Kategória podľa MM: XX

   Domovina auguruja je Británia a Írsko, hoci sa občas vyskytuje aj v severnej Európe. Je to chudý, zúbožene vyzerajúci zeleno-čierny vták, podobný malému a podvyživenému supovi. Je mimoriadne plachý, hniezdi v kríkoch a tŕní, živí sa veľkým hmyzom a drobnými vílami, lieta iba za silného dažďa, inak sa skrýva v hniezde slzovitého tvaru.
  Auruguj vydáva výrazný hlboký chvejivý krik, kedysi považovaný za predzvesť smrti. Čarodejníci sa odjakživa vyhýbali hniezdam týchto vtákov zo strachu, že začujú ten srdcervúci zvuk, a nejeden vraj dostal srdcový záchvat, keď prechádzal okolo krovia a začul kvílenie neviditeľného auguruja2. Trpezlivý výskum však napokon odhalil, že auguruj spieva iba vtedy, keď sa blíži dážď 3. Odvtedy sa augurujovia v domácnostiach s obľubou využívajú na predpovedanie počasia, hoci mnohí ľudia počas zimných mesiacov ťažko znášajú takmer neprestajné kvílenie. Perá augurujov sa nedajú využiť ako brká, pretože odpudzujú atrament.

 
2O Uricovi Podivínskom je známe, že spával v miestnosti, v ktorej bolo až päťdesiat skrotených augurujov. V jednu mimoriadne vlhkú zimu bol Uric presvedčený, že jeho auguruji toľko kvília preto, lebo už zomrel a teraz je duch. Nato sa pokúšal prechádzať cez múry svojho domu, pri čom "utrpel otras mozgu v trvaní desiatich dní", píše jeho životopisec Radolphus Žalostný.
3Pozri Prečo som nezomrel, keď auguruj nariekal od Gullivera Pokebyho, 1824 (Malá červená knižnica).