knihu.“ Odpovedal jej a Hermionu to umlčalo. Nedokázala prísť na žiadnu príčinu, kvôli čomu by tam Draco bol. Vedela, v akom bol rozpoložení, keď ju opustil. Nechápala... Neverila, že by tam šiel robiť niečo zlé, no dnes sa už raz zmýlila.

„Na! Toto si vezmite. Rozdeľte si to s Ginny.“ Podával Harry Ronovi staré ponožky strýka Vernona.

„Hmm, dík.“ Ron si ich neochotne vzal. „A ako nám pomôžu?“ spýtal sa nedôverčivo.. „Akože smradom prekazíme Malfoyov tajný plán?“ uchechtol sa.

„Nie tie ponožky.“ Harry vložil hlavu do dlaní. „To čo je v nich.“

Ron zalovil v starom zažltnutom textile a vytiahol fľaštičku so zlatistou tekutinou.

„Tekuté šťastie.“ Povedal s ohromeným výrazom.

„Nie Harry, to si nemôžeme vziať!“ Nástojila Hermiona. „Ty budeš vo väčšom nebezpečenstve, vezmi si ho ty!“ odmietala.

„Už som povedal, budem s Dumbledorom. Ale vy tu budete sami. Hrad bude bez ochrany.“

„To je nezmysel, Harry. Je plný učiteľov a aurorov. Ak by sa tu niečo dialo, určite budú schopní to zvládnuť. A ak náhodou by na hrad útočil niekto z vonka, je predsa chránený zaklínadlami. Dnu sa nik nedostane.“ Krútila Hermiona hlavou. „Nie je to po prvý raz, čo Dumbledore odchádza z hradu. Nenecháva ho bez ochrany.“

„Hermiona pre Merlina, nemôžeš ma aspoň raz v živote počúvať?!“ naliehal. „Nikto okrem nás nevie, že sa to stane dnes. Nebudú to čakať, pretože sú presvedčení, že sú dobre chránení. Pod lampou býva najväčšia tma.“

„Ani nevieme, čo sa má vlastne stať.“ Rozhodila rukami.

„Máš ešte mince, čo sme používali v DA?“

„Áno, ale...“

„Zvolaj celú DA, kto príde, ten príde. Strážte siedme poschodie. Buďte pripravení! Ver mi, prosím ťa. Neviem čo sa má stať ale stane sa to dnes. Prosím, spravte to. A ešte musí niekto strážiť Snapa, má v tom prsty. Som si istý.“

„To nemyslíš vážne, Harry.“ Žasla.

„Urobte to, zaprisahávam vás.“ Vpíjal sa Hermione do očí.

„Dobre, ale keď niekoho z DA objaví hliadka alebo Filch na chodbe, budú mať veľké problémy.“ Pripomenula Hermiona Harrymu.

„Beriem za to plnú zodpovednosť, ak sa dnes nič nestane.“

„Dobre. Tak teda zvolám členov.“ Povedala napokon Hermiona, aby urobila Harrymu radosť. Keď bude vedieť, že vykonali tak ako chcel, bude pokojnejší a to bolo dôležité na tak nebezpečnej výprave.

„Hlavne si rozdeľte Felix.“ Prosiac zopol ruky.

„Neboj sa kamoško, my to tu zvládneme.“ Potľapkal ho Ron priateľsky po pleci. „Choď už, nech Dumby neodíde bez teba. Drž sa!“ stisol mu pevne ruku a druhou mu po nej priateľsky potľapkal. Harry ho na to objal.

Potom sa mu aj Hermiona hodila okolo krku.

„Dávaj si pozor.“ Pošepla mu do ucha.

„Povedzte Ginny, že ju ľúbim.“ Povedal a nesmelo sa usmial. „Dajte mi na ňu pozor.“

„Človeče, tá nás nepotrebuje.“ Uchechtol sa Ron. Hermiona naňho úkosom pozrela. Ešte nikdy nepočula, aby zložil svojej sestre takúto poklonu. Ron si to všimol a rýchlo dodal: „Nehovor jej, že som to povedal.“

„Dobre, musím už ísť.“ Zamával Harry zhúžvaným plášťom v ruke. „Čaute. Uvidíme sa neskôr.“

„Ahoj.“ Zakývala mu Hermiona.

„Čau!“ Usmial sa Ron povzbudivo.

Harry zmizol v otvore a portrét sa za ním zavrel.

„Čo to malo znamenať?“ spýtala sa nahnevane Ginny, keď schádzala dolu schodmi. „Kam išiel?“ ukázala na vstup do klubovne, ktorým Harry pred chvíľou odišiel.

„Ginny..“ oslovila ju Hermiona nervózne.

„To ťa nemusí zaujímať.“ Vložil sa do toho Ron. Hermiona ho štuchla lakťom do rebier. „Héj!“ obzrel sa na ňu. „Čo je?! Nemáme to nikomu hovoriť.“ Preriekol sa.

„Čo nemáte nikomu hovoriť?“ spýtala sa a nahnevane si založila ruky na hrudi.

„Ginn, sú veci, o ktorých nesmieme nikomu povedať, ani tebe. Kvôli tvojmu vlastnému bezpečiu... A kvôli bezpečiu plánu. Raz to pochopíš.“ Vysvetlila Hermiona s kyslou grimasou.

„Okey.“ Pokrčila Ginny ľahostajne plecami.

„Okey?“ spýtal sa Ron prekvapene.

„Harry mi už dávnejšie povedal, nech sa ho na to, prečo chodí za Dumbledorom nepýtam. Došlo mi, že to má niečo s Tým, Ktorého Meno Sa Nevyslovuje. Takže okey.“ Opäť podvihla plecia. „Nemusíte z toho ale robiť takú drámu... Zamknúť ma do izby?“ Ťapla sa po čele. „Stačilo povedať. Tie dvere som mala hneď otvorené. Keby som vám nechcela dať čas, nedám vám ho.“

„Harry sa domnieva, že sa dnes niečo stane.“ Povedala Hermiona ospravedlňujúco. Ginny nadvihla obočie.

„Malfoyovi sa podarilo niečo, o čo celý rok snažil v Núdzovej miestnosti.“ Vychrlil zo seba Ron.

„Ako to viete?“ spýtala sa Ginny.

„Harry išiel na siedme poschodie.“ Povedala Hermiona. Ginny sa zamračila.

„Dobre, že tam išiel.“ Obraňoval ho Ron. „Nebyť toho, tak ani nevieme, že sa to dnes stane!“

„A čo sa má vlastne stať?“ spýtala sa Ginny s malým úsmevom.

„To nevieme.“ Podvihol plecia Ron.

„A ako na to Harry prišiel? Že sa to Malfoyovi podarilo, nech už je to čokoľvek?“

„Trelawneyová sa dostala do Núdzovej miestnosti. Povedala mu, že ho tam počula smiať sa. Radoval sa. A keď sa spýtala, kto tam je, tak ju odtiaľ vyhodil. A potom ju na chodbe našiel Harry.“ Ron horúčkovito zhrnul celé Harryho rozprávanie. Ginny okamžite zvážnela.

„No do paroma.“ Zakliala.

„Stále nevieme, či to bol on.“ Povedala Hermiona..

„Veď sme ho tam videli vchádzať! Čo si zabudla? Povedal to Harry Dumbledorovi? Zvolali učiteľov? A čo aurori? Sú všetci informovaní a na stráži?“ vypytovala sa Ginny.

„Harry s Dumbledorom nie sú v hrade. Nikto to nevie, len my traja.“ Povedal Ron.

„Musíme zvolať DA.“ Povedala rázne Ginny a pozrela na Hermionu.

„Už na to idem.“ Riekla Hermiona rezignovane. „Ron, zobuď Nevilla a spýtaj sa ho, či sa chce pridať.“ Povedala a Ron prikývol.

„Čo to máš? To je Harryho Felix Felicis?“ zhrozila sa zrazu Ginny, keď zbadala fľaštičku so zlatistou tekutinou v Ronovej ruke. „Prečo si ju Harry nevzal so sebou?“

„Bol presvedčený, že ju budeme potrebovať viac.“ Povedala Hermiona. „Máme si ju rozdeliť.“

„Tak poďme na to.“ Povedal Ron a odzátkoval fľaštičku. Pár kvapiek si nakvapkal do úst a na tvári sa mu rozlial blažený výraz. Hneď ju podal Ginny. Tá sa na ňu nešťastne pozrela no nakoniec si tiež dala pár kvapiek. Potom ju podala Hermione.

„Utekaj zobudiť Nevilla.“ Zopakovala Ronovi a zobrala si od neho zátku. Ten prikývol a bežal k schodom, ktoré po dvoch vybehol. Hermiona fľaštičku zazátkovala a strčila si ju do vrecka.

„Čo to robíš?“ spýtala sa jej Ginny so zvláštne vyrovnaným výrazom, ako mal kedysi aj Harry, keď si glgol Šťastia.

„Som presvedčená, že sa dostaneme do horších situácii. Vtedy sa nám bude hodiť.“ Povedala Hermiona a podbehla ku schodom. Obe ich vybehli a vošli do izby. Prešli k Hermioninej posteli. Spopod nej vytiahla kufor a v ňom zalovila po falošnom galeóne, ktorý používali v piatom ročníku, aby si mohli dohodnúť schôdzky DA.

„Stále ten svoj nosím u seba. Pre istotu.“ Usmiala sa Ginny a rukou nevedome zalovila vo vrecku nohavíc.

„Dúfajme, že aj ostatní.“ Povedala Hermiona a stisla ho v dlani.

Schôdza DA

O pätnásť minút

Šieste poschodie

Pred učebňou čarovania

Pomyslela si a hneď sa to objavilo na jej galeóne.

„Tak.“ Povedala a pozrela na Ginny. „Mali by sme ísť.“ Dodala vážne a Ginny prikývla.

Na chodbe stretli Rona s ešte vždy neprebudeným Nevillom.

„Čo sa deje? Ja to nechápem. Kamže ideme?“ hovoril a tuho si mnul oči.

„Neville, hrad je v ohrození. Dnes v noci sa niečo stane a len my o tom vieme.“ Povedala Ginny vážne. Na Nevilla to zapôsobilo ako sprcha studenou vodou. Roztvoril oči.

„Zvoláme DAaaaw!“ povedal so zívnutím.

„Už sa stalo.“ Povedala Hermiona a ukázala galeón zovretý v špičke prstov.

„Mali by sme ísť. Stretnutie máme pred učebňou čarovania.“ Popohnala ich Ginny.

„Prečo tam?“ spýtal sa Ron.

„Pretože je to len kúsok od Núdzovej miestnosti ale tak isto dostatočne ďaleko, aby sme boli v bezpečí pred tým trolom alebo čímkoľvek, čo tam Malfoy údajne má.“ Hermiona pokúšajúc sa odľahčiť situáciu pokrčila plecami.

V tichosti kráčali temným hradom. Bolo to priveľmi zvláštne. Ticho, akoby pohltilo všetky zvuky okolo nich. Príliš neprirodzené...

Snažiac sa nepripustiť si myšlienku, ktorá na ňu dorážala už od rozhovoru s Harrym v klubovni, Hermiona kráčala po špičkách spoločne s priateľmi. Vytrvalo odmietala si čo i len pripustiť možnosť, že by Draco mienil ohroziť obyvateľov tohto hradu. No podivný pocit, ktorý sa jej usídlil pod nechtami ju trýznivo hrýzol. Pomaly šplhal po jej pažiach a vnikal jej pod kožu, šíril sa ako vírus až napadol každú jednu bunku jej tela, až napokon Hermiona pochopila. Ak sa dnes niečo stane, je to len a len jej chyba...

...ticho...

To mučivé ticho... Divné mrazivé ticho, ktoré neveštilo nič dobré.

Na rukách mala troliu kožu a chĺpky sa jej stavali bez príčiny. Zlá predtucha kráčala vedľa nej. Vo vzduchu bolo cítiť napätie. Pozrela sa skrz okná, no vonku bola tma, akoby hrad pohltila samotná temnota. Dala by prútik do ohňa, že ešte pred malou chvíľou bola obloha posiata hviezdami. Niečo sa skutočne chystalo. Prehltla hrču, ktorá sa jej vytvorila v hrdle. Siahla do vrecka po jej jedinú zbraň.

„Prútiky majte pripravené.“ Šepla potichu. Všetci sa na ňu obzreli a okamžite tasili.

„Vytvorme formáciu.“ Zašepkal Ron a Hermiona automaticky prešla za nich troch. Stále mala hlavu pootočenú vzad. Ron išiel ako prvý, Neville kráčal napravo od všetkých a sledoval všetky chodby, ktoré míňali na pravej strane. Ginny tak isto na ľavej strane.

Keď dorazili na šieste poschodie, kde sa nachádzala učebňa čarovania, nikto tam nebol.

„Už by tu aspoň niekto mal byť.“ Pošepkal Ron čo najtichšie a rozhliadal sa. „Nikto nevypočul naše volanie?“

„Pravdepodobne už nik pri sebe nenosí tie galeóny. Už vôbec nie v posteli uprostred noci.“ Zašepkala Hermiona a taktiež nazerala do chodieb. „Mali by sme ešte počkať. Sme len štyria a nevieme, čomu budeme čeliť.“ Povedala. Nezabránila myšlienke na Draca, ako nahnevane opúšťa jeho komnatu. Zovrelo sa jej hrdlo. Hermiona sklopila zrak. Bála sa, strašne sa oňho bála. Desila sa toho, aby neurobil ďalšiu chybu, ktorá by ho prenasledovala ešte väčšmi, ako tá posledná. Mohla by to byť chyba, ktorá by ho nadobro zdolala.

„Počujete to? Niekto ide.“ Šepol Neville.

Všetci sa nahli do chodby, odkiaľ sa veľmi tlmene ozývali kroky.

Niekto sa k nim blížil.

[ » na začiatok « ]