Kapitola:
Pridaná: 7.4.2020, 20:45:16
Čítaná: 6119×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Sheilla Potterová, Remus Lupin, Sirius Black, James Potter
Stručný dej: Poviedka o tom, ako sa Remus zaľúbil do Sheilly Potterovej (a ona doňho) :P Odohráva sa pred dejom príbehu Rozhodnutie, ktoré všetko zmenilo :)

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika

Kapitola: 1 » Dorážačka 2 » Obrana 3 » Kupé 4 » Pohľad 5 » Mesiac 6 » Prízrak 7 » Noc 8 » Ochrana 9 » Vďaka 10 » Ticho 11 » Knihy 12 » Novinka 13 » Kresba 14 » Nápad 15 » Starosť 16 » Ceruzka 17 » Nádej 18 » Nervy 19 » Strach 20 » Zmena 21 » Rozhovor 22 » Elixír 23 » James 24 » Incident 25 » Dôvod 26 » Vojna 27 » Hnev 28 » Expelliarmus 29 » Leto

17. jún 1977

“No čo, Sheilla, ako ti to išlo?” zakričal Sirius od Čierneho jazera. Ležal rozvalený na slnku, s košeľou rozopnutou do prijateľnej hĺbky a veselo sa mračil na bezoblačné nebo. James sedel vedľa neho a namáčal si nohy do chladnej vody. Peter driemal pod vŕbou.

Sheilla pokrútila hlavou, no nepovedala nič. S trasúcimi sa nohami došla až k nim a zvalila sa do trávnika vedľa Siriusa. Ten sa posadil a preskúmal si ju. “Vyzeráš, akoby ťa práve pobozkal niekto, koho buď nenávidíš, alebo miluješ. McLaggen to nebol a…”

Sheilla sa strhla a sotila doňho, až sa zvalil na chrbát.

“Au, no dobre! Nemusíš byť agresívna!”

“Vieš, že keď som nervózna, tak sa nekontrolujem.”

“Ale veď už máš po skúškach,” pokrútil hlavou.

“Ale stále to doznieva,” odsekla a objala si kolená. Poobzerala sa po hladine jazera. Na hladkom čiernom zrkadle sa blyšťali slnečné lúče. Zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. Poslednú skúšku mala z obrany proti čiernej mágii. Myslela pri nej na to, čo im pred takmer dvoma týždňami povedala profesorka Scamanderová.

“No tak, začínajú sa ti prázdniny,” chlácholil ju Sirius. “Máš ešte dva týždne na to, aby si si užila Rokfort. Za to nás záverečné skúšky ešte len čakajú,” zamumlal nespokojne.

“Zvládneme to, Sirius,” ozval sa James konečne a otočil sa k Sheille.

“No že si o sebe dal vedieť,” poznamenala, vyzula si topánky a ponorila si nohy do vody vedľa neho. “Alebo si bol mysľou niekde inde?”

James prikývol. “Myslíte, že bude veľmi drzé Evansovej navrhnúť, aby sme si cez prázdniny písali?”

“Prečo drzé?”

“No, možno ma má plné zuby,” pokrčil plecami.

“Teba? Kto by už len teba mohol mať plné zuby?” ozvalo sa spoza nich. Všetci sa rozosmiali. Remus prichádzal s taškou plnou kníh, ktorú zložil vedľa Siriusa.

“To si akože vykradol knižnicu?” opýtala sa Sheilla.

“Iba tretinu. No nevrav to Madam Pinceovej,” žmurkol na ňu. “Ako to dopadlo?”

“Asi dobre. Vedela som predviesť všetky kúzla, takže hádam som prešla.”

“Určite si prešla, ak si ich predviedla,” ubezpečil ju Remus. Neušli mu však obavy v jej očiach. Než sa jej stihol spýtať, či sa niečo deje, James ju chytil za rameno a prenikavo na ňu pozrel. James chlapcom nepovedal o svojom rozhovore so Sheillou, ktorý sa pred dvoma týždňami odohral na tomto mieste.

Zhlboka sa nadýchla a siahla do tašky. “Hm, Príručka elixírov pre pokročilých? James, dúfam, že tvoj výtlačok je v použiteľnom stave.”

“Nie som si istý,” poškrabal sa po hlave. “Vieš, ako ja a učebnice…”

“Viem, zbadáte sa a utekáte od seba,” uškrnula sa Sheilla. “Tak schválne, prečo si priniesol práve túto knižku?” opýtala sa Rema.

“Pretože trpí utkvelou predstavou, že si začneme opakovať na záverečné skúšky,” odpovedal Sirius. “Remus, posledný deň nám ešte nechaj pokoja. A od zajtra sa môžeme učiť.”

Remus nadvihol obočie. “Ty si chcel, aby sme si zopakovali všetko spoločne a ja mám čas iba dnes a najbližšie v nedeľu popoludní.”

“A čo robíš medzi tým?”

“Učím sa.”

“Šprt,” zamumlal Sirius.

Sheilla s Remom si vymenili krátky pohľad.

“No dobre, pýtaj sa ma a ja ti budem odpovedať,” upustil Sirius.

Remus sa uškrnul. “Tak fajn. Vymenuj mi všetky zložky, ktoré sú potrebné na prípravu Kostrorastu.”

Sirius sa zamračil. “Ach, všetko ostatné by som vedel, len nie Kostrorast,” povzdychol si dramaticky. Potom sa posadil, vystrčil ukazovák a začal menovať: “Kostihoj, kvet asfodelu, prach z rohu uhorského chvostorožca, list limonky, úhorník liečivý. Ale postup odo mňa nechci, na to je príliš teplo.”

Sheilla sa spýtavo pozrela na Rema.

“Vymenoval to správne. A ešte aj v poradí, v akom sa to má pridať.”

“Mať tak tvoju myseľ,” pokrútila Sheilla hlavou.

“Nemusíš. Ty máš zlaté ruky,” oponoval jej.

“Si môj najväčší fanúšik, vieš o tom?” zasmiala sa.

“Samozrejme, že viem.”

Otočila sa k Removi. “Máš tu brko a pergamen?”

“Ja že by som nemal?” uškrnul sa a podal jej obe i s kalamárom.

“A ešte aj najväčšiu knihu, čo máš. Vďaka. Učte sa, rozprávajte sa, spite, len sa nehýbte,” požiadala ich. Vzdialila sa a sadla si do trávy. Otvorila kalamár, namočila doň brko a začala kresliť.

“Skvelé, vždy som chcel byť modelom,” vyhlásil Sirius spokojne.

“Si neskutočný narcis, vieš to?” odpovedala.

“A je na tom niečo zlé?” vystrčil bradu. Sheilla sa rozosmiala.

Chýbalo jej to. Uplynulé dva týždne nerobila nič iné, len si opakovala učivo. A vlastne už dva mesiace mala v hlave iba VČÚ a na kreslenie nemala náladu. Teraz sa jej, vďaka Siriusovi, vrátila.

“James, otoč sa!” zavolala naňho.

Vytiahol nohy z vody. “Môže byť?”

“Téda, ty si mi nikdy nechcel pózovať!” poďakovala mu.

“Mám s chlapcami kopu fotiek, ale kresbu ani jednu,” zdôvodnil a obzrel sa cez plece. “A čo Peter?”

“Neboj sa, aj on tam bude.”

“Ako spí?”

“No a? Pointa je zachytiť vás tak, ako bežne trávite čas. Sirius sa predvádza, ty snívaš o Lily, Peter oddychuje a Remus…”

“Sa učí,” dokončil za ňu Sirius. Vskutku, Remus si študoval Príručku elixírov pre pokročilých, ako keby to bola tá najfascinujúcejšia kniha na svete.

“To vážne, kamoško? O sto rokov sa naše vnúčatá pozrú na tento obrázok… a ty chceš, aby si ťa takto pamätali?”

Remus k nemu zdvihol pohľad. “Zrejme si ma nebude mať kto pamätať,” odpovedal tvrdo. Sirius si uvedomil, že prepálil. “Prepáč. Nemyslel som to tak.”

Remus zaklapol knihu. “Ja viem, že nie.”

Sheille neušla zmena ich nálady, hoci nepočula, čo si povedali. Prestala kresliť a chvíľu sa na nich dívala. Videla na Removi, že ho zase posadla tá melancholická nálada, ktorú občas mával. Nevedela, či bola uňho bežná vždy a všíma si ju iba preto, že s ním tvári viac času, alebo sa začala zjavovať iba nedávno. Bola si istá, že to má jednu a tú istú príčinu, lenže nevedela, akú. Mala tušenie, ale radšej ho nerozvíjala. Bála sa, že by bolo pravdivé.

“Pokračuj, Sheilla,” vyzval ju Sirius. Zdalo sa, že rovnako rýchlo ako Remova mrzutá nálada nastúpila, tak aj ustúpila. S úsmevom sa k nej otočil. Opätovala mu ho a načrtla aj jeho. Potom nasledovali James s Peterom, ktorí boli trochu v úzadí.

“Veľmi naruším kompozíciu, ak sa tam votriem a zoberiem ti jednu z predlôh?” ozvalo sa sponad nej.

Zdvihla hlavu. Frank Longbottom mal na vľúdnej tvári široký úsmev.

“Poslúž si,” ukázala dlaňou, akoby mu ukazovala tovar. Frank sa vybral rovno za Remom. Sheilla tušila, čo mu chce povedať, a úkosom ich pozorovala. Jej ruka však stále pracovala, zachytávala záškodníkov. Kým sa Remov rozhovor s Frankom skončil, mala všetkých - okrem neho - hotových.

“Tak čo, budúci pán hlavný prefekt?” opýtala sa ho, keď podišiel k nej.

Usmial sa a čupol si k nej. “Ešte to musí schváliť Dumbledore.”

“Bol by padnutý na hlavu, ak by to neschválil,” drgla doňho ramenom.

Skromne sa pozrel do zeme, no bolo očividné, že ho to tešilo.

Potom sa pozrel na kresbu. “Sirius má pravdu. Naozaj máš zlaté ruky.” Tvárou mu preletel veľavravný úškrn, ktorý však ona nepochopila. Než sa stihla spýtať, nad hlavami im čosi zašušťalo. Obaja sa skrčili.

Bola to sova. Sheilla ju spoznala okamžite. “To je Orina.”

Sadla si Jamesovi na nohu a on si od nej zobral list. Potom ju pohladkal a ona sa pobrala do soviarne.

“Stalo sa niečo?” zavolala Sheilla na Jamesa.

“Nič! Iba to, že nás čakajú tie najlepšie prázdniny, chalani,” zamával kúskom pergamenu.

Remus sa zasmial. Sheilla sa naňho zvedavo pozrela.

“Písal vašim, či k vám s Peterom nemôžeme prísť na leto. Predpokladám, že ich odpoveď bola kladná.”

Otočila sa k nemu. “Prídeš na leto k nám?”

“Áno.”

Tentoraz sa zasmiala ona. Nahlas, zvonivo, šťastne. Potom zavrela oči a vydýchla si, akoby sa zbavovala ťažkého bremena. Keď otvorila oči, žiarili veselosťou. “Vieš, čo to znamená,” žmurkla naňho.

Cítil, ako mu očerveneli uši. “Čo také?”

“Že mi môžeš priniesť všetky tie knižky, o ktorých si mi rozprával.”

“S premiestňovaním knižníc nemám skúsenosti, ale pokúsim sa,” uškrnul sa.

Sheilla pokrútila hlavou. “Keď už môžeš čarovať mimo školy, nebude to také ťažké.”

Potom sa sklonila späť ku kresbe, aby dokončila ešte tvár posledného z chlapcov, ktorý sa teraz usmieval na ňu.

Keď bola kresba hotová, vrátila sa spolu s Remom k jazeru a podala ju Siriusovi. “Páči sa.”

“Fakt? Pre mňa?” opýtal sa prekvapene.

“Áno. Na pamiatku.”

“Aj ja by som jednu chcel,” ozval sa Peter.

“Ja tiež,” ozval sa James.

Sheilla pozrela na Rema, ktorý sa nesmelo pousmial.

“Ach, no keď inak nedáte, sadajte. Ty, Peter vedľa Jamesa, Remus k Siriusovi. Tak. A tvárte sa… normálne. Normálne som povedala, James!”

“Tvoje kresby raz bude poznať celý čarodejnícky svet,” povedal Sirius. “Takže na tú svoju si poprosím aj tvoj autogram.”

“Nepreháňaj, Sirius.”

“Nepreháňam.”

Nepreháňal. Jedného dňa ich skutočne bude poznať čarodejnícky svet. Síce nie celý, ale anglický určite. Pre žiadneho čarodejníka však nebudú jej kresby znamenať toľko, čo pre malé päťročné dievčatko, ktoré sa o sedem rokov vyšplhá na stoličku v rokfortskej knižnici a lámavo si na vnútornej strane obálky obrovskej buchtle prečíta: Ilustrovala: Sheilla Potterová.

***

Tak, a je koniec :) Priznám sa, že sa mi nepísal ľahko, jednoducho preto, že som sa so Sheillou musela lúčiť už druhýkrát. Pamätám si, že keď som sa pustila do písania poviedky Rozhodnutie, ktoré všetko zmenilo, ktorá je priamym pokračovaním tejto (vlastne sa jej dej začína iba pár dní po ukončení tejto), tak mala byť pôvodne o Removi a Sheilla mala byť len vedľajšia postava. No čím ďalej sa príbeh rozvíjal, tým skutočnejšou sa Sheilla stávala - čo bolo aj dobré, vzhľadom k tomu, že bola mamou hlavnej hrdinky mojej prvej Fan Fiction, ktorá sa tu objavila takmer pred 10 rokmi. Obľúbila som si ju viac, než som čakala, a obľúbila som si aj Rema (nieže by som som ho predtým nemala rada, ale predsa len som o ňom pretým nič nepísala a tým pádom som nemala potrebu až do takej hĺbky sa zamýšľať nad jeho povahou, detstvom, mladosťou a pohnútkami) vďaka tomu, ako ho videla Sheilla a ako sa k nej správal.

Som ale rada, že som napokon napísala aj o tom, čo predchádzalo ich vzťahu a tomu, ako sa vyvinul, pretože mi to zčasu načas nedalo pokoja.

Chcem sa vám preto poďakovať za to, že ste túto jej cestu absolvovali so mnou :). Ďakujem Tyrui, ktorej poviedka Odtlačok duše (áno, robím neplatenú reklamu :D) vo mne vyvolala spomienky na to, ako som milovala písať o Sheille a Removi - bez nej by Cesta k rozhodnutiu zrejme neuzrela svetlo sveta. Ďakujem jej aj za všetky komentáre a postrehy a aj za to, že so mnou zdieľa nadšenie z Rema - takáto parťáčka vždy poteší :)

Ďakujem aj vám všetkým, ktorí čítali, ale nekomentovali :) Som rada, že ste sa k poviedke vracali deň čo deň venovali jej trošku svojho karanténneho času.

No, a už končím. Ešte raz ĎAKUJEM <3

[ » na začiatok « ]