Kapitola:
Pridaná: 15.7.2007, 22:58:49
Čítaná: 1227×
Hodnotenie: (počet hlasov: 14)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Lilly Woolf, James Woolf, Thomas Lupin, Mel Weasley, Lia Weasleyová, Draco Malfoy
Stručný dej: Poviedka rozpráva príbeh o Jamesovi a Lilly Wolfových, adoptovaných dvojičiek, ktorí sa snažia prestupom na Rokfort vypátrať viac o svojich pravých rodičoch. Čelia sérií zláštnych udalostí, prvej láske a krutej pravde. Zistia, kto sú ich rodičia?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Otázky a očakávania 2 » Záhadný sen 3 » Pod tribúnou 4 » Ginny Weasleyová 5 » Zmierenie v Rokville 6 » Odhalení 7 » Vyšité iniciály 8 » Návraty 9 » Novoročný bozk 10 » Horsko-sladká pravda 11 » Blbá hra 12 » Bozky, bozky a zase bozky 13 » Skúšky v splne 14 » Napriek varovaniu 15 » Pád

"Hihi, Tom... haha, prestaň! Niekto nás uvidí!" so smiechom som sa bránila a odstrkovala hnedovlasého mladíka.

"Ale neboj, nikto tu nie je," zamumlal a ďalej sa venoval môjmu krku. Zachichotala som sa a vybodla sa na svoj strach. No a čo, ak nás niekto zbadá? Som opretá o múr a Thomas Lupin mi robí cucflek! Čo viac si môže dievča priať?

Vytiahla som jeho tvár k svojej a pobozkala ho. Pritiahol si ma bližšie a voľnou rukou mi začal vyťahovať košeľu spod sukne. Trošku som sa odtiahla, akože nesúhlasím, lebo som cudné dievča, no on ma nebral na vedomie, a opäť ma k sebe pritlačil. Už som nenamietala. Prečo sa brániť pred niečím, čo mi je príjemné? Moje úbohé srdiečko bolo šťastné a splašene skákalo ako voš, ktorá si nájde hlavu človeka, čo používa levanduľový šampón.

Zrazu som zacítila votrelca pod mojou školskou rovnošatou, ako sa pomaly zakráda po mojom nahom páse stále vyššie a vyššie. Šteklil ma. Opäť som ho pobozkala a s nasadením som sa venovala jednej z mojich najobľúbenejších činností. Cítila som, ako sa trošku zachvel, no zase si udržal chladnú hlavu a pokračoval vo svojej podkošeľovskej činnosti. Ja som však bola taká zabratá do skúmania jeho jazyka, že som si neuvedomila, že jeho šikovná rúčka, stihla rozopnúť moju podprsenku a pomaly sa drala do prednej časti môjho tela. Jeho pery sa premiestnili na môj krk a pokračovali v robení odtlačkov. V tom som si uvedomila, že sa ma dotýka na dosť... ehm... nebezpečnom mieste pod dekoltom. Nevadilo mi to. Vlastne... sa mi to dosť... páčilo. Asi mu to dovolím robiť častejšie.

"Preboha!" skríkol niekto odrazu, až sme obaja nadskočili. Pozrela som na jeden z koncov chodby a zbadala som Mela. Moje doteraz dosť divoké srdce sa odrazu akoby zastavilo. Thomas zdesene zhíkol a odskočil na druhú stranu chodby. Obaja sme splašene dýchali.

Mel sa na nás chvíľu neveriacky díval, no v tom sme začuli kroky. Tváril sa, akoby nevedel čo robiť. Naposledy sa na nás prekvapene pozrel a utekal naproti prichádzajúcej osobe.

"Hej, James! A čo keby sme sa radšej prešli okolo učebne Obrany? Šiestačky akurát končia. Môžeme si s nejakou podebatiť," začuli sme vzdialene a zvuk prichádzajúcich krokov sa zrazu začal vzďaľovať. Nešťastne a hrozne vyľakane som sa pozrela na Toma a ten mi venoval rovnaký pohľad. Prešiel si rukou po vlasoch a povedal: "Asi by sme sa mali vrátiť." Súhlasila som.

Po tejto raňajšej... ehm... nepríjemnosti som mala pocit, že sa mi Mel a dokonca aj Tom vyhýbajú. Bola som z toho dosť nešťastná, ale James mi vypĺňal myseľ radami a poučkami dosť, takže som sa tým nezaoberala na plný mozog. Viete, zajtra je deň, ktorý je asi najobávanejší zo všetkých dní v Rockforte. Skúšky menom MLOKY. Heh, tri dni sme s Jamesom rozmýšľali a hútali, kto, pre Merlina, vymýšľal ten názov. Na nič sme neprišli. Šokujúce, čo?

No ale chcela som hovoriť o priebehu skúšok a príparavy na ne. Vlastne som sa učeniu začala poriadne venovať asi mesiac pred dňom ich konania. Sami dobre viete, že ma trápilo plno iných vecí a na také malichernosti, ako moja budúcnosť, som nemala čas. No ale nakoniec som si uvedomila ich dôležitosť a začala som študovať.

To znamená, že som sa spolu s Melom, Jamesom a Thomasom zahrabala v knižnici a snažila sa vopchať si do hlavy všetko potrebné. Myslím, že sa mi to na nejakých osemdesiaťdeväť percent podarilo. Ostatných jedenásť percent sa venovalo Tomovi a jeho krásnej sústreďovacej vráske medzi obočím.

Viete, chodíme spolu (ak sa to dá tak nazvať) už mesiac. Musím povedať, že sa za tých tridsať dní v našom vzťahu veľa zmenilo. Ak som ho považovala viac za svojho priateľa, tak to bolo pre to, že som ho nepoznala až tak dobre, ako by si bol zaslúžil. Až v posledných dňoch som si uvedomila, aký je úžasný! Má rád hviezdy a miluje astronómiu! Vedeli ste o tom? Ja teda nie... akože, vedela som, že má taký predmet, ale... Na MLOKoch by chcel dostať otázku o pohybu a fázach mesiaca a jeho vplyvoch na ľudí a zvieratá - to ho vraj fascinuje najviac. Teda, až po farbe mojich vlasov, ako priznal. A potom má rád skateboard! Toto ma dostalo. Jeden má dokonca aj doma. Dostal ho od tety Hermiony na svoje desiate narodeniny, a odvtedy ho nepustil z ruky. Teda, až na dni v Rokforte a na dni, keď vonku vládne zima a ľad.

Ani neviem, koľko nocí sme prebdeli a zhovárali sa. Nikomu sme však o našom vzťahu nepovedali. Sama neviem prečo, aj keď to má v sebe isté čaro.

A teraz sme na to doplatili. Určite by to chalani prijali lepšie, keby sme im to povedali rovno a nie, aby na to prišli týmto spôsobom - nachytaním.

Ach, som z toho mierne mimo.

Spať som šla skoro. Bola som unavená. Zo štúdia a z hľadania Mela a Toma. Určite neboli spolu. Tom sa túlal bohviekde a Mel čučal vo svojej izbe. Chcela som o tom hovoriť. Musela som o tom hovoriť. Ani si nedokážem predstaviť pocit, keď zbadáte dvoch svojich najlepších priateľov, ako sa vášnivo bozkávajú... ale zachoval sa úžasne, keď odohnal Jamesa. Ani nechcem pomyslieť, čo by sa stalo...

Pred spaním som si spomenula na astronómiu a pozrela z okna. Na oblohe bolo plno hviezd a uprostred jasný mesiac v splne. Usmiala som sa. Tom je určite niekde vonku a skúma ho.

Nastalo ráno. A s ním aj deň D a na mňa dopadol všetok strach, ktorý som doteraz úspešne potláčala. Na raňajkách som do seba dostala sotva pol hrianky a pohár džúsu. Neustále som sa obzerala po Tomovi. James a Mel sedeli na opačnom konci stola a o niečom sa bavili. Dúfam, že nie o mne a mojom tajomstve. Zrazu ma niekto chytil za rameno. Obzrela som sa a zbadala chalana. Svetlohnedé vlasy mal strapaté (máva ich často, hlavne po útoku mojich rúk, ale nie až takto), a veľké kruhy pod očami sa nedali prehliadnuť. Na bledej tvári sa mu pri pohľade na moju vystrašenú tvár objavil úsmev. Len vďaka nemu som v tom zničenom chalanovi spoznala svojho Toma.

"Preboha, čo sa ti stalo?" vystrašene som vstala. Dotkla som sa jeho tváre roztrasenou rukou. Privrel unavené oči, užíval si môj dotyk.

"Tom," zašepkala som. Viete si predstaviť, ako som sa bála? Vyzeral ako Steven Tyler po prežúrovanej noci. Musela som vedieť, prečo vyzerá ako vyzerá.

"Ehm... som v pohode. Len mi chýba spánok. Vieš, otcovi bolo včera zle, tak som ho opatroval..." šomral. Na jazyku som mala ďalších desať otázok, no vtedy naňho zakričal James, a tak som znova osamela. Čo bolo ujovi Remusovi, že pri ňom Tom ostal celú noc? Muselo to byť zjavne niečo hrozné, lebo Tom vyzerá veľmi utrápene... Dúfam, že je ujo v poriadku.

No, ďalej som sa týmito záležitosťami netrápila. Musela som uvoľniť miesto v mojej hlave na skúšky, ktoré sa práve začali. Zatiaľ čo piataci písali testy, my siedmaci sme robili praktické a ústne skúšky.

Tá prvá bola z Transfigurácie:

"Woolfová Lillith!" Troška roztrasene som vošla, ale keď sa na mňa skúšajúci dedko milo usmial, uvoľnila som sa. Mojou úlohou bolo, že som musela kopu muklovských ceruziek premeniť na špagety. S úľavou som zistila, že sa mi to podarilo a ten úbohý starček ich aj zjedol... teda, ochutnal, ale aj tak... ceruzky! Fuj!

Ďalšia bola z Elixírov. James sa pri čakaní biflil spolu s Melom a ja som zamyslene sledovala Thomasa. Sústredene si prezeral svoje zvitky a pri tom zvieral jazyk medzi zubami. Sledovala som jeho tvár s maličkou vráskou na čele, jeho jemné pery a krásne, aj keď stále dosť unavené, veľké oči. Vyzeral dosť mizerne, ale stále mal v sebe to čaro. Zasnene som vzdychla. Prekvapene sa na mňa obzreli.

"V pohode?" nadvihol obočie James. Rýchlo som prikývla a cítila som, že sa červenám. Mel sa na mňa však skúmavo díval a potom pozrel na Toma a zamračil sa. Znepokojilo ma to. Pozrela som na Thomasa, a ten len nemohúco pokrčil ramenami. Smutne som naňho žmurkla, a tak sa usmial. Mala som pocit, že sa kvôli tomu jemnému skriveniu pier vznášam päť centimetrov na zemi...

"Lupin, Thomas,... Melvyn, Jacob,... Marstersová, Evelyn..." začuli sme a menovaný sa postavili pred vchod do triedy. Všimla som si nižšie dievča s uhľovočiernymi vlasmi zopnutými v cope a veľkými okuliarami na nose. Niekde som ju už videla...

"Tst, tst! Hej, Eve!" zasipel James. Čiernovláska sa otočila, a keď zbadala môjho brata, široko sa usmiala. Prišiel k nej a začali sa o niečom zhovárať.

"To je tá Eve z Rokvillu? Myslela som, že ho už omrzela," pozrela som na Toma.

"Myslím, že ona ho tak skoro neomrzí," usmial sa, a nespustil z nich zrak.

"Vážne? Prečo?" opýtala som sa dychtivo. Otočil sa ku mne a povedal:

"Nebuď zvedavá!" a urobil takú roztomilú grimasu. Blažene som sa nad ňou zasnívala o tom, aké pekné budú naše deti. Neskôr som sa za to preplieskala po tvári. Začínam sa správať ako nejaká zaľúbená hlupaňa... aj keď... ja som zaľúbená... a tá hlupaňa - to je diskutabilné.

Potom zavolali mňa.

Vošla som a postavila sa pred starú ženu a s hlbokými vráskami na tvári.

"Takže, slečna Woolfová, máte na výber. Môžete namiešať Veritaserum štvrtej triedy, Dúšok nenávisti alebo Elixír života," povedala a prísne sa na mňa pozrela.

"Ehm..." poznamenala som inteligentne a uvažovala som. Tú nenávisť by som zvládla... veritaserum - to je tak na prekonáva očakávania, ale... Elixír života - na to treba Kameň mudrcov!

"Myslím, že by som zvládla aj Elixír života, ale nemám k nemu potrebné ingrediencie. Chýba mi Kameň mudrcov, a podľa mojich informácií sa ešte nikomu nepodarilo nájsť zaňho náhradu," povedala som sebavedome a žena sa slabo usmiala. Určite to bol chyták!

"Tak ktorý elixír si vyberiete namiesto neho?"

"Myslím, že Dúšok nenávisti," usmiala som sa a pripravila si všetky prísady. Keď som tam bola aspoň pol hodiny, opýtala sa ma na to, kedy sa používa tento nápoj.

"No... keď chcem, aby niekto niekoho nenávidel. Stačí podať nápoj dvom osobám a tie sa znenávidia. Podľa mňa je to hlúposť, prečo by som mala chcieť, aby sa niekto navzájom nenávidel? Aj keď musím priznať, že niektorí zlosyni by to určite využili... čítala som jeden román, kde milencom podali tento elixír a..." vtedy som sa zasekla. Žena sa mi totiž smiala. Zamračila som sa a pokračovala v príprave. Čo jej bolo smiešne?! Moje táraniny?

Dúšok nenávisti som dokončila ani nie o desať minút a myslím, že som ho zvládla. Na konci mal svetlomodrú farbu a voňal ako pudnig. Čiže bol taký, aký mal byť.

Už ma čakala len skúška z Čarovania, Rún a Obrany.

Čarovanie som zvládla. Myslím. Mali sme vytvoriť zo starej ponožky prenášadlo a o tom kúzle povedať všetko, čo vieme. U nás sme Portus brali skôr ako tu, takže si myslím, že som to zvládla aspoň na Prekonáva očakávania.

Runy mi tiež zbehli dosť rýchlo. Pomýlila som si pár znakov, ale myslím, že text, čo som prekladala, tým nebol až tak veľmi poškodený.

No a na záver prišla Obrana. Najhoršie na koniec, že? Tu som sa bála ako nikdy pred tým. Hlavne pre to, že tam bola praktická skúška vo forme duelu. S človekom, čo je na mennom zozname pred vami. V mojom prípade, s Jamesom.

"Netvár sa, akoby to bol koniec sveta," zašomral, "ústne skúšky máš za sebou - to znamená, že máš polovicu - a toľko ti na to, aby si uspela, stačí!

"Nech sa páči, začnite zo súbojom," povedal dedko a pohodlne sa usadil. So strachom v očiach sme začali.

Eh... dúfam, že sa nenahneváte, ale fakt nie som v stave vám opisovať tento súboj. Len vám poviem, že jediné, na čo som sa zmohla na Jamesa použiť je Expelliarmus, a tak som sa len bránila jeho (dosť jemným) útokom. Bolo vidno, že mi nechcel ublížiť. Milujem ho za to. Dedko si niečo šomral, ale to mi môže byť jedno. Hlavne, že je už po všetkom.

A takto sa skončila najväčšia nočná mora siedmakov. Myslím, že som ju zvládla celkom uspokojivo a ľudia v mojom okolí tak isto. Mel vraj pokazil elixír a James veštenie, a Tom schytal od jedného Slizolinčana dosť kruté kúzlo na Obrane, ale chvalabohu, je v poriadku.

Ach, práve mi naznačuje, aby som sa s ním vykradla do izby za Melom. Uf, čaká ma ťažký rozhovor.

[ » na začiatok « ]