|
Login:
Heslo:
Prihlásenie
 
|Nová registrácia|Zabudli ste heslo?
Layouty
HP7/2
Mlok Scamander
Halloween
Vianoce
STRÁNKA
  Denný Prorok
  História stránky
  O nás
  Kontakt
  Naša pesnička
  Credits
  FAQ
  Dekréty
     Veľká Sieň
     Severná Veža
     Zakázaný Les
     Tajomná Komnata
     Astronomická Veža
     Núdzová Miestnosť
     Galéria
     Rokfortský Cintorín
     Sieň Slávy
     Azkaban
     Stretnutia
  Privacy Policy
  Archív noviniek
  Archív ankiet
  Výpomoc stránke
  Autorský zákon
KNIHY
  HP: Kniha 1
  HP: Kniha 2
  HP: Kniha 3
  HP: Kniha 4
  HP: Kniha 5
  HP: Kniha 6
  HP: Kniha 7
  Obrázky z kapitol
  Venovania
  Ďalšie knihy
  Comic Relief
FILMY
  HP1: Kameň mudrcov
  HP2: Tajomná komnata
  HP3: Väzeň z Azkabanu
  HP4: Ohnivá čaša
  HP5: Fénixov rád
  HP6: Polovičný Princ
  HP7: Dary Smrti I
  HP7: Dary Smrti II
  Biografie hercov
  Adresy hercov
J. K. ROWLING
  Biografia
  Kontakt
  Publikácie
  JKRowling.com
INFORMÁCIE
  Rokfort
  Zoznam postáv
  Význam mien
  Slovník pojmov
  Záškodníci
  Kniha kúziel
  Príručka elixírov
  Učebnica herbológie
  Metlobal
  Školy vo svete
  Ministerstvo mágie
  Fénixov rád
  Rod Blackovcov
  Dekréty o vzdelávaní
  Zázračné predmety
  Zázračné zvery
  Škriatkovia
  Predzvesti smrti
  Podobnosti
  Články z novín
ZÁBAVA
  Fan Fiction
  HP testy
  Ako...
  Komiksy
  Čarodejnícke recepty
  Vyber si prútik
  HP vtipy
  Piškvorky
  Puzzle
  Download
     Fonty
     Zvonenia

FAN FICTION

Vitajte vo svete magických literárnych možností!

   Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
   Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction.
Prajeme príjemné čítanie!




Anna L. Black

Anna Archer

2. kapitola: Abigailin skok


„Len nech som v Chrabromile spolu s Lilly a Alice, prosím.........Prosím“ opakovala som si neustále v mysli.

„Nech je teda po tvojom“ šepol mi klobúk do ucha a na celú sálu zreval: „CHRABROMIL“!

Natešená som ho položila späť na stoličku a rozbehla som sa ku chrabromilskému stolu. Automaticky som si prisadla k Alice a Lilly, obe sa na mňa žiarivo usmievali a tešili sa so mnou (tým či to klobúk urobil na moju žiadosť alebo to mal na pláne som sa nezaoberala, aspoň teraz ešte nie). Až Dumbledorove slová utíšili všetok ten ruch v sieni. Takmer som ani nevnímala jeho slávnostný príhovor, čo som sa tak veľmi radovala. Tuším spomínal nejaký Zakázaný les, kam nesmieme chodiť (no ako keby ten názov nehovoril sám za seba) a potom vymenoval kopu vecí, ktoré v škole nemôžeme požívať, ich zoznam má Filch na dverách. Väčšinu z vymenovaných premetov (ozubené kolesá, vybuchovacie bumerangy, hvízdajúce brká...) som nepoznala, kto je to Filch som tiež netušila, tak som to radšej neriešila. Po výdatnej večeri sme sa mi prváci spolu s naším prefektom vybrali do chrabromilskej klubovne ( najprv doprava, potom opäť doprava a doľava, hore po schodoch, doľava..........kto si to má všetko pamätať? som si mohla zobrať ceruzku a papier a kresliť si to). No, asi po 10-tich, vážne 10-tich nekonečných minútach sme zastali pred obrazom,.........ehm, plnoštíhlej panej, oblečenej do krikľavo ružových šiat. Zvedavým pohľadom si nás premeriavala (čarodejnícke obrazy sú ako živé, pohybujú sa, rozprávajú, keď mi o tom hovoril Hagrid, nechcela som mu veriť, ale teraz, keď to vidím na vlastné oči). Chrabromilský prefekt Dennis O´Brien jej povedal heslo „Tekvicové koláčiky“( ktoré sú mimochodom skutočne chutné) a ona nás pustila dnu, do útulnej klubovne s červenými, tapacírovanými kreslami a krbom, v ktorom veselo pukotal oheň.

„Vyučovanie začína o ôsmej, raňajky sú od siedmej. Na pravo sú dievčenské spálne a na ľavo chlapčenské“ naspamäť rapkal Dennis „stará mágia bráni chlapcom vyjsť po schodoch do dievčenských spální a......“

„A to je čo za hlúpe kúzlo?“ spýtal sa nahlas ten Idiot, teda Sirius Black.

„Toto staré kúzlo použili zakladatelia, aby zabránili chlapcom spá.................z celkom pochopiteľných dôvodov“ dokončil Dennis a veľavýznamne sa na nás všetkých pozrel. „Keďže dievčatá považovali za zodpovednejšie, tie majú vstup do chlapčenských spální povolený“.

„No aspoň, že to“, pošepol Idiot, chlapcovi stajacemu vedľa neho, ktorý sa dnes zjavne zabudol učesať.

Všetci sme potom išli do svojich spální. Lilly, Alice a ja sme zabočili hneď do prvej, naše kufre stáli pripravené na vybaľovanie pri posteliach( super, všetky tri sme bývame spolu).

Celú noc som spala ako zarezaná, dokonca sa mi ani nič nesnívalo. Až nadránom sa mi zazdalo, že som sa s Alice rozprávala v klubovni o čokoládových žabkách. Tie zrazu zaplnili celú miestnosť.

Z diaľky som počula Alicin hlas “No tak poď ,Anna, už musíme ísť“.

„Choď Alice, ja prídem za tebou“ odpovedala som jej . Ale tie žaby neprestajne skákali. Nepodarilo sa mi nájsť dvere a ostala som v klubovni zavretá.

Keď som sa ráno prebudila, izba zívala prázdnotou, pozrela som na svoj budík a s hrôzou som zistila, že je 7:43. No paráda, a to si hovoria kámošky, prečo ma nezobudili a odišli na raňajky bezo mňa?! Vyletela som z postele ako namydlený blesk, nahádzala na seba všetko oblečenie čo mi padlo pod ruku, a už som aj letela dole schodmi, a cez obraz von z klubovne. Tam som zastala a zamyslela sa nad svojimi vyhliadkami. No, za 15 minút mi začína prvá hodina, neviem ani len ako sa dostanem do Veľkej sály, a už vonkoncom ako nájdem učebňu, v ktorej mám hodinu, a ani len netuším akú hodinu to mám mať. Záver: zomriem mladá a nevzdelaná. Ale nie Anna hore hlavu a mysli. No, takže skúsim ísť doprava a veď možno stretnem nejakého spolužiaka a ten mi pomôže. Zaháňala som chmúrne myšlienky. Rýchlo som vykročila jedným smerom bez toho, aby som vedela kam dôjdem. Samozrejme všetky chodby boli zrovna dnes vyľudnené, akoby každý študent išiel na hodinu aspoň o štvrťhodiny skôr, teda každý okrem mňa. Asi po 8 minútach a 4-och poschodiach, a 7-ich rázcestiach som konečne zbadala študenta, a navyše hneď prváka a dokonca patril aj do Chrabromilu. Mám ja to ale “šťastie“, v celej svojej kráse oproti mne kráčal sám................IDIOT!

„Ále, nemehlo, a ty sa tu kde berieš?“ osopil sa na mňa. „Čochvíľa nám začína transfigurácia a ty si ideš úplne opačným smerom. Hádam si len nezablúdila?“ odporne sa zaškeril.

„To sa ako so mnou rozprávaš, Idiot?“ schladila som ho. „To kam idem alebo nejdem je len a len moja vec. Urob mi láskavosť a nestaraj sa do toho. Keby som potrebovala tvoju pomoc...................pch, taká situácia vlastne nemôže ani len nastať. Pochopil??!“

„Ale, ale dievčatko sa nejako rozohnilo“ povedal posmešne a pokračoval vo svojej ceste.

Ó, ako mi len strašne lezie na city, Idiot, čo sa do mňa vôbec stará? Moja hrdosť mi tentokrát zabránila ho čo i len sledovať. Tak som sa až po chvíľke otočila a vykročila tým istým smerom ako on, už som aspoň vedela, že hľadám učebňu transfigurácie. A čo to je tá trasfigurácia?!, na to prídem potom. Dúfam, že profesorka/profesor pochopí prečo som meškala. Ponorená do svojich myšlienok som prišla k ďalšiemu schodisku, a tak som aj po ňom zišla nadol a po chodbe doľava. Prichádzala som k rohu a.........BÁC (no dnes je asi deň blbec), zrazila som sa s ďalším chalanom. A akoby to nestačilo držal v jednej ruke tašku a v druhej zelený čarodejnícky atrament. Logicky, fľaštička sa rozbila a no mojom bledom tričku ostal úchvatný fľak o veľkosti basketbalovej lopty.

„Ahoj“ prihovoril sa mi akoby nič.

Keď som zdvihla zrak spoznala som v ňom toho chlapca s vystrašeným pohľadom, s ktorým som sa stretla v Šikmej uličke cez leto.

„Čau, my dvaja sme sa už videli“, odzdravila som.

„Hej, vtedy v Šikmej uličke. Takže ty patríš k Chrabromilu“ dodal ako keby to bola nejaká vážna, infekčná a veľmi odpudivá choroba, ktorou trpím.

„No áno, klobúk pôvodne zvažoval fakultu nejakého Salazara, ale napokon si to rozmyslel“ vysvetlila som mu čo sa vlastne dialo, keď som mala na hlave klobúk. Tak trocha som dúfala, že mi možno povie, kam ma to chcel klobúk zaradiť. Ja som to totižto ani len netušila, a nejako som sa nechcela s tým zdôverovať ani Alice, ani Lilly.

„Salazar Slizolin bol zakladateľom Slizolinu. Mohla si patriť do tej istej fakulty ako ja ( no, to by som aspoň nemusela trpieť Idiota. Ale Lilly a Alice? Dobre, že som v Chrabromile), v našom znaku je vyobrazený had. Salazar sa preslávil okrem iného aj tým, že sa dokázal s hadmi zhovárať, používal Parselčinu“ hrdo a s nadšením mi vysvetľoval. Už sa netváril, že som chorá. To s tým Salazarom ho asi upokojilo.

„Mne sa tu s tebou fakt skvele rozpráva, ale už mi začala hodina a ja musím ešte pohľadať svoju učebňu“ povedala som zúfalo.

„Akú máš hodinu, môžem ti pomôcť, za ten rok čo tu chodím sa tu vyznám lepšie než ty“ ponúkol sa (no že ho to vôbec napadlo).

„Transfiguráciu“ vyhŕkla som s očividnou úľavou.

Dal si tašku na plecia, otočil sa a viedol ma presne na tú chodbu, kde som sa stretla s Idiotom (už som sa ho chcela spýtať, či si je istý, a či náhodou nemáme ísť do druhej časti hradu). Vtom zastal a ukázal na dvere, pri ktorých sme sa hádali. No, mňa asi porazí, celý čas som stála pri nich a on? On ma poslal na úplne opačný koniec školy. Urobil to naschvál, bolo mu jasné, že blúdim a....... Toto mu len tak ľahko neprejde, vykopávam vojnovú sekeru a on bude musieť do dna vypiť všetok môj hnev.

„Ďakujem, ehm, ako sa vlastne voláš?“ snažila som sa čo najpokojnejšie pozrieť na môjho sprievodcu a záchrancu v jednom, on za Idiotove správanie predsa nemohol.

„Lucius, Lucius Malfoy“.

„Tešilo ma, Lucius, a ďakujem ti”.

So vztýčenou hlavou a malou dušičkou som vstúpila do triedy, transfiguráciu nás učila profesorka McGonagallová. Najprv sa ma spýtala, či nepoznám hodinky. Snažila som sa jej vysvetliť, že som zaspala, a že som nevedela akú máme hodinu, a chvíľu mi trvalo kým som sa sem dostala. Ona to bohužiaľ nepovažovala za dostatočný dôvod. Všetci a najviac Idiot sa smiali na mojom zelenom tričku a tvári (zabudla som na ten atrament a preniesla som si ho rukami aj na tvár, som ja ale šikovná). No a keď sa ma pani profesorka opýtala, či som chcela čarovať rukami (prútik spolu s knihami som si v tom zhone nechala na izbe), tak to už podaktorí nevydržali, hodili sa tvárami na lavice a dobre, že nepopadali na zem od toľkého smiechu. A na dôvažok mi McGonagallová ešte aj strhla 15 bodov, za to všetko vymenované, a aj preto, lebo som si ani len habit neobliekla. Posledných 11 rokov som o existencii habitov nemala ani poňatia, ono sa na to ťažko zvyká, ale to asi nenapadlo nikoho.

„Netráp sa už kvôli tomu“ dohovárala mi po vyučovaní v izbe Lilly.

„15 bodov, to nie je až tak strašné“ súhlasila s ňou Alice.

„Vám sa to povie, vy ste nevbehli do triedy transfigurácie neskoro a celí zababraní od zeleného atramentu. A to ani nespomínam ako sa mi všetci smiali“ protirečila som im.

„Prepáč, ale to sa na tebe nedalo nesmiať. No a keď sa ťa McGonagallová potom pýtala na tie učebnice...............Ako to, že si si nič so sebou nevzala?“ vyzvedala sa Alice.

„Vieš možno, keby ma moje “kamarátky“ zobudili, tak by som mala čas si všetko zobrať“ nahnevane som vyprskala.

„Mňa z toho neobviňuj, hovorila som Alice nech ťa zobudí“ bránila sa rýchlo Lilly.

„Nehádž to len na mňa“ škaredo na Lilly zagánila Alice. „A veď som ťa aj budila Anna, ale keď si povedala: Choď Alice, ja prídem za tebou! No tak som ťa poslúchla“ prosebne sa na mňa pozrela Alice.

„Aha, tak už mi svitlo, viem čo sa stalo (takže to nebol len priveľmi autentický sen).Nemôžete za to, ale na budúce ma prosím buďte agresívnejšie a trvajte na tom, aby som pred vami vstala a urobila najmenej dve lastovičky. Inak mi neuverte, že som hore. A čo sa toho týka, že som prišla na Transfiguráciu bez všetkého, ja som v tom zhone zabudla na všetko, na učebnice, prútik ba ani ten habit ma nenapadol. Mala som dosť problémov s tým, kam to mám vlastne ísť. Ale

čo ma mrzí najviac, pripravila som svojím správaním Chrabromil o 15 bodov a to hneď prvý deň. Takto si veru dobrú reputáciu nespravím“ skonštatovala som nakoniec.

„Neboj, veď my niečo vymyslíme. Všetky tri sa budeme najbližší mesiac poriadne učiť a stále hlásiť a ani sa nenazdáš a body budú naspäť“ skalopevne sľúbila Lilly (tomu jej odhodlanému pohľadu by som bez váhania uverila čokoľvek, aj to že mŕtvy ožijú a pôjdu robiť aquabely do bazénu).

„A nie len že Chrabromilu 15 bodov vrátime, ale aj ďalších 100 navyše získame“ žartom dodala Alice.

Na to sme sa všetky rozosmiali a viac sme sa týmto dňom nezaoberali.


**********


Čas na Rokforte akoby sa riadil úplne inými pravidlami. Zelené lístie pomaly ožltlo, očervenelo, až nakoniec opustilo svoje bezpečné miesta na konároch stromov a tichučko sa znieslo na zem. Babie leto nahradila vlhká hmla a dážď a jedno zvlášť mrazivé, novembrové ráno prikryl okolitú krajinu aj prvý sneh. No a ja som mala stále pocit, že len včera som vystúpila z Rokfortského expresu, že len včera som prvýkrát spala na posteli s ťažkým baldachýnom. Ako ten čas letí.

Záväzok, ktorí sme si s Alice a Lilly dali prvý školský deň, sme poctivo plnili a nie len počas prvého mesiaca, ale vlastne stále. Do konca septembra sme síce nezískali tých “Aliciných 100 bodov“ ,ale do polovice novembra nám to predsa len podarilo (keď tie body zrátam dokopy, samozrejme). Učenie mágie ma celkom bavilo, teda určite viac ako taká matematika a angličtina. No, vlastne nás to všetky úplne pohltilo, človek sa každý deň tešil na niečo nové. Hoci profesori nás cieľavedome oberali o naše nadšenie, tým množstvom siahodlhých úloh čo nám denno-denne nakladali. V prvom ročníku sme mali predmety ako Elixíry (profesor Slughorn), Transfigurácia (profesorka McGonagallová-vedúca Chrabromilu), Herbológia (profesorka Sproutová), Obrana proti čiernej mágii( profesorka Clayová), Astronómia(profesor Dowell), Čarovanie(profesor Flitwick), Lietanie(profesor Hooch) a Dejiny mágie(profesor Binns). Všetko pre mňa nové a o to zaujímavejšie. Už viem, že s metlou sa dajú robiť aj zábavnejšie veci ako zametanie. Áno, hovorím o lietaní, vysadnete na metlu, vznesiete sa do vzduchu a vietor sa pohráva s vašimi vlasmi. V tomto stave mi už neprekážala ani tá ich otrasná ryšavá farba (hmmm, mať tak ebenovo-čierne vlasy, tak nič). Škoda, že metlobal môžu súťažne hrať až druháci.

Profesorka McGonagallová mi ten prvý deň prepáčila a dokonca som mala silný pocit, že sa až tak veľmi nehnevala ako jej to prišlo zábavné. Mne to už tiež s odstupom času nepripadalo až tak strašné a trápne. A navyše sa odvtedy udialo už toľko trapasov, že si na ten môj už nikto ani len nespomenul (čo mi teda, ale vonkoncom nevadilo).

Väčšinu udalostí, o ktorých hovoril celý Chrabromil, prípadne celý Rokfort mala na svedomí na našej fakulte už známa štvorka. Tvorili ju Idiot, James Potter (chlapec, ktorý nepozná hrebeň), Remus Lupin (vcelku sympatický, bledú tvár mu lemovali plavé vlasy. A tie jeho oči, hlboké, bledomodré, veľké oči. Pôsobil tichšie než Idiot a James a choval sa aj o niečo málo zodpovednejšie) a Peter Pettigrew (ten k nim patril asi len pre to, že býval s nimi na izbe. Mal slamovo žlté vlasy, malé vodnaté oči a jemné náznaky obezity). Treba uznať, že Remus, James a.............a Idiot tiež, obohatili Charabromil o celkom slušný počet bodov. A to právom, čarovanie im išlo rovnako dobre ako nám trom, len my sme sa viac učili teóriu ako oni. No a hlavne sme nenosili vybuchovacie elixíry do Veľkej siene, nesypali sme spolužiakom na oblečenie svrbiaci prášok, neusporiadávali sme tajné súboje o polnoci a už vôbec sme sa nesnažili dostať do zakázaného lesa. Hneď prvý mesiac sa im podarilo vytvoriť vo Veľkej sieni obrovskú škodu. Skúšali kúzlo na zväčšenie veľkosti, objemu a množstva. Namiesto toho , aby namierili na čašu, nasmerovali všetci štyria svoje prútiky na tekvicový džús v nej. O niekoľko minút vznikla vo Veľkej sieni hotová potopa. Keď sa potom, ako im McGonagallová poriadne vynadala, vracali do klubovne jedna tretiačka zvolala:

„Pozrite už idú tí Zaškodníci“! toto pomenovanie sa ujalo natoľko, že o pár dní ho nepoužívali len chrabromilčania, ale i ostatní študenti na celej škole. Za tie kúsky, ktoré odhalili i profesori (čo bola sotva tretina zo všetkých) si vyslúžili tresty i strhávanie bodov. Nikto im to však nevyčítal, pretože ich všetci považovali sa úžasných, jedinečných a tak ďalej bla...bla...bla. Lilly, Alice a ja sme však vedeli svoje, len sa predvádzali, chudáci. Ak sa to ostatným zdá smiešne prosím, ale my sa takýmto lacným frajerstvom zmiasť nenecháme. I keď priznávam, vidieť Idiota a Jamesa s prestrašenými očami, unikajúcich pred divo vyzerajúcim kentaurom, to skutočne za to stálo. Na svoju pomstu za vlakovú stanicu a poradenie zlej cesty som stále čakala. Buď na vhodnú príležitosť alebo dobrý nápad. Aj keď sa mi Alice s Lilli snažili pomôcť ako mohli, nič vhodné sme nevymysleli, zatiaľ.

S väčšinou spolužiakov som si rozumela dobre, a niektorými viac s inými menej (najlepšie s Alice a Lilly). Lucius Malfoy chodil do druhého ročníka, takže som sa s ním najčastejšie stretávala vo Veľkej sieni, v knižnici a občas aj na chodbe. Vždy som sa pri ňom zastavila a zakecala sa s ním. Z jeho rozprávania som pochopila, že príliš neobľubuje Chrabromil, pýtala som sa prečo. Nevyjadril sa veľmi jasne, splietal niečo také, že je to dané samo o sebe, ako voda a oheň. Vysvetlila som si to tak, že keby aj chcel mať rád Chrabromil tak nemôže, už len z princípu(šak ja to v budúcnosti vypátram). Nezabudol dodať, že so mnou sa baví len vďaka tomu, že som skoro skončila v Slizoline (prehltla som všetky škaredé slová, ktoré ma na toto jeho konštatovanie napadli. Nemôžem si proti sebe poštvať všetkých ľudí naraz, jeden mi Idiot stačí). Lucius sa občas správal povýšene ako by znamenal viac ako ostatní. Keď sme sa však spolu zhovárali bol slušný, vtipný, ba dokonca občas aj nervózny. Môj šiesty zmysel mi hovoril, že sa pre niečo trápi, ale uvedomovala som si, že by sa mi ešte nezdôveril. Poznáme sa len krátko, ale možno raz, neskôr si jeho dôveru získam.


**********


Posledný novembrový deň bol obzvlášť mrazivý. Od rána husto padal sneh, už stihol vytvoriť najmenej 30-centimetrovú vrstvu. A my sme spolu so žiakmi z Bystrohlavu stáli na metlobalovom ihrisku a lietali. Omotala som si čo najtuhšie červeno- žltý fakultný šál okolo krku a čiapku som si stiahla až na uši. Aspoň tak som sa snažila uchrániť moju kožu pred štipľavým vetrom. Pristúpila som ku školskej metle Kométe 125, zdvihla som nad ňu ruku a povedala som: „Hop“! Metla mi okamžite skočila do otvorenej ruky, ja som na ňu vysadla a podobne ako ostatní som sa vzniesla do vzduchu. Všetci, až na pár výnimiek, sme už vedeli lietať, a tak sme väčšinu hodín lietania trávili hraním metlobalu.

Rozdelili sme sa na 4 družstvá a na striedačku sme počas dvojhodinovky hrali. Opäť musím spomenúť Záškodníkov(J+L+P+S), ukázalo sa, že niet lepšieho stíhača ako je James, a tak sme rátali s tým, že na budúci rok sa prihlási do konkurzu a možno dopomôže Chrabromilu k víťazstvu. Čo by mu ako jedna z mála vecí skutočne slúžilo ku cti, teda v očiach celého Chrabromilu určite. Ani Sirius a Lupin sa nenechali zahanbiť, pre družstvo v ktorom hrali boli vždy prínosom. Či už po tej športovej stránke alebo vďaka tomu, že stvárali dajaké kraviny. Peter patril k tým výnimkám, ktoré lietanie ešte nezvládli, čo nikoho neprekvapovalo. Alice lietanie ani veľmi nechytilo, ale ja s Lilly sme v vždy hrali o dušu. Možno i my sa na budúci rok prihlásime do konkurzu.

Takže vyleteli sme do vzduchu a profesor Hooch odpískal začiatok hry. Momentálne som lietala na poste obrancu, chránila som obruče a prehadzovačku som ani na sekundu nespustila z oka. Práve sa na mňa rútila Abigail z Bystrohlavu a chystala sa vystreliť. Keď v tom prudko zabrzdila asi tak 5 metrov predo mnou, hodila prehadzovačku na zem, neprítomne sa na mňa pozrela, prehodila nohu cez metlu a z 15-metrovej výšky sa pustila na zem voľným pádom. Zhíkla som a ako zmyslov zbavená som sa rútila za ňou. Gravitácia však bola väčšia než rýchlosť starej Kométy, Abigailino telo tupo dopadlo do snehovej prikrývky a ostalo tam bezvládne ležať. Pristála som tesne pri ňom, spolu so mnou aj ostatní hráči, ktorí neleteli o nič rýchlejšie ako ja. Vystrašene sme hľadeli ako profesor Hooch vyčaroval nosidlá, Abigailino telo sa na ne vznieslo a on si to spolu s nimi nasmeroval do nemocničného krídla. Nám povedal, aby sme sa vrátili do klubovní, že hodina sa pre dnešok skončila.

Po príchode do klubovne sa okamžite začala debata, o tom ako sa to stalo, či je v poriadku, čo všetko si zlomila....atď. Nemala som chuť ostať v klubovni a so všetkými rozoberať Abigailine šance na prežitie. Alice a Lilly tiež nie, tak sme sa vybrali smerom do spální. Po ceste som si všimla “slávnych“ Záškodníkov, sedeli bokom od ostatných, James listoval v hrubej, v koži viazanej knihe, ktorá pôsobila nanajvýš podozrivo. Idiot sa potichu zhováral s Remusom, ktorý vyzeral akoby z tej metly spadol on a nie Abigail. Tvár mal bledšiu než obvykle a trhalo mu kútikmi úst, pripomínal mi muža nakresleného v učebnici z čarovania, ktorý znázorňoval čarodejníka vysileného mágiou, ktorú použil. Až na to, že ten nemykal kútikom úst, ale bol rovnako bledý a unavený ako Remus. No a skupinu samozrejme uzatváral Peter. Ten vyzeral, že nevie či chce počúvať Idiota a Remusa alebo hľadieť do tej knihy ako James, alebo bežať k ostatným a rozoberať Abigailin pád.

„To čo sa stalo je strašné, dúfam že sa z toho Abigail dostane“ hlesla Alice a hodila sa na posteľ.

„Určite áno, počula som, že madam Pomfreyová dokáže úplné zázraky s chorými“ pridala sa Lilly a sadla si na okraj Alicinej postele.

„Dennis mi rozprával ako raz vyliečila študentku, ktorá sa chcela zbaviť čiernych uhrov a namiesto toho, jej tvár zaplnili odporné žlté vredy o veľkosti vlašského orecha“ znechutene zacmukala Alice.

„A navyše Abigail spadla do takmer metrového snehu, ten musel stlmiť pád“ pokračovala Lilly. „ To budeš pri tých dverách stáť až do zajtra či čo?“ pozrela na mňa.

„Ehm, nie“ pokrútila som hlavou a pomaly som si sadla na posteľ. Vôbec som si neuvedomila, že držím kľučku dverí a nehýbem sa.

„Čo si o tom všetkom myslíš ty? spýtala sa ma Lilly.

„Videla si jej rovno do tváre ako sa tvárila, čo sa vlastne stalo“ dodala Alice.

„No,.......ja tomu stále ešte nerozumiem. Zastala na metle, hľadela dakde ponad mňa, ale takým prázdnym pohľadom. Potom vedome preložila nohu cez metlu a zoskočila dolu.“ rozpovedala som im to.

„Si si istá, že vedome, nemohlo sa jej jednoducho len šmyknúť“ nechcela uveriť Alice.

„Nie, som si istá, tým čo vravím. Veď zastala sotva 5 metrov odo mňa. Ona si uvedomovala čo robí. No možno nie celkom, vyzerala ako omámená alebo námesačná, či zhypnotizovaná. Neviem ako to mám vysvetliť, jednoducho niečo v tom zmysle. Každopádne to však nebola nešťastná náhoda, a ani nehoda.“

Ticho, ktoré nastalo po mojich slovách prerušilo až klopanie. Do našej izby vstúpila naša spolužiačka Emma a povedala mi: „Anna, más ísť okamžite k profesorke McGonagallovej.“

Náhlivo som vstala, zbehla po schodoch, cez ešte stále sa rozprávajúcich spolužiakov som mierila k otvoru. Že ich to ešte stále baví, rozoberať takto dopodrobna Abigailinu nehodu, a tie ich teórie (o tom, že jej preskočilo, alebo že ju napadli neviditeľné príšery), všetci sa môžu hanbiť.

Až na Záškodníkov, tí sa neustále skláňali nad tou podozrivou knihou. Stále menej a menej som verila, že bude ten ich záujem nevinný. Len, aby nakoniec nezapríčinili, tú jej nehodu oni. Netvrdím, že jej chceli ublížiť, alebo..............Nie, to hádam nie, veď sú v Chrabromile. No, možno len našli nejaké zaujímavé kúzlo a povedali si, že na nej vyskúšajú, čo to robí a prerátali sa. Pohrúžená do svojich myšlienok som si nevšimla, že som už prešla dvere pracovne pani profesorky McGonagallovej, tak som sa musela vracať. Zaklopala som a po vyzvaní vošla dnu. Ani som sa nestihla zamyslieť prečo ma k sebe volá, dúfam, že mi nechce za niečo vynadať. O nič také našťastie nešlo, chcela len vedieť, čo som videla, keďže som bola pri Abigail najbližšie. Rozpovedala som je to rovnako ako Alice a Lilly. I ona na mňa neveriacky hľadela, keď som vyhlásila, že to určite nebola nehoda. Nič však na to nepovedala, nechala ma dokončiť a poslala na večeru. Vo dverách som sa ešte otočila a spýtala sa na Abigailin stav. Profesorka sa najskôr zatvárila v štýle, že to nie je moja starosť, ale nakoniec mi podala stručnú správu. „Abigail zatiaľ nie je stabilizovaná, spadla z priveľkej výšky, ale ak sa dožije rána, bude z najhoršieho vonku.“

Pri večeri už celá škola vedela o nehode, a stále dookola ju rozoberali. Jedni tvrdili, že sa pošmykla a iní, že vyskočila z metly dobrovoľne. Nikto, až na Slizolin nemal veľkú chuť do jedla. Lilly, Alice a ja sme si po večeri urobili úlohy, teda iba tie, ktoré sme nemohli odložiť a plné obáv z toho čo prinesie zajtrajšok sme si ľahli do postelí. Abi to musí prežiť, jednoducho musí.



No, dúfam, že sa vám zapáči aj druhá kapitolka. Píšte mi, prosím, vaše názory a najmä kritiku. Nech viem, čo vás nebavilo alebo čo by ste si predstavovali inak. Ja sa pokúsim do ďalšej kapitoly chyby napraviť.

Posielajte sovky alebo na foxy13@zoznam.sk. Díky


[ » na začiatok « ]

« 1. kap.: Netreba dať na prvý dojem


© Copyright 2004-24 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.
Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.

Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.

RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz


ANKETA
Aké obdobie by podľa vás mal sledovať plánovaný televízny seriál zo sveta Harryho Pottera?

Normálne, obdobie kníh. Ale tentokrát by sa ich mohli držať viac!
36% (84)

Normálne, obdobie kníh. Ale mohli by sa ich držať ešte menej ako vo filmoch!
3% (7)

Určite obdobie pred knihami. Napríklad pohľad na život Toma Riddla a vznik Voldemorta.
37% (88)

Určite obdobie po knihách. Deti hlavného tria nepochybne zažívajú na Rokforte veľa dobrodružstiev!
24% (57)

Hlasovalo: 236 ľudí
TOP NOVINKA

Z Rokfortu až do kulturáku - Riddikulus!
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali. Celú tl...

[» celý článok «]
FAKULTY
Počet žiakov:
Chrabromil 19
Bystrohlav 20
Bifľomor 24
Slizolin 16
Spolu: 79
FAKTY
Škriatkovia Gringottbanky kontrolujú trezory každých desať rokov.
CITÁTY
Skoro neverím... je to fakticky veľký človek ten Dumbledore...

Hagrid
HP3: Väzeň z Azkabanu
(kap. 5, str. 98)
STRÁNKY
Ocenenia:


Partneri:
Kiklop's Dynamic

Spriatelené stránky:
Fantasy-svet.net
Potterweb.cz
Simpsonovci.com
Martin Užák - editor a ghostwriter
DÔLEŽITÉ DÁTUMY
Grindelwaldove zločiny
Slovensko
15. november 2018
UK / USA
16. november 2018