Kategória podľa MM: XX Domovina auguruja je Británia
a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to
chudý, zúbožene vyzerajúci zeleno-čierny vták, podobný malému
a podvyživenému supovi. Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch
a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za
silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru.
Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi
považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali
hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk,
a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo
krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja2.
Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba
vtedy, keď sa blíži dážď 3. Odvtedy sa augurujovia v
domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci
mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné
kvílenie. Perá augurujov sa nedajú využiť ako brká, pretože
odpudzujú atrament. |
2O Uricovi
Podivínskom je známe, že spával v miestnosti, v ktorej bolo až
päťdesiat skrotených augurujov. V jednu mimoriadne vlhkú zimu
bol Uric presvedčený, že jeho auguruji toľko kvília preto, lebo už
zomrel a teraz je duch. Nato sa pokúšal prechádzať cez múry svojho
domu, pri čom "utrpel otras mozgu v trvaní desiatich dní", píše
jeho životopisec Radolphus Žalostný. 3Pozri Prečo
som nezomrel, keď auguruj nariekal od Gullivera Pokebyho, 1824
(Malá červená knižnica). |