Poviedka:
Pridaná: 9.1.2022, 21:25:12
Čítaná: 3026×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: June Evansová, profesor Dumbledore, Rokfortský klobúk, Harry, Snape, profesorka McGonagallová
Stručný dej: Bifľomorská láskavosť, bystrohlavský um, slizolinská šikovnosť, chrabromilská odvaha. Junina cesta do fakulty jej mamy a strýka nebola taká jednoduchá, ako by sa dalo predpokladať. A Dumbledore to tušil. Čo nakoniec rozhodlo?

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo

Joj, včera išiel Harry a ja som si uvedomila, že som sa nikdy nevenovala tomu, prečo je June v Chrabromile, hoci osobne by mi viac sedela do Bystrohlavu alebo Slizolinu. A keď som dnes videla, že Severus má narodky, bolo to jasné - chcelo to poviedku o triedení.

Dúfam, že sa bude páčiť.

_______

"Kedy prídu? Kedy prídu?" poskakovala June na vrchole schodiska vedúceho zo Vstupnej haly k dverám do Veľkej siene a naťahovala krk.

"Čochvíľa by mali byť tu," odpovedala jej profesorka McGonagallová. "No tak, June, upokoj sa," dodala prísne, no s úsmevom. June sa otočila k nej. "A čo ak medzi nimi nenájdem Harryho?"

"Nepríde až toľko prvákov. Veď ste sa už predsa stretli," povedala profesorka. "Postav sa tu k tejto soche, aby si sa medzi nich mohla zamiešať."

June sa neochotne postavila za jednu zo sôch a vystrčila spoza nej hlavu. Včera večer si ju profesor Dumbledore zavolal do pracovne. "Od zajtra sa staneš oficiálne študentkou Rokfortu," povedal jej vľúdne. "To znamená, že izba, v ktorej si doteraz bývala, už nebude tvojím domovom."

"Pôjdem bývať na internát?" opýtala sa June nadšene. Mala svoju izbu rada, ale vždy sa jej páčilo, že na fakultných internátoch trávili spolužiaci čas spolu. Ona mala izbu síce iba pre seba, lenže okrem učiteľov ju tam nik nenavštevoval. Keď večer išla spať, nemala komu želať dobrú noc - pravda, okrem niektorého z duchov, ak práve nešiel okolo.

"Áno."

"A na ktorý?"

"O tom rozhodne klobúk," usmial sa jej krstný otec. "Na ktorú fakultu by si chcela ísť?"

June sa zamyslela. "Ja neviem. Z každej mám kamarátov. Najradšej by som bola na tej, kde aj Harry. To by sme mohli chodiť na hodiny spolu a pomáhať si aj pri domácich úlohách," vysypala zo seba.

Dumbledore sa opäť pousmial. "Poď, pomôžem ti zbaliť veci."

***

Keď však Dumbledore uložil June do postele a poslednýkrát jej povedal rozprávku o čarovnej fontáne, s ťažkým srdcom zamieril do žalárov. Prišiel čas. A on, napriek tomu, že June bude od zajtra prespávať v inej časti hradu ako doteraz, pocítil silné pnutie nitiek smútku. Už nie je dievčatkom, ktorému venoval každú svoju voľnú chvíľu, ktoré učil čítať a počítať, ktorému s radosťou dovolil motať sa po areáli Rokfortu, pretože vedel, že by nikdy neurobila nič, čím by v ňom vyvolala obavy.

Nie. Od zajtra bude študentkou Rokfortu. Nastúpi medzi svojich rovesníkov a konečne bude medzi deťmi, s ktorými si môže užiť všetky radosti i starosti, ktoré so sebou priateľstvo so seberovnými prináša.

Nestalo sa mu to už dávno, no prešiel okolo Severusových komnát bez toho, aby si to všimol. Uvedomil si to, až keď bol na konci chodby, a tak sa musel otočiť a vrátiť sa. Zaklopal na dvere a keď sa ozvalo "Ďalej!", vstúpil.

Severus si práve odkladal na police knihy, ktoré si priniesol z domu.

"Dobrý večer, riaditeľ," povedal jemu typickým, odmeraným hlasom. Dumbledorea sa jeho tón málokedy dotkol - mal nad ním moc, ktorá Severusa držala pri zemi. A napriek tomu, že mu bolo ľúto toho, ako Severus dopadol, istá jeho časť vedela, že si za to mohol sám. Musel niesť zodpovednosť za svoje skutky, rovnako ako on - Dumbledore - a, koniec koncov, každý, kto v mene lásky vykonal omyly.

"Dobrý večer, Severus. Prepáč, že ťa ruším, no čas ma trochu tlačí."

Severus ukázal na jednu z prázdnych stoličiek. "Sadnite si. O čo ide?"

Dumbledore sa nadýchol.

"Zajtra k nám nastúpi Harry Potter."

Severus sa zamračil.

"Verím, že to, čo si mi sľúbil, stále platí?" pokračoval Dumbledore.

Severus namrzene prikývol. "Mám inú možnosť?"

"Nie. Nie som tu však úplne kvôli Harrymu."

"Ste tu kvôli jeho sestre," uhádol Severus.

Dumbledorea to prekvapilo.

"Vychovávali ste ju od malička. Čo chcete? Bojíte sa, že ju budem uprednostňovať? To nemusíte. To dievča má talent po Lily. Ak sa nenechá skaziť bratom, bude rovnako brilantné ako jeho matka."

Dumbledore si smutne povzdychol. "Práve o to ide, Severus. June nie je Lilina dcéra."

Severus, ktorý doteraz stál, si premeral Dumbledorea podozrievavým pohľadom. Keď sa však riaditeľ nemal k tomu, aby povedal, že je to žart, Severus si sadol oproti nemu. "Tak čiou je?"

"Je dcérou sestry Jamesa Pottera, Sheilly."

Severusovo obočie vyskočilo nahor. "A koho? Lupina?"

Dumbledore pokrútil hlavou. "Ak by bola jeho dcérou, ver mi, že by sa mi nesmierne uľavilo. Nie. Je dcérou Lorda Voldemorta."

Severus si chvíľu myslel, že zle počul. Lenže Dumbledore sa tváril smrteľne vážne a Severus si konečne uvedomil, prečo sem za ním prišiel.

"Myslíte si, že sa dostane do Slizolinu," povedal šeptom. Nepýtal sa, ako je možné, že sestra Jamesa Pottera mala dieťa s Temným pánom. Koniec koncov, ten sa nejedenkrát nechal počuť, že by chcel svoju krv zviazať s inou mocnou čarodejníckou rodinou, aby znásobil svoju moc. Severus však netušil, že sa mu to aj podarilo.

"Vedel o tom Temný pán?" opýtal sa vzápätí.

"Nie. Ale nevylučujem, že sa to jedného dňa dozvie."

"Tak čo odo mňa chcete? Mám chrániť aj ju? Stanem sa pestúnkou pre dvoch potterovských-?" zasekol sa. Chcel povedať 'faganov', no včas sa zastavil. Po prvé, Dumbledorovi sa nepáčilo, ak o June hovoril škaredo. A po druhé - ak si to občas priznal - mal June svojím spôsobom rád. Keď si teraz spätne vybavil to, aká bývala milá, dokonca aj k nemu, dávalo mu zmysel, že nebola Potterovou dcérou. Jeho sestra bola omnoho normálnejšia ako on. Zastávala sa ho, ešte aj keď to s ním Lily vzdala. Pri tej spomienke ho bodlo pri srdci.

"Samozrejme, že chcem. V tomto máš moju absolútnu dôveru. Teraz, keď Harry Potter nežije u svojich príbuzných, puto, ktoré ho chráni, nebude také silné. Moje obavy spočívajú v tom, že puto medzi June a Harrym môže dostať do problémov ju či jeho. Alebo aj oboch."

"Stále neveríte, že už nežije," zamrmlal Severus.

"A ty azda áno?"

Severusov pohľad klesol na ľavé predlaktie. "Nie."

"Tak tu máš odpoveď. Myslím si, že istým spôsobom by bolo dobré, ak by June a Harry neboli v rovnakej fakulte."

"Pri Juninej povahe má nábeh na Bifľomor. Alebo Bystrohlav, súdiac podľa šikovnosti."

"A práve preto sa bojím, že najpravdepodobnejšou možnosťou sú Chrabromil alebo Slizolin."

Severus skrivil peru. "Myslíte si, že Slizolin ju skorumpuje?"

"Nikdy som na tieto predsudky neveril. Nie. Myslím si, že ak sa sestra Harryho Pottera dostane do Slizolinu a on do inej fakulty, roznesie sa to. Voldemort tam vonku niekde je. Bol so Sheillou dosť dlho na to, aby si vedel dať dokopy dva a dva."

"Možno ho preceňujete."

Dumbledore sa pozrel na Severusa ponad polmesiačikovité okuliare. "Radšej to, než by som ho mal podceniť. Odkedy sa Junie narodila, urobil som všetko preto, aby som ju ochránil. Lenže potrebuje žiť bežný život. Bez toho, aby som jej neustále stál za chrbtom."

"Preto chcete, aby som jej v prípade potreby stál za chrbtom ja," povedal Severus chladným hlasom.

Dumbledore prikývol.

Severus sa zhlboka nadýchol. Vedel, že protestovať je zbytočné. Dumbledore si to aj tak zariadi tak, aby mu Severus vyhovel. Dumbledore to pochopil. "Ďakujem, Severus."

Vstal a vybral sa späť do svojej pracovne, kde na stolíku ležal pripravený Triediaci klobúk.

Sadol si na pohovku, oprel si lakte o kolená a spojil končeky dlhých prstov. Ponad ne pozorne skúmal starodávny čarovný predmet, ktorý rozhodoval o osude každého prváka, ktorý prekročil hranice Rokfortu.

"Máš pochybnosti, však?" ozval sa Triediaci klobúk.

Dumbledore mu neodpovedal. Namiesto toho mu položil otázku: "Ako to vyzeralo naposledy?"

Klobúk sa zasmial. "Stále máš obavy? Vieš, že by sa nemalo podvádzať."

Dumbledore prikývol. "Viem. No aj tak ťa žiadam o odpoveď."

***

Keď profesorka McGonagallová zaviedla prvákov do malej komory vedľa Veľkej siene, June sa nenápadne šmykla dovnútra. Bolo tam veľmi málo priestoru, a ona bola nízka, takže nevidela, kde je Harry. Cítila však, že je nablízku. Ten zvláštny pocit, ktorý profesor Dumbledore nazval spriaznenosť, sa rozlial celým jej srdcom, len čo dav prvákov vystúpil po schodoch. Nikdy predtým ho ešte necítila, iba raz, keď sa s Harrym stretli v Šikmej uličke a Hagrid ich navzájom predstavil. Odvtedy June odpočítavala dni Harryho príchodu na Rokfort a nevedela sa dočkať, až ho uvidí. Mala ho veľmi rada, hoci sa videli len raz v živote. A on mal rád ju. Takým smutným spôsobom, akoby doteraz nepoznal veľa ľudí, ktorých by mohol mať rád. Vždy, keď si na ten pocit spomenula, chcelo sa jej plakať.

June sotva počúvala profesorku. Prestupovala z nohy na nohu, a až keď na ňu zástupkyňa riaditeľa vrhla prísny pohľad, prestala sa mrviť. Len čo však odišla pripraviť stoličku a klobúk, June sa otočila k chlapcovi vedľa nej a opýtala sa: "Nevidel si, kde je Harry Potter?"

"Harry Potter?" opýtal sa chlapec s pieskovými vlasmi a írskym prízvukom. "Je tu Harry Potter?"

June si až vtedy uvedomila, že sa asi nemala tak okato pýtať. Lenže vyplatilo sa. V zornom poli zazrela pohyb a vzápätí začula bratov hlas: "June?!" June sa prebila cez horu tiel a vrhla sa Harrymu okolo krku.

Harry ju rozpačito objal, no keď sa odtiahla, usmieval sa. "Taká som rada, že si tu. Bála som sa, že ťa strýko s tetou nepustia," vybľabotala. Hlas sa jej od nadšenia triasol. Toto bude najlepší rok na Rokforte. Budú sa tu učiť s bratom.

"Po tom, čo sa stalo v lete, by sa neodvážili," odpovedal Harry s miernym úškrnom. "Mimochodom, toto je Ron."

June zamávala červenovlasému chlapcovi s pehami. Otvorila ústa, že sa mu predstaví, no práve v tej chvíli vošla dovnútra profesorka McGonagallová. "Postavte sa do zákrytu," inštruovala ich. June sa postavila za Harryho a o chvíľu sa pohli do Veľkej siene.

June do nej ešte nikdy nevstupovala takto oficiálne. Väčšinou bola táto obrovská miestnosť jej obľúbeným ihriskom - hrala sa tu na schovávačky, líhala si na stôl a čítala si, alebo si počas vianočných sviatkov sadala pod vysoké borovice a dýchala ich vôňu. Dnes jej však nad hlavami visela tisícka levitujúcich sviečok a všetky pohľady sa upierali na ňu a jej spolužiakov. Bol to úžasný pocit. Najúžasnejšie však bolo, keď pred nich profesorka McGonagallová postavila stolík s Rokfortkým klobúkom.

June tento čarodejnícky predmet poznala veľmi dobre - nejedenkrát jej ho krstný otec položil na hlavu a ona sa s klobúkom rozprávala. Pripadalo jej čarovné prehodiť pár slov s predmetom, ktorý vytvorili zakladatelia Rokfortu. Vždy jej kládol iné otázky a ona vždy odpovedala inak. Najprv sa hanbila a bála, pretože klobúk jej padol až po bradu. No ako rástla, zistila, že klobúk je veľmi múdry, a že vie o nej veci, ktoré ani sama netušila.

Krstný otec ich vždy nechal osamote. A keď sa vrátil, klobúk už ležal na stoličke, odkiaľ ho profesor Dumbledore vzal a znova položil na vysokú policu, a opýtal sa: "O čom ste sa rozprávali?" A June mu odpovedala.

Dialo sa to tak každý rok 31. augusta. Až na včerajšok. Včera sa krstný otec neopýtal, aké otázky jej kládol klobúk, ani to, ako odpovedala. Povedal jej, že už je dosť veľká na to, aby si to nechala pre seba, a že všetko, čo si povedali dnes a povedia zajtra, ostane len medzi nimi.

***

"Bude to veľmi ťažké rozhodovanie," povedal klobúk Dumbledorovi. "Pred niekoľkými rokmi bolo jasné, že sa dostane do Bifľomoru. No sám vieš, že mám dôvod na to, prečo žiakov triediť v jedenástich rokoch."

Dumbledore prikývol.

"Dievča je odvážne. A veľmi múdre. No je aj ambiciózne. Nechce nič dokazovať sebe ani iným, ale chce, aby si na ňu bol hrdý. A jej brat tiež."

Dumbledore znova prikývol.

"Odvaha jasne značí Chrabromil. Ale vlastnosti a schopnosti, ktoré u nej ešte nie sú vyvinuté, indikujú Slizolin."

"Naozaj máš na mysli vlastnosti a schopnosti, alebo jej krv?"

"Aj v Slizoline študovalo mnoho šikovných čarodejníkov, ktorí sa nepriklonili na temnú stranu," odpovedal klobúk múdro.

Dumbledore prikývol. "Ja viem. Celá averzia voči tej fakulte sa spája s Lordom Voldemortom. Mám však obavy, že je... príliš ako jej matka. No občas, keď s ňou trávim čas, akoby som v nej videl Toma Riddla. Akási izolácia od ostatných... obrovský potenciál, ktorý si žiada iba prekročenie hraníc na to, aby ho dokázala využiť naplno."

"Obávaš sa, že ak na to v Slizoline dostane šancu, odomknú sa v nej vlastnosti, ktoré zdedila po otcovi?"

"Sám by som to lepšie nepovedal."

"Ach, Albus," povzdychol si klobúk. Málokto riadieľa Rokfortskej strednej školy čarodejníckej poučoval, no klobúk, ktorý rozhodol o jeho fakulte, si to mohol dovoliť. "Sám najlepšie vieš, že tu nejde iba o vlastnosti, ktoré zdedila, ale aj o ľudí, ktorí ju vychovávali."

Dumbledore sa pousmial. "Hádam mi skladáš kompliment?"

"Ak si to tak vysvetlíš," odpovedal klobúk, a ak by mal rameno, určite by ním mykol.

"Aj tak by som rád poznal tvoju odpoveď. Definitívnu," skúsil to Dumbledore ešte raz.

Trhlina, v ktorej sa schovávali ústa klobúka, ostala dlho zatvorená. Napokon jasne vyhlásil: "Slizolin."

Dumbledore zvesil hlavu. "Zrejme nemá zmysel ťa žiadať, aby si si to rozmyslel?"

"Musím ostať nestranným, to dobre vieš."

"A ak ťa požiadam, aby si zvážil tú možnosť, dať ju do rovnakej fakulty, v akej bude Harry Potter?"

Klobúk nadvihol záhyb, ktorý slúžil ako jeho obočie.

Dumbledore zdvihol ruky na obranu. "Viem, že je to netradičné. Len..."

"Presne tak," skočil mu do reči klobúk. "Málokedy sa mýlim. No to dievča poznám od malička. Viem, ako sa vyvíjalo. Pochybujem, že by sa mohlo niečo do zajtra zmeniť. Jediný, kto môže zvrátiť môj názor, je ona sama. Ak ma o to požiada."

Dumbledore naposledy prikývol. "V poriadku. Pieseň je nachystaná?" zmenil tému.

Klobúk sa pomrvil. "Áno. Chceš si ju vypočuť?"

"Exkluzívna predpremiéra? Samozrejme." Usalašil sa v kresle a tešiac sa na ďalšiu tvorbu staručkého klobúka sa pokúšal nemyslieť na Junin osud.

***

Kým všetci prváci okolo nej boli nervózni, June sa tešila. Dnes sa konečne dozvie odpoveď. Klobúk jej nikdy nepovedal, do akej fakulty ju zaradí. Malo to byť prekvapenie. A ona sa nevedela dočkať. Mala rada každú fakultu, hoci ak sa mala rozhodnúť na základe ich vedúcich, vybrala by si asi Bifľomor. Profesorka Sproutová bola veľmi milá žena, ktorá prejavovala starostlivosť nielen o rastliny, ale aj o svojich študentov.

Na druhej strane, najlepšie si asi rozumela so žiakmi z Bystrohlavu. Patrili medzi najšikovnejších a najmúdrejších, a vždy, keď sa s nimi rozprávala, sa niečo nové naučila.

A hoci veľa študentov bolo voči Slizolinu zameraných nepriateľsky, June poznala aj tam veľa úžasných čarodejníkov, ktorí ovládali kúzla, o ktorých sa na hodinách ani neučili. Navyše, vedúcim Slizolinu bol profesor Snape, ktorý učil elixíry. A to bol jeden z mála predmetov, o ktorých si bola istá, že jej pôjdu. Miešanie elixírov ju bavilo už odmalička, a keď mal profesor Snape občas čas a náladu (čo sa stávalo zriedkavejšie ako jej posedenia s Rokfortským klobúkom), vysvetlil jej základy varenia elixírov a to, ako na seba molekuly vzájomne pôsobia tak, aby vytvorili presne takú substanciu, aká je potrebná.

Chrabromil ju veľmi nelákal. Samozrejme, chodili tam weasleyovské dvojičky, s ktorými sa za posledné tri roky nasmiala viac, než počas predchádzajúcich siedmich rokov na Rokforte, ale väčšina žiakov z bordovej fakulty jej pripadala až bezhlavo odvážna. A ona nemala pocit, že niečo také v sebe má. Áno, odvážna bola - lenže bola aj múdra, a aj láskavá - to ju naučil profesor Dumbledore. Nelákalo ju však vŕhať sa rizika len tak pre zábavu.

Strávila nad uvažovaním toľko času, až sa strhla, keď profesorka McGonagallová zavolala Harryho meno. June zaťala päste a sledovala, ako sa blíži ku klobúku. Prosím, nech je v rovnakej fakulte, ako ja, pomyslela si. Čosi jej nahováralo, že Harry pôjde do Chrabromilu, a hoci ju to tam až tak neťahalo, v konečnom dôsledku jej bolo jedno, kam ju klobúk zaradí. Len chcela byť s bratom.

Rokfortský klobúk sa rozhodoval dlhšie, než pri väčšine. June tušila, že sa nevie prikloniť k jednej fakulte - stávalo sa to. Trochu sa bála, že sa to isté prihodí aj v jej prípade. Nakoniec klobúk otvoril ústa a zakričal: "Chrabromil!"

Veľká sieň prepukla v potlesk. Tlieskala aj June. Keď Harry utekal k stolu, zachytila jeho pohľad. Cítila z neho úľavu.

"Potter-Evansová, June!" zavolala profesorka McGonagallová.

June vykročila ku klobúku. Tú stoličku dôverne poznala - kedysi ju na ňu usádzal jej krstný otec, potom sa na ňu šplhala osamote. A posledné dva roky, rovnako ako v dnešný večer, sa na ňu dokázala usadiť už sama.

"Tak ťa tu máme," povedal klobúk.

Dobrý večer, pozdravila ho June.

Klobúk sa zasmial. "Dobrý večer aj tebe, dievča. Tak čo, hm? Zaujímavé..." odmlčal sa.

June uprela oči na Harryho, ktorý na ňu napäto hľadel. Harry je v Chrabromile, pomyslela si.

"Áno," odpovedal klobúk. "A vidím, že by si chcela byť s ním."

Najviac na svete, odpovedala June.

"Niečo sa zmenilo," zhodnotil klobúk. "Včera ti to bolo jedno."

June prikývla, takže sa jej klobúk zosunul nižšie do čela.

"Ten starý výmyselník," zamumlal klobúk.

Kto? spýtala sa June.

"Tvoj krstný otec," odpovedal klobúk. June predsa každý poznal pod priezviskom Evansová. To však znamenalo, že bola v abecednom poradí pred Harrym.

S vedomím, že si to s Albusom ešte vybaví, uvažoval.

June nespúšťala oči z Harryho. Prosím. Tak dlho sme neboli spolu. Aspoň sedem rokov...

Zacítila, ako klobúk otvoril ústa a zakričal: "Chrabromil!"

June sa nahlas zasmiala. Keď jej profesorka McGonagallová zložila klobúk, June sa k nemu otočila a šepla: "Ďakujem." Klobúk jej venoval úsmev a sledoval, ako June letela k chrabromilskému stolu.

Usadila sa k Harrymu a od nadšenia ho znova objala. Tentoraz jej objatie vrúcne opätoval. Cítila, ako sa mu uľavilo a to bolo jediné, na čom jej záležalo. A hoci jej spolužiaci tlieskali kratšie ako Harrymu, profesor Dumbledore bol posledný, ktorý prestal. June sa naňho usmiala a on jej kývol hlavou. A keď sa žiara sviečky odrazila od skla jeho polmesiačikovitých okuliarov, mala pocit, že v jeho očiach zazrela slzy. Vzápätí však profesorka McGonagallová zavolala ďalšieho prváka. June sa pridala k študentom Rokfortu, ktorí čakajú, či sa ich fakulta rozrastie o nového člena a konečne cítila, že je tam, kde patrí - po boku svojho brata.

[ » na začiatok « ]