Kapitola:
Pridaná: 15.8.2021, 21:03:41
Čítaná: 1881×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pozvánka 2 » Narodeniny 3 » Prvé dojmy 4 » Deň po 5 » Odhalenie 6 » Zakliaty náhrdelník 7 » Všetko sa kazí 8 » Skutočne sama? 9 » Podivný rozhovor 10 » Zmetená, ukrivdený 11 » Dopad nerozvážnych slov 12 » Nešťastná voľba 13 » Humusáčka, ako ja... 14 » Sviatky o samote 15 » Na pokraji 16 » Prefektská kúpeľňa 17 » Dohoda 18 » Otravné myšlienky 19 » Expecto patronum 20 » Áno či nie? 21 » Príliš veľa myšlienok 22 » A vtedy si uvedomila, že ho už viac nemiluje 23 » Všetko to bolo na nič 24 » Tvrdohlavý slizolinčan 25 » Nešťastie 26 » Nevinne vinný 27 » Podivný odraz 28 » Je vážne koniec? 29 » Na čo ti je Šťastie? 30 » Odhalenie 31 » Zachránená v poslednej chvíli 32 » Sectumsempra pre tých, ktorí si to zaslúžia... 33 » Zmrzačený chlapec 34 » Nečakane očakávaná 35 » Prepustenie 36 » Nešťastne šťastní 37 » Iné dievča 38 » Pravda o Astórii 39 » Nepríjemný rozhovor 40 » Stretnutie v knižnici 41 » Radšej pravdu ako ilúziu 42 » Chybné rozhodnutie 43 » Dúšok otupenia 44 » Kto seje vietor, žne búrku 45 » Kto ti zlomil srdce? 46 » Temnota sa blíži

„Už mi konečne povieš, čo sa stalo?“ pýtala sa netrpezlivo Ginny.

Hermiona ju však nevnímala. Zamyslene pozorovala miesto na rozprestretej záškodníckej mape medzi nimi, kde len pred malou chvíľou svietila čierna bodka s menom Draco Malfoy.

„Deje sa niečo u vás doma?“ opáčila Ginny. Hermiona náhle odtrhla pohľad od mapy a nechápavo sa na priateľku zahľadela.

„Doma?“ spýtala sa.

„Má to čo dočinenia s rodičmi?“ pokračovala s otázkami opatrne Ginny, zatiaľ čo chlácholivo hladkala Hermionu po ruke. „Všimla som si, že si ich veľmi dlho nespomenula. Máte nejaké problémy doma?“

„Doma?“ opäť sa spýtala zmätene.

Ginny sa na ňu súcitne dívala.

„Nie je ti lepšie?“ priložila jej na čelo ruku, akoby tak mohla odmerať mieru jej otravy Dúškom otupenia.

„Ani nie.“ Povedala Hermiona apaticky.

„Na, tu máš. Zjedz to.“ Vytiahla z vrecka malý oblý kamienok.

„Bezoár? Ale veď toto nebol jed.“ povedala tvrdohlavo.

„Mamka nám ho vždy dávala, keď sme sa niečím priotrávili.“ Pokrčila plecami. „Niekedy to zabralo, niekedy nie.“

Hermiona neveriacky pozerala na čierny kamienok v dlani. Potom si ho však vložila do úst a s ťažkosťami prehltla. Ublížiť jej predsa nemôže.

„Bežne nosíš bezoár po vreckách?“ nedalo jej to.

„Od vtedy, čo otrávili Rona.“ Povedala s vážnosťou v hlase. „Nabudúce by to mohol byť Harry, alebo ty...“ odvrátila sa na malú chvíľu, tváriac sa, že škrabká spiaceho Krivolaba, sediaceho za ňou.

Hermiona vedela, že Ginny nechce, aby ju videla zraniteľnú. Preto hneď zmenila tému.

„Doma je všetko v poriadku.“ Odpovedala na skôr vyslovenú otázku.

„Tak čo ťa tak rozrušilo?“ Ginny sa opäť zadívala na Hermionu.

„Ja som myslela, že som ti to povedala.“ Prekvapila sa Hermiona. Možno sa jej to len zdalo, ešte stále nebola tak úplne v poriadku.

„Čo? To s Malfoyom?“ usmiala sa Ginny. „To bol samozrejme žart, všakže?“ rozosmiala sa Ginny, až omylom zachrochtala.

„Nebol.“ Povedala Hermiona a hneď to aj oľutovala.

Ginny sa prestala smiať.

„Akože nebol?“ spýtala sa s kamenným výrazom. „Povedala si, že ti Malfoy zlomil srdce. Ako to mám chápať?“ spýtala sa a Hermiona mala pocit, akoby sedela na koberčeku profesorky McGonagallovej a vysvetľovala jej, prečo vypustila tryskochvosté škroty v sieni plnej študentov.

„Tak, ako som to povedala.“ Povedala Hermiona a trochu sa jej zachvel hlas.

„Vysvetli mi to.“ Povedala Ginny prudko.

„Ja.. ja neviem, ako by som ti to mohla vysvetliť.“ Koktala Hermiona a bezbranne rozhadzovala rukami. „Rada by som ti to vysvetlila tak, aby si ma pochopila... ale myslím si, že neexistuje spôsob, ako to vysvetliť.“

„Skús to, som celkom inteligentná.“ Ginny si založila ruky na hrudi a urazene našpúlila pery.

„Nebojím sa o to, že by si ma nepochopila. Skôr sa obávam, že ti to nedokážem vysvetliť.“ Hermiona hasila oheň, ktorý začal stravovať Ginnin triezvy úsudok.

„Takýmto spôsobom mi to isto neobjasníš.“ Povedala rázne a posunula sa k okraju postele, aby mohla Hermionu opustiť.

„Ginny..“ zastavila ju rukou. „Prosím..“ prosíkala Hermiona. Na to sa jej kamarátka na okamih zastavila a odmerane si Hermionu prezerala.

„Celú tú dobu si mi tajila, že máš niečo s Malfoyom? S MALFOYOM?“ spýtala sa ukrivdene. „Ty si mi klamala. A nie raz!“ Precedila cez zuby. V očiach sa jej zaligotali slzy, ktoré hneď zahnala rukou.

„Keby som bola k tebe úprimná a povedala ti to už pred dvoma – troma mesiacmi, pochopila by si ma?“

„Toto sa nedá pochopiť.“ Rozhodila rukami rozrušene a nahnevane zároveň. „Je to Malfoy! Odporná zákerná fretka, ktorá nás všetkých neznáša, odsudzuje a znepríjemňuje nám život celú dobu, čo ho poznáme. Neznáša ťa, Hermiona!“

„Nie, to nie je pravda.“ Snažila sa ju prerušiť.

„Si pre neho len úbohá humusáčka! Pre Merlina kde si nechala rozum?! Zbláznila si sa? Na čisto ti hrabe?“

„Ginny!“

„Fuj pre všetky Merlinove kosti! To ti nie je blbé stretávať sa s ním po tom všetkom, čo nám urobil!? Čo urobil Harrymu? To pre teba nič neznamenáme?“

„Ak pustíš k slovu aj mňa, pokúsim sa to vysvetliť.“ Hermiona jej chytila ruky, aby ju trocha upokojila. Ginny sa jej však vytrhla a odtiahla sa od nej.

„Nedotýkaj sa ma, keď sa ťa on dotýkal!“ Sykla.

Hermionu bolestivo pichlo v hrudi a neviditeľná sila jej zvierala hrdlo. Zrazu sa jej ťažko dýchalo a pred očami sa jej zahmlilo.

„Ginny, prosím.. Vypočuj ma.“ Opäť siahla po ruke svojej priateľky. Tá ju len odstrčila.

„Sklamala si ma, Hermiona.“ fľochla jej do tváre s najchladnejším výrazom, aký sa kedy zjavil na jej tvári.

Hermiona sa roztriasla, rukou si prikryla hrôzou skrivené ústa. Ginny sa od nej odvrátila a červenými zamatovými závesmi si kliesnila cestu von.

Hermiona roztrasenou rukou zalovila vo vrecku a vytiahla prútik. Pomaly ho namierila na svoju priateľku a pomyslela si...

Obliviate...

Ginny na okamih akoby zamrzla, potom potriasla hlavou a nechápavo sa zadívala na svoje ruky zamotané v závesoch postele. Hermiona rýchlo schovala prútik a otierala si slzy. Na to sa Ginny otočila.

„Ó nie, Hermiona, neplač. Bude to dobré..“ vrhla sa ku svojej užialenej kamarátke, aby ju mohla utešovať svojimi objatiami.

Hermiona si zaborila tvár do jej vlasov a tuho ju objala.

„Ginny! Ginny, som tak rada, že ťa mám.“ Huhňala jej do pleca.

„Som tu, neboj sa. Budem tu pre teba vždy.“ Šepkala jej do ucha a hladkala ju po chrbte. „Nemusíš mi hovoriť, čo ťa tak rozrušilo, ak ti je to nepríjemné. Ale nechcem, aby si nepríjemné veci v sebe dusila. Nie si na ne sama.“ Hovorila.

„Ide o mojich rodičov.“ Zaklamala Hermiona.

„Myslela som si to.“ Odtiahla sa na chvíľu Ginny, aby sa mohla zahľadieť Hermione do tváre. „Ak je to pre teba citlivá téma...“

„Boja sa o mňa.“ Povedala pravdivo. „Nepáči sa im, že som tu. Od kedy bola Katie prekliata, boja sa o mňa... Hádali sme sa... Chceli stále, aby som sa vrátila domov...“ hovorila Hermiona prvé, čo je napadlo. Všetko to bola ale pravda. Avšak nebol to dôvod, pre ktorý mala zlomené srdce. „Dneska sme sa veľmi pohádali. Prišiel mi od nich list.“ Teraz už však naozaj zaklamala.

„To mi je ľúto.“ Znova ju kamarátka objala, pretože už ďalej nevedela, ako Hermionu utešiť. Čo jej povedať, aby sa cítila lepšie? Veľmi dobre chápala dôvody pána a pani Grangerovcov no taktiež vedela, že Hermiona nemôže ísť domov. Nechce.

Sedeli tam v tichosti a objímali sa. Ginny jemne hladila kamarátku vo vlasoch a Hermiona vnútorne rozdýchavala fakt, že skoro stratila najlepšiu priateľku. Jej zlomené srdce by ďalšiu takú ranu neznieslo. Vždy dúfala, že ak nie chlapci, tak aspoň Ginny ju pochopí. Nedostala však ani len možnosť jej to vysvetliť, nie to ju presvedčiť o tom, že sa zmenil.

„Je ti už trocha lepšie?“ spýtala sa po hodnej chvíli Ginny.

Hermiona prikývla a odtiahla sa. Utierala si oslzenú tvár do rukáva svetra.

„Vyzeráš lepšie.“ Povedala Ginny a založila jej vlasy za ucho. „Nie je ti teplo v tom svetri?“ spýtala sa, aby odľahčila situáciu.

„Nie, nie je. Nič pod ním nemám.“ Povedala Hermiona a pokrčila plecami. Ginny vybuchla v smiechu.

„To nie je smiešne.“ Zaškaredila sa Hermiona. „Kým som sa učila v knižnici, ten debil Malfoy na mňa vylial kalamár s atramentom. Aj knihu mi pofŕkal.“ Hnevala sa Hermiona.

„Ah tak!“ zvolala Ginny. „Už mi je to všetko jasné. Na malú chvíľu sa mi dole v klubovni zazdalo, že si naznačila, že Malfoy ti zlomil srdce.“ Zasmiala sa. „Potom mi to ale došlo, aká je to hlúposť. Ako ma to len mohlo napadnúť.“ Smiala sa. „Zničil ti blúzku. Preto si ho spomínala.“ Usmievala sa.

„Peknú blúzku!“ podotkla Hermiona.

„Neboj sa, však ja tú fretku za to kopnem do vajec.“ Povedala Ginny a usmiala sa na priateľku. Potom jej priložila ukazováčiky na kútiky úst a natiahla ich do úsmevu. „Kým sme tu, ešte si môžeme užívať. Nestrácaj čas smútením, Hermiona. Nevieme, čo bude zajtra.“ Povedala a šmahom ruky odhrnula záves. Potom sa zošupla z postele a nastavila obe ruky. Hermiona sa ich chytila a Ginny ju prudko vytiahla z postele. „Obleč sa. Pôjdeme za mojim urazeným bratom, vysvetliť mu, čo sa stalo.“

Hermiona prikývla a prešla k skrini. Izba bola prázdna. Parvati s Lavender sa medzitým pravdepodobne vytratili za chlapcami a tak bolo všade ticho. Veľmi zvláštne, neprirodzené ticho.

Hermiona si vytiahla prvé tričko, čo jej prišlo pod ruku a prezliekla si sveter. Potom si obliekla nohavice a otočila sa k Ginny.

„Tak vidíš, že ti ten bezoár predsa len pomohol.“ Povedala vysmiata červenovláska. Hermiona sa na ňu usmiala.

V tom niekto nástojčivo zabúchal na dvere.

[ » na začiatok « ]