Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Richard Chrabromil, Salazar Slizolin, B.Bystrohlavová, B.Bifľomorová
Stručný dej: Príbeh o tom, ako bol založený ROkfort
Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo
Salazar sa usmial.
„Načo to chceš vedieť? Poviem ti to ak bude všetko ostatné hotové!“, Salazar sa vybral do hradu.
„Takže, tuto môj bratranec celú noc vymýšľal čo také by sa mali študenti učiť.“, povedala Brigita a ukázala na papier, čo mala pri sebe. Všetci sa zadívali na papier. Bolo na ňom zopár predmetov:
Transfigurácia
Elixíry
Obrana proti čiernej mágií
Čarovanie
Starostlivosť o zázračné tvory
Herbológia
Dejiny mágie
Lietanie
Aritmacia
Starobylé Runy
Astronómia
Život a zvyky muklov
a Veštenie
Richard si celý zoznam prečítal dvakrát. Potom sa pozrel na Toma.
„Dobre. Prvý jedenásť beriem ale veštenie a život a zvyky muklov. Načo to bude. Veštenie je o ničom a život a zvyky muklov čarodejníka nezaújmu!“, povedal.
„Vieš,“, ozval sa Tom, „keď som bol v Amerike, zistil som, že o mukloch nevieme vôbec nič. A veštenie pomôže pri odhaľovaní budúcnosti!“ V tej chvíli bol Richard bezmocní. Brunhilda a Brigita boli na Tomovej strane a na Salazara sa obracať nechcel. Musel súhlasiť.
„A viete, čo sa kedy bude učiť. Toto nezvládne všetko naraz ani tretiak! Nie to aby sme to dávali prvákovi!“, povedal Richard. Čakal odpoveď no nikto sa neozval. Po chvíli ticha prehovoril Tom.
„Ja si to vezmem na starosť! Zajtra to bude hotové.“ Tom sa pobral do hradu. Pred dverami sa otočil, no niečo mu vyrazilo dych. Pri lese, ktorý stál neďaleko jazera, bola obrovská sépia a zopár jednorožcov.
„Čo sa deje?“, spýtala sa ho Brigita, keď si všimla ako tam stojí a nehýbe sa. Tom ukázal na sépiu a jednorožce. Richard, Brigita a Brunhilda sa otočili. Aj ony ich uvideli. Richard začal vyťahovať prútik, no v tom obrovská sépia vliezla do jazera a jednorožce sa vybrali naspäť do lesa.
„S tým sa bude musieť niečo spraviť!“, povedal Richard a pobral sa do lesa.
„Idem s tebou!“, povedala Brigita a vybrala sa za ním. Brunhilda išla do hradu. Cestou potriasla Tomom aby sa zobudil a išli spolu. Richard a Brigita zmizli medzi stromami.
„Čo myslíš,“ ozvala sa Brigita, „čo tu bude?“
„Neviem!“, odvetil Richard a išiel ďalej. Potulovali sa po lese asi hodiny, kým niekoho stretli. Boli to kentaury.
„Čo tu robíte?“, spýtal sa ich Richard a prútik mal pripravený k obrane.
„My?“, opýtal sa udivene jeden z kentaurov, „Toto je náš les! Skôr by som sa mal spýtať, čo tu robíte vy?!“, povedal s výhražným tónom.
„My tu staviame školu, neďaleko lesa!“, odpovedal Richard a prútik stále nesklopil.
„Školu? O nijakej škole hviezdy nehovorili?“, povedal udivene tmavovlasý kentaur, ktorý práve dorazil.
„Čože, o čom to hovoríte?“, pýtal sa ich Richard a nakoniec sklopil prútik.
„Hviezdy hovoria o pevnosti, ktorá bude strážiť mladých čarodejníkov a čarodejnice pred veľkým zlom.“
Richard a Brigita sa na seba pozreli. Toto, že hovorili o ich škole? To je nemožné.
„Počkajte, to nemyslíte vážne?! Chceme mať normálnu školu a nie pevnosť!“, pripojila sa Brigita, ktorá sa doteraz pozerala ako sa zhovárajú. Kentaury sa pozreli na ňu.
„Osudu zatiaľ nik neunikol!“, povedal jeden z nich. Potom sa kentaury rozišli a Brigita s Richardom sa vrátili naspäť.
„Musíme potom vydať zákaz, aby deti nechodili do lesa.“, povedal Richard hneď ako uvidel Salazara s Brunhildou.
„Čože, aký zákaz!“, pýtal sa Salazar.
„V lese je veľa nevítaných príšer, ktoré môžu byť pre žiakov nebezpečné!“, povedal Richarda sadol si.
„Čo ste vymysleli, pokiaľ sme boli v lese?“, pýtala sa ich Brigita. Práve vošiel do izby Tom a niesol so sebou nejaké šaty.
„Čo to máš, Tom?“, pýtala sa ho Brigita.
„To bude rovnošata.“, povedal Salazar namiesto Toma. Tom rozdelil šaty na dve kôpky a všetci sa išli na ne pozrieť. Dievčenskú rovnošatu tvorila tmavá až šedá sukňa a tričko bolo podobnej farby. Mala aj Sivo čierne podkolienky. Chlapčenská rovnošata bola tvorená z čiernych nohavíc a šedého svetra. Potom Tom doniesol ešte jednu kopu šiat, na ktorej bolo položených jeden pár rukavíc a pod nimi na vynímali dva habity. Jeden Zimný a druhý na voľné nosenie. Kôpku uzatváral veľký špicatý klobúk.
Potom Salazar roztiahol plátna, ktoré doniesol. Boli na nich erby a farby, na ktoré sa každého pýtal. Nakoniec im ukázal najväčšiu plachtu. Bol na nej obrovský znak, okolo naho boli všetky štyri zvieratá a v strede bolo obrovské, zlatom vyšívané H.
„To má byť čo?“, pýtal sa ho Richard a neveriacky hľadel na Zástavu z H-čkom.
„To je znak Rokfortu.!“, povedal Salazar a usmieval sa. Medzitým odtiahľa Brigita Brunhildu nakraj.
„Počuj Brunhilda. Nevymeníš si miesta fakúlt?“, pýtala sa jej Brigita a nahodila psie oči. Brunhilda na ňu neveriacky pozrela a povedala jej:
„Dobre!“ To bolo všetko žiadne pýtanie sa prečo a že čo za to. Nie Brunhilda taká nebola. Vrátili sa späť k ostatným. Richard práve vytiahol starý ošúchaný klobúk. Pozreli sa naňho. Richard ich uvidel a odpovedal im na ich začudovaný výraz.
„Neviem sa so Salazarom dohodnúť ako budeme triediť študentov. Tak som to vybavil.“, ukázal na klobúk. Potom zobral prútik a povedal.
„Do mojej fakulty budú chodiť statočný a odvážny, čo bojujú s dobrým srdcom za svojich priateľov.“, a poklopal po klobúku.
„Do mojej fakulty budú chodiť tí“, začal Salazar, „ktorý budú vždy chcieť dosiahnuť svoj cieľ.“, tiež poklopal po klobúku. Potom nasledovala Brigita.
„Do mojej fakulty budú chodiť tí, ktorý budú poctivý a vždy si splnia svoju povinnosť.“, poklopala po klobúku. Potom už ostávala len Brunhilda.
„Do mojej fakulty budú chodiť tí, ktorý majú bystré hlavy.“, poklopala po klobúku. Klobúk vyletel do vzduchu a dopadol na zem. Potom sa nič nedialo. Richard zobal klobúk a odniesol ho.
„Zajtra si doneste niečo, čím si vás budú na Rokforte pamätať.“, povedal Salazar o odišiel.
O týždeň sa mal začínať nový rok. Správa o novo postavenej škole sa rozniesla veľmi rýchlo. Rokfortský zakladatelia dostávali listy od učiteľov, ktorý chceli na ich škole pracovať a listy od rodičov detí, ktoré chceli do ich školy chodiť. Začal sa školský rok ale ešte dva dni pred ním, každý doniesol niečo, čo by sa zanechalo na Rokforte. Richard doniesol svoj rubínmi vykladaný meč, Salazar doniesol zlatý medailónik, Brigita zlatú šálku a Brunhilda čelenku, ktorá dávala múdrosť. Všetky schovali na bezpečných miestach v hrade. Avšak všetko sa skončilo niekedy v polovici Vianočných prázdnin. Vtedy sa Richard a Salazar veľmi pohádali. Brunhilda ťažko ochorela a tak všetko ostalo na Brigitu. Brigita nechcela byť riaditeľkou, a preto našla za ňu vhodnú náhradu. Jedného prázdninového dňa sa vybrala Brigita do Novej úžľabiny. Keď tam prišla jej očiam sa naskytol, krutý pohľad. Richard a Salazar bojovali spolu v strede ulice. Okolo nich lietali samé kúzla. Niečo po sebe kričali.
„Počul si dobre, na školu budú chodiť všetci čarodejníci, ktorý sa tam prihlásia.“, kričal na Salazara Richard.
„Vážne, ja presadzujem, aby chodili do školy len čarodejníci s čistou krvou.“, zo Salazarovho prútika vyšľahli zelené plamene, ktoré len-len minuli Richarda.
„Do školy budú chodiť všetci čarodejníci“
„Nie!“
„Ale, áno budú!“
„Pokým budem v hrade nebudú!“
„Tak odíď!“
„Nie!“
„Tak budeš musieť prijať to že BUDÚ!“
„Nie neprijmem to!“
Vtom vyšľahol z Richardovho prútika zlatý pás a odhodil Salazara na zem. Salazar sa horko ťažko pozbieral a kričal na Richarda.
„NIKTO Z VÁS TAM NEBUDE VEČNE! KEĎ NADÍDE ČAS, MôJ POTOMOK OTVORÍ JEDNU TAJNÚ KOMNATU A VYPUST9 Z NEJ VŠTKY HRôZY. TIE VY6EN/ MUKLOVSKÉ DETI Z HRADU A V HRADE BUDÚ LEN DETI Z ČISTOKRVNÝCH RODÍN.“
V tom vyšľahli Salazarovi z prútika zelené iskry. Švihol s ním a iskry zasiahli Richarda do hrude. Richard padol na zem a už sa nehýbal.
„NIEEEEE!, vykríkla Brigita a pribehla k Richardovi. Salazar sa odmiestnil. Brigita ležala nad Richardovým telom a plakala. V tom niečo uvidela. Malého chlapca, ktorý zviera Richardov meč a stojí nad mŕtvym hadom. Otvorila oči a videla, že sa okolo nej schádzajú ľudia. Richardovi vystrojili veľkolepý pohreb. Na jeho pamiatku premenovali dedinu Nová úžľabina na Godrikova úžľabina. Potom čakal Brigitu ešte jeden veľký smútok. Brunhilda zomrela na chorobu a jej dcéru, o ktorej vedela iba ona zabili. Na Rokforte zostala len rok. Potom sa odsťahovala a vydala sa. Zomrela na starobu. Po jej smrti závládol v hrade smútok. Všetky veci okrem Richardovho meča (teda šálka, čelenka a medailón) zmizli zo zborovne. Po celé tie roky sa riaditelia a riaditeľky striedali. Ale nikto tam nevydržal viac ako päť rokov. Po čase sa hrad menil. Nikdy sa nezabudlo na štyroch zakladateľov Rokfortu. Tí sa zapísali do história ako zakladatelia tej najlepšej školy v Británii. Príbeh o tajomnej komnate sa stal legendou. Nakoniec bol odhalený vchod do takzvanej tajomnej komnaty a udialo sa presne to čo videla Brigita nad Richardovým telom. Malý chlapec držal v ruke Richardov meč a stál nad mŕtvym hadom.
Toto by mala byť posledná časť trilógie o zakladateľoch Rokfortu. Dúfam že sa Vám môj príbeh páčil.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...