Kapitola:
Pridaná: 2.5.2021, 13:24:44
Čítaná: 937×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Záverečná časť príbehu Zlý Harry.

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo

Kapitola: 1 » Big Hangleton 2 » Rozhovor 3 » Rokfort 4 » Ron, Draco, Hermiona 5 » Knižnica 6 » Dumbledorovo priznanie 7 » Dracov hnev 8 » Azkaban 9 » Útek 10 » Druhý rozhovor 11 » Zvrat 12 » Plán úteku 13 » Minervino odhalenie 14 » Tajná moc artefaktov 15 » Prútik Nicolasa Flamela 16 » Opäť v Rokforte 17 » Dôsledky 18 » Pohreb 19 » Harry & Dumbledore 20 » Zvraty 21 » Plánovanie 22 » Kľúčový čin 23 » Opätovné stretnutie 24 » Príprava na koniec 25 » Koniec 26 » Epilóg

Harry tej noci nechcel spať. Zatiaľ sa so Siriusom iba rozprával, no nijaký konkrétny plán nemali. Sirius si bol istý, že niekto zo smrťožrútov by im vedel a bol ochotný pomôcť, to však bolo všetko.

Harrymu sa zdalo, že zdola počuje hlasy. Nebolo o tom pochýb, Voldemort znova zvolal schôdzu.

Zacítil obrovské nutkanie konať. Zajtra Voldemort získa ďalší artefakt a bude o krok bližšie k získaniu Kameňa mudrcov. Zatiaľ sa mu podarilo získať iba jeden, čo Harryho utešovalo. Ak ho zajtra ale získa- nech už pôjdu pátrať kamkoľvek- Voldemort bude určite viac motivovaný a všetko bude ťažšie.

Vstal a podišiel k dverám. Nevedel, čo spraví, no nejako sa chcel pokúsiť osloviť nejakého smrťožrúta, dať mu nejaký signál, hocičo. Bol to veľmi chabý plán, no už nemohol nečinne sedieť medzi štyrmi stenami.

Vyšiel na chodbu a počul Siriusa vedľa chrápať. Dobre, nebude ho budiť. Potreboval však zistiť, o čom presne sa rozprávajú dolu.

Keď bol v polovici schodiska, lepšie počul hlasy.

„To nie je pravda, môj pane. Ozaj som sa snažil.“

„Imperius ti nikdy poriadne nešiel, Addams, a teraz na to doplatíš. Crucio!“

Harry začul smrťožrúta Addamsa vrieskať a rýchlo sa skryl do tieňa v predsieni, kde mal dobrý výhľad.

„Poveril som ťa tým preto, lebo to mala byť tvoja skúška, Addams! A teraz vidím, že som spravil chybu!“ kričal Voldemort cez Addamsov rev.

Pri stole vedľa Voldemorta a skuvíňajúceho Addamsa sedeli ostatní smrťožrúti Za vrchstolom bol...minister mágie?

Áno, Harry vedel, že to je on.

„Je to minister mágie! Zo slabého Imperiusu sa dá dostať a ak sa tak stane a Fudge by bol voľný, všetci sme skončili!“

Addams na zemi plakal.

„Je mi ľúto, Addams, no si nehodný slúžiť mi. Avada Kedavra!“

Záblesk zeleného svetla a následne sa Addamsovo mŕtve telo zvalilo na zem.

„Takže,“ pokračoval Voldemort, akoby sa nič nestalo. Namieril prútikom na ministra: „Imperio!“

Fudgeova tvár nadobudla prázdny pohľad a ako bez duše pozeral pred seba.

„Snaha získať Tri artefakty sa mi zatiaľ vypláca len chabo. Iba vďaka neschopnosti vás všetkých sa mi podarilo získať len jeden,“ Voldemort namosúrene gánil po svojich prisluhovačoch. „Preto som sa rozhodol, že od dnešného dňa zoberiem všetky záležitosti do svojich rúk. Anorak!“

Harry videl, ako jeden zo smrťožrútov predstúpil a podal Voldemortovi niečo, čo sa z diaľky podobalo na výstrižok z novín.

„Postaral som sa, aby o schopnosti Troch artefaktoch písali i v Dennom Prorokovi,“ pokračoval, keď listoval novinami. „Takýmto spôsobom sa správa dostane i k Dumbledorovi. Určite sa poň vydá hneď, ako bude vedieť, kde sa presne nachádza.“

„P-pán môj?“ ustráchane sa ozval jeden zo smrťožrútov. „Prepáčte, že sa pýtam, no ako vy môžete vedieť, kde sa artefakty nachádzajú? Cez Fudgea ste sa skoro dostali k prsteňu a teraz viete, kde sa nachádza ten tretí. No odkiaľ o ich polohe viete?“

„Veľmi dobrá otázka, Francis,“ usmial sa Riddle a ukazoval na smrťožrúta. „Viete, artefakty majú väčšiu moc, než iba dostať ich vlastníka ku Kameňu mudrcov. Zvitok mi ukázal polohu zvyšných dvoch. Tak som lokalizoval prsteň a aj tretí artefakt. Ten starý blázon mi vďaka správe v Prorokovi skočí rovno do pasce!“

Harrymu prebehli zimomriavky po tele. Rýchlo, no opatrne vybehol po schodisku a šiel zobudiť Siriusa.

Ron Weasley plakal. Ostatne, tak ako po väčšinu dní posledného roka. Cnelo sa mu za mamou, za súrodencami, za domovom. Ďalšia vec bola, že už dávno prestal veriť v Harryho dobro.

Stačilo mu, že sa dopočul, čo sa za posledný rok udialo vďaka Temným po celom Anglicku. Toto by žiaden nevinný dvanásťročný chalan nespravil. A nie, on nedôveroval tým rečiam, že za všetko môže Voldemort. Poznal aj Harryho temnú stránku, vedel, že Harry je schopný ublížiť bez mihnutia oka.

Musel si priznať, že v hĺbke duše ľutoval, že sa na to dal. Doteraz nezabudol, ako sa on, Hermiona a Draco o tom rozprávali deň po tom, ako Harry s Voldemortom ušli z Rokfortu.

„Ja idem s Dumbledorom a je mi úplne jedno, či sa na mňa bude hnevať alebo nie,“ začala Hermiona prakticky okamžite, ako vtedy vyšli z Dumbledorovej pracovne. „Harry sa zmenil. A Voldemort ho skôr či neskôr zabije. Nemôžem sa tomu len tak nečinne prizerať.“

„Hermiona, pri Merlinovej brade, otvor už konečne oči,“ skočil jej Ron do reči ako trielili po chodbe. „Dumbledora mučil Cruciatusom! Teba zhodil z metly, lebo si doňho drgla! A teraz sa pridal k samotnému Voldemortovi! Ako to môžeš len tak prehliadať!“

„Zároveň mi zachránil život,“ odvrkla mu s prstom pred nosom. „Harry urobil veľa šľachetného, to musíte uznať aj vy. A viete, čo si ešte myslím?“

Sadla si na najbližšiu lavičku a chlapci následne tiež.

„Myslím si, že Harry šiel s Voldemortom iba kvôli tomu, že mu prisľúbil, že bude so svojím krstným otcom. Harry nie je hlúpy, nejaký Kameň mudrcov alebo to, že bude vládnuť po Voldemortovom boku mu je úplne ukradnuté.“

Ron len ticho mykol plecami. Na to nemal čo povedať.

„Ak ide Hermiona, idem s ňou,“ ozval sa Draco. Ron naňho vyvalil oči. „Keď to všetko takto opísala, asi má v niečom pravdu. I ja si myslím, že v Harrym sa predsa niečo...pohlo. A to, že bol na Dumbledora nahnevaný, má asi niečo spoločné s tým, že mu nepovedal o krstnom otcovi.“

Ron si iba povzdychol: „Nuž dobre. Pôjdem teda i ja.“

„Ron! Hermiona! Draco! Poďte sem!“

Z Ronovho spomínania ho vytrhol Dumbledorov hlas. Rýchlo sa pobral zo stanu a zamieril ku starému mágovi. Zbadal, že pred sebou má vo vzduchu obrázok, ktorý zobrazoval nejakú lokalitu.

„Prišiel som na to!“ zvolal riaditeľ a s úsmevom sa otočil k deťom, ktoré už dobehli k nemu. „Viem, kde je tretí artefakt.“

Prútikom ukázal na vznášajúci sa obrázok pred sebou.

„Ako ste na to prišli? A čo je ten obrázok?“

„Artefakt mi ho ukázal,“ vysvetľoval Dumbledore Hermione. „Viete, tieto Tri artefakty očividne tvoria jeden celok. Je pre nich nutné, aby boli spolu, na jednom mieste. Iba tak môžu fungovať na to, na čo sú určené. No ak sa táto jednota naruší, artefakty sa ju snažia dosiahnuť. Vždy o sebe vedia, vedia, kde sa nachádzajú. Tretí artefakt sa nachádza tu,“ Voldemort prstom ukázal na obrázok, „a zvitok Voldemort schováva tu.“

Albus mávol prútikom a obrázok sa zmenil na veľkú priestrannú miestnosť s veľkými oknami, troma veľkými policami, pozlátenými kreslami a rodinnými portrétmi na stenách.

„Voldemortov dom. Tam teraz žijú s Harrym,“ vyhlásil Draco.

„Presne tak. Je to tak, ako som predpokladal. Raz budeme musieť ísť až do jeho domu.“

„Vyškolení aurori doň nevedia preniknúť,“ začala oponovať Hermiona. „Ako by sa to mohlo podariť nám?“

„Pretože keď na to príde čas, Voldemort nás sám dnu pustí,“ smutne odpovedal Dumbledore. „Nie kvôli tomu, aby nám to uľahčil, no preto, že bude so mnou chcieť skoncovať.“

Nastalo mrazivé ticho.

„Lenže keď teraz vieme, kde je tretí artefakt,“ začal Draco, „istotne to vie aj Voldemort. To znamená, že je šanca, že na neho narazíme.“

„Dobrý postreh, pán Malfoy,“ pritakal Dumbledore. „Preto vám chcem povedať, že po ten artefakt...“

„Ideme všetci,“ skočila mu do reči Hermiona neoblomne.

Dumbledore po nich prešiel pohľadom. Vedel, že nemá cenu s nimi vyjednávať.

„Nuž, tak dobre,“ mykol Dumbledore plecami. Postavil sa a vystrel ruku.

Draco aj Hermiona mu ju chytili a boli pripravení premiestniť sa. Ron však len ticho stál.

„Ron?“ začudovane sa spýtala Hermiona, keď naňho všetci traja čakali. Ron nepresvedčivo pozeral na ich spojené ruky.

Nechcel ísť. Mal toho dosť, rok tohto plahočenia sa mu už stačil. Chcel byť doma, v škole. Chcel žiť normálny život.

No vedel, že keď nechce spôsobiť rozkol, musí ísť. Navyše sú už celkom blízko a mal pocit, že čoskoro tomu bude koniec.

„Áno, iste.“ Položil ruku na tie ich.

Premiestnili sa.

[ » na začiatok « ]