Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Vrazil do prázdnej triedy s takou silou, až sa kľučka dverí udrela o kamennú stenu. Zavrel za sebou a nahlas zaručal. Jeho hlas sa odrazil od kamenných stien a vrátil sa k nemu v ozvene, ktorá znela cudzo.
Ignoroval ju.
Otočil hlavu k vysokému zrkadlu stojacemu na konci miestnosti. Bolo prekryté bordovou látkou. V odraze videl iba špičky svojich topánok.
Neváhal, hoci mal. Prešiel k zrkadlu a jediným trhnutím ho zbavil jeho opony.
Zadíval sa doň priamo. Zabodol oči do vlastného odrazu, no nevládal sa na seba dlho dívať. Nie, keď vedľa neho, pri ňom, stála ona.
O niečo nižšia ako on, s dlhými čiernymi vlasmi, ktoré jej voľne padali na plecia a hruď. S veľkými hnedými očami, ktoré priam iskrili citom, ktorému ani doteraz nedokázal uveriť. S úsmevom, ktorý tak často venovala tým, ktorých mala rada.
A jeho mala rada.
Akokoľvek ho to bolelo, akokoľvek mizerne sa kvôli tomu cítil, vedel, že ho mala rada. Bez ohľadu na to, čo vykonal. Bez ohľadu na chyby, ktoré ho sprevádzali väčšinu života. Bez ohľadu na to, že bola mladá a ak by chcela, mohla si nájsť niekoho mladšieho, lepšieho, čistejšieho, než bol on.
Ľúbila ho. A on tomu stále nedokázal uveriť.
A predsa sa na to upínal každou sekundou i bunkou svojho bytia. Upínal sa na to, pretože napriek tomu, ako príšerne šalel z toho, že jej nemôže prezradiť pravdu a ako jej ublížil, bola zároveň jediným skutočným dôvodom, pre ktorý cítil, že má nejakú hodnotu. Hodnotu, ktorú mu vzali už dávno. Ktorú mu vzal otec, čo ho týral. Spolužiaci, čo ho šikanovali. On sám, keď urobil tú najneuváženejšiu chybu v živote a zapríčinil Lilinu smrť.
Díval sa do jej tváre a cítil, ako sa aj tá jeho, kamenná a bezhybná, pomaly láme. Láme sa tak, ako keď si v jej mysli pred rokom a pol prečítal, že sa zaňho postavila pred Umbridgovou. Láme sa tak, ako pred rokom, keď jej ukázal tie najhoršie chvíle vo svojom živote. A láme sa tak, ako keď v tomto zrkadle uvidel po prvýkrát ju.
Napriek tomu, že ho Dumbledore varoval, minimálne raz za dva roky si k Zrkadlu z Erisedu našiel cestu. Alebo si ono našla cestu k nemu.
Ako chlapec v ňom videl otca a matku, ktorí sa ľúbia. Potom okruh priateľov bez tváre, ktorých nemal. A potom Lily.
A odvtedy len Lily.
Až do toho večera. Toho večera, keď sa s ňou pohádal na Astronomickej veži a ona ho natoľko vytočila a vyviedla z miery, že ju takmer pobozkal. Bol by to urobil, ak by nemal za sebou dlhé roky tvrdej praxe v potláčaní vlastných emócií.
Aj v tú noc našiel Zrkadlo z Erisedu. Aj v tú noc z neho strhol plachtu a podíval sa doňho, očakávajúc tvár ryšavovlasej dievčiny, takmer ženy, ktorá žila už iba v jeho spomienkach.
A v tú noc po rokoch túžob a zmarených nádejí, a bolesti, vedľa neho stála iná. Usmievala sa naňho. Nie úplne ako teraz, pretože vtedy ešte nepoznal, aké sladké a napĺňujúce môže byť, ak sa naňho niekto pozrie s láskou. No stála vedľa neho, a on vedľa nej a cítil, ako sa celý jeho vnútorný svet triešti na kúsky. Nezaujímalo ho, že ju nikdy nebude môcť mať. Že neexistuje ani najmenšia šanca, že jeho city opätuje. Že svojou láskou k nej ohrozuje aj seba. Nezaujímalo ho, že bude musieť celé mesiace predstierať, že s ním jej prítomnosť nič nerobí, že bude musieť svoje skutočné city prekrývať vrstvou nevraživosti, ktorá nebude skutočná, a že ho za ňu zrejme bude nenávidieť.
Nezáležalo na tom, pretože sa ocitol v pasci. A nebol ochotný vyslobodiť sa z nej. Už len to, že ju mal na dosah, stačilo na to, aby proti svojim citom nebojoval.
A potom mu povedala, že ho ľúbi. Na cintoríne, v daždi, pri hrobe ženy, ktorú slepo zbožňoval väčšinu svojho života. A jeho vnútro sa naplnilo niečím, čo odvtedy pocítil zakaždým, keď sa naňho pozrela tými očami plnými lásky.
Slabosťou. Obrovskou slabosťou, v ktorej sa miešali vďačnosť, láska, neha a istota. Slabosťou, ktorú pociťoval aj teraz, lenže sa miešala v bolesťou. Bolesťou, za ktorú si mohol on sám, pretože počúval Dumbledorea namiesto toho, aby počúval svoje srdce.
Už ho nemilovala. Nenávidela ho. Videl to v jej očiach a tvári, cítil to z jej slov, vnímal to z jej pohybov.
A aj tak ho stále milovala. Dovolil si to priznať iba dvakrát. Raz, keď zabránil Dolohovovi, aby ju znásilnil a prebdel pri nej väčšinu dňa, kým ona bezpečne spala v jeho náručí, a potom ho pobozkala. A druhýkrát, keď sa ho opýtala, či existovalo v jeho živote niečo čisté, čo nebolo poškvrnené temnotou, čo zalieha jeho dušu, a on jej to takmer prezradil. Vtedy k nemu natiahla ruku a on jej takmer dovolil, aby sa ho dotkla, pretože odkedy zakúsil, aké to je cítiť blízkosť druhého človeka, jej blízkosť, potreboval ju viac než vzduch. Vtedy v jej tvári videl, že sa oňho bojí. Že ho stále ľúbi. A on ju odohnal.
Oči mu klesli z jej tváre na hruď. Neboli tam sami. June držala na rukách malý uzlíček. Neodvážil sa pomyslieť na to, že by chcel vidieť, kto je v ňom. Veľmi dobre to vedel.
Ruky sa mu roztriasli. Do očí mu vstúpili slzy. Toto, povedal si v duchu. Toto bolo to čisté, krásne, nevinné, čo vytvoril. No aj to sa pominulo.
V hrdle sa mu vytvorila hrča a napriek všetkej snahe mu ušiel tichý vzlyk. Zaboril si tvár do dlaní a nechal slzy dopadať na chladnú podlahu.
Vo vlasoch zacítil jemný dotyk. Jej dotyk. Zdvihol dlaň, aby ňou prekryl tú jej. Zasiahol iba vzduch.
Zdvihol hlavu. Venoval jej ešte jeden pohľad. Vložil doňho všetko, čo si nemohol dovolil povedať jej, keď sa s ňou rozprával v skutočnosti a potom mávol prútikom. Plachta sa zdvihla a prekryla zrkadlo.
Zavrel oči. Stále ju videl. Jeho bolesťou prenikol zvláštny pokoj. Pokoj, ktorý mu pomohol vyrovnať sa s tým, čo sa teraz dialo. Pokoj, ktorý pociťoval iba vtedy, keď ho ešte bezhranične ľúbila.
A on vedel, že je to len túžba. Prchavá, nesplniteľná túžba. Najhlbšia túžba. No na okamih sa stala skutočnosťou.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...