Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Rita, Jared, ...
Stručný dej: Liečiteľská asistentka Rita sa snaží namiesto minulosti sústrediť konečne na budúcnosť. Do cesty sa jej však pripletie príliš intenzívna pripomienka minulosti na to, aby ju mohla ignorovať. Ide o ťažko zraneného metlobalového hráča Jareda, ktorého nevidela takmer desaťročie od ukončenia Rokfortu.
Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika
Je tu posledná kapitola. :) Ďakujem za prečítanie!
---
Bola to zrejme najkrajšia nočná služba. Musela sa síce vzdať pohodlných tyrkysových šiat a privlastniť si opäť starú známu uniformu, ale s takým medovým pokojom v srdci azda ešte nikdy neslúžila. Nezažmúrila oka, hoci noc na oddelení bola viac-menej bezstarostná. Na úrazovom poschodí síce riešili všelijaké vianočné dobrodružstvá, ale Ritina pomoc nebola tentoraz potrebná.
„Dobré ránko!“ S úsmevom vošla k Jaredovi s podnosom. „Dúfam, že si sa zobudil hladný, lebo ti nesiem štedré vianočné raňajky.“
Jared sa pomrvil v posteli a hlasno zívol. Demonštratívne, ako keby jej chcel dobromyseľne pripomenúť, že si na rozdiel od nej užil plnohodnotný spánok. Pomaly sa posadil a obdaroval ju vrelým úsmevom. „Dobré ránko, asistentka.“
Rita zaváhala, no ako mu kládla podnos na kolená, zohla sa a ukradla si kratučký bozk. Žmurkol na ňu a pustil sa do jedla. „Vidím, že si sa vyspal doružova. A do dobrej nálady.“
„Skvelej nálady,“ opravil ju.
„To rada počujem. Bežím za ostatnými a prídem sa rozlúčiť,“ sľúbila mu.
Len čo obišla zvyšných pacientov a niektorých aj zaopatrila liekmi či obväzmi, prezliekla sa do riflí a tmavosivého svetra so snehuliakom. Našťastie si včera uvedomila, že sa nechce vracať z nočnej služby v slávnostných šatách, i keď boli ležérne, a priniesla si náhradný odev. Pripravená opustiť nemocnicu sa ešte zastavila u Jareda, ako sľúbila.
„Idem domov. Večer prídem opäť na nočnú.“
„Celé sviatky máš nočné?“
„Viac-menej. Tri noci po sebe, potom deň voľna a potom poobedňajšiu.“
„Aspoň ťa uvidím každý deň,“ pousmial sa a uvelebil sa pohodlnejšie v posteli. „Akurát neviem, čo budem robiť, kým tu nebudeš.“
„Hm, čo tak plánovať?“ uškrnula sa. „Ale nie, žartujem. Môžem ti zohnať nejaké zaujímavé čítanie, čo povieš?“
„To by nebolo zlé.“
„Čo rád čítaš? Dúfam, že nie dejiny metlobalu alebo niečo podobné.“
Zasmial sa. „Asi sa téme metlobalu pre istotu vyhnem. No ak nájdeš doma nejaké motivačné kúsky alebo čosi podobné, nejaké tie pozitívne myšlienky by mi neuškodili.“
„Skvelý nápad,“ pohladila ho. „Drž sa.“
„Aj ty.“ Stisol jej dlaň a nechal ju ísť.
Rita sa spamätala až na chodbe. Bolo predsa po Štedrom večeri. Dokonalý čas sa skončil a svitlo nové ráno. Vianočné ráno. A do toho nového vzťahu, ktorý sa rozhodli budovať, predsa nemôže vstúpiť s klamstvom na perách.
Zvrtla sa a vošla späť do jeho izby. „Jared, musím ti ešte niečo povedať.“
---
Nervózne pochodovala po byte sem a tam. Tam a sem. Sem a tam. Okolo okna, popri obývacej stene. Popred kozub, pomedzi kreslá. Dverami na chodbu, do kuchyne, dokonca na balkón, kde ju ako facka udrel do tváre ľadový vietor. Späť dovnútra a ďalšie koliesko po celom byte. Nachodila azda aj kilometre.
K prvému januáru pustili Jareda z nemocnice. Namiesto toho, aby spoločne vykročili v ústrety novému roku, jeho kroky smerovali k Anite. Rita rozumom chápala, že s ňou potrebuje vyriešiť posledné záležitosti – raz a nadobro, ako vravel –, ale beztak ju to sklamalo. Mali by sa tešiť zo vzájomnej blízkosti a nie riešiť škriepky starých vzťahov.
Snažila sa však ostať racionálna. Nebude malichernou priateľkou, ktorá žiarli na exfrajerky. Priala si však iba jediné: mať ho pri sebe.
Konečne zaznelo vysnívané puk!, na ktoré striehla tak upäto, až doslova napínala uši. Bežala do obývačky, kde sa Jared zjavil. Rýchlo ho objala a pobozkala na líce. „Tak čo? Ako to dopadlo?“
Vzdychol. Pozrel na koberec, kde jeho zimné topánky zanechali mokré stopy. „Prepáč, nabudúce si dám pozor, aby som sa primiestnil na chodbu,“ dodal a zamieril tam, aby sa vyzul a vyzliekol.
„Dáš si niečo teplé?“ spýtala sa.
„Hej, čokoľvek. Aj ostrejšie, ak máš.“
Zvraštila obočie, ale neprotirečila. Pripravila mu čierny čaj s rumom a usadili sa spoločne v kuchyni. „Tak vrav,“ vyzvala ho s miernymi obavami.
„Bola veľmi nepríjemná,“ začal a zadíval sa do pohára. „Pritom je to môj byt,“ zavrtel hlavou. „No ona si ho obsadila ako okupantská armáda. Nedalo sa s ňou dohodnúť. Vraj jej to za to všetko, čo som spôsobil, dlhujem.“
„Ty? Ty jej? Ty jej nič nedlhuješ…“
„Kašli na to, Rita. Rozhodol som sa, že jej ten byt nechám. Aspoň budem – budeme – mať pokoj.“
„Čože? Ty jej chceš prenechať svoj byt? Jared, to je…“
„Dôvod na to, aby som ostal u teba,“ poznamenal a nevinne na ňu pozrel.
Stratila reč. Hnev, ktorý sa v nej vzdul ako vodná hladina pod náporom vetra, sa vyparil. „Ty chceš…?“
„Ak mám nechať starý život za sebou, prečo nie? Iba ak by si ma tu nechcela.“
„Samozrejme, že ťa tu chcem!“ zvolala rázne.
Jared sa prekvapene zasmial. „Dobre teda, vzdávam sa.“
Uškrnula sa a na perách sa jej rozhostil úsmev. „Takže ti dá pokoj, áno?“
„Dá. Nám obom. Sľúbila to.“
„Sľúbila?“ mierne stiahla obočie. „To neznie práve presvedčivo.“
„Podpísala čarodejnícky pakt.“
Vypúlila oči. „To vážne?“
„Áno. Nie je to síce také závažné ako neporušiteľná prísaha, ale myslím si, že vidina neodstrániteľných vyrážok a trvale rozštiepených končekov je pre ňu dostatočne odstrašujúca.“
Rita takmer vyprskla smiechom. „Naozaj ti podpísala taký pakt?“
„Podpísala. Chceš ho vidieť? Mám ho v bunde.“
Natiahla ruku a chytila ho za predlaktie. „Nie, nevstávaj.“
Sadol si späť a uprel na ňu zrak. „Vykašleme sa na ňu, dobre? Prišiel som o byt, no a čo? Je to len byt.“
„Len byt,“ zopakovala. Jared skutočne nemal núdzu o majetky ani peniaze. Anita síce dostala niečo, čo si vonkoncom nezaslúžila, ale ak to dokázal prežrieť on, musí aj ona.
„No nepriznala si sa mi, čo všetko si vtedy na Vianoce spravila pre to, aby nám nepokazila sviatočný večer. Vraj si sa jej vyhrážala a mávala na ňu prútikom,“ podotkol spýtavo.
Sprvoti netušila, ako zareagovať. Anita to so svojimi vyjadreniami očividne trochu prehnala. Všimla si však v Jaredovom oku šibalskú iskru a na moment zatúžila, aby ju obdivoval ako svoju hrdinku. Potom však vyšla s pravdou von: „Ani jedno z toho som neurobila. Prútik som síce držala, no nevedomky. Nemala som v úmysle zaútočiť. Až keď ona namierila na mňa ten svoj…“
„To spravila?“ zamračil sa udivene.
„Už je to preč. Ak sa uspokojila s tvojím bytom, nech ho má. Hlavne nech už neklame novinárom o vašom takzvanom vzťahu.“
„Už nebude. Tak to stojí v pakte.“
S úľavou mu stisla dlaň. „Výborne.“
„Je po vojne, Rita,“ pousmial sa.
„Po vojne?“ zopakovala so smiechom.
„A nastáva obdobie mieru,“ dodal a naklonil sa k nej ponad stôl.
Rita sa usmiala a privrela oči. Kým sa ich pery stretli, stihla mu ešte potichu zapriať: „Šťastný nový život, Jared.“
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...
Dursleyovci predstierajú, že Harry chodí do 'Nápravného centra svätého Brutusa pre nenapraviteľných mladistvých delikventov'.
Vieš čo, Harry? Keď som ťa videl po prvý raz, trochu si mi pripomínal mňa samého. Mamka a tatko ti už nežili a zdalo sa ti, že sa do Rokfortu nehodíš, pamätáš sa? Nebol si si istý, čo z teba bude... a kukni teraz, Harry. Šampión školy!
Hagrid HP4: Ohnivá čaša (kap. 24, str. 449)
Ocenenia:
Partneri:
Spriatelené stránky:
Grindelwaldove zločiny Slovensko 15. november 2018 UK / USA 16. november 2018