 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Odtlačok duše59. kapitola: LIX. kapitola„Tento rok sme sa na elixíroch učili až dve užitočné veci,“ krútila hlavou Rowena.
„Až dve?“ Rem zľahka nadvihol obočie. Bol bledý ako tradične v deň splnu, ale do večera ešte ostával čas. Rozhodol sa ho využiť spoločne s Ro na písanie záverečnej eseje pre profesora Slughorna. Využili na to slizolinský stôl vo Veľkej sieni, kde ostali sedieť po spoločnom obede.
„Elixír na hojenie rán a odvar proti kašľu,“ upresnila. „Všetky ostatné sú somariny. Dobre, možno občas pomôže na nespavosť dúšok živej smrti, ale má toľko nepríjemných vedľajších účinkov, keď sa berie pravidelne, že to nestojí za to.“
„A napriek tomu píšeš esej o elixíroch so syrovým základom,“ uškrnul sa pri pohľade na jej nadpis.
„Pretože Slugy má rád môj humor. A o ranách či kašli len ťažko napíšeš vtipnú esej.“
„Predpokladám, že ty by si to zvládla.“
„Nie som vtipná na počkanie.“
„Oh, vážne nie?“ zľahka do nej strčil ramenom.
Usmiala sa. „Som rada, že máš dobrú náladu. Hoci píšeš nudnú, až neuveriteľne dlhú štúdiu o rozdieloch a podobnostiach dúšku živej smrti a nápoja bezsenného spánku.“
„Neviem, či ma môj vlastný výtvor neuspí lepšie než akýkoľvek elixír.“
Zasmiala sa. „Myslím, že by si si mal ísť naozaj pospať.“
„Zatiaľ vládzem. Zajtra to bude horšie.“
„Viem, no práve preto... musíš nadbiehať.“
„Počkaj, chcem sa ešte chvíľu sústrediť.“
Počúvala škrabot jeho brka a sledovala, ako na pergamene pribúda čierny atrament. Remus písal úhľadne, v odsekoch, nie ako ona. Rowena formulovala myšlienku za myšlienkou, ako jej prichádzali na um. Jej text rozhodne nebol taký prehľadný. A odseky by tiež mohla využívať viac. Písala nahusto, čo vzhľadom na Slughornove stoosemdesiatcentimetrové požiadavky nebola veľmi dobrá stratégia.
Removo brko sa zrazu odmlčalo a Rowena mu pozrela do tváre. Líca mal ešte bledšie. „Si v pohode?“
Zažmurkal a pomaly položil brko s krikľavooranžovým perom fúpera na stôl. „Asi budem vracať,“ vyhlásil priškrtene a vzápätí bežal von z Veľkej siene. Rowena za ním ustarostene pozrela a zohla sa, aby pozbierala zošity a knihy, čo mu vypadli z tašky, ktorú nechtiac prevrhol. Zdvihla poznámkové bloky z čarovania, elixírov a herbológie a vložila ich späť.
Ktosi ju zrazu zatienil. „Keby si tak utekala ty, obával by som sa, že si tehotná.“
Prekrútila očami, no ani naňho nepozrela. „Čo chceš, Mer?“
„Chcel som ti len povedať, že som to so Saoirse skončil. Nenechám sa využívať, nech je hocijako pekná.“
Prekvapene zdvihla zrak. „Ehm... fajn. To som rada.“
Merwyn jej len kývol. „Je všetko v poriadku? S tvojím frajerom?“
Rowena schytila aj Removu esej na elixíry a vstala, prehodila si cez plece svoj i jeho vak. „Hej. Idem radšej za ním,“ odvetila a ponáhľala sa preč.
„Hej, Ro, ešte tu niečo... ostalo...“ Mer sa pomaly zohol pod stôl, no Slizolinčanka ho už nevnímala. Nech tam Removi vypadlo čokoľvek, vypýta si to od brata neskôr.
Smerovala k najbližším chlapčenským záchodom a po krátkom zaváhaní pootvorila dvere. „Rem?“
„Som v pohode,“ ozvalo sa tlmene z jednej z kabínok.
„Vstupuje dievča!“ varovala prípadných návštevníkov toaliet, nik sa však neozval. Zavrela za sebou a namierila na dvere prútik. „Colloportus,“ zamrmlala, načo šťukol zámok.
„Ty si sa tu so mnou... zamkla?“ opýtal sa Remus. Vzápätí zaznelo spláchnutie a dvere sa pomaly otvorili. Nepozrel na ňu, zamieril rovno k umývadlám a opláchol si dlane i tvár. Pozrel na seba v zrkadle – pripadal jej ešte bledší a výrazne zoslabnutejší ako pred pár minútami – a potom na jej odraz. Vzdychol. „Nechcel som, aby si ma takto videla.“
„Nečudujem sa, vyzeráš hrozne.“ Podišla bližšie a siahla do vaku. „Dáš si Super veľkú bublinu?“
„Si úžasná,“ slabo sa pousmial a prijal fialovomodrú žuvačku. Rowena si tiež jednu dopriala.
„Odprevadím ťa ku klubovni, dobre? Vzala som všetky tvoje veci.“
Povzdychol si, no prikývol. „Ďakujem.“
Vzala ho za ruku a Alohomorou odomkla dvere. Keď vyšli zo záchoda, zbadala ich skupinka štvrtákov, čo prechádzali okolo. Svorne nadvihli obočie a vzápätí si začali šepkať, chichotať sa, obzerať sa k nim. Ro len zavrtela hlavou, akoby mohla zo seba ich pohľady striasť, a vybrala sa do Chrabromilskej veže.
„Toto sa deje bežne?“ opýtala sa potichu.
„Niekedy. Raz je to lepšie, raz horšie.“
„Od čoho to závisí?“
„Ťažko povedať. Sám neviem. Kedysi som sa v tom snažil vyznať, robil som si záznamy, ale potom som rezignoval.“
„Myslíš, že by som mohla ísť s tebou do izby?“
„Prial by som si to,“ stisol jej dlaň. „Ale... nie je to dobrý nápad.“
Musela uznať, že má pravdu. „Keby som sa vtedy prezradila, keby som sa priznala, že som bola v Zakázanom lese a ty si tam bol len kvôli mne...“
„Zabudnime už na to, dobre?“
„Potrestali by mňa a vyhadzov by hrozil mne.“
„Tvoja prítomnosť v našej izbe by bola rovnako nebezpečná.“
„Ibaže pre mňa, nie pre teba.“
„Vari by si bola ochotná to riskovať? Keď tak veľmi chceš ostať v Rokforte?“ zadíval sa na ňu.
Zahryzla si do pery. „Chcela by som tu byť pre teba.“
„Vedomie, že si, mi stačí.“
„Sľúb mi, že si ma zajtra nájdeš hneď po raňajkách.“
„Neviem, či budem v schopnom stave, Ro.“
„Sľúb mi to. Alebo po mňa pošleš niekoho z chalanov. Aj keby som sa mala uliať z Kettleburna.“
„Prosím, neriskuj kvôli mne.“
„Sľúb mi to, Remus Lupin.“
Vzdychol. „Sľubujem.“
„Ďakujem,“ pobozkala ho na líce. „A teraz už choď rovno do postele, áno?“ Podala mu vak a pohladila ho.
„Rozkaz, slečna O'Sullivanová,“ žmurkol na ňu. Otočil sa, oznámil Tučnej panej heslo a odobral sa do klubovne.
Ro ho sledovala, mala pocit, že sa ledva vlečie. Nešlo jej do hlavy, kde sa v ňom v noci potom vezme toľko sily – sily trhať, ničiť, útočiť. Smutne si vzdychla a šla si po svojom.
|
© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|