Poviedka:
Pridaná: 7.5.2020, 17:36:34
Čítaná: 6392×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: June Evansová
Stručný dej: Náhla inšpirácia, ktorá sa potrebovala dostať na papier :) Druhá časť príde zajtra :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

June

Zdvihla oči k zrkadlu. Nebola si istá, či chce vidieť, čo v ňom je. No ak by nechcela, bola by tu? Vyhľadala predsa túto miestnosť cielene, za účelom odpovedí. Hoci, aké odpovede jej už len mohlo Zrkadlo z Erisedu dať. Dumbledore jej neraz prízvukoval, že v ňom nenájde pravdu, ani skutočnosť. Azda iba prchavé splnenie jej najhlbšej túžby.

Ona však z času načas zrkadlo aj tak vyhľadala. Zakaždým vtedy, keď si uvedomila, že jej v živote niečo chýba. Že nedokáže pochopiť určité veci, ktoré sa dejú, alebo pocity, ktoré ju obklopujú. Že sa niečo v nej zmenilo. Hlboko, bytostne.

Za tie roky videla toho v zrkadle mnoho. Ako malé dievčatko videla Harryho, ktorého tvár nepoznala. Keď nastúpila na Rokfort, videla Jamesa a Lily, ako stoja nad ňou a Harrym a usmievajú sa. Keď zistila, že jej otcom je Voldemort, a jej mamou nie je Lily, znova videla iba Harryho rodičov. Chcela, aby boli stále aj jej rodičmi. Keď spoznala Rema a prišla na to, že jej mamu ľúbil, videla namiesto Lily a Jamesa Rema so Sheillou. A seba ako ich dcéru.

A teraz…

Zhlboka sa nadýchla a pozrela sa na vlastný odraz v zrkadle.

Klamala by samú seba, ak by si nemyslela, že tam uvidí jeho. No klamala by aj, ak by sa presviedčala o tom, že nedúfala, že ho tam neuvidí.

A činilo to vôbec nejaký rozdiel?

Nie.

Od chvíle, čo pred rokom a pol vyšla z jeho učebne, plná pocitu, ktorý nedokázala pomenovať, vedela, že jej najhlbšou túžbou je práve on. Muž s dlhými čiernymi vlasmi, žiarivými temnými očami, bledou pokožkou a krivým nosom. Muž, ktorý sa celý život tváril ako mramorová socha bez srdca, až kým sa niekto - ona - neodvážila vziať dláto a naštrbiť jeho škrupinu.

Išlo to pomaly. Bránil sa. Bojoval. No zároveň… nie. Chcel, potreboval, aby sa niekto dostal pod povrch. Preto jej vtedy ukázal spomienky na detstvo. Na to, ako sa jeho priateľstvo s Lily rozpadlo.

Nie… pripomenula si. Ukázal ti to preto, aby si získal tvoju dôveru. Aby ťa vyskúšal a potom ťa odkopol. Ako to urobil Voldemort s tvojou mamou.

Striasla sa.

Áno, bola o tom presvedčená. Dlho tomu verila. Lenže zároveň… neverila.

Jeho skutky nemohli klamať, keď ju po svadbe Billa a Fleur ochránil pred smrtiacou kliatbou. Jeho pery nemohli klamať, keď sa poddal jej bozku v sídle Malfoyovcov. A nemohli klamať ani jeho oči, keď sa ho pýtala, či v živote poznal niečo čisté, za čo by bol schopný obetovať vlastný život.

Hnedými očami kopírovala kontúru jeho tváre. Bola nehybná, tak ako väčšinou i v skutočnom živote. I pery mal pevne stisnuté. No len čo sa pozrela do jeho očí, videla, že v nich žiari šťastie. A postupne, pomaly, sa mu podvihli aj kútiky v jednom z tých zriedkavých úsmevov, ktoré sa jej odvážil venovať.

Oči sa jej naplnili slzami. Napriek všetkému si stále želala, aby bol šťastný. V hĺbke duše stále dúfala, že bude šťastný pri nej. No ak aj nie, želala mu šťastie. Hoci ho nenávidela.

Odvrátila sa od zrkadla a mávnutím prútika ho znova prikryla plachtou.

Ostala chvíľu stáť. Zdalo sa jej, akoby na jej ramene spočinul jemný dotyk. Dotyk jeho dlane.

Prudko sa otočila.

Pred ňou stálo iba zrkadlo, ktoré neukazovalo ani pravdu, ani skutočnosť. Iba jej najhlbšiu túžbu.

[ » na začiatok « ]