Kapitola:
Pridaná: 28.1.2020, 12:21:58
Čítaná: 6291×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Timmy Grant, Donna Tobyová, Severus Snape
Stručný dej: Príbeh o Timmym, ktorá predchádza poviedke "Svetielko slobody" :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Prúser 2 » Klubovňa plná rastlín 3 » Skleník zahalený dažďom 4 » Fialové blesky 5 » Klamstvo

Uf, po strašne dlhom čase nová kapitola :) Hádam ste ešte nezabudli, o čom boli tie prechádzajúce O:) Ale - dobrá správa - v tejto je Severus :)

-----

Ahoj, Sev,

Tim zložil brko a pozrel sa von oknom. Zase pršalo. Myšlienky mu zablúdili k Donne. Nevideli sa už tri dni, no hoci ho to mrzelo, vedel, že by jej nebol dobrým spoločníkom. Neustále myslel na list, ktorý chcel Severusovi napísať. Vysvetliť mu, prečo sa opil aj prečo je vkuse taký naštvaný, lenže pravdou bolo, že presný dôvod nepoznal. Hnev prichádzal a odchádzal. Niekedy bol ľadový a tvrdý, inokedy krehký, až mal pocit, že sa rozplače.

Ani nevedel, či by to Severus pochopil. Nebol práve typ, ktorý prejavuje city a väčšinou sa hneval oprávnene.

Pokrčil pergamen a hodil ho do koša. Severus netuší, čím si teraz prechádza. Musí sa s tým vysporiadať sám.

***

Severus prišiel domov neskoro. Skúšky na ministerstve trvali dlhšie, odkedy spoločne s Kingsleym, Harrym a ďalšími aurormi sprísnili podmienky.

Paulina ho čakala v obývačke. Čítala jednu z jeho čarodejníckych kníh - Tisíc zázračných bylín a húb. Patrila medzi jej najobľúbenejšie učebnice, hoci vedomostne bola už na úrovni učiteľky herbológie, nie študentky. Čítanie čarodejníckej odbornej literatúry však bol spôsob, ako sa priblížiť Severusovi a Timmymu, a tak sa k nej rada a často vracala.

Len čo Seva zbadala vo dverách, odložila knihu na stôl a prebodla ho očami: “Povieš mi, prečo si taký mrzutý?”

Severus sa zamračil. “Nie som.”

Paulína sa zasmiala. “Ale si. Čo sa deje?” Objala ho okolo krku a pobozkala ho na starú jazvu po Nagini.

“To je podpásovka,” zamrmlal.

“Skôr nadpásovka,” odpovedala. “Tak?”

Vedel, že jej už dlhšie nemôže klamať. Timmyho výtržníctvo pred ňou síce zamlčal, no vedomie, že o tom nepovedal Paulíne, ho škrelo. Skôr či neskôr by sa to dozvedela, ak nie od neho, tak zo školy alebo od Nevilla či Harryho.

Sadol si na pohovku a potichu povedal: “Timmyho takmer vylúčili zo školy.”

Zvyčajne sa Pauline dokázal dívať do očí, pretože sa málokedy hnevala. No vedel, že teraz príde búrka, a že ju schytá on.

“Prosím?” zalapala po dychu. “Prečo?!” zvýšila hlas.

“Podpálil knižnicu.”

“Prosím?!” vydýchla neveriacky.

Severus zdvihol oči k jej tvári. “Opil sa s Melaniou a prevrhli kahan so sviečkou.”

Paulina zbledla, až si myslel, že omdlie. Vzápätí jej do líc vystúpila červeň. “A je v poriadku? A Melania?... Samozrejme, že sú,” odpovedala si sama. “Inak by si mi to bol povedal skôr. Prečo si mi to zamlčal?”

Severus pokrčil plecami. “Chcel som ťa chrániť.”

“Chrániť? Sev, je to môj syn!” odvetila nahnevane.

“Ja viem,” zdvihol ruky na vlastnú obranu. “Asi som nechcel, aby si sa v ňom sklamala.”

Paulina si odhrnula ofinu z čela. “To je moje rozhodnutie. Mám… mám na to právo.”

“Ja viem,” vstal a natiahol k nej ruky, no ona odstúpila. Zarazilo ho to, no netlačil na ňu.

“A čo trest? A to výlučenie? Povedal si, že ‘takmer’.”

“Minerva ma zavolala ihneď po tom, čo sa to stalo a trošku vytriezveli. Melanii a jemu strhla body a dostanú dlhodobý trest až do konca roka. No sú v podmienke. Ešte jeden takýto priestupok a letia.”

Paulina si zúfalo sadla do kresla. “Preboha…”

Severus si čupol k nej. “Je to takmer mesiac a zatiaľ je ticho. Myslím si, že sa poučil.”

“O to nejde,” odvetila a postavila sa. “Mala som o tom vedieť od začiatku.”

“Možno áno,” uznal Severus.

“Určite áno,” opravila ho a odobrala sa do kuchyne.

Severus si nebol istý, či ju má nechať osamote alebo ísť za ňou. Chápal, že je nahnevaná, ale mal dojem, že je za tým niečo viac. Lenže vedel, že kým sa jej neopýta, nedozvie sa to.

Našiel ju pri kuchynskej linke. Zúrivo krájala mrkvu do polievky.

“Prečo si nahnevaná?” opýtal sa a podišiel k nej.

Položila nôž na dosku a pozrela sa naňho. “Pretože si mi klamal.”

“Neklamal som ti” by bolo zbytočné hovoriť. Odkedy zistila, že je čarodejník, nezamlčiaval pred ňou nič. To, že jej o Timmym nepovedal, sa v jej očiach rovnalo klamstvu, hoci on sa počas svojho života naučil rozoznávať, ktoré klamstvá sú závažné a mali by sa potrestať, a ktoré slúžili k dobru.

“Vysvetlil som ti, prečo,” odpovedal bezvýrazne.

“Ja nepotrebujem, aby si ma chránil,” odpovedala. “Timmy je môj syn.”

Bolo to už druhýkrát, čo to spomenula.

Severusovo obočie vyletelo nahor. “Aha. V poriadku.”

Zvrtol sa a odišiel späť do obývačky. Všetka snaha o pochopenie jej reakcie sa stratila. Ostal iba pocit krivdy z toho, že mu to pripomenula práve Paulina a hnev na Timmyho, že on je za túto ich krátku hádku zodpovedný.

[ » na začiatok « ]