Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Harry, Ron, Malfoy, Hermiona, Snape, Dumbledore, Hagrid....
Stručný dej: Harry začína svoj druhý rok na Rokforte. No ani tentoraz sa s ním osud nebude maznať. Na Rokfort nastúpinová profesorka, ktorá bude mať svoje vlastné plány...
Harry spolu s Hermionou, Ronom a Dracom prechádzali zasneženým poľom k veľkému domu, ktorý vyzeral ako vystrihnutý z Krajiny zázrakov. Na prvý pohľad mal viacero poschodí, no každé vytŕčalo na okraj, dom nebol ani náhodou súmerný. Hore bol balkón, na ktorom stáli dvaja ryšaví chlapci a mávali im.
Všetci štyria nasledovali pani Weasleyovú, ktorá ich vyzdvihla na stanici.
„Fred a George,“ odkývala chalanom na balkóne. „Veľmi sa na to nespolieham, ale snáď navarili obed, ako sľúbili.“
Harry sa ešte raz zadíval hore. Fred a George ukončili štúdium pred rokom, keď bol on prvák. Tu a tam sa s nimi minul, no nikdy sa s nimi nerozprával.
Vošli a vyzliekli si plášte. Harry si veľmi rýchlo všimol, že vnútri to vyzerá rovnako bizarne ako vonku. Všade po prízemí sa pohybovali nejaké predmety. Tu upratovala metla, tam prachovka utierala prach a zbadal aj ako sa riad v dreze sám umýva. Pobavilo ho to.
„Je to tu veľmi zaujímavé,“ s úsmevom povedala Hermiona, „a pekné.“
„Pekné? Počkaj, keď uvidíš Ronovu izbu.“
Harry sa otočil za novým hlasom. Po schodoch utekali dolu Fred s Georgeom a bez ostychu sa s každým zvítali.
„Vitajte, pán Malfoy. Priišli ste získať informácie pre šéfa?“
„Fred!“
„Ahoj, milá dievčina. Za čo trestáte svojich rodičov, že sa priatelíte s Ronaldom?“
„George, to by stačilo.!“
„Á, slavný pán Harry Potter. Mohli by ste mi porozprávať tú historku, ako sa vám pred rokom podarilo vyhnúť titulu najmladší väzeň v Azkabane?“
„CHLAPCI, STAČILO!“
Krik pani Weasleyovej umlčal každý zvuk v dome.
„Aspoň cez sviatky by ste sa mohli správať normálne! Čo by si o vás pomyslel váš otec?!“
Harry si všimol, ako prudko nálada klesla a ako skleslo sa Fred s Georgeom tvária.
„Prepáč, mami...“
„Veď vieš, akí sme...“
„To teda dobre viem! Dúfam, že ste aspoň navarili ten obed, ako som kázala!“
George sa pousmial a švihol prútikom. Harry zbadal, ako na prázdnom drevenom stole v sekunde pribudli obrus, taniere a príbory.
„Sadajte, jedlo donesiem. Fred, choď po Ginny a Percyho.“
Všetci si posadali a čakali. Kým sa Hermiona zvedavo obzerala, Ron začal s Dracom rozoberať metlobalové ihrisko a Harry si nenápadne rukou pritlačil na hruď aby sa uistil, že Merrythoughtovej náhrdelník má stále zavesený na krku.
Keď mu prišla sova, že sa s ním profesorka chce stretnúť, len zlostne zagúľal očami. No bol zvedavý, čo mu chce dať, a tak sa rozhodol, že sa s ňou stretne a bude hrať priateľského a otvoreného. Ona mu darovala tento náhrdelník a keď si ho tej noci nasadil na krk, opantal ho zvláštny pocit. Harry bol vždy odvážny, nehanebný a vždy si robil, čo chcel a nikdy sa neriadil pravidlami. No veľmi dobre vedel, že to je len maska. Maska, ktorá skrýva zatrpknutosť, zlosť a hnev. No tento náhrdelník...okamihom, kedy si ho zavesil, zistil, že mu dodal silu. Vedel, že všetko zvládne. Vedel, že stačí, aby mu niečo napadlo a on nájde spôsob, ako to dosiahnuť. Cítil sa...sebavedomý.
Dolu zišli aj Ginny s Percym. Harry si členov Weasleyovie rodiny, ktorých nikdy nevidel, zvedavo obzeral. Percy sa snažil pôsobiť dôležito a sústredene hľadel do svojho taniera. A Ginny...tá po ňom nenápadne pokukovala a nebolo preňho ťažké vydedukovať, že sa ho bojí.
Správne, pomyslel si v duchu.
„Tak teda dobrú chuť!“ zahlásila pani Weasleyová.
Po obede sa pobrali hore, kde im Ronova mama rozdelila miesta na spanie. Bol rád, že bude spať s Ronom a Dracom v jednej izbe. Hermiona bude u Ginny.
Harry a Draco sa okamžite hodili na svoje postele.
„Hádam neplánujete zvyšok dňa ležať v posteli?“ čudoval sa nad nimi Ron.
„Ron, sedem hodín sme sedeli vo vlaku, nechaj nás vydýchnuť,“ privieral oči Draco. „Veď na všetko máme dva týždne. Práve sme jedli.“
Ron prevrátil oči: „Tak si zahádžem prehadzovačku s Fredom a Georgeom.“
Harry- možno vplyvom náhrdelníka- keď začul slovo prehadzovačka, okamžite sa postavil a povedal: „Neboj, Ron, hneď si pozriem vaše ihrisko. Kde máte metly?“
„Dolu v pivnici. No varujem ťa, sú asi o triedu horšie než tie školské...“
Draco, počúvajúc ich vzdiaľujúce sa kroky, sa posadil, vzdychol si: „No, ja tu sám nebudem,“ a pobral sa za nimi.
Harry, Ron, Draco, Fred a George sa rozhodli, že sa rozdelia na dva tímy a každé kolo sa bude snažiť dať každý tím gól. Boli však v nepárnom počte, a tak bol každé kolo jeden z nich rozhodca. Dolu na ihrisku sedeli pani Weasleyová a Hermiona a šúpali zemiaky do vianočného zemiakového šalátu.
„Gól!“ kričal George.
Hralo sa im dobre a vôbec to nebolo pre Harryho také seriózne ako metlobalové tréningy na škole. Dalo by sa povedať, že viac sa smiali ako hrali. Harry na poste rozhodcu vystriedal Georgea a zaujato pozoroval priateľov. Nedalo sa poprieť, že Draco v sebe má isté vlohy. Bol by dobrý strážca, chytil takmer všetky hody na obruče. Ktovie, možno ak bude konkurz na dorážača, Harry by mu navrhol účasť.
No s čistým svedomím vedel Harry povedať, že nik nehral tak dobre ako on. A nemenilo to nič na tom, že bol najmä stíhač. Zaujímalo ho, či aj v tomto má nejakú rolu jeho náhrdelník...
„Deti, poďte dole!“ kričala na nich pani Weasleyová. „Je čas!“
Harry sa začudoval. Čas na čo? Pozrel na oblohu a zistil, že ešte chvíľu potrvá, kým slnko zapadne. Zvedavo teda zaletel k Ronovi.
„Čas na čo?“
„Pred Vianocami sa vždy chodíme pozrieť na ockov hrob,“ odvetil ryšavý kamarát smutne.
Zleteli teda dolu a odložili metly. Následne sa dostavili aj Percy s Ginny a všetci Weasleyovci sa zoradili pri ich mame, ktorá sa obrátila na Harryho, Hermionu a Draca.
„Dúfam, že sa neurazíte, mládež, ale hádam vám nebude vadiť, ak tu chvíľu ostanete sami. Viete, je to rodinná záležitosť.“
Harry rýchlo prikývol: „Jasné, samozrejme.“
Harry, Hermiona a Draco teda ostali stáť pred Brlohom a sledovali vzdialujúcich sa Weasleyovcov ako kráčajú po zasneženej ceste na miestny cintorín.
„Kam vlastne išli?“ opýtala sa Hermiona.
Harry to rýchlo vysvetlil.
„Nuž, neviem, ako vy, ale ja mám na dnes už vážne dosť,“ ozval sa po chvíľke Draco. „Idem sa osprchovať a spať. Čaute.“
„Ahoj,“ odzdravili Harry a Hermiona jednohlasne.
Keď sa za Dracom zabuchli vchodové dvere, Harry a Hermiona osameli. Harry nevedel, prečo mu toto uvedomenie prišlo také...ťaživé.
Trápne ticho prerušila Hermiona: „Majú to tu pekné, však?“
„Áno,“ prikývol Harry. „Trochu strelené, ako z Krajiny zázrakov, ale...krásne, áno.“
Zasmiala sa: „Áno, presne si to vystihol. Ach, dávno som nečítala ten príbeh.“
„Nemusíš ho čítať,“ rýchlo jej odpovedal, „veď my sme jednu Krajinu zázrakov pred vyše rokom- Rokfort.“
Opäť sa tíško pousmiala: „Áno, Rokfort je zázračný. Vlastne celý čarodejnícky svet.“
Harry si nemohol pomôcť, no vycítil, aká je Hermiona odrazu nervózna. Zvedavo sa teda na ňu pozrel. Ona pozerala naňho tiež.
„A v tom svete som našla ešte jeden malý zázrak.“
Harry sa jej chcel opýtať, čo tým myslí, no odrazu sa ku nemu začala približovať. Jej tvár bola stále bližšie a bližšie...
Pobozkala ho.
Harry sa strhol. Položil jej ruky na ramená a surovo ju od seba odstrčil. Zrazu mu telom prebehol taký hnev, až sa mu musel zračiť v tvári, pretože Hermiona od neho šokovane odstúpila.
Bez slova sa pobral dnu a Hermionu nechal na dvore.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...