Poviedka:
Pridaná: 14.8.2007, 21:23:49
Čítaná: 2685×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Peter Pettigriew
Stručný dej: Krátka úvaha Petra Pettigriewa.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, tragédia

Ach, ako ich len nenávidel! Nenávidel svojich troch najlepších, vlastne jediných priateľov, akých v živote mal. Vlastne, ich ani nepovažoval za skutočných priateľov. Boli to len ľudia, s ktorými trávil všetok svoj voľný čas. Nikdy sa ho nespýtali, čo ho trápi, nezaujímali ich jeho názory. Nezverovali sa mu takmer so žiadnymi plánmi na nové dobrodružstvá. On však od nich potreboval len jedinú vec, a pokiaľ mu ju dávali, kašľal na to, či sú ozajstnými kamarátmi alebo nie.

Dostal sa k nim, lebo ho ľutovali. Veď ho nikde inde nechceli a všetci traja mali silné ochranárske inštinkty. A navyše sa radi hrali na hrdinov. Zvyšok sveta sa mu vysmieval, trápil ho, ponižoval a on sa nedokázal ubrániť. Veď bol úplne mizerný čarodejník. A práve, keď sa ocitol v jednej zvlášť ponižujúcej situácii, prišli mu na pomoc tí traja. Zachránili ho, a ďalej pre nich prestal existovať. Zo všetkého najviac sa mu páčila moc. A oni jej mali dostatočne. Aj keď boli len prvákmi, už niečo znamenali. Všetci ich poznali pod menom Záškodníci. Dokázali by mu poskytnúť ochranu, a presne takých ľudí vo svojom živote potreboval. Chopil sa teda príležitosti a začal za nimi chodiť ako psík. Ostatní študenti ho považovali za jedného z ich bandy, a tak so šikanovaním bol razom koniec. Zostalo len nepríjemnou spomienkou. Neskôr ho aj Záškodníci uznali za jedného z nich, no nie rovnocenného. Stal sa pre nich len niekto, koho mohli urážať a podpichovať. No oni to nemysleli vážne, iba sa nudili. Neprekážalo mu to. Trpel to kvôli tomu, že mu aj napriek tomu pomáhali a obraňovali pred nepriateľmi. No takéto útoky na jeho osoby zakrátko skončili. Veď bol jedným zo Záškodníkov a to sa bolo na Rokforte pojem. Byť jedným z nich malo obrovské výhody.

Jeho priatelia boli schopní čarodejníci, mali vplyv a to sa mu páčilo. Veľmi rád sa nachádzal v spoločnosti mocných. Jeho priatelia predstavovali všetko, čím túžil byť, ale zároveň boli trpkou výčitkou, že on taký nikdy nebude.

A tak celé tie roky v ňom klíčila závisť. Závidel im takmer všetko. Všetci traja boli krásni, všetkými obľúbení, milovali dobrodružstvo a vo všetkom sa im páčilo práve riziko. Odvážni, talentovaní, šarmantní, šikovní, múdri, ľahko sa učili. Vlastne sa ani nepotrebovali učiť. Potter bol okrem iného aj skvelý športovec, mimoriadne dobrý v súbojoch , výborný syn milujúcich rodičov. Black, to bol už iný prípad. Čierna ovca rodiny. Vzoprel sa rodičom, ktorých nenávidel. Bol odvážny, niekedy až prehnane, miláčik dievčat a v čarodejníckych schopnostiach tromfol dokonca aj Pottera. Ale obaja boli nesmierne namyslení a sebeckí. Preto by mal zo všetkých najradšej Lupina, no bál sa ho. A mal na to veľmi dobrý dôvod. Aj keď to bol vzorný študent, dokonca prefekt, ku všetkým rovnako milý a priateľský a zo všetkých Záškodníkov jediný rozumný, ale bol to vlkolak.

Jamesovi a Siriusovi to vôbec nevadil, považovali to len za ďalšie skvelé dobrodružstvo, no on takmer skamenel od hrôzy, keď sa dozvedel, že spáva v jednej izbe s krvilačnou beštiou. Nebolo mu to všetko jedno, avšak, pretrpel to. Remus sa ho jediný zastával pred Siriusom, tak mu to bol trochu dlžný a čisto preto sa mu neotočil chrbtom. Pokiaľ ho bránili a starali sa o neho, pretrpel by všetko. Dokonca aj fakt, že sa chceli stať animágmi, aby počas Remusovej premeny mohli byť s ním. Ak sa nechcel vzdať privilégií Záškodníkov, musel to zvládnuť aj on. Horko ťažko sa mu s ich pomocou podarilo premieňať sa na potkana. Vôbec však netušil, ako to s jeho schopnosťami dokázal.

Vlastne, mal by im byť vďační. Vďaka nim prežil na Rokforte toľko zábavy a dobrodružstiev ako nijaký iný študent. A nikto nepoznal Rokfort a jeho okolie dokonalejšie ako Záškodníci. No zradili ho. Škola sa skončila a každý mal vlastné starosti. Už nikto nemal čas, aby sa o neho staral. Všetci pracovali v ráde a okrem toho mali aj zamestnanie na ministerstve.. James mal ženu a syna. Sirius, hoci bol napočudovanie bez ženy, bol tiež nesmierne zaneprázdnený a Remus mal dostatok problémov s utajovaním skutočnosti, že je vlkolak. A on, neschopný Peter Pettigrew, ostal sám. Aj jemu udeľovali v ráde úlohy, ale oproti Siriusovým, Remusovým a Jamesovým, to boli len úplne bezvýznamné prácičky A navyše nikto neveril jeho schopnostiam.

Až na jedného človeka. Peter bol pre neho taký významný, že ho dokonca navštívil osobne. Jedine on mu veril. Nepovažoval ho len za malého ustráchaného Petra Pettigrewa, čo nič nedokáže. A lord Voldemort mal oveľa väčšiu moc ako Sirius, Remus a James dokopy. Jediným švihnutím prútika by sa ich zbavil. Táto obrovská moc ho presvedčila. Neprekážalo mu, že ešte včera proti nemu bojoval, nevadilo mu, že je krutý a zlý. Konečne sa mu podarilo niečo, čo ostatným záškodníkom nie – prežil rozhovor s Voldemortom bez jediného škrabnutia. A stačilo na to len malé prikývnutie hlavou. Zachránil si život vlastnými schopnosťami. No zároveň sa podpísal zlu. Stal sa smrťožrútom, ktorý úslužne donáša Temnému pánovi na svojich priateľov a dokonca bol na to hrdý.

No zrazu sa všetko pokazilo. James sa dozvedel, že Voldemort ide po jeho rodine. Ukryli sa a na Siriusovo naliehanie zverili svoje životy jemu – Petrovi. Stal sa strážcom tajomstva Potterovcov. V hlave sa mu preháňalo toľko myšlienok, ako nikdy v živote. Má sklamať priateľa, ktorý mu aspoň raz prejavil úplnú dôveru, a prísť tým o vlastný život, alebo ho zradiť a pomôcť Temnému pánovi? iba sa rozhodovať Ach, ako ich len nenávidel, pretože ho donútili rozhodnúť sa medzi svojím vlastným životom a ich životmi.

V zlomku sekundy sa však rozhodol. Stisol kľučku na dverách a úlisným hlasom povedal:

„Stalo sa, môj pane... Som strážcom tajomstva Potterovcov...“

Spečatil si svoj osud. Týmito slovami zakrátko prišiel o obe moci, ktoré nad ním držali ochrannú ruku – stratil priateľov a prispel k záhube najväčšieho temného čarodejníka...

[ » na začiatok « ]