Poviedka:
Pridaná: 13.8.2007, 16:27:03
Čítaná: 2921×
Hodnotenie: (počet hlasov: 26)

Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sirius Black, James Potter, Remus Lupin, Severus Snape, Lily Evansová, Marrisa, Amanda
Stručný dej: Nevydarená pomsta Siriusa Blacka Jamesovi Potterovi. Alebo vydarená pre fanúšikov vzťahu Lily&Severus.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

„Hej Baby!“ Ozval sa chlapčenský hlas zo schodiska k dievčenským spálniam „Poďte na chvíľu sem!“

„Kto si myslíš že si, že nám rozkazuješ Black!“ Odpovedalo zo zúrivosťou v hlase červenovlasé dievča ležiace na posteli s baldachýnom.

„Len toľko neotáľajte a poďte sem“ znelo to oveľa kľudnejšie, ale aj tak bolo z toho tónu cítiť aroganciu.

„Ale no tak.. Lily poď“ prosilo ju dievča, ktoré sedelo na susednej posteli, pozrelo sa na ňu prosebným pohľadom a popritom si lakovalo nechty na nohách azúrovo-modrým lakom.

„Čo za to dáme?“ spýtalo sa zo záujmom druhé dievča, ktoré sedelo na pod okenici a čítalo nejakú knihu. Pohľad však upriamilo na dvere, pretože sa ozvalo zaklopanie.

„Môžem vojsť?“ Remus Lupin stál za dverami a Lily si pomyslela, že aspoň on má toľko slušnosti, nie ako ten nehorázne arogantný Sirius Black spolu zo svojím najlepším kamošom- Jamesom Potterom.

„Ty vždy Remus“ povedala dievčina na posteli, zatvorilo sklenenú nádobku od laku a fúkla si na pravú nohu aby tak urýchlila schnutie. Ozvalo sa zavŕzganie a dnu vstúpil 16 ročný, mladý hnedovlasý chalan a usmial sa na ne. Úsmev mu opätovali a dievčina s knihou v ruke mu ponúkla miesto na sedenie. Poďakoval a sadol si na posteľ.

„O čo ide?“ Lily vedela, že neprišiel len tak, ale že ho poslal Sirius Black.

„Pozývame vás k nám“ Úprimne sa usmial a zhlboka sa nadýchol aby pokračoval. „Sirius nám chce niečo povedať, a vraj má pre vás menšie prekvapenie-“ No Lily ho prerušila

„Remus! My veľmi dobre poznáme tie jeho prekvapenia! Ja som ešte nezabudla na tie červoplaz-“

„Nie, nie,“ ubezpečoval ju narýchlo „Tentoraz nejde o nič také“

„Teda o čo ide?“ Vyzvedala Lily a nespúštala z neho podozrievavý pohľad.

„Ale notaaak, Lily“ zatiahla prosebným hlasom Amanda, a knihu odložila na svoj nočný stolík. „Poďme tam, určite to nebude nič strašné“

„Keď ja neviem Amy..“ zašomrala takmer nepočuteľne Lily „Vieš predsa ako to dopadlo minule. A tiež predminule“

„Viem, viem.. ale teraz to tak určite nebude.. som si istá“

„Hádam ti nemusím pripomínať, že presne toto isté si tvrdila aj predtým“ Smutne si povzdychla a dodala: „Aj tak sa musíme ešte učiť, čakajú nás predsa MLOK-y a ty ešte nemáš hotovú tú úlohu z Hebrológie o Vrškorovčatských Sťahovavých Kríkoch!“

„Notak Lil. Poď!“ ozvala sa aj Marissa, a oslnivo sa na ňu usmiala „Nemôžeš sa stále len učiť. A vieš že my nie sme také usilovné ako ty“

„Keď ja neviem.. „

„A čo keby sme o tom hlasovali?“ navrhla Amanda.

„Dobrý nápad“ odsúhlasili takmer naraz Lupin s Marissou. Lily sa na nich chvíľu mračila, ale uvedomila si že jej námietky by neobstáli, tak len smutne sklopila zrak a zašomrala: „V poriadku“

„Takže! Kto je za to, aby sme išli do našej spálne a dozvedeli sa niečo čo nám chce povedať Sirius, nech zdvihne ruku.“ zahlásil Lupin.

Hneď ako to dopovedal, sa do vzduchu vzniesli 3 ruky.

„A kto je proti?“ do vzduchu sa zodvihla jedna ruka. Lily si smutne povzdychla a nechala sa napospas osudu.

O pol hodinu už všetky tri vychádzali z dievčenských spální, (Remus bol prinútený odísť, pretože sa chceli v kľude prezliecť.) a nasmerovali si to na druhú stranu klubovne na schodisko k Chlapčenským spálniam. Nakoniec sa ocitli pred dverami do izby, ktorú okupovali záškodníci (ako sa nazývali) a zastavili. Lily sa otočila Chrbtom k nim a pozrela sa na dievčatá. „Ak to bude zase niečo ,Tak blbé ako minule‘, tak si ma neželajte!“ zasyčala na ne.

„Neboj Lil.. Spolu to zvládneme“ povedala Amanda a potmehútsky na ňu žmurkla. Marisse sa neudržala smiechu, a začala sa tam potichu chechtať.

„Jasné, pre teba to bude malina, keď tam bude ‚Tvoj Remuluško‘“ teraz sa už Marissa smiala dosť nahlas, a pridala sa k nej aj Amanda. Lily už mykalo kútikom úst a tak sa radšej obrátila na dvere.

Zhlboka sa nadýchla a znova vydýchla. Otočila sa znovu k nim a s badateľnou nervozitou sa opýtala:

„Pripravené?“ ako odpoveď sa dočkala len súhlasného zamrmlania. Otočila sa k dverám a s očakávaním toho najhoršieho zaklopala.

„Ďalej!“ ozvalo sa zvnútra izby. Otvorila dvere a v okamihu k nej doľahol ťaživý vzduch. V ich izbe bol veľký neporiadok, až by sa niekto, kto by tam bol poprvýkrát, mohol zľaknúť. No Dievčatá už tento známy ‚poriadok‘ poznali, takže ich to vôbec neprekvapilo. Vstúpili dnu, no zarazila ich iná, oveľa nepredpokladateľná skutočnosť. James Potter, ktorý väčšinou všetko organizoval tam nebol. No neprekvapilo ich, že tam nebol Peter. Sirius si jej začudovaný výraz všimol, lebo dodal:

„James je na Metlobalovom tréningu“ ,no jasné, kde inde asi‘ pomyslela si Lily ale radšej nič nepovedala.

„Vraj nám chceš niečo dôležité povedať“ tón ktorým to povedala znel dosť pochybovačne.

„Áno, vieš, máme plán o ktorom James nevie“ povedal, a uškrnul sa na Lupina

„Mňa do tho neťahaj..“ namietol Remus vyhýbavo a ležiac na posteli si otvoril knihu ‚Čarovná obrana‘

„Okej, teda ja mám plán ako si vystreliť z Jamesa“ pritom sa uškrnul na baby ktoré naňho ohromene civeli.

„Chceš mi povedať“ začala Lily a hneď bolo jasné že mu neverí ani slovo. „že TY! Si vymyslel plán ako si vystreliť z POTTERA?? TY jeho najlepší kamoš?? Kto ti má takúto.. Frašku? .. prepána uveriť?“ a ukázala mu neveriaci úškrn. Myslíš si, že sme také naivné a uveríme ti to? Prečo by si mu to prepána robil?“

„Lebo sa mu chcem pomstiť za včerajšok, a toto je asi najvhodnejší trest.“

„Ale čo? Nehovor a čo také ukrutné ti urobil? Urazil ťa?“ stále mu neverila.

„No.. dá sa to tak povedať“ zatváril sa kyslo, ako keby bol práve vypil pol-litra čistej citrónovej šťavy.

Lily, Amanda a Marissa naňho vyvalili oči, dokonca aj Remus odtiahol zrak od knihy a začudovane pozrel na Siriusa.

„Čo ti urobil?“ tentokrát so opýtal Remus.

„Stojí vôbec za to povedať to? Asi vás to nebude zaujímať..“ povedal bez chuti

„Ale nás to zaujíma Sirius“ Marissa si sadla k nemu, chytila ho za ruku a začala mu ju hladiť. Tento náhly príval súcitu z jej strany prijal zo začudovaným pohľadom, načo sa na naňho usmiala, nuž nenamietal.

„No. Povedal niečo v tom zmysle že som kreténsky arogantný imbecil ktorý sa otáča za každou sukňou.“ Lily si bola istá, že nielen ona v tej chvíli pomyslela na to isté. A to že James mu povedal len čistú pravdu, no odpustila si štipľavú poznámku. Namiesto toho povedala: „Najskôr by sa mal asi pozrieť na seba a potom vravieť niečo na osobu iných..“ „Ale on jednoducho nieje schopný pozrieť sa na seba a pochopiť čo sa okolo neho deje... a tu sa zase dostávame k môjmu plánu“

„tak aký je ten tvoj plán? Zo záujmom v hlase sa spýtala Amanda.

„Plánujem použiť všehodžús, mám ho tu. Na hodine Elixírov sa mi ho podarilo potiahnuť keď sa Slughorn nedíval. „Sirius! Za to by ťa mohli vážne potrestať!“ namietala Lily

„Ale od koho by sa to dozvedeli, ak by mu to niekto z vás nepovedal?“

„Ale-“ snažila sa namietať Lily

„Nie, počúvaj ma. A počúvajte ma všetci. Mám v pláne dostať ho pred situácie z ktorej mu bude nanič a bude nazúrený a v koncoch“

„Ale o čo ide? Vysvetli nám to konečne“ povedal mu Lupin.

„OK, no najprv mi sľúbte, že so mnou do toho idete a nikomu to neprezradíte“ naliehal na nich. Nakoniec všetci súhlasili, i keď Remus a Lily len s malou ochotou. Keď si bol Sirius istý že všetci piati súhlasili, začal rozprávať.

„Takže. Ty Lily: zostaneš vo svojej podobe, a budeš v klubovni. Keď príde James, pokúsiš sa ho tam zdržať za každú cenu. Nahovor mu hocičo, len nech tam ostane. Rozumieš?“

„Áno..“

„Ty Remus, budeš spolu z Amandou striehnuť na chodbe pod podobou Prefektov a zaručíte aby sa do klubovne nedostali žiadni profesori. Rozumiete?“

„Áno,“

„Áno rozumiem“

„ Ty, Marissa, budeš v klubovni a budeš sa tváriť nenápadne. Hlavne keď prídem ja, pod inou podobou, pošlem na-“

„Pod inou podobou?“ nechápavo sa spýtala Siriusa „Ako ťa spoznám?“

„Neboj, hneď sa k tomu dostanem, ale určite ma spoznáš. Kde som to skončil? Ach.. no ja pošlem ma Jamesa neverbálny Expeliarmus a ty v tej chvíli naňho pošleš Proditius a Petrificus Totalus. To by malo stačiť na to aby sa zdržal ďalej a mohol to i tak celé pozorovať. Potom budeš musieť neverbálne uzavrieť okolo mňa a Lily štít, aby sa do toho náhodou niekto ne priplietol.. zaklínadlo poznáš, je to Protego Adjacentia. Zvládneš to?“

„Myslím že áno..“

„Fajn, to by sme mali. Ja Prídem pod podobou Severusa Snapea a-“

„ČO?!?“ Lily sa tvárila úplne neprijateľne a vyľakane, miestami naberala žltkastú farbu.

„No tak.. Lily upokoj sa“

„Prepáč len.. Severus? Prečo on? Prečo nie niekto iný?“

„Lebo jeho James najviac neznáša. A veď to nebude on, ale je pod jeho podobou“

„Ah jasné“ mierne sa usmiala „Prepáč zabudla som“

„To ale teraz nieje hlavné. Prídem tam a keď ho spolu z Marissou odzbrojíme, pôjdem k tebe. Ty sa musíš tváriť že si-.. teda že ho vidíš. No tak Lily!“ dodal, keď uvidel jej zmätený výraz. „Je to len Pomsta a som si istý že aj ty by si sa Jamesovi rada pomstila za všetko čo ti kedy urobil..“ spýtavo sa na ňu pozrel.

„takmer nepatrne prikývla a povedala. „V poriadku.. Pokračuj“

„Ja prídem K tebe, a Pobozkám ťa“

Lily bola taká ohromená tým čo teraz počula, že nebola schopná slova.. To namyslí vážne! On ju chcel pobozkať? A ešte v podobe Severusa Snapea?? Severus bol jej kamarát ale že by sa s ním bozkávala? veď ak sa o tom dozvie tak ju asi zabije! .. nie asi..

Siriusovi sa zdalo, že naňho začne každú chvíľu ziapať, a tak radšej čo najskôr dodal:

„Lily.. Bude to len pusa na ústa.. aby sme Jamesa naštvali.. Nič viac len jemný bozk... „

„Chcela preglgnúť, no zistila že má v krku hrču ktorá jej bránila aj rozprávať. Musela si sadnúť a upokojiť sa. Zviezla sa na Petrovu posteľ a chytila si čelo. Amanda si k nej prisadla a pozerala sa na ňu. Niečo sa pýtala, no to už Lily nevnímala. Do reality ju prebral až Remusov hlas.:

„Sirius, a si si istý že to vyjde?“

„Áno Remus, som.“

„Asi som sa musela zblázniť, ale.. súhlasím“ povedala Lily, a vtom jej bolo na plakanie. Nevedela prečo, ale bolo jej strašne mizerne. No prekonala Triašku ktorá ňou znenazdajky prešla a prikývla.

„Ale jedno mi povedz.. skade máš Snapove vlasy?“ opýtala sa Marissa ktorá bola zmätená tým, ako sa Lily tvárila.

„Nebolo ťažké prekvapiť ho v knižnici a začarovať ho.. hlavné je že tie vlasy máme.“

„Teraz sa rozdelíme, a každý pôjde a svoje miesto.. ja sa skryjem v tajnej chodbe vedľa obrazu Pegrfíny Sejterovej a počkám na signál. Remus, ty s Amandou pôjdete na obe strany chodby, a keď pôjde James, dajte mi vedieť pomocou dvojitého zrkadla. Lily, ty pôjdeš do klubovne a budeš ho tam zdržovať.. postačí chvíľa. Vtedy tam vojdem ja a zvyšok plánu poznáte. Všetci ste rozumeli čo máte robiť?“

„Áno..“ odpovedali takmer naraz, Lily len prikývla a niečo si pošepkala popod nos, ale znelo to súhlasne.

„Fajn, o 10 minút by tu mal byť, ideme na svoje miesta. Remus, Amanda a ja si berieme Všehodžús. Držím vám palce a teraz rozchod.“

***

Všetci začali odchádzať, ale nikto si nemohol všimnúť čierneho pavúka - tarantulu - ktorý bol pod posteľou. Keď sa miestnosť vyprázdnila a pavúk osamel, vyliezol spod postele a premenil sa na človeka. Presnejšie povedané, na vysokého chalana z nezdravo vyzerajúcou bledou pokožkou, veľkým krivým nosom a podlhovastými čiernymi, očividne mastnými vlasmi. Severusa Snapea. Prešiel k oknu, ale vlastne ho ani nevnímal, oprel sa o podokenicu a nahlas sa nadýchol a vydýchol. V skutočnosti ani nevnímal čo sa okolo neho deje, teraz bol hlboko v svojich myšlienkach. To čo teraz počul sa ho predsa týkalo. Odkedy ho ten Black začaroval a zobral mu prameň vlasov, vedel že niečo plánuje s všehodžúsom. Sledoval ho ako často sa len dalo a čakal všeličo, ale nie toto. No musel si priznať, že mu to mierne nahralo do karát. Lily sa mu vždy páčila. No ona ho brala len ako kamaráta. Vždy ju zaujímal len ten Potter. Preto ho nenávidel, nechcel o ňu prísť. A teraz sa dozvedel že by ju mal pobozkať? Nikdy sa neodvážil povedať jej pravdu čo k nej cíti, ale teraz, toto bola šanca. Musel to urobiť, na prekážky sa nehľadel, nezáležalo mu na nich. Bola to predsa Lily a pre ňu, len pre ňu by bol schopný všetkého. Prešiel k dverám, otvoril ich a v tej chvíli už ako pavúk odchádzal zo spálne, skodiska, klubovne.

***

Vedel veľmi dobre, o ktorej tajnej chodbe Black hovoril. Namieril si to rovno k nej, vošiel tam a ocitol sa zoči-voči nemu. Skôr ako by Sirius mohol vysloviť čoilen Expeliarmus, neverbálne ho odzbrojil a zviazal. Potom si zobral jeho zrkadielko a zostávalo mu len čakať. Poznal plán a vedel čo má robiť. Asi tak po štyroch minútach čakania ktorú mu pripadali ako večnosť, zacítil pálenie. Pozrel sa na zrkadielko a tam videl neznámu tvár. To musel byt Remus Lupin v tej inej podobe. Povedal: „Sirius, už je tam, poď!“ Neváhal ani chvíľu. Vyšiel z tajnej chodby a zamieril si to k portrétu Tučnej Panej. Povedal jej heslo, ktoré začul keď vychádzal z klubovne (jeden tretiak práve išiel dnu) a vstúpil do klubovne. V prvej chvíli si ho nikto nevšimol, no po niekoľkých dlhých sekundách nastalo ticho. Nebolo počuť len šepkanie si študentov, ale ozvali sa aj pokriky niektorých starších: „čo tu chceš!“ a „prac sa stadeto ty slizký had!“ Ignoroval to, vedel čo musí - a chce - spraviť. Namieril prútik na Jamesa Pottera a neverbálne ho odzbrojil. V tom momente ho zasiahla aj kliatba od Marissy. Všetko išlo podľa plánu. Marissa vyčarila okolo nich ochranný štít a Severus išiel k Lily. Na tento moment čakal veľmi dlho. Len v jeho najtajnejších predstavách mohol dúfať že sa raz tohto dočká. Pozrel sa jej do očí, no vedel že ona nevie že on je pravý Severus Snape, ale že si myslí že je Black a pri tom pomyslení ho mierne pichlo u srdca. Podišiel k nej a dych sa mu zrýchlil. Pritiahol si ju k sebe a pocítil ako sa chveje, jej zrýchlený dych a mimovoľné dotyky, pohladil ju po ohnivočervených vlasoch. Takmer nedýchal a vtisol jej na pery jemný, opatrný bozk, akoby sa bál že sa mu v tej chvíli rozplynie na milióny márnych kúskov a on tam ostane stáť sám. No nestalo sa, bola stále tam a pozerala sa naňho. Pozrela mu do očí a on jej jej pohľad opätoval, pričom opäť pobozkal a cítil ako jej pri tom jemne pulzujú pery. Jeho bozky boli nežné, akoby jej nechcel ublížiť, a pritom tak vášnivé až sa jej podlamovali nohy. Len nejasne si uvedomoval že teraz ju môže bozkávať zrejme naposledy. Odtiahol sa a pozrel na ňu, plakala. To predsa nechcel! Naklonil svoju hlavu mierne napravo a zopár prameňov vlasov mu padlo do tváre, no to mu nevadilo. Privrel oči a pobozkal ju znovu hladiac jej vlasy. Nechcel nikdy skončiť, jemne sa odtiahol, no stále sa jej dotýkal perami a zašepkal „Milujem ťa, Lily“ no keď si to uvedomil, vyhŕkla mu do oka slza. Miloval ju no ona nikdy nebude milovať jeho, akurát ho teraz bude nenávidieť! Prečo len je osud taký krutý? Pýtal sa sám seba v duchu, no odpoveď neprichádzala. Ešte raz ju pobozkal. Plakala čoraz viac. Potom zašepkala, tak aby to počul len on: „ty nie si Sirius...“ Slza mu stiekla po bledom líci až k brade, „nie to niesom,“ povedal a ani nevedel prečo sa pousmial. „Severus.. ja-.. aj ja teba... ale čo s.. “ znova ju pobozkal teraz už s úsmevom, „neboj, všetko bude zase dobré.“ Povedal a pritúlil si ju k sebe..

Všetci čo boli v tej chvíli v klubovni sa na nich užasnuto pozerali. Nepočuli síce o čom sa rozprávali, ale z pohľadu im bolo všetko jasne. James Potter sedel ticho znehybnený a odzbrojený pri schodoch do spální a pozeral sa na to celé tak nepríčetne, akoby tam duchom ani nebol. Vyhaslo v ňom aj to posledné svetlo nádeje, ktorou dúfal že Lily netúži po nikom inom len po ňom, že vidí len jeho a že je ním posadnutá. No mýlil sa. Portrétový prechod sa otvoril a vošli tam Remus, Amanda a Sirius, vo svojich vlastných podobách. Trvalo im dlho kým zistili čo sa dialo. Keď Severus odchádzal z chodby, nechal pri Blackovi to zrkadielko. Kliatba prestala po čase účinkovať a on sa dostal k zrkadlu a varoval Lupina s Amandou. Prišli poňho ale to už elixír vyprchával. Keď prišli do klubovne, čakalo ich prekvapenie. Lily bola v Snapeovej náruči a bozkávali sa. ‚takto sa to nemalo skončiť.. nie takto‘ vravel si Sirius v duchu. ‚všetko som pokazil. Nie. Prečo som sa len chcel pomstiť. Veď to bola len hlúpa hádka. A James mal aj tak pravdu. Ako som mu to mohol urobiť. Prečo som to urobil. Som idiot.‘ takéto výčitky prenasledovali Siriusa dlho, zožieralo ho vlastné svedomie.

Vošiel do klubovne, a keď to celé zbadal, skríkol: „NIE“ toto adresoval prevažne Lily a Snapeovi. Ble bol to výkrik bolesti, zničil nádeje svojho nejlepšieho kamaráta. ‚Nie,nie,nie,nie,nie‘ šepkal si v duchu.. ‚nie takto.‘

Všimol si však, že keď ho Lily uvidela a otočila sa, vyzerala šťastne, aj cez slzy. Konečne bola šťastná s tým, koho milovala..

_________________________________________________________

Poviedka prešla korekciou dňa 5. Apríla '08

[ » na začiatok « ]