Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Rowena, Remus, ...
Stručný dej: Pokračovanie Odtlačku duše. O:) Rowena sa vracia ako začínajúca kliatborušiteľka a osud ju zaveje do Rokvillu, kde rýchlo natrafí na starého známeho, Remusa Lupina. Avšak odkedy sa rozlúčili, veľa sa vo svete aj v ich životoch zmenilo.
„Budeme sa musieť trochu prispôsobiť Craigovmu tempu,“ podotkla Ro, keď vykročili. Hlavne Tonksová musela spomaliť a ospravedlňujúco na ňu pozrela.
„Našťastie, zobudil sa s celkom dobrou náladou,“ zhodnotil Tian. „Možno až príliš dobrou, vzhľadom na to, za akých okolností sa tu stretávame. Mimochodom, kde je Andy?“
„Šiel do Rokvillu s kamarátmi. Stretneme sa o hodinu pri Škriekajúcej búde.“
„Ah tak.“
„Len naša Ro si môže vymyslieť takéto miesto stretnutia,“ uškrnula sa Tonksová veselo.
Rowena netušila, či jej Remus prezradil, že sa tam za školských čias (a aj neskôr) skrýval počas splnu, a nepripadalo jej vhodné spomínať to. „Veď nepôjdeme dnu,“ pousmiala sa. „Je to mimo všetkých obchodov a podnikov. Praktické miesto na stretnutie.“
„Jasnačka. A ako sa vy dvaja mávate? Odhliadnuc od... takmer všetkého okolo?“
Ro pozrela na Tiana, aby mu prenechala slovo. „Myslím, že dobre. Ale momentálne nie je ľahké nerobiť si starosti.“
„Vraj opäť uvažujete o odchode,“ pozrel naňho Remus.
„Aj áno, aj nie. Je to zložité. Veľa závisí od Andyho.“
„Tiež sme sa presťahovali pred mojím posledným ročníkom. Spočiatku sa mi ten nápad vôbec nepozdával, no nebolo to až také zlé,“ zamyslela sa Rowena. „Ale netvrdím, že som za odchod.“
„A za čo vlastne si?“ spýtal sa Tian. „Nikdy si mi nedala priamu odpoveď.“
„To nemusíme teraz riešiť...“
„Pokojne si to vyriešte,“ pousmiala sa Tonksová. „Radšej to riešte zahorúca, než by ste to mali nechať celé vychladnúť. Moja filozofia: radšej sa rýchlo pohádať ako sa dlho nerozprávať. Neznášam to dusné ticho – výrečné ticho, či ako sa tomu hovorí. No je pravda, že pri tomto gavalierovi je niekedy dosť problém vyvolať hádku,“ zľahka Rema štuchla.
„Nepreháňaj, Dora. Máme svoje nezhody.“
„Netvrdím, že nemáme. Práveže máme – a nevyriešené. Hoci by to podľa mňa mohlo byť úplne inak.“
„Krik nič nerieši.“
„Môžem za to, že som skôr horkokrvná?“ mykla plecami a jej vlasy na moment nadobudli ohnivý odtieň.
„Máš svoj temperament, to sa musí uznať,“ usmiala sa na ňu Ro.
„V tomto ste si dosť podobné,“ poznamenal Tian.
„Vidíš, a aj ty sa Removi podobáš v tom, že sa nechceš hádať.“
„Jednoducho nie som konfliktný typ. Je na tom vari niečo zlé?“
„Nehovorím, že zlé. Občas je to však... frustrujúce.“
„Chcela by si mi niečo vykričať?“ mierne nadvihol obočie.
Rowena stisla pery. „Nie.“
Tian sa zľahka zamračil, potom však upútal jeho pozornosť Craig. Vybehol na mólo, ktoré slúžilo prvákom na vystupovanie z člnov, a Tian sa čo najrýchlejšie pustil za ním. „Craig, nesmieš takto utekať!“ povedal mu a vzal ho na ruky.
„Sme v neznámom prostredí, treba naňho dávať pozor,“ vzdychla Ro a podišla k nim. „Neboj sa, drobček, nič sa nestalo.“
„Nič sa nestalo? Nevidela si...?“
„Videla. Videla som, ako si ho včas chytil,“ odvetila a pohladila Craiga po hlave.
„Dole!“ dožadoval sa.
„Nie, teraz ťa budem chvíľu niesť, kým sa nedostaneme na bezpečnejšie miesto.“
„Bezpečné miesto – v okolí Rokfortu?“ ozvala sa Tonksová pobavene. „To bude ťažké.“
„Dora iba žartuje,“ povedal Remus, zrejme si všimol Tianov nie veľmi nadšený výraz.
„Môžeme sa ísť prejsť okolo ihriska,“ navrhla Rowena. „Dav už sa vytratil, takže by to malo byť v pohode.“
Ostatní súhlasili, tak sa vybrali tým smerom, no chvíľu nik nič iné nehovoril. Tian zložil Craiga na zem, až keď sa dostali mimo jazera a pred nimi sa tiahla až po plot viac-menej rovná trávnatá plocha. Ro ho mlčky pozorovala kútikom oka, zdal sa jej neobvykle nervózny. Možno podráždený. Niežeby nemal právo mať zlý deň, ale dlhé roky žila v domnení, že jemu sa niečo také nestáva. V poslednom čase, zvlášť od Dumbledorovej smrti, sa však chvíľami správal netypicky. Došlo jej, že doma už tak často necítiť jeho vonné tyčinky. Nebodaj sa prestal venovať svojim meditáciám a ona si to ani nevšimla?
Napokon ticho prerušila Tonksová: „Tian, ako sa ti darí v práci?“
„Celkom to ide,“ odvetil, pričom pohľad upieral na Craiga. „Ľudia, našťastie, stále rovnako potrebujú bylinky. Občas aj viac. Ale je pravda, že sem-tam niektorí prídu radšej naraz nakúpiť viac, takže častejšie dopĺňam zásoby.“
„V časoch, ako sú tieto, si zrejme všetci robia doma rezervy. Asi obzvlášť liečivých rastlín, alebo sa mýlim?“ opýtal sa Rem.
„Je to presne tak, ako hovoríš. Ľudia sa boja. Takáto situácia väčšine obchodníkov neprospieva, ale iní zas viac prosperujú. Našťastie, teraz patrím k tej druhej skupine.“
„A ako je to u vás vo firme, Ro?“ pozrel na ňu.
„Aj u nás je väčší frmol. Dokonca som prijala ďalšieho zamestnanca,“ priznala. „A ešte jedného brigádnika. Ten sa rozhodol prerušiť aurorský výcvik, lebo nechce riskovať prácu pre ministerstvo pod vplyvom tej ružovej ropuchy.“
„Umbridgeka čoraz viac vystrkuje rožky,“ zachmúrila sa Tonksová. „I ja som dočasne prerušila zväzky s ministerstvom. Aspoň dúfam, že dočasne.“
„A ako sa veci vyvíjajú vo Fénixovom ráde?“ zaujímal sa Tian. „Ak to teda nie je tajné.“
„Väčšina je, ale... čo vám môžeme prezradiť, je to, že Voldemort, žiaľ, získava čoraz viac spojencov. Ako viete, s vlkolakmi to veľmi nevyšlo – väčšina uverila jeho ilúzii nového sveta, kde si budú osoby ako oni rovné s čistokrvnými čarodejníkmi. Nevidia, že Voldemort chce len využiť ich silu a potom ich zničí rovnako, ako chce zničiť nás ostatných.“
„Takže to nie je ktoviečo.“
„Ak by sa Ro rozhodla pridať, budeme vám môcť povedať i viac,“ pousmiala sa Tonksová, načo na ňu Rowena pozrela so stisnutými perami.
„Čože?“ zarazil sa Tian. „Prečo by si sa mala pridať?“
„Ah, Merlinove fúzy, ty si mu to ešte nepovedala...“ zhrozila sa Tonksová. „Prepáč...“
Ro vzdychla a zavrtela hlavou. „Prosto o tom uvažujem, to je všetko,“ upriamila zrak na Tiana.
„Uvažuješ? O tom, že sa pridáš k Fénixovmu rádu? A zabudla si sa o tom doma zmieniť?“
„Nezabudla. Stále som sa nerozhodla. Chcela som najprv zvážiť všetky pre a proti.“
„A potom ma postaviť pred hotovú vec, hm?“
„Tian...“
„Nie, vieš čo, je to vcelku typické. Občas síce predstieraš, že chceš počuť môj názor, avšak... v skutočnosti sa vždy rozhodneš bezo mňa a ja potom len znášam dôsledky.“
Zažmurkala. „To nie je pravda, tvoj názor je vždy dôležitý. Ale nechcela som ťa tým zbytočne zaťažovať, kým som sa sama nerozhodla, či je to vôbec dobrý nápad.“
„Nie, ty si vedela, čo poviem. Preto si nič nepovedala.“
„Tak to nie je,“ nechápavo naňho hľadela. Prečo na ňu útočil? Z čoho ju vôbec obviňoval? Nerozumela mu, takto sa ozaj nezvykol správať.
„Ehm...“ Tonksová si odkašlala, „čo keby sme vám postrážili Craiga, aby ste si to mohli vyjasniť?“
„Výborný nápad, Dora,“ prisvedčil Remus.
Rowena za nimi nepozrela, iba Tian im prikývol a obzrel sa k synovi. Potom však upriamil zrak na ňu – mračil sa. „Tak ako to je? Ak je môj názor taký dôležitý, prečo o tom oni vedeli skôr než ja? Zdá sa, že Remus je stále dôležitejší ako ja, Ro.“
„Jednoducho to vyplynulo z rozhovoru, nevravela som im nič záväzné... a nehovorila som o tom len s Remom, ale aj s Tonksovou. Sú tu obaja, ak si si nevšimol. A nerozumiem, prečo takýmto spôsobom vyťahuješ Rema.“
„A nezamyslela si sa hlbšie nad tým, prečo sa vôbec chceš pridať k rádu, ktorého súčasťou je aj on?“
„Pre Merlina, Tian, nebuď smiešny. Práve mi oznámili, že sa zasnúbili.“
„Ah tak,“ pomaly kývol hlavou. Čakala, že povie niečo ďalšie, ale nestalo sa tak. Až po chvíli jej došlo, že ju zrejme skúma – možno chcel vypozorovať v jej očiach bolesť, žiarlivosť, čokoľvek, čo by mu dalo právo ďalej ju obviňovať.
„Nechápem, čo je s tebou, Tian. Posledné týždne nie si vo svojej koži. Už ani nemedituješ.“
Vzdychol a zadíval sa kamsi za ňu, do neurčita. „Nenapadlo ti, že by som sa možno chcel pridať k rádu ja?“
Prekvapene zažmurkala. „Nie, to mi naozaj nenapadlo,“ odvetila úprimne.
„Vidíš. Vôbec ma nevnímaš ako bojovníka. Ako ochrancu. Nie som ani hlava rodiny.“
„Čo prosím? Tian, nevymýšľaj hlúposti...“
„A nebolo to vari vždy všetko o tebe? Neprispôsoboval som sa ti od prvej chvíle? Narodil sa Andy – a kto s ním ostal doma? Nie, nevyčítam ti to, Ro, aj keď ma to vtedy mrzelo a mrzí ma to doteraz. Ja viem, že sme ho neplánovali, že si vôbec neplánovala byť so mnou, ale... sme predsa rodina.“
S nádychom ho chytila za ruku. „Samozrejme, že sme rodina. A áno, ja...“ sklopila zrak, „bola som sebecká. Od začiatku som ťa brala ako samozrejmosť. Zvládal si Andyho tak skvele, až som uverila, že si lepší otec ako ja mama. Že je mu skrátka lepšie s tebou. Možno som sa tak snažila ospravedlniť sama pred sebou. Ale prečo... prečo sa o tom bavíme práve teraz?“
„Asi je to moja chyba. Napriek rokom meditácií a stovkám prečítaných textov o vnútornom pokoji som dovolil, aby sa v mojom vnútri niektoré pocity krivdy zakorenili. Nevyrástlo z nich nič pekné, iba hniloba. Vždy som to zakopal hlbšie a hlbšie, pretože som ti nechcel robiť výčitky. Veď som vždy so všetkým, čo si navrhla, súhlasil.“
„A pritom si sa na mňa celý ten čas hneval...?“ Spomenula si, ako sa snažili o druhé dieťa a ona dlhé mesiace nemohla otehotnieť. Neskôr to prisúdila prítomnosti dementorov v uliciach, ale Tian sa vtedy pýtal, či to nie je tým, že v skutočnosti s ním ďalšie dieťa nechce. Mala si to lepšie všimnúť? Viac sa tým zaoberať? Aj tento pocit v ňom naďalej hnil? Jednoducho jej neveril. Neveril, že ho má skutočne, úprimne rada. Dala mu však dôvod, aby v to veril? Preukazovala mu to? Správala sa ako jeho partnerka? Alebo len ako priateľka, ktorá je náhodou aj matkou jeho detí? On jej dával všetko, no čo dávala ona?
„Nejde o hnev. Ja... sám neviem, Ro. Možno sa kdesi v hĺbke stále bojím, že si so mnou len kvôli deťom. Že keby si si mohla vybrať...“ mimovoľne pozrel smerom, kde sa medzi stromami stratili Tonksová s Remusom a Craigom.
Tie slová ju bodli pri srdci. „Nie. Tian, ja neľutujem. Si ten najlepší muž, akého by som si vôbec mohla priať po svojom boku. A je mi ľúto, že som ťa považovala za samozrejmosť. Je mi ľúto, že som si ťa viac nevážila.“
Zhlboka sa nadýchol a pomaly vydýchol. „Bol by som rád, keby si ma vnímala ako rovnocenného partnera, Ro. Aj ja dokážem bojovať. A myslím, že by som mal. Ak sa Andy rozhodne vrátiť do Rokfortu a my ostaneme v Británii, vstúpim do Fénixovho rádu.“
V hrudi pocítila zvláštny chlad. Na jazyk sa jej tisli desiatky protiargumentov: Tian nebol vycvičený bojovník, nevyžíval sa v čarodejníckych dueloch, nemal skúsenosti z praxe... a hlavne, nechcela, aby samého seba akýmkoľvek spôsobom ohrozil. Radšej by šla bojovať miesto neho. Lenže ak to urobí on – ona už nebude môcť. Kvôli Craigovi, kvôli Andymu.
Avšak ako hľadela do Tianovej tváre, nezmohla sa na slovo. Iba ho potichu objala a privrela oči, no i spod viečok jej vykĺzlo zopár sĺz bezradnosti a strachu.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...