Fan Fiction

Kapitola:
Pridaná: 8.7.2020, 18:35:59
Čítaná: 1848×
Hodnotenie:

(počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov? Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia? Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela. Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola:

Tak pridávam sľúbenú kapitolu pred tým, ako sa snáď len do konca mesiaca odmlčím. Je trocha dlhšia ako normálne, to preto, aby som vám to nejak vynahradila. Snáď sa vám bude páčiť. POZOR! KAPITOLA OBSAHUJE SEXUÁLNE SCÉNY.

Posledný zápas sa nezadržateľne blížil a na škole to bolo poznať. Medzi fakultami to vrelo. Všetci vedeli, že to bude veľmi vyhrotený zápas, aj bez Harryho prítomnosti. Hráči jednotlivých tímov boli vždy obkolesení fanúšikmi, ktorí sa snažili chrániť ich fyzické aj psychické zdravie. Pieseň Weasley je náš kráľ sa opäť niesla hradom, čo Rona značne vyvádzalo z miery. Až keď jedného dňa dobehol Peaks do klubovne celý od vajec, ktoré naňho nahádzali bystrohlavskí študenti, Hermionu to dopálilo.

„Pre Merlinovú šedivú bradu!“ zahrešila, keď sa snažila očistiť Peaksa od vajec, na čom sa ostatní hráči chrabromilského tímu dobre zabávali. „Človek by povedal, že sa bystrohlavčania budú správať trocha bystrejšie, a nie ako malé deti.“ Hovorila rozmrzelo, lebo jej nechcel nikto pomôcť očistiť chudáka Peaksa, ktorému teraz vošiel kúsok bielka do oka.

„Ale Hermiona, veď je to tak vždy.“ Zasmial sa Harry. „Že si si na to ešte za tie roky nezvykla. To proste patrí k metlobalu.“ Hovoril Harry a rukou sa prehrabol vo vlasoch. „Dnes v noci im to vrátime.“ Žmurkol na Peaksa. „Už sa teším na tie tváre, keď pred ich zajtrajším tréningom zistia, že svoje dresy môžu obliecť tak akurát mandragorám.“ Povedal a s Ronom, Ginny a Cootom sa veselo rozosmiali.

„Hermiona nie. To je na tom predsa krásne!“ zvolal Ron a vehementne sa postavil z kresla. Zdvihol ruku zaťatú v päsť a začal prednášať predslov, ktorý si neodpustil snáď pred žiadnym zápasom. „Už naši praotcovia chodili značkovať dresy svojich protihráčov, dávali im preháňadlá do tekvicového džúsu a kradli a vymieňali ich metly za tie najhoršie Ometla. Je to tradícia, porušiť to by znamenalo zneuctiť metlobal a všetko čo s ním súvisí.“ Dohovoril a všetci ho odmenili hromovým pokrikom a potleskom.

„Prečo mám pocit, že ste chceli do tímu len preto, aby ste si mohli navzájom škodiť?“ spýtala sa pobavene Hermiona.

„Hermiona, veď vieš, že to na metlobale nie je to najlepšie.“ Povedal Harry. Bol veľmi skormútený z toho, že nebude môcť hrať v poslednom zápase, tak si aspoň tieto ich nočné výlety a výtržnosti užíval každým kúskom jeho škodoradostnej dušičky. To bol aj jediný dôvod, prečo mu Hermiona nevyhadzovala na oči, že sa správa ako malý.

Každonočné výlety jej priateľov jej ale narušili tie jej. Od poslednej soboty sa jej nepodarilo dostať za Dracom do nemocničného krídla. Veľmi ju to hnevalo a mrzelo zároveň. Čo si pomyslí? Že sa naňho vykašľala? Dala mu jasne najavo, že ho má rada ale aké svetlo to hádzalo na ňu? Strávi s ním dve noci a už sa neukáže.

Mala strašné nutkanie ísť ho pozrieť cez deň, no vždy, keď tam nepozorovane prišla, pri dverách do nemocničného krídla stepovala Pansy Parkinsonová. Dochádzali jej nápady, akoby sa k nemu mohla dostať tak, aby na to nik neprišiel no zakrádať sa v noci celým hradom bez plášťa, na to už nemala odvahu. Keď to prvú noc skúsila, takmer ju prichytil Filtch, narazila si palec ako pred ním utekala po schodoch, vrazila do brnenia, ktoré sa s rachotom rozletelo po chodbe a noc strávila v prístenku na metly, pretože mala strach vyjsť von. Nechápala, ako to on vždy zvládol, dostať sa nepozorovane zo slizolinskej klubovne až do Komnaty najvyššej potreby.

Neodpovedal jej ani na mincové odkazy a ona nevedela, či sa nahneval, alebo ju pri sebe len nemá. Bola to bezvýchodisková situácia. Jednoducho musela vydržať, kým sa toto blbnutie okolo zápasu neskončí a dúfať, že Draco kvôli tomu na ňu nezanevrie.

Keď v sobotu ráno vošli hráči chrabromilského tímu do Veľkej siene spolu s Hermionou, privítal ich obrovský rev od chrabromilského stola. Bučanie od toho bystrohlavského a slizolinského im pomohli prehlušiť študenti z Bifľomoru. Keď sa konečne všetci usadili pri Lune, ktorá sedela pri chrabromilskom stole, niektorí študenti k nim pozdvihovali svoje čaše a pripíjali sa na ich zdravie a dobrý výkon.

„Čo tu robíš, Luna?“ spýtala sa prekvapene Demelza. Luna na ňu veľavravne pozrela.

„Presne tak!“ zvolala Ginny. „Luna je naša.“ Povedala a zasmiala sa. Už od rána bola dobre naložená.

„Priatelia,“ postavil sa Harry a všetci naokolo stíchli. „keď som sa dnes ráno zobudil, doľahol na ma smútok, že tam dnes s vami nebudem môcť byť. Budem s vami ale duchom. Trénovali sme tvrdo a zaslúžime si to! Dnešok je náš!“ zvolal a všetci ho nadšene povzbudzovali. Dnes alebo nikdy.

Keď sa najedli tak, aby ich raňajky pri lete neťažili, zdvihli sa a s nimi sa začali dvíhať aj ostatní chrabromilský študenti. V tom sa Ron hurónsky rozosmial. Hermiona s Harrym a Ginny sa naňho nechápavo pozreli. Keď si všimli na čom sa smeje, museli sa aj oni rozosmiať.

Luna sa dvíhala od stola. Mala na sebe chlpaté nohavice, ktoré vyzerali ako levia srsť a práve si obliekala rovnako chlpatý sveter. Keď si natiahla na ruky levie labky, pozrela sa na svojich priateľov.

„To je perfektné!“ zvolal Rona a pohladil si leviu srsť na jej ramene. „Ešte keby si mala... Pre Merlinové gate, ona má aj chvost!“ zvolal a otočil Lunu tak aby to všetci videli.

Hermiona si pomyslela, že týmto činom si Luna istotne získala srdcia ostatných hráčov.

Vydali sa k hlavnej bráne, kde sa s nimi Harry rozlúčil a ešte spoza davu vykrikoval ich smerom povzbudivé slová. Pred šatňami sa Ginny rozlúčila s Hermionou a Lunou, ktoré si zamierili na tribúny nájsť miesta.

„Luna, Hermiona! Tu hore!“ kričal na ne Neville, sediaci takmer na samom vrchu. „Držím vám miesta!“ zvolal.

„To je od teba milé Neville, my sme sa zarozprávali s Ginny. Nebyť teba, sedíme asi dole na tráve.“ Zasmiala sa Hermiona a sadla si k Nevillovi z jednej strany. Luna ho obišla a sadla si z tej druhej.

„Máš pekný chvost.“ Povedal Neville a rýchlo odvrátil od Luny zrak. Keby mu uši nenabrali farbu chrabromilskej červenej, možno by si Hermiona nič nevšimla. Takto sa naňho ale dívala a usmievala sa od ucha k uchu.

„Ale nič, užívaj si hru.“ Povedala a vyskočila zo sedačky, tak ako všetci ostatní a pripojila sa k výskotu a jasotu, pretože práve hráči vlietali na ihrisko.

Ako prví vylietaval bystrohlavský tým. Keď utíchol jasot, záves, ktorý ukrýval ten chrabromilský spadol a tribúny opäť prepukli v ohlušujúci jasot.

Ako prvá vletela Ginny, ktorá urobila vo vzduchu elegantnú piruetu a zastavila sa až pred chrabromilskými bránkami. Potom Demelza, ktorú nasledovali obaja odrážači a všetci traja sa preplietali vo vzduchu až nakoniec efektne zastali pri Ginny. Potom vyletel Dean s Katie, ktorí si počal letu pôsobivým skokom vymenili metly. Každé jedno vystúpenie odmenili fanúšikovia obrovským potleskom a jasotom. Keď na ihrisko vletel Ron ako posledný, fanúšikovia boli tak vyburcovaní, že si ani nevšimli, že Ronova piruetka nebola úplne plánovaná. Pôvodne sa totiž chcel postaviť na metlu a presurfovať tak celým ihriskom. Zahral to však tak dobre, tak to nikto nepostrehol.

Na ihrisku už boli oba tímy. Madam Hoochová stála v strede pri kufri s loptami. Vypustila dorážačky, ktoré vystrelili ako delové gule. Potom pustila na slobodu aj zlatú strelu, ktorá sa vábivo zatočila okolo obidvoch stíhačiek až napokon zmizla. Madam Hoochová vzala ako poslednú prehadzovačku a v tomto momente na celom ihrisku nikto ani len nežmurkol.

Ozval sa piskot píšťalky a na to vyhodila madam prehadzovačku do vzduchu medzi čakajúcich triafačov. Okamžite sa jej zmocnila Katie, šikovne myškovala pomedzi bystrohlavskými hráčmi a strelila prvý gól.

Zápas sa v podobnom duchu niesol ďalšie tri hodiny. Spočiatku každé dva góly, ktoré Bystrohlav inkasoval oplatil jedným gólom. Rozdiel ale stále narastal a ich jediná šanca bola čo najrýchlejšie chytiť zlatú strelu. Čcho Changová, ktorá bola bystrohlavskou stíhačkou to ale nemala vôbec ľahké. Ginny jej nedala dýchať, nepustila ju ani na malú chvíľu z dohľadu. Neustále jej prudko križovala cestu a bránila jej vo výhľade, len aby sa Čcho nedostala k zlatej strele. Chrabromilský tím potreboval vyhrať o rovných tristo bodov, aby turnaj vyhrali, Ginny preto nemala na výber. Dva razy sa stalo, že sa Čcho podarilo zbaviť Ginny a vrhnúť sa po zlatej strele, prvý raz ju ale takmer trafila dorážačka, ktorá letela okolo a Čcho sa zlatá strela stratila. Druhý krát sa po nej Ginny bezhlavo spustila z výšky prinajmenšom dvadsiatich metrov. Len len, že sa nezrazili. Čcho stihla Ginny kvetnato vynadať ale zlatá strela bola opäť preč.

Ozvalo sa publikum a Ginny sa zahľadela na stav. Bolo presne dvestodeväťdesiat ku stoštyridsať. Teraz alebo nikdy!

Prestala si všímať svoju oponentku a rozhliadla sa po ihrisku ako šelma. Stačil malý záblesk dole na opačnej strane ihriska pri jednej z bránok, aby si ju všimla. Prevážila sa dopredu a blesk, ktorý mala od Harryho požičaný ju automaticky počúvol. Vystrelila z miesta a letela strmhlav po víťazstvo. Oči upierala na mihotajúci sa zlatistý predmet a nevnímala nič iné. Nevnímala jasot davu, ktorý ju povzbudzoval, nevnímala, ako sa ju márne snažila Čcho dohnať, ani ako sa dav znova rozkričal: Góóól!!

Až vo chvíli, keď zovrela strelu v ruke a tribúny utíchli, uvedomila si, že tesne pred tým, ako ju chytila, dal niekto gól. Ak by to bol Bystrohlav, zápas by síce vyhrali, pohár by ale prehrali. Prišlo jej to ako večnosť, v skutočnosti to bola snáď sekunda, čo dav stíchol a hneď na to vybuchol v ohlušujúci rev radosti. Z tribún zoskakovali chrabromilčania aj bifľomorčania a nadšene sa hrnuli k Ginny. Z každej strany sa k nej vracali jej spoluhráči a navzájom sa objímali.

„Ginny! My sme to dokázali!“ zvolala Demelza a hodila sa Ginny okolo krku. Tej to ešte stále nedošlo. Zahľadela sa na stav, na ktorom stálo štyristo päťdesiat ku stoštyridsiatim. Zleteli na zem medzi svojich fanúšikov, ktorí ich hneď zdvihli nad hlavy.

Hermiona s Lunou a Nevillom sa oneskorili, pretože ani jeden nebol ochotný zoskakovať z tribúny a tak si to radšej obišli. Kým sa ale dostali na ihrisko, jasajúci dav doniesol svojich hrdinov do šatne. Tá teraz s tým množstvo študentov pukala vo švoch. Hermiona sa ledva predrala k Ginny.

„Bola si skvelá Ginn.“ Pochválila kamarátku a objala ju. „Gratulujem!!“

„Prosím ťa, ja som len chytila jednu zlatú potvoru. Nebyť nich...“ povedala a s vďakou v očiach sa zahľadela na svoj tým, ktorý nepretržite prijímal gratulácie a objatia. „Hrali perfektne. Nebyť nich, nevyhráme to.“

„Si skromná.“ Povedala jej Hermiona. Nedalo jej to, musela sa na ňu usmievať. Keby ju takto videl Harry... „Tak pekne oslavujte, ja sa potom vrátim.“ Povedala a chcela odísť, keď ju Ginny zachytila.

„Budem, budem. Len som si chcela ešte niečo vybaviť.“ Zaklamala Hermiona. Dúfala, že kým bola škola prázdna, snáď by mohla Draca navštíviť.

„A nemôžeš to vybaviť zajtra? Toto si nemôžeš nechať ujsť.“ Prosila ju Ginny očami. Hermiona si povzdychla.

Slnko sfarbovalo obzor do ružova a Hermiona netrpezlivo vyprázdnila ďalší pohárik povestného vílieho vína. Nevedela, ako sa chlapcom podarilo prepašovať alkoholické nápoje až do klubovne, no keď sa už tretíkrát pokúsili neplnoletí študenti dostať k ohnivej whiskey, ozvala sa jej prefektská zodpovednosť a prinútila ich odniesť to všetko preč. Zábavu to samozrejme nijak nepokazilo, stále tu mali litre ďatelinového piva. Pravda bola však taká, že si Hermiona priala byť niekde inde. Tešila sa so svojimi priateľmi z víťazstva, no odlúčenie od jedného zraneného slizolinčana, aj keď v skutočnosti bolo krátke, ju škrelo čím ďalej tým viac. Kedykoľvek inokedy by si užívala takúto oslavu, no teraz jednoducho túžila robiť spoločnosť niekomu inému, ako Ginny, ktorá tu mala spoločnosti dosť.

Večer postúpil a s ním aj zábava. Zásoby sa míňali a Ginny s Hermionou, Ronom a ďalšími hráčmi už netrpezlivo čakali, kedy sa konečne otvorí prechod a v ňom sa objaví Harry. Ten Merlinžiaľ stále nechodil a Hermionou zmietala nedočkavosť. Túžila sa vytratiť hneď, ako by sa Ginny začala venovať niekomu inému.

Keď za vitrážovými oknami padla tma, v klubovni sa razom začali hlasy postupne utišovať, až bol počuť jeden jediný.

„Už ide!“ zvolala nadšene tučná pani s pohárom karmínovo červeného vína a zvučne si odgrgla. Potom si rukou prikryla ústa a zasmiala sa. Keď sa vytratila na druhú stranu svojho obrazu, všetci napäto čakali. Prechod sa otvoril a skrz otvor nakukol so zatajeným dychom Harry. Peaks a Ron ho zdrapili za hábit a vtiahli dnu. Klubovňa opäť prepukla v ohlušujúci jasot a prejavy radosti. Harry bol spolužiakmi ťahaný do samého stredu miestnosti, kde stála Ginny, s Hermionou v pozadí. Napokon sa zastavil neschopný slova.

„Harry!“ zvolala Ginny a hodila sa mu okolo krku. „My sme vyhrali! Vyhrali sme!“ odtiahla sa od neho s rukami zvierajúcimi jeho plecia, aby sa mu pozrela do očí.

Harry nerozmýšľajúc ovinul okolo jej drieku svoje paže, pritiahol ju k sebe a ukoristil jej pery v bozku. Klubovňa na malú chvíľu v ohromení stíchla no v zápätí sa ozvali obdivujúce pokriky a piskoty. Za to Ron ani Dean nevyzerali nadšene. Po chvíli si už bozkávajúci sa pár v strede miestnosti prestala väčšina všímať a pokračovali v oslavách.

Hermiona si však všimla, ako sa Ron blíži k dvojici. Nenápadne sa k nim odzadu nahla a hlasne zašepkala: „Blíži sa Ron.“ A rýchlo odstúpila.

Harrymu akoby razom všetko došlo a pustil Ginny, ktorá z toho nebola priveľmi nadšená.

„Čo to do čerta stvárate!“ Rozhodil Ron podráždene rukami. Harry sa naňho pozrel najnevinnejšie, ako vedel, no ruka omotaná okolo drieku jeho sestry moc nepomohla. „Je to moja sestra!“ zvolal Ron neschopný vstrebať to, čo sa práve udialo.

„Ale.. ale... je to moja sestra!!“ zavyl Ron tak vysoko, až mu hlas preskočil.

„Ron, pre Merlina, s kým by si chcel, aby tvoja sestra chodila...“ Hovoril Harry dotknuto.

„S nikým?“ spýtal sa Ron sarkasticky, akoby to bolo každému jasné, len Harrymu nie.

„Haló!“ zvolala Ginny spoza Harryho. „Bavíte sa tu o mne!“ postavila sa medzi chlapcov. „Ty!!“ zvolala na Rona a vrazila mu prst do hrude „Sa láskavo staraj o svoje veci, buď tej lásky!“ povedala a hlavou pokynula k Lavender, stojacej v rohu, hypnotizujúc skupinku v strede klubovne. „A pokiaľ ide o teba,“ otočila sa k Harrymu a chytila ho za ruku, „Ty pôjdeš so mnou!“ dodala, zvrtla sa na päte a neprotestujúceho Harryho viedla za sebou hore schodmi k dievčenským komnatám.

Hermiona sa dívala na odchádzajúcu dvojicu so zadosťučinením a potešením.

„Ty ich necháš len tak odísť?“ spýtal sa Ron a šokovane pozoroval schody na ktorých zmizli.

„Samozrejme.“ Povedala Hermiona s pokojným úsmevom. „A aj ty.“ Dodala a nechala Rona stáť na mieste.

Potichu kráčala pustým hradom a dúfala, že si tento čas nevybrali aj Dracovi priatelia, aby ho mohli obšťastniť svojou prítomnosťou. Aj keď, madam Pomfreyová spomínala, že žiadne návštevy neprijímal. To bolo ale pred týždňom... Keď tam ona nechodila, isto si to rozmyslel. Pre Merlina, muselo mu byť smutno... Bude sa na ňu hnevať? Poteší sa, keď ju uvidí?

Napadali ju všelijaké myšlienky cestou do nemocničného krídla. Tešila sa, že ho uvidí no zároveň sa bála jeho reakcie po tomto týždni.

Keď sa konečne dostala k veľkým krídlovým dverám, započúvala sa do ticha na ich druhej strane. Žiadna návšteva tam nebola.

Nevydržala to a zatlačila na dvere. Vošla dnu, no v krídle nebolo jediného pacienta.

Nechápavo prehľadávala miestnosť očami až si neuvedomila, že sa k nej niekto z strany priblížil.

„Ak hľadáte pána Malfoya, tak ten bol dnes ráno prepustený.“ Povedala nezainteresovane madam Pomfreyová.

„Naozaj?“ spýtala sa Hermiona prekvapene. Madam Pomfreyová nadvihla obočie.

„Nie, nie, ja som to tak nemyslela...“ koktala Hermiona. „Neviete, kde by mohol teraz byť?“ opýtala sa a vzápätí sa vnútorne pleskla po čele. Čo je to za hlúpu otázku Hermiona!

Madam Pomfreyová si z vrecka uniformy vytiahla vreckové hodinky, pri ktorých si Hermiona stihla všimnúť len to, že bežali dozadu. Odtiahla ich na vzdialenosť vystretej ruky a zažmúrila.

„Je takmer desať preč, predpokladám, že bude oddychovať v slizolinských komnatách.“ Dodala a zastrčila si ich späť do vrecka. Hermiona sa bleskovo zvrtla a vyrazila k dverám.

Nebola si istá tým, či tam bude ale musela to skúsiť. Keď sa v kamennej stene objavili známe dvere, zatajila dych. Otvorila ich no miestnosť bola ponorená do tmy. Sklamane vošla dnu a zavrela za sebou dvere. Temnota ju úplne pohltila. Smutne si povzdychla. Má sa pokúšať zavolať ho mincou? Dobrý týždeň jej predsa neodpovedal. Možno je z nej sklamaný a nechce ju vidieť. Vytiahla prútik a zoslala pár modrých plamienkov do nastavených fliaš.

V tom si všimla, že modrým plamienok, tancujúci vo fľaši na rozbitom a znova opravenom konferenčnom stolíku osvetlil siluetu sediacu v kresle. Srdce jej poskočilo. Priblížila sa, aby si ho dobre prehliadla. Draco sedel v pohodlnom chrabromilskom kresle, ktoré tak neznášal a driemal. Na čele sa mu črtala priečna vráska. Čakal tu na ňu?

No keď sa ešte väčšmi priblížila, prudko sa strhol a podráždene na ňu pozrel.

„Pre Merlina živého, Grangerová! Nemôžeš sa k spiacim ľuďom takto zakrádať.“ Rozladene si trel oči a oprel sa lakťami o kolená. Hermionu jeho reakcia zarmútila ale niečo podobné čakala.

„Máš nečisté svedomie?“ spýtala sa ho úsmevne a sadla si k nemu na operadlo. Stále bol prehnutý vpred a opieral sa o kolená, nevšímajúc si jej prítomnosť.

Potom sa prudko postavil z kresla. Podišiel niekoľko krokov vpred a zastavil sa. Vyzeral, akoby sa na niečo odhodlával no napokon si to rozmyslel a odkráčal k posteli, na ktorú sa vyvalil.

Hermiona tam sedela a nemo ho pozorovala. Nakoniec sa však zmohla na tri slová.

Draco ležal na posteli so založenými rukami za hlavou a zamyslene pozoroval strop. Po chvíli sa však na ňu otočil.

„Prečo si neprišla?“ snažil sa znieť, akoby mu to bolo jedno, no jeho oči ho prezrádzali.

„Nedalo sa mi. Vieš, že bol dnes posledný zápas... a.. chlapci každú noc chodili na tie vaše predzápasové výlety... a brali si plášť.“ povedala Hermiona opatrne. Draco len prikývol a opäť sa zahľadel do stropu. Jeho hraný nezáujem mu však dlho nevydržal a opäť sa otočil k Hermione, aby si veci ujasnil.

„Chcela som. No nedopadlo to dobre. Takmer ma prichytil Filtch, narazila som si palec na nohe a musela som stráviť noc v prístenku na metly.“ Vysvetlila Hermiona a Draco sa uchechtol.

„Nebuď protivný.“ Ohradila sa a vstala z operadla. „Snažila som sa.“ Kráčala k nemu. „Ktokoľvek iný by to ocenil. To len ty musíš byť stále taký paranoidný.“ Povedala a zastala pred posteľou s rukami založenými na hrudi. Draco sa zvrtol a posadil na kraj postele. Zdvihol k nej zrak.

Hermiona ostala zaskočene stáť s otvorenými ústami. To nečakala. Myslela, že jej bude robiť scény a domýšľať si, ako to Malfoy zvykne. Dívala sa na natiahnutú ruku k nej a po chvíli do nej vložila tú svoju. Pozrela sa mu do očí a usmiala sa.

Zovrel jej ruku a prudko ju strhol na seba. Okrem výkriku nestihla nijak zareagovať. Ležala skrz jeho nohy. Ruku jej omotal okolo pásu, aby sa mu nemohla uvoľniť. Nohy jej viseli z postele a hlavu mala zaborenú v prikrývke za ním.

Draco ju však pevne zvieral a ona sa mu tak mohla len dívať na temeno hlavy. Zrazu cítila, ako jej pomaly vyhŕňa sukňu.

„Pre Merlina, čo to robíš!“ skríkla a začala sa ešte väčšmi krútiť. Cítila, ako sa jej hrnie červeň do tváre.

Nech robila čo robila, nedokázala sa mu vymaniť. Nakoniec to vzdala a ostala ležať s tvárou farby červenej repy v dlaniach.

„Už si sa ukľudnila?“ povedal pokojným hlasom a hladil ju po jej odhalenom pozadí.

Cítila sa neskutočne trápne. Keby bola tušila, že dnes uvidí jej nohavičky z tak nepekného uhlu, vzala by si aspoň krajšie.

On sa k nej však sklonil a perami sa prisal na hebkú pokožku jej zadku. Ak sa doteraz cítila hlúpo, nebolo to nič v porovnaní s tým, ako sa cítila teraz. Srdce jej bilo ako zjašené a v ušiach jej hučala krv, v hlave sa jej hmýrilo tisíc otázok. Nemám veľký zadok z tohto pohľadu? Prečo som sa neosprchovala pred tým, ako som ho išla pozrieť. Určite si myslí, že mám príliš detinské nohavičky.

Mal ju presne tam, kde ju chcel posledného pol roka. Omotal okolo nej svoju ruku, no to sa jej akosi nepáčilo. Začala sa zmietať a on mal čo robiť, aby ju udržal. Mala na sebe veľmi kratučkú školskú sukňu. Nemal v pláne hrať sa na gentlemana. Chytil látku do ruky a začal ju postupne dvíhať nad jej bedrá. Očami sa vpíjal do nahej pokožky. Bola ako z alabastru. Mala na sebe nohavičky s nejakou čiernou myšou v kraťaskoch. Pousmial sa, nevšímajúc si jej protesty. Najradšej by tento kus oblečenia videl ležať na zemi. Založil prst za lem nohavičiek a odsunul ich z jednej polovičky jej pozadia do stredu. Po chvíli to vzdala a ostala len tak ležať. Pootočil sa k nej a videl ako leží s hlavou v rukách.

Ešte nie... pomyslel si a hľadel na pozadie, ktoré ho fascinovalo. Mala riť tak akurát. Bez rozmýšľania sa k nej zohol a pobozkal ju.

Hermiona dúfala, že ho to čoskoro omrzí. Nechápala, čo sa to s ním zrazu stalo, že sa k nej takto nedôstojne správal. Myslela si, že sa zmenil a záleží mu na tom, ako sa cíti, no teraz... Akoby vôbec nerozmýšľal. Keď sa vzdialil od jej pozadia, miesto, kde ju pred chvíľou bozkával ju chladilo. Po celom tele jej naskočila husia koža. Zrazu si prišla tak zhrdená. V momente, keď si myslela, že ho už prestalo baviť, robiť si z nej hračku, pocítila bolesť na mieste, kde ju predtým bozkával. Opäť sa strhla a konečne sa jej podarilo vymaniť sa. Vzdialila sa od neho na druhý koniec postele a ukrivdene sa zadívala na jeho nechápavý výraz. Rukami si naprávala sukňu a očami sledovala každý jeho pohyb. Pozadie ju však stále bolelo a tak sa napokon stočila, aby sa pozrela, čo jej to urobil. Na zadku mala otlačky zubov.

„Ty si ma uhryzol?!“ zvolala zhrozene. „Si snáď pes?“ zazrela po ňom.

„Čo mám ja za problém?“ rozhodila rukou, zatiaľ čo si tou druhou šúchala boľavé uhryznutie.

„Chcela som!“ skríkla naňho. „Ale nie takto!“ preskočil jej hlas a vyhŕkli jej slzy. „Nie som žiadna hračka, pre Merlina.“ Povedala a chrbtom ruky si otrela oči. „Možno to iným nevadí, keď sa k nim správaš ako k handrám, ale mne sa to nepáči.“ Dodala ublížene. „Ako sa mám teraz asi cítiť?“

Draco sa na ňu díval bez slova. Nechápal, kedy sa to mohlo takto zvrtnúť. Nemal pocit, že by urobil niečo zlé, nechápal, prečo by sa mala cítiť ponížene. Myslel si, že ju dnes konečne pretiahne a ona bude rada, obaja budú radi. Čarodejník celý a drak sýty. Predsa to chcela, nie? Keď za ním pred týždňom prišla do nemocničného krídla, bolo to úplne iné. Čo robil predtým inak?

„Neviem.“ Odpovedal zahľadený do prikrývky medzi nimi. „Chcel som si ťa označiť.“ Povedal a Grangerová sa potichu nútene uchechtla.

„Nie som tvoj majetok.“ Povedala a otočila sa mu chrbtom. „Myslela som si, že si sa unormálnil. Že si sa zmenil.“

„Prečo sa pýtaš také sračky?“ popudilo ho to. „Samozrejme, že mi na tom záleží... Ale kto sa má furt v tebe vyznať? Keď už mám pocit, že to chceš a si na to pripravená, tak sa na mňa urazíš. Ja neviem, čo chceš, Grangerová! Nevyznám sa v tebe!“ zvolal. „Chcel som ti spraviť dobre!“

„A ty zas debil!“ zvolala a postavila sa na odchod. Draco nemo pozoroval, ako mu odchádza jeho Venuša.

Zastala pri dverách. Obzrela sa za ním a videla, že sa na ňu tiež díva. „Prečo ma nezastavíš?“ spýtala sa smutne.

„Čože? Myslel som si, že chceš, aby som ťa nechal odísť.“ povedal prekvapene.

„Pre Merlina, prečo si taká komplikovaná.“ Povedal a vyhupol sa rýchlo na nohy. Šiel k nej, aby ju chytil za ruku. Palcom jej utrel slzu, ktorá jej stekala po líci. Zadíval sa jej do ukrivdených očí. „Nedívaj sa tak na mňa.“ Povedal nesvoj.

Hermiona nevedela, či má ľutovať rozhodnutia, ísť dnes do Dracovej komnaty. Za celý život, sa jej nestalo nič podobné, možno ju jej chlapci nebrali za dievča, za to sa k nej vždy správali s úctou. Zavrela oči a smutne zaborila hlavu do Dracovej hrude. Sú až tak rozdielni, že sa nebudú môcť jeden do druhého vcítiť? Pevne ju objal a nos zaboril do jej vlasov.

„Chceš to, Hermiona?“ spýtal sa jej šeptom. „Chceš to? Lebo ja ťa chcem a prisahám, že ak tu budeš ešte chvíľu stáť v tejto mini sukni, neudržím sa.“

„Chcem to.“ Povedala a on sa od nej prudko odtiahol, aby na ňu pozrel. „Ale nechcem to tak, ako si to robil s tými predo mnou.“ Dodala a on sa zamračil.

Potom ju zdvihol do náruče a niesol ju späť k posteli. Asi vedel, prečo to robí, lebo Hermione razom skameneli nohy. Nebola si istá, čo sa bude diať a strašne sa bála, že to pokazí. Že v tom nebude dobrá. Draco ju položil na posteľ a vyliezol nad ňu. Nevedomky sa pred ním posúvala, aby si udržala odstup. Skúmavo sa na ňu zadíval.

„Zbláznil si sa?“ odpovedala vyšším hlasom. „Len som si myslela, že to bude viac spontánne...“

„Mám pre teba niečo. Pomôže ti to trocha sa uvoľniť.“ Povedal a spoza kresla, v ktorom predtým sedel vytiahol ohnivú whiskey. Očividne si to dnes všetko naplánoval.

„Pre Merlina, ale ja som dnes už pila. Nemôžem miešať.“ Povedala Hermiona a zaryto odmietala fľašku. Draco pokrčil plecami a sám si odpil. Sadol si vedľa nej a pokúšal sa jednou rukou si rozopnúť rozparok, kým v druhej ruke držal fľašku. Keď to Hermiona videla, hrdlo sa jej stiahlo od nervozity.

„Vieš čo? Zmenila som názor. Daj to sem.“ Povedala a vytrhla fľašku prekvapenému Dracovi z ruky. Poriadne si odpila a zaksichtila sa. „Fuj, to je ale horké.“

„Nie je všetko také sladké, ako ty.“ Povedal neprítomne Draco, kým si dával dole kravatu. Hermiona sa naňho usmiala. Asi si neuvedomil, že to povedal, pretože ho prekvapilo, keď ho Hermiona chytila za ruku, stále celého oblečeného a ťahala ho do stredu postele. Tam si kľakla a v domnení, že to takto má prebiehať, ho začala vášnivo bozkávať.

„Neudrelo ti to príliš rýchlo?“ spýtal sa Draco pomedzi dychberúce bozky.

„Nie, nie, nerobíš.“ Povedal a pomaly ju zvalil pod seba. „Len to trocha vylepším.“ Povedal a zohol sa nad ňu. Opäť sa pohrúžili do bádania úst toho druhého. Draco jej pritom nežne hladil ramená, paže, predlaktia až sa napokon pohral s jej zápästiami nad hlavou. Keď sa odtiahol, víťazoslávne sa usmieval. Hermiona ho chcela k sebe znova pritiahnuť no nemohla pohnúť rukami. Zaklonila hlavu, aby zistila prečo. Zápästia jej obopínala slizolinská kravata, priviazaná k posteli. Pohľadom z kravaty preletela na Draca, ktorý sa stále usmieval.

„Neboj sa, bude sa ti to takto páčiť. Bola by si nervózna z toho, že nevieš čo s rukami, takto sa s tým trápiť nemusíš.“ Dodal rýchlo, keď zazrel obavy v jej očiach.

„Ver mi. Tak isto mi môžeš veriť, že ak nezavrieš ústa, napchám ti do nich svoju ponožku.“ Zašepkal jej sladko do ucha a pobozkal ju na čelo.

Keď sa znova odtiahol, pôsobila uvoľnenejšie. Pohladil ju prstom po líci a nedočkavo sa presunul k blúzke. Chytil ju a trhnutím odhalil jej celú hruď.

„Tá ponožka. Pamätaj na tú ponožku.“ Pripomenul jej, zatiaľ čo očami hltal jej nahé prsia. Ešte raz trhol a aj posledné gombíky podľahli. Rukou ju jemne nadvihol, aby zbytky blúzky, na ktorých ležala posunul po jej rukách až k zápästiam.

Hermiona ho potichu pozorovala, zatiaľ čo sa na jej tvári črtali oblaky z purpury. Díval sa na ňu, ako hladný vlkolak. Predtým jej to prišlo majetnícke no teraz sa tešila, čo s ním robí pohľad na jej nahé telo.

Draco sa presunul k tej až príliš krátkej sukni a prudko jej ju stiahol. Už zasa sa hanbila za svoje nevhodné nohavičky s Mickey Mouseom, no jeho očividne vôbec nezaujímali. Založil za ne dva prsty na každej strane a pomaly ich sťahoval dolu. Hermione sa zdalo, akoby si to užíval, akoby bola jeho darček, ktorý si pomaly rozbaľuje. Alebo teda vyzlieka.

Nohavičky odhodil na zem a trocha sa poodsunul. Prezeral si ju ako umelecké dielo. Hanbila sa ležať tam úplne nahá s vyviazanými rukami nad hlavou no on to ani nepostrehol. Chytil ju za nohu, ktorú si zdvihol až k hlave a perami kreslil líniu na jej členku. Postupoval stále vyššie a vyššie až ju jeho bozky šteklili na vnútornej strane stehna.

Hermiona ledva zadržala smiech. Dívala sa, ako jeho pery postupne putujú, až sa napokon prisali na jej pysky. Vtom sťažka preglgla. Jeho hlava sa usídlila medzi jej stehnami, ktoré silno zvieral v rukách. Zodvihol k nej zrak zatiaľ čo jej jazykom brázdil pomedzi pysky. Snažila sa vstrebať ten šteklivý, príjemný pocit. Zavrela oči. Stehná ju začínali bolieť od toho, ako ich stláčal. Jej to však nijak neubralo na vzrušení, ba priam naopak. Perami našiel miesto, kde bolo všetko omnoho intenzívnejšie. Prisal sa naň a ona pocítila nástojčivé mravenčenie v lone, ktoré sa nárazovo zväčšovalo a zmenšovalo. Pätami sa zaryla do postele a ruky zovrela v päste. Vtedy pustil jedno z jej stehien a prstom začal kĺzať medzi pyskami, zatiaľ čo jazykom oblažoval to malé miesto, o ktorom Hermiona doteraz ani netušila.

Zrazu jej nečakane vošiel jedným prstom do pošvy a ona bolestivo zastonala. Jeho to nezastavilo a rukou rytmicky pokračoval v príprave, pri čom po chvíli pridal druhý prst. Opäť ju to zabolelo a frustrovane otvorila oči.

„Prestane to bolieť, neboj sa.“ Povedal jej, keď sa vymámil z jej lona. Jednou rukou si ju pripravoval a druhou sa snažil stiahnuť si nohavice.

Draco si prial, kiežby si tie jebnuté nohavice vyzliekol už predtým. Takto mal čo robiť, aby si ich stiahol aspoň na pol žrde a vyslobodil svojho kamoša, ktorý sa mu netrpezlivo pripomínal. Grangerová bola perfektne vlhká, čo ho tak vzrušilo, že už nedokázal viac odolávať. Vytiahol z nej prsty a presunul sa nad ňu. Pozorovala ho očami vyplašenej srnky. Rukou nasmeroval svoj penis do jej útleho vchodu. Pomaly sa ju snažil postupne spriechodniť, zatiaľ čo sa mu vpíjala do očí. Videl na nej, že ju to musí bolieť, preto sa snažil byť čo najjemnejší. Ona však bola taká úzka, až si pomyslel, že na ňu šiel príliš skoro.

„Nedus to v sebe.“ Povedal jej do vlasov a pobozkal ju na čelo. Prikývla no nevydala ani hlásku. Stále si pomalými pohybmi kliesnil cestu. Nebol dnu ešte ani z polovice, keď jej vyhŕkla slza.

„Mám prestať?“ spýtal sa no pokrútila hlavou. Chcel sa odtiahnuť ale omotala okolo neho svoje nohy a pritiahla ho bližšie. Pri tom pohybe zavzdychala a on do nej konečne vošiel celý.

Prestal sa na chvíľu úplne hýbať, aby si naňho zvykla. Nečakal však dlho, pretože bola taká úzka, že každý jej záchvev ho privádzal do šialenstva. Tak dlho s nikým nešukal, že by to mohol vyčkávaním posrať.

Strhol zo seba košeľu a odhodil ju na zem. Bol by to isté najradšej urobil aj s nohavicami, ale nechcel z Grangerovej vychádzať, aby nemal zas problém dostať sa dnu.

Začal v nej jazdiť, akoby mu to tam patrilo. Grangerová už viac nedokázala svoje vzdychy potláčať a to sa mu páčilo. Stále okolo neho zvierala nohy, akoby sa bála, že jej utečie. Túžil do nej búšiť všetkou silou, no bál sa, že by ju to bolelo, že by sa jej to nepáčilo. Rytmicky na ňu dorážal. Prehla sa v chrbte a zaklonila hlavu. Fascinovali ho jej malé tancujúce prsia, prisal sa na jedno a mierne pridal.

Zrazu sa jej pošva začala okolo jeho penisu sťahovať. Grangerová mu vzdychala do ucha a zvierala ho nohami.

Draco sa pokúsil vytiahnuť ho z nej, aby oddialil svoj orgazmu no ona ho nepustila. Nedokázal tomu zabrániť, spravil sa do nej ani nie po piatich minútach.

Hermiona nevedela, čo sa pokazilo. Vyzeralo to, akoby všetko išlo tak, akoby malo. Zacítila, že rozkoš, ktorá prichádzala vo vlnách zosilnela až jej z toho hučalo v hlave. Vtedy sa ale Draco začal vzpierať a chcel z nej vykĺznuť. Zadržala ho nohami no okamih na to Draco nad ňou stuhol so zvraštenou tvárou. Ublížila mu?

Nespokojne zavyl a vykĺzol z nej. Zrazu pocítila takú prázdnotu. Bolelo ju to, ale bola to príjemná bolesť. Draco zanadával a odvrátil sa od nej. Zliezol z postele a so zvieracím zaručaním vložil hlavu do dlaní.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa potichu a zabalila sa do prikrývky. Sadla si na kraj postele a nechápavo pozorovala pochodujúceho slizolinčana.

„Pokazila som to?“ spýtala sa. Akoby na ňu úplne zabudol, že je tam a teraz sa mu pripomenula, pozrel na ňu prekvapene.

„Nie, nie ty. Ja som to dojebal.“ Povedal nahnevane. „Ako taký zasratý panic som sa spravil za päť minút.“ Rozhodil rukami.

„Áno?“ usmiala sa šťastne Hermiona. Draco sa na ňu nechápavo díval. „Myslela som si, že som ti ublížila.“ Povedala a usmievala sa od ucha k uchu spokojná, že sa to podarilo.

„Nie, to nie je dobré. Chcel som, aby si si to užila. Toto stálo za hovno.“ Povedal frustrovane.

„Prisahám, že to bol najlepší sex, aký som kedy v živote mala.“ Povedala smrteľne vážne. Uchechtol a pokrútil hlavou.

„Grangerová, ver mi, viem to aj lepšie. Dlho som s nikým nespal, mal som plné vajcia a ty si tak sexi... Nevydržal som to... Kurva, piči...“ opäť si vzdychol.

Hermiona sa postavila z postele, na ktorej nechala prikrývku. Kráčala k nemu, zatiaľ čo sa on hladne vpíjal do jej postavy. Položila mu na nahú rozpálenú hruď dlane a sama si užívala ten pohľad. Bol vysoký a určite nebol taký chudý, ako si pôvodne myslela. Naopak, mal celkom športovú postavu, veď koniec koncov bol stíhač a tí mali najviac kondičných tréningov. Rukami prešla až na chrbát a nežne ho pobozkala na hrudnú kosť. Potom zasa sunula ruky k nohaviciam, s ktorými sa predtým tak trápil. Pozrela sa mu do očí, ktoré ju neustále pozorovali.

„Toto nebudeme potrebovať.“ Povedala a stihla mu nohavice až k členkom. Keď sa zospodu pozrela v očakávaní hore, uvidela v boxerkách zdúvajúcu sa hrču. Preglgla a postavila sa. Stále ju nemo pozoroval. Chytila okraj boxeriek a pomaly ich tiež sťahovala. Keď sa z nich vyrinul jeho penis, ostala zaskočená. Nevedela, ako TO má vyzerať, ale takto si to nepredstavovala. Bolo to také veľké a hrubé, pre Merlina, ako sa to mohlo do nej celé zmestiť. Nesmelo sa pozrela Dracovi do tváre, a dúfala, že na dnes už bola dosť odvážna, jemu to bude stačiť a prevezme iniciatívu.

Draco jej ovinul okolo drieku ruky a pritiahol si ju bližšie. Jeho úd ju pichal priamo do brucha. Sklonil sa k nej a ukoristil jej pery vo vášnivom bozku. Rukami jej pomaly prešiel na zadok, ktorý silno stisol, až sa jej zaryl nechtami do pokožky. Zastonala mu v ústach. Chytil ju pod zadkom a vydvihol ju na seba. Cítila, ako sa jej penisom dotýka zospodu o pysky. Odniesol ju ku klavíru, na kraj ktorého ju jemne položil. Ľahla si a očami ho stále pozorovala. Nohy ešte vždy omotané okolo neho. Nespúšťal z nej oči, jednou rukou jej silou zvieral jeden bok, prst druhej ruky si naslinil a pomaly ho do nej vsunul. Bola úzka aj na ten jediný prst.

„Zas to bude trochu bolieť.“ Varoval ju no ona len prikývla. Pokračoval teda v jej príprave, no ona bola už tak dosť vlhká. Nasmeroval teda rukou svoj penis a pomaly ho do nej vsúval a vysúval, čím ďalej, tým hlbšie. Tentokrát sa mu prispôsobila rýchlejšie, ako po prvý raz.

Keď do nej prvýkrát prirazil, skoro jej to vybilo dych. Zavzdychala a prsty zaryla do hrany klavíra. Opäť prirazil a jej vzdychy boli čoraz hlasnejšie. Prudkejšie a prudkejšie do nej prirážal, až sa jej oči vyvrátili. Presne takto ju chcel vidieť. Bez zábran, kričať jeho meno medzi hlasnými vzdychmi. Voľnou rukou jej zovrel prsník a druhou zvieral jej bok, na ktorom sa robila modrina. Na chvíľu spomalil, nie preto, že by sa bál, že sa znova predčasne spraví, ale preto, aby si ona mohla trocha oddýchnuť. Zdvihol ju z klavíra s penisom zapichnutým v nej a zatiaľ čo ona chytala dych, preniesol ju k chladnej stene, o ktorú ju oprel.

Okamžite ju to prebralo a nesúhlasne sa naňho pozrela. Pritlačil sa na ňu a začal do nej búšiť. Omotala si okolo jeho krku ruky a snažila sa od rozkoše neodpadnúť. Mala pocit, akoby to tam mala celé dobité jeho silnými prírazmi, no o to viac to všetko cítila a prežívala. Nohy jej brneli, takmer si ich už necítila, celé telo jej mravenčilo a rôzne svaly po tele jej samovoľne šklbali. Opäť spomalil a zášlby prestali. Nespokojne zavrčala. Odtiahol sa od nej a šibalsky sa usmial. Nadvihol ju a vykĺzol z nej.

„Ver mi, otoč sa.“ Zopakoval a sám ju otočil. Prehol ju trocha v chrbte, až naho vyšpúlila zadok. Pohladil ho. Jednou rukou ju chytil za plece a druhou rukou sa nasmeroval. Hermiona nechápala, čo to robí. Otočila sa ponad plece no vtedy do nej naraz celý vkĺzol.

Nečakala to a hlasno zavzdychala. Zapotácala sa, tak sa oprela rukami o stenu. Prudko do nej vošiel, až sa jej takmer podlomili kolená, znova a znova. Chytil ju oboma rukami za plecia a opakoval ten slastný pohyb, kým sa jej chvenie a zášklby nevrátili. Cítila, akoby tam nemala už viac miesta a jeho penis bol väčší a väčší. Vtedy pridal a v nej to spôsobilo výbuch rozkoše, ktorý sa vo vlnách šíril celým telom. Zavila od toho pocitu a matne počula vzdychať aj jeho.

Keď ho z nej vytiahol, neudržala sa na nohách a zviezla sa k zemi. Rýchlo si k nej kľakol prekvapený.

„Si v poriadku?“ spýtal sa jej kým vyčerpane rozdýchavala svoj prvý orgazmus.

„Myslím, že som oslepla.“ Povedala a rukou sa snažila nahmatať jeho tvár. „Nie, nie, už sa mi vracia zrak.“ Povedala napokon.

Draco sa zasmial a zdvihol ju zo zeme. Preniesol ju na posteľ a ľahol si k nej. Po chvíli konečne prišla k zmyslom a nahla sa k prikrývke, aby sa ňou zakryla.

„Nezakrývaj sa, chcem sa na teba ešte dívať.“ Povedal a ona sa zapýrila. Prikrývku ale nechala na mieste.

„Musím uznať, že to predtým naozaj nestálo za moc, keď to mám s čím porovnať.“ Povedala a šibalsky sa naňho usmiala. Draco pregúlil očami.

„Môžeme sa tváriť, že sa to pretým nikdy nestalo?“ spýtal sa jej s kamennou tvárou. Prikývla.

Ležali tam potichu, Hermiona prstom brázdila po Dracových jazvách na hrudi a on ju hladil po nahom brušku.

„Pretože som sa do teba dvakrát urobil.“ Povedal. „Divím sa, že to z teba nevyteká.“ Zasmial sa.

„Nie, nie! Ja tam nemôžem ísť. Bude jej jasné, že si to bol ty.“ Hovorila zhrozene.

„Tak to máš blbé. Povedz tej tvojej hrdzavej kamoške, nech ti po to skočí.“ Zasmial sa.

„Dobre, ja sa po to zastavím.“ Rezignoval a posadil sa. Obzrel sa na ňu a oči mu skĺzli na stehná. Boli plné modrín. Zhrozil sa a prešiel jej prstom po jednej.

„Čo?“ zdvihla hlavu. „Pre Merlinovú šedivú bradu!“ zvolala zhrozene, keď si ich všimla aj ona.

„Prepáč, neuvedomil som si to.“ Povedal a pohladil ju po tvári. Hermiona si po prvý raz uvedomila, že má Draco celé ľavé predlaktie obviazané. Chytila ho za ruku a druhou siahla na obväz.

Draco zmeravel, keď si uvedomil, že sa mu díva na temné znamenie pod obväzom. Razom mu prišlo zle. Zovrelo mu žalúdok a on si prial, aby mu Potter miesto dorezanej hrude radšej odsekol ruku.

Chytila ho a dotkla sa obväzu. Pozrela sa naňho spýtavo. Hlava sa mu zatočila. Nechcel aby sa to všetko teraz posralo. Nie po tom najlepšom sexe, aký kedy v živote mal.

„Nevedela som, že ťa Harry zasiahol aj do ruky.“ povedala a Draco chvíľu nevedel, o čom hovorí. Keď mu to došlo, srdce mu poskočilo radosťou. Vďaka za tvoju naivitu a vieru v dobro! Och ako to mám na tebe rád.

Pýcha a predsudky