Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Hermiona, Draco, Harry, Ron, Ginny, Lavender, Parvati, Pansy...
Stručný dej: Hermiona je inteligentná a citlivá mladá čarodejnica špinavej krvi, Draco je síce inteligentný ale neznesiteľný, pyšný a plný predsudkov. Majú vôbec niečo títo dvaja ľudia spoločné? Je tomu určite tak? Nie je to Hermiona, ktorá je plná predsudkov?
Toto je príbeh o druhej šanci. Chopia sa jej hlavní hrdinovia?
Poviedka sa začína príchodom hlavnej hrdinky späť na Rokfort. Začína sa šiesty ročník a ona postupom času prichádza na to, že nič nie je také, ako si myslela.
Pozor: v poviedke sú veľmi často používané vulgarizmy a je tu prítomný sex
Ahojte, tak som konečne späť. túto kapitolu som mala napísanú už na konci augusta, bohužiaľ som si nenašla čas ju opraviť a pridať. Snáď sa vám bude páčiť a to čakanie vám vynahradí :).
„Ako si sa mala na Vianoce?“ spýtal sa Harry.
„Celkom dobre, nič zaujímavé.“ Povedala Hermiona nevinne. Ešte stále Harrymu nepriznala, že Vianoce strávila na Rokforte. Tak isto jej pri jeho otázke zišiel na um jeden blonďavý slizolinčan, s ktorým strávila viac času, ako by bolo zdravé. „Ako bolo u Roňúšika?“ uštipačne sa spýtala, aby odviedla tému.
„Hermiona, nemohla by si...?“ začal Harry.
„Nie, to by som naozaj nemohla.“ Zahriakla ho hneď na začiatku.
„Myslel som si, že keď budete mať od seba pokoj cez Vianoce... Že sa možno umúdrite a udobríte.“ Povedal Harry nádejne.
„Pozri Harry, to Ron sa správa ako malý, nie ja.“ Povedala, na čo sa Harry tváril, akoby chcel oponovať. Keď sa naňho ale Hermiona zadívala, rozmyslel si to. „Radšej mi povedz, čo si mi chcel tak súrne porozprávať.“ Harry sa na ňu sklamane zadíval, napokon pochopil, že mu neustúpi a tak sa radšej rozrozprával o rozhovore, ktorý náhodou započul medzi Malfoyom a Snapom ešte pred prázdninami, po Slughornovom Vianočnom večierku.
Hermiona ho vypočula do posledného slova. Každým ďalším slovom mala v hlave väčší chaos. Naozaj sa to stalo? Harry by o takejto veci nikdy nežartoval a už vôbec by si nevymýšľal. Na druhú stranu, Malfoyovi nemohol zabudnúť zlomený nos na konci cesty Rokfortským expresom na začiatku tohto školského roka a veľa iných incidentov, ktoré sa medzi nimi stali. Nechcela Malfoya obhajovať, ona by bola predsa tá posledná... Ale je možné, že by to Harry nevedome zveličoval? Čo ak to vôbec nebolo až také vyhrotené?
„Harry, nenapadlo ťa trebárs,“ po chvíli tichého premýšľania začala opatrne hovoriť, „že Dumbledore...“ vtom jej Harry skočil do reči.
„O tom všetkom vie a Snapeovi poručil, aby od Malfoya vyzistil, čo má za lubom?“ dopovedal jej otázku. „Lupin s pánom Weaslem majú rovnaký názor.“ Povedal. „Ale aj keby to tak bolo, znamená to, že Malfoy má skutočne niečo v pláne.“
„To máš asi pravdu.“ Povedala Hermiona sklamane. Nech sa na to dívala z akejkoľvek strany, to čo jej hovoril Harry dávalo väčší zmysel než scenáre, ktoré si vymýšľala v hlave.
„A to čo robí, robí na Voldemortov príkaz.“ Povedal rozhodne Harry. Hermione zovreli kŕče žalúdok. Musí to mať predsa iné vysvetlenie, teraz keď mu začala veriť.
„A povedal niekto z nich Voldemortove meno? Alebo spomínali Temného pána?“ spýtala sa s nádejou.
„No... Nie. Nepovedali ho. Ale to je hádam jasné o kom hovorili. Snape povedal: Tvoj pán.“
„Nemohol myslieť starého Malfoya?“ spýtala sa Hermiona a Harry na ňu zazrel.
„Prečo mám pocit, že sa snažíš nájsť akékoľvek vysvetlenie toho, čo som počul.“ Povedal Harry a založil si ruky na hrudi.
„Harry, len sa snažím prebrať všetky možnosti. Ty sa vždy chytíš toho prvého, čo ťa napadne.“
„Chytím sa toho, čo je zrejmé, Hermiona.“
„Nie všetko, čo je zrejmé, je tak aj v skutočnosti. V druhej triede bolo zrejmé, že si Slizolinov dedič. Ale to, že tajomnú komnatu otvorila Ginny pod vplyvom ducha mladého Voldemorta, to by ťa nenapadlo. To by si si nevymyslel. A bolo to tak. Tak prosím ťa, nerob unáhlené závery.“ Harry sa nadurdil a už chcel na to niečo Hermione povedať. „Áno, je jasné, že Malfoy má asi niečo v pláne. To ale neznamená, že to robí na Voldemortov príkaz, alebo že je smrťožrút. Veď je to Malfoy, Harry. Rozmýšľaj! O neho by Voldemort záujem nemal.“ Ale mal a ty to dobre vieš, Hermiona. Už len preto, aby potrestal jeho otca za neschopnosť.
„Dobre Hermiona, vidím, že to nemá zmysel. Keď sa ale ukáže, že som mal pravdu, tak za mnou nechoď.“ Povedal Harry nahnevane a postavil sa na odchod. Stočil sa na päte no potom sa zastavil. Otočil sa k Hermione s výrazom vnútorného boja. Hneval sa na ňu, že odmietala prijať jeho pravdu, ale zároveň sa asi nechcel na ňu hnevať, keď už bola povadená s Ronom. Hermione v tú chvíľu došlo, ako Harry veľmi dospel. Ešte nedávno by v amoku urazený odkráčal a potom by to ticho ľutoval. Teraz tam ale stál a nechcel ju nechať osamotenú. Hermiona sa naňho usmiala.
„Keď sa ukáže, že si mal pravdu, rada sa ti ospravedlním. Ja len dúfam, že sa to neukáže.“
„Veď aj ja Hermiona. Len chcem byť na všetko pripravený.“ Povedal a nervózne si mnul hánky druhou rukou. Opäť sa usadil v kresle.
„Ja viem Harry. Ale nedá sa na všetko pripraviť.“ Povedala a nervózne si hrýzla peru. Bola tak myšlienkami mimo, až si ani nevšimla hlasné prejavy radosti z opačného konca klubovne, kde sedeli Ron s Lavender. „Ako sa má Lupin?“ spýtala sa, aby zmenila tému. Harry sa zatváril veľmi ustarane. Rozpovedal sa jej o Lupinovej situácii.
„Chudák Remus. Robiť špióna medzi vlkolakmi, žiť s nimi, hlavne keď vieme, aký Remus je a aký nie je, že sa mu všetko spoločné so životom vlkolaka hnusí. Viem, že je to pre nás dôležité, mať medzi nimi svojho špeha, ale ľutujem ho. Vyzeral tak strhaný, viac ako obvykle. A to je čo povedať. Ale ja viem, čo to má na svedomí. To ten Fenrir Greyback. Vedela si, že to on pohrýzol Lupina, keď bol malý? On z neho urobil vlkolaka. On mu zničil život. Len tak, pre zábavu, lebo ho nahneval Remusov otec. Hermiona, ja to nechápem. Kde to žijeme? Čo je to s týmto svetom?“ hovoril Harry polohlasom. „Ty si už niekedy počula o tom Fenrirovi?“ spýtal sa napokon.
„Áno Harry. A ty tiež.“ Povedala v momente, ako jej to došlo. Opäť jej skrútilo vnútornosťami. „Ten deň v Zašitej uličke. Malfoy sa ním vyhrážal Borginovi, pamätáš?“ povedala sa zovrela ruky v päsť.
„Spomínam si.“ Povedal pomaly. „To ale zas potvrdzuje to, čo stále vravím. Malfoy sa pozná s Fenrirom, ktorý je jeden z hlavných Voldemortových nochsledov. Musím byť smrťožrút.“
„Tak isto sa mohol len chváliť, že ho pozná. Nemusí to byť pravda.“
„Ale no tak, Hermiona. Aby sa Lucius Malfoy nepoznal s Fenrirom Greybackom... On pozná všetkých z čarodejníckeho podsvetia.“
„On možno.“ Povedala zaryto. Harry sa na ňu zamyslene zadíval. „Ako s Ginny?“ spýtala sa náhle a oprela sa v kresle. Stále ale sedela napäto a ruky stískala v päsť tak, aby to nevidel. Na malý okamih sa zamračil. Potom sa mu črty v tvári uvoľnili a priklonil sa k Hermione tak, aby ho počula.
„Nie som si istý, nechcem to zakríknuť. Mám ale pocit, že majú s Deanom krízu. Na mňa je vždy milá ale som pre ňu len ďalší brat.“ Vychrlil to zo seba. Hermiona sa konečne uvoľnila. Chytila Harryho za ruky, ktorými sa opieral o kolená a usmiala sa.
„Harry, nikdy si pre ňu nebol brat. Všimni si ako sa správa k tebe a ako k iným chlapcom. To nie je len o tom, že by bola k tebe milá.“ Hermiona sa naklonila a teraz mu už šepkala do ucha. „Vždy k tebe cítila niečo viac.“ Odtiahla sa, pohladkala Harryho po tvári a nechala ho sedieť v klubovni s červenými lícami a výrazom plným rozpakov, radosti a výčitiek voči Ronovi. Víťazoslávne odkráčala do svojej izby.
Ráno už bolo zasa každému jasné, že opäť začala škola. V klubovni sa to hemžilo študentami, ktorý sa chystali na raňajky do Veľkej siene. Teda až na žiakov šiesteho ročníka. Tí sa zhromaždili okolo vývesnej tabule s oznamami a živo o niečom debatovali. Hermiona schádzala po schodoch, keď ju dobehol Harry a za ním Ron. Prišla k hlúčiku spolužiakov a snažila sa dovidieť na nový oznam. Nakoniec sa musela predrať až dopredu, lebo nič nevidela. Na tabuli bol veľký oznam:
KURZ PREMIESTŇOVANIA
Všetci študenti šiesteho ročníka, ktorí už dovŕšili 17 rokov, alebo dovŕšia tento vek do 31. augusta vrátane, sa môžu zapísať do 12 – týždenného KURZU PREMIESTŇOVANIA, poriadaného inštruktorom Ministerstva Kúziel.
Každý, kto sa chce zúčastniť, nech láskavo pripojí svoj podpis.
Kurzovné: 12 gal
Po prečítaní oznamu vytiahla Hermiona automaticky svoje pero z tašky a zapísala sa. Keď sa otočila, myslela, že bude za ňou stáť Harry. Miesto toho tam stál Ron s pripraveným perom v ruke a s divnou grimasou na tvári. V tom mu ktosi zozadu zakryl dlaňami oči a ozval sa otravný ťahavý hlas.
„Hádaj kto som, Roňúšik.“ Zapískala Lavender. Hermiona pregúlila očami a zvrtla sa na päte na odchod. Prešla cez otvor za portrétom a zamierila do Veľkej siene na raňajky. Pár metrov za obrazom sa k nej pripojil Harry. Na jej prekvapenie ich po chvíli dobehol aj Ron, červený ako paprika. Hermiona zrýchlila chôdzu a pripojila sa radšej k Nevillovi.
„Ahoj Neville.“ Pozdravila ho.
„Oh, ahoj Hermiona.“ Povedal, akoby ho vytrhla zo zamyslenia. „Ako sa máš? Aké boli prázdniny?“ spýtal sa.
„Dali sa, nič výnimočné.“ V duchu sa pousmiala. „Ako sa má tvoja stará mama?“
„Výborne. Je na mňa... pyšná.“ Povedal a neisto sa zasmial. „Bola veľmi rada, že som s vami bol na Oddelení Záhad na konci piataku... Je to nezvyk.“
„A čo ťa trápi?“ spýtala sa na rovinu.
„Ja neviem, nie som na to zvyknutý, že je na mňa pyšná... Chápeš, nechcem ju sklamať.“ Povedal smutne.
„Neville ale ty ju nesklameš.“ Chytila ho Hermiona za predlaktie a zastavila ho. Otočila ho tak aby sa jej neuhýbal pohľadom. „Ostaň len sám sebou. Tvoja stará mama ani netuší, aký má v tebe poklad. Ale postupne na to príde. Toto je len začiatok.“ hovorila a stískala mu ruku. „Doteraz si sa snažil vyhovieť jej požiadavkám. To si nebol ty. Ale tam na Oddelení záhad bol s nami skutočný Neville Longbottom.“ Neville sa na ňu konečne úprimne usmial.
„Chýba mi DA.“ Povedal.
„Aj mne.“ Usmiala sa naňho chápavo. Vtom ich vyrušil známy povýšenecky hlas.
„Čo sa deje Longbottom? Zasa ďalšie odmietnutie? Dokonca aj Grangerová má na lepšieho.“ Zatiahol Malfoy a s úškľabkom na tvári pozoroval, ako Hermiona rýchlo pustila Nevillovu ruku. Pripravenú odpovedať mu, ju predbehol Neville.
„Zavri ústa, Malfoy. Nikoho tvoje kecy nezaujímajú.“ Povedal a Hermione padla sánka. Ani Malfoy to očividne od Nevilla nečakal, pretože ostal zaskočený, neschopný slova. „Poď.“ Povedal Neville Hermione a pokračoval smerom na raňajky.
Od toho rána nerozoberal nikto nič iné, ako nadchádzajúci kurz premiestňovania. Samozrejme, až na Harryho. Večer po tom, ako sa vrátili z Brlohu mal ďalšie stretnutie s profesorom Dumbledorom. Keď sa toho večera po stretnutí vrátil do klubovne, Hermiona tam už nebola. Za to ráno ju čakal pri otvore pred obrazom, aby jej mohol vyrozprávať, čo sa od Dumbledora nové dozvedel o Tomovi Riddlovi.
„Úmyselne si zmenil spomienku. Slughorn.“ Povedal Harry, keď kráčali do Veľkej Siene na raňajky. „A ja mám od neho získať tú pravú.“ Dodal trochu zúfalo.
„Keď ju sám zmenil, asi to bude niečo, za čo sa veľmi hanbí, nechce aby to niekto vedel.“ Rozmýšľala nahlas Hermiona. „Budeš musieť ísť naňho veľmi opatrne, možno si vypracuj nejaký plán...“
„Ron povedal, že by som sa ho mal na rovinu spýtať dnes po hodine. Vraj som jeho obľúbenec.“ Povedal a čakal, čo na to povie Hermiona.
„No keď si to myslí Roňúšik, tak by si to isto spraviť mal.“ Jedovala sa Hermiona.
„Ale no tak, Hermiona.“ Rozhodil Harry rukami.
„Môj názor som ti povedala. Sám sa rozhodni, koho počúvneš.“ Povedala nahnevane, keď práve prechádzali vstupnými dverami do Siene. Potom sa stočila na päte a išla si sadnúť ku bystrohlavskému stolu k osamelej Lune.
Neskôr toho dňa sa Hermiona neustále vyhýbala Harryho pohľadu. Dokonca na dvojhodinovke Elixírov si knihy posunula k Erniemu Macmillanovi, takže na chlapcov skoro ani nevidela. Zato mala dobrý výhľad na blondiaka, ktorý trápil jej myšlienky. Hovoril jej pravdu? Je, či nie je smrťožrút? Hovoril to tak presvedčivo. To už naozaj nedokáže odhadnúť človeka? Malfoy sa na ňu zadíval. Rýchlo sklopila zrak do svojej učebnice.
„Golpalottov tretí zákon. Vie mi niekto povedať jeho znenie?“ spýtal sa usmievavo Slughorn triedy no už zo zvyku sa otočil smerom k Hermione. „Samozrejme, slečna Grangerova.“ Vyzval ju.
„Golpalottov tretí zákon hovorí, že protijed na kombinovaný jed musí byť viac ako len súhrn protijedov na každú z jednotlivých zložiek zmieneného jedu.“ Vychrlila zo seba. Slughorn sa usmial ešte väčšmi.
„Výborne! Absolútne presne!“ pochválil ju a na to hrdo vypla hruď. „Desať bodov pre Chrabromil.“
Hermiona si po pár minútach Slughornovho výkladu k Golpalottovmu tretiemu zákonu všimla, že Harry ani Ron netušia, o čom je reč. Vyzerali byť zmätení a to ju skutočne potešilo. Bez znalostí si Harry určite neporadí s problematikou kombinovaného jedu a ak nepochytil význam zákona... Na chvíľu sa zacítila previnilo, že si praje, aby sa Harrymu nezadarilo no na druhú stranu bola rada, že sa konečne zbavia učebnice od záhadného Princa, pretože s týmto mu isto neporadí.
„Takže, každý z vás príde k môjmu stolu a vezme si jednu ampulku s kombinovaným jedom. Vašou úlohou bude do konca hodiny pripraviť protijed na daný jed. Veľa šťastia a nezabudnite na ochranné rukavice.“ Ukončil svoju prednášku Slughorn a Hermiona sa hneď vybrala k jeho stolu pre jed. vzala si prvú ampulku a keď sa vrátila k stolu, ostatní spolužiaci sa ešte len preberali k životu.
Keď sa vrátil aj Harry s jedom, neodpustila si a rypla do neho.
„To je ale smola Harry, obávam sa, že s touto úlohou ti už ten tvoj Princ nepomôže. Teraz musíš chápať súvislosti a princípy. Žiadne zjednodušenia ani podfuky.“ Neudržala sa a ukrivdená Hermiona za posledných päť mesiacov sa dostala na povrch. Keď trocha popustila uzdu, ukľudnila sa a opäť sa začala venovať svojmu jedu. Po chvíli už poznala všetky jeho zložky a mohla začať s prípravou protijedu.
Keď po hodine a pol kontrolovala čas, zistila, že Harry pri svojom kotlíku nešťastne postáva a nevie čo má robiť. Razom jej ho prišlo ľúto, zovrelo jej žalúdok a najradšej by sa kopla do zadku za jej správanie. Len tak tam stál a horlivo sa snažil niečo vyčítať z učebnice. Pomohla by mu ale sama by nestihla dovariť svoj protijed. Ale čo tam po tom. Je to predsa jej najlepší priateľ. Ale ako mu pomôcť? Je tak ďaleko, nevie aký jed má a ani ako s ním pokročil.
Rozhodla sa, že sa prejde popri Harrym do skladu s prísadami a po ceste sa posnaží zistiť obsah jeho kotlíka. Keď išla okolo, prenikavý zápach skazených vajec jej vlepil facku. Čo teraz? Harry to očividne skazil už na začiatku. Vrátila sa späť k svojmu kotlíku a tuho premýšľala. Vtom sa Harry prudko zvrtol a vbehol do skladu. Že by ho napadlo, ako to vyriešiť? Nemožné.
„Máte všetci posledné dve minúty, dokončievajte svoje protijedy.“
Tesne ako sa Harry stihol vrátiť ku svojmu kotlíku, Slughorn sa opäť ozval.
„Pozor, končíme!... Tak a teraz sa pozrieme, ako sa vám darilo. Blaise, čo pre mňa máte.“
Prešiel Slughorn k prvému stolu. Nahol sa nad Blaisov kotlík a mierne sa zamračil. Vyzeralo to tak, že nikto svoj protijed nestihol dokončiť. Keď sa Slughorn dostal k stolu, pri ktorom sedela Hermiona, Harry, Ernie a Ron, Hermiona sa snažila vliať ešte posledných pár prísad do kotlíka, ktoré nestihla pridať kvôli rozmýšľaniu nad Harryho osudom.
Slughorn sa pozrel do Ernieho kotlíka, nadvihol obočie a zvraštil nos, Ronov kotlík radšej obišiel.
„Tak a teraz vy, Harry. Čo pre mňa máte.“ Povedal s očakávaním. Harry zrazu vystrel ruku k Slughornovi a niečo mu na dlani ukázal. Hermiona nechápala, o čo sa to snaží.
Zrazu Slughorn zaklonil hlavu a nahlas sa zasmial. „Vy máte teda odvahu, Harry.“ Zobral mu onú vec z ruky a zdvihol ju vysoko nad hlavu, aby to všetci videli. Vtedy si všimla, že drží v ruke bezoár. „Ste naozaj, ako vaša matka. Áno, áno. Nemôžem vám nič vytknúť. Bezoár by určite proti všetkým týmto jedom zabral.“
To si snáď robíte srandu!!! Nazlostila sa Hermiona. Tak ona hlúpa, sa mu ešte pokúšala pomôcť a on takto? Kvôli nemu nestihla dovariť svoj protijed, ale aj keby ho stihla, Slughornovi by to bolo očividne úplne jedno, lebo by k nej ani nedošiel.
„To je presne ten individuálny duch, ktorého skutočný odborník na elixíry potrebuje.“ Povedal Slughorn s úsmevom.
„A na ten bezoár si isto prišiel sám.“ Vytočená do nepríčetnosti sykla no prehlušilo ju zvonenie.
Rýchlo a nazlostene si zbalila veci a z učebne priam vybehla.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Dodnes smútite, že vám na 11. narodeniny sova nepriniesla vytúžený list do Rokfortu? Tak už nemusíte! Už čoskoro sa totižto vybrané slovenské centrá kultúry ako mávnutím prútika zmenia na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mladí divadelníci Katarína Gurová, Kristóf Melecsky a Peter Pavlík, na čele s režisérom Pavlom Viechom, budú v jedinečnom predstavení žonglovať ikonickými postavami všetkých siedmich kníh, aby nám dokázali, že fantázii sa medze nekladú. Aj keby sa možno mali.
Celú tl...