Kapitola:
Pridaná: 19.8.2007, 17:30:59
Čítaná: 3693×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry Potter,Ginny Weasley, Hermiona Grangerová, Ron Weasley
Stručný dej: Harry sa vydáva hľadať horcruxy. V poviedke sa dozviete, kto mu pri tom pomôže a ako sa mu bude dariť.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Útek 2 » 2 3 » Šťastne nešťastné stretnutie 4 » Zázračné zlatníctvo Madam Flawerovej 5 » Blázdnivý deň plný šokujúcich správ 6 » Vezmeš si ma??? 7 » Kedy budeme traja??? 8 » Prvá cesta 9 » Strach 10 » Ostáva ich ešte šesť

Ráno sa Ron zobudil na Hermionin nesmierny krik, ktorý doprevádzali slzy.

„Herm stalo sa niečo?“

„Ja... mala som zlý, veľmi zlý sen.“

„Aha, a čo sa v ňom udialo?“

„Vieš tam...tam boli .... smrtožruti a Harry a Ginny a pripravoval sa súboj.... krv... kopec krve... zelený záblesk .... telá ležiace na zemi ....“

Nedokázala pokračovať. Ron ju objal a ona začala plakať, akoby mala len päť.

„Herm už nemôžeme cestu dlhšie odkladať. Kde si bola vo sne, kde sa ten súboj odohrával?“

„Ja som tam nikdy nebola. Bolo tam strašne. Všade samé dosky, plechy kusy stien a muriva...“

„Nič viac? Nič, podľa čoho by si to miesto spoznala?“

„No viem ešte, že tam bol veľký dub, podobný tomu, čo rastie v Rokforte pri jazere.“

Ron sa poškriabal na brade, mrmlal si popod nos a vyzeral, že tuho premýšľa. Tváril sa tak prinajlepšom desať minút, no to už Hermiona nezniesla a musela sa ho pýtať.

„Ron, tí dvaja sú niekde v smrteľnom nebezpečenstve a ty tu premýšľaš nad Boh vie čím!“

„Nie, rozmýšľam, kde sa nachádza miesto, ktoré si mi opísala podľa tvojho sna. A zrejme som na to už prišiel... správne....! mám to Herm... Určite si videla miesto v Godricovej úžľabine, miesto, kde kedysi stál dom Harryho rodičov. Ten predsa po útoku Vol... Ty- vieš –koho...“

Hermiona prevrátila očami a krv jej v žilách začala prúdiť rýchlejšie. Neznášala, keď niekto neoslovoval Voldemorta menom ,ale tou hlúpou frázou Ten- koho- netreba - menovať. No zdržala sa komentára, pretože by sa s Ropnom zasa začali hádať, tým by im len utekal čas a kto vie, za ten čas by sa možno jej najtajnejšie obavy stali skutočnosťou.

„...zhorel, to by vysvetľovalo tie dosky, plechy, kusy sien a muriva. Horšie to však bude s tým dubom.“

„Dobre. Ty už nefilozofuj a poď!“ Do desiatich minút sa zbalili, odovzdali kľúče od hotelovej izby, zaplatili za nocľah, vyšli pred Deravý kotlík a spoločne si pomysleli na tri S. Potom sa dohodli, chytili za ruky a spoločne sa sústredili len na to jediné – Godricová úžľabina.

Lúsknutím prsta boli na mieste. Pohľad ktorý sa im naskytol bol ako vystrihnutý z najhoršieho hororu. Všade dosky, plechy, kusy steny a muriva, samá krv... Všetko sa podobalo Hermioninmu snu. Až na jednu maličkosť. Nikde žiadne telá. Pozreli pred seba pričom zbadali neľútostný prevahový súboj. Okolo sedem smrťožrútov a medzi nimi osemnásťročný chalan so sedemnásťročným dievčaťom, usilovne bojujúci z posledných síl. Vtom sa spod jednej masky smrťožrúta ozval známi ľadový hlas Luciusa Malfoya.

„Ale Potter, myslel som si, že takéto scénky už máme za sebou.“

„Aj ja ťa zdravím Lucius.“ Harry dal do tohto priateľského oslovenie toľko nenávisti a opovrhnutia koľko len vládal.

Hermiona a Ron sa zatiaľ skryli za neďaleký kúsok múru, ktorý ešte stál. Za ten, za ktorým boli ukrytý Harry a Ginny tesne pred súbojom.

„Ron musíš sa premiestniť k Harryho domu na Grimauldovo námestie číslo12! Zburcuj celý Fénixov rád a priveď ho sem! Je ti to jasne?“

“Nie Herm ja ťa tu nenechám!“

„Neboj sa o mňa. Zvládla som už aj ťažšie situácie ako je táto. Ja sa pridám k tým dvom a pomôžem im, ty sa rýchlo premiestni, sprav čo treba a rýchlo sa vráť. Budeme na vás čakať.“

„Herm... ja ale nemôžem...“

„Ale môžeš! A rýchlo inak si to rozmyslím.“

Pozreli si do očí, pobozkali sa, objali a znovu si pozreli do očí.

„Hermi ja sa vrátim, skúsim čo najrýchlejšie. Nebojsa !“

„Viem verím ti, ale už choď.“

Posledný pohľad, posledný náznak úsmevu a Ron zmizol.

Hermiona si vzdychla a začala nazerať dopredu na situáciu, čo sa bude diať. Chcela vystihnúť správny okamih. Nezdalo sa jej múdre ukázať sa smrťožrútom teraz, keď je situácia celkom pokojná. Len sedela a sledovala nepriateľsky priateľský rozhovor.

„Harry, Harry.... Ty si nám dnes na naše stretnutie priviedol aj priateľku? Škoda, ale ja som nepozval nikoho. Dokonca ani syna a ani Severusa.

„Ja som neprišiel na tvoj teraz pripravený večierok.“

Rozhovor pokračoval a situácia sa pohojdávala na špičke najostrejšieho noža na svete.

To už nemohla len tak pozorovať z bezpečia múru. Vstala a vykročila smerom k hlúčiku najtichšie ako len vedela.

„Takže tu máme dôkaz po kom je Draco taká sviňa.“

Všetci sa naraz strhli a obzreli za seba. Keď Lucius zbadal o koho ide, s úškrnom len dodal.

„Ale, ale Grangerová. Ty budeš ďalší humusák do mojej zbierky.“

„To bi som netvrdila. Aspoň nie s takou istotou, akú tomu prikladáš ty.“ Odsekla mu Hermiona pokojne, akoby sa len rozprávala s nejakým starým známym.

„Draco má pravdu. Si len malí neznesiteľný šprt.“ Dodal Lucius so sarkazmom

Vytiahol prútik a namieril ho na Hermionu. Tá sa však naň len opovážlivo uškrnula a založila si ruky v bok.

„Drahý pán Malfoy, nehrajte sa na veľmi dôležitého. Všetci vieme, že to vy ste boli Rokfortským... akoby som to povedala... Takým psíčkom, ktorým ste síce aj dnes, Voldemorta a jeho ďalších poskokov.“

Malfoy to už nevydržal, prižmúril belasé oči a čakal na okamih, kedy Hermionu zaskočí svojim útokom.

„Crucio!“

Hermiona zamrzla. Harry vykríkol a Ginny ho objala, pričom silno zavrela oči. Vtom sa však stala najnepravdepodobnejšia situácia. Lúč, ktorý Malfoy vyslal na Hermionu, sa sám od seba odrazil, akoby od neviditeľnej steny. Všetci sa otočili a pozerali čo sa stalo.

„Weasley!“ zasyčal Malfoy.

Vtom sa okolo nich zhromaždil takmer dvadsaťčlenný Fénixov rád, medzi ktorými bol aj Ron. Zjavne si vydýchol, keď uvidel všetkých troch ešte nažive a bez jediného zranenia. Rýchlim krokom prešiel k Herm a ťahal ju za ruku preč. Malfoy sa otočil k Smrťožrútom. Očami im naznačil odchod. Neprebehlo ani desať sekúnd a Smrťožrúti sa odmiestnili.

„Ďakujeme.“ Poďakoval Ron. Rád prikývol a tiež sa odmiestnil.

„Och vy dvaja!“ Rozbehla sa k nim Hermiona a silno ich objala.

„Dali ste nám zabrať.“ Dodal Ron a podal si z Harrym ruku. Potom objal Ginny.

„Inak gratulujem vám k zásnubám a ešte viac k tomu malému pokladu, ktorý Ginny nosí pod svojim srdcom.“ Dodala s úsmevom.

„Veru kamarát, o chvíľku budeš otcom. A ak to bude také poslušné ako vy dvaja, máte sa na čo tešiť“

Všetci štyria sa na Ronovej poznámke zasmiali.

„Dobre, kam teraz pôjdeme?“ Opýtal sa Ron po chvíli.

„Pôjdeme? Dal som vám dvom jasne najavo, že nechcem, aby ste riskovali svoje životy.“

„A Ginny ísť môže? A ešte v tomto stave? Hmmm?“ Dodala nahnevane Hermiona.

„Harry ver, že ideme s tebou a neprehovoríš nás od tohto rozhodnutia. Vieš, že ja s Herm budeme vždy stáť za tebou a Ginny. Preto ideme s vami a bodka.“ Povedal Ron. Pevne, no rozhodnuto sa pozrel Harrymu do očí.

„Tak dobre.“ Dodal Harry a nebol práve nadšený týmto rozhodnutím. Nechcel svojich priateľov priviesť do nebezpečenstva a nedovolil by, aby sa im niečo stalo. Tým duplikom nie Ginny. Povzdychol si. No v tom ho zastavila Hermiona.

„Harry a čo horkrux? Je tu , Našiel si ho?“

„Nie.“

„Hermiona prestaň!“ zarazil ju Ron. „Podľa mňa tu určite nie je.“

„Ron?“

„Hmmm?“

„Neviem, ale Smrťožrúti tu rozhodne neboli na výlete. Niečo hľadali! A určite to bol ten Horkrux!“

„Áno Harry, Hermiona má možno pravdu.“ Zamiešala sa do rozhovoru Ginny.

Harry začal premýšľať. Mali pravdu , určite sa tu neboli poprechádzať. Ale ktorý Horkrux by Voldemort ukryl na tomto mieste? Na mieste, kde zavraždil jeho rodičov, kde mu zničil celé detstvo? Začal sa rozhliadať okolo seba. Vtom mu zrak padol na ten starý dub. Dub ktorý bol veľmi zvláštny. Bol nádherný, no nikdy na ňom nežili žiadne zvieratá, nesadali si naň ani vtáky, dokonca ho obchádzal aj hmyz. Nikdy z neho predsa na zimu neopadalo lístie, ktoré bolo vždy zelené ako na jar. Nikdy naň ani do jeho okolia nenapadol sneh. Vždy bola okolo neho svieža jarná zelená tráva. Až teraz mu to došlo. Voldemort! On si ten strom chráni a stráži ho.

„Harry, deje sa niečo?“ opýtala sa Ginny.

„Ten strom.“

„Áno. A čo s ním?“

„To je posledný Horkrux, nie niečo od Bystrohlavovej alebo Byfľomorovej. Ale ten strom.“

„Prečo si to myslíš? Je celkom obyčajný.“ Dodal Ron s nadvihnutým obočím.

„Nie, pozri. Je iný ako ostatné stromy.“

Podišiel k stromu. No keď sa ho chcel dotknúť zastavila ho neznáma neviditeľná stena.

„Je to on. Toto je Horkrux. Ukryl si tu zrejme kúsok duše, ktorý sa mu odštiepil pri vražde mojich rodičov.“ Pri tejto vete Harry stisol dlane a zatvoril pevne na okamih oči. Ginny pristúpila bližšie k nemu a chytila ho za zovretú dlaň.

„Harry, bude to v poriadku.“

„Nie, nebude, kým bude Voldemort nažive!“

Ron sa pri tom mene zatriasol a Hermiona mu venovala nahnevaný pohľad.

Harry cúvol, vytiahol prútik, namieril ním na strom.

„Expeliarmus!“

Harry vykríkol na plné hrdlo, no nič sa nestalo.

„Bombarda!“

No opäť nič.

„Harry, ja si myslím, že naň uvalil starodávnu kliatbu. Je to takzvaná kliatba

„Lifetime waranty“. Čítala som o nej na Rokforte v knižnici v zakázanej časti. Raz mi tam McGonagallová povolila prístup. Bolo to v knihe „Indirect incidental“. Lenže je tu jeden menší problém. Tá kniha, teda Indirect incidental je kniha čiernej mágie. Kedysi patrila nejakému francúzskemu čarodejníkovi Voil Detailsovi, ktorý zomrel za veľmi záhadných okolnosti, pričom sa jeho telo nikdy nenašlo. Po tým článkom v knihe bolo takmer nečitateľne slabo napísané, zrejme nejakým študentom, ktorý chodil na Rokfort dlho pred nami, pretože atrament bol veľmi, veľmi vyblednutý, zrejme protizaklínadlo. Znelo to približne „Consequential loss“ alebo tak nejako.“ Vysypala zo seba Hermiona.

Harry premýšľal a prišiel k názoru, že ak to do tej knihy naozaj napísal nejaký študent , ale veľmi dávno, je možné, že to bol sám Voldemort. No za pokus to stálo.

Namieril prútik, nadýchol sa a vyriekol: „Consequential loss!“

Z prútika mu vyšľahlo zelenoružové svetlo. Vytvorilo dlhú reťaz, ktorá sa obmotala okolo stromu. V tom okamihu bolo počuť zvuk pripomínajúci rinkot rozbíjajúceho sa skla. Potom silný záblesk, ktorý všetkých štyroch na okamih oslepil. Keď sa spamätali zo šoku Harry podišiel pomaly k stromu. S vystretými rukami mával pred sebou, akoby chcel chytiť neznámeho ukrytého pod neviditeľným plášťom. Bol nesmierne prekvapený, keď sa namiesto neviditeľnej steny dotkol duba.

„ÁNO!“ zvreskli všetci naraz. „PODARILO SA , PPODARILO SA TI TO HARRY!“

Keď sa ako tak ukľudnili Harry začal premýšľať.

„Fajn, zbavili sme sa ochranného štítu, teraz musíme ešte zničiť ten strom.“

„Otázkou je ako.“ Dodal Ron namiesto Harryho.

„To nebude zložité.“ Usmiala sa Ginny. „Harry môžem?“

Harry len prikývol a sledoval čo sa chystá Ginny urobiť. Vyčarila si kus papiera.

Podišla s ním k stromu a položila ho do štrbiny medzi kmeňom a konárom. Potom vytiahla svoj prútik, namierila ho na kus papiera a vyslovila jednoducho len : „Lacarnum inflamare!“

Papier okamžite vzbĺkol. Postupne sa odoň chytali listy, konáriky od tých najtenších až po tie najhrubšie konáre, kmeň, celý strom. Horel žiarivým plameňom. No po chvíli sa stalo niečo čo nečakali . po celej Godricovej úžľabine sa rozniesol strašný výkrik. V tej chvíli Harry padol na kolená a oboma rukami si pritláčal jazvu od neznesiteľnej bolesti. Ginny si kľakla k nemu a silno ho objala. Ron a Hermiona sa držali za ruky a so záujmom sledovali, čo sa deje so stromom. Po chvíli z neho vyletel malý, biely, žiariaci predmet, ktorý sa rozplynul vo vzduchu a s ním zmizol aj strom a ten strašný rev.

Harry a Ginny sa postavili. Ron a Hermiona sa dali k nim.

„Ste v poriadku?“ opýtal sa Ron.

„Áno. A vám sa nič nestalo?“

„Nie, aj my sme v poriadku.“

„Myslíte si, že je po tom Horkruxe?“ Vyzvedala Hermiona.

„Nie som si istý ale dúfam, že áno.“ Odvetil Harry.

„Teraz by sme si mali poriadne oddýchnuť, najesť sa a doplniť tekutiny, nemyslíte?“ Pozerala na nich Ginny s psími očami. V tom okamihu nastal ďalší výbuch smiechu. Harry a Ron na seba kývli hlavami na znak súhlasu, že bude lepšie ak sa teraz všetci premiestnia do Deravého kotlíka, kde oslávia zničenie Horkruxu, Ginnino tehotenstvo, Harryho a Ginnino zasnúbenie. Kde sa rozhodnú kam pôjdu ďalej a podobne. Obaja naraz chytili každý svoje dievča za ruku a premiestnili sa do deravého kotlíka.

*****************************************************

Ahojky milí čitatelia. Najprv by som sa vám chcela ospravedlniť, že 10. kapitolu uverejňujem až dnes, ale bola som veľmi zaneprázdnená. Totiž, bola som na brigáde a k internetu som mala prístup len veľmi, ozaj veľmi málo.

Ďalej by som chcela poďakovať Jinzy, gynny, zachariasovi a dekretovi, ktorý čítajú moje poviedky. Ďakujem!

A pre vás ostatných samozrejme platia tri S. sovy, sovky, sovičky...

Teším sa na vaše názory.

So srdečným pozdravom

Vaša Hermionna :-)

[ » na začiatok « ]